O pohoršení. - 1Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. (*) (Mt 18, 6-7; Mk 9, 42.
"Nie je možné" - t. j. dnešný svet je už taký…) 3Dávajte si pozor!

O odpúšťaní. - Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!" (*) (Mt 18, 15. 21-22.)

Sila viery. - 5Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!" 6Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás. (*) (Mt 17, 20; 21, 21; Mk 11, 23.)

Neužitoční sluhovia. - 7Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? 8Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? 9Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«"

Desať malomocných. - 11Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!" 14Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení. 15Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!" 19A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."

Príchod Božieho kráľovstva. - 20Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."

Deň Syna človeka. - 22A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi! (*) (Mt 24, 23; Mk 13, 21.) 24Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. (*) (Mt 24, 27.) 25Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. 26Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. 27Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. (*) (Mt 24, 37-39.) 28Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali 29ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. (*) (Mt 24, 17-18; Mk 13, 15-16.) 32Spomeňte si na Lotovu ženu. 33Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. (*) (Mt 10, 39; Mk 8, 35.) 34Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. 35Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." (*) (Mt 24, 40-41.) (36) (*) ("Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá." Je to interpolácia z Mt 24, 41, preto verš Neovulgáta vynecháva.)

37Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly." (*) (Mt 24, 28.
Ježiš tu cituje príslovie; ako sa orly zletia na miesto, kde je mŕtvola, tak sa pri poslednom súde vyvolení zhromaždia vôkol Syna človeka.)