Na konci dní:
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene vrchov
a vyčnievať bude nad pahorky
i budú sa naň hrnúť ľudia.

Prídu mnohé národy a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi
a naďaleko naprávať mocné národy,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

Každý bude sedieť pod svojím viničom
a nerušene pod svojím figovníkom,
lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

Lebo všetky národy putujú,
každý v mene svojho boha,
my však putujeme v mene Pána,
nášho Boha, na večné veky.

"V ten deň, hovorí Pán,
zhromaždím kuľhavých
a pozbieram roztratených
a tých, ktorých som trestal.

Z kuľhavých urobím zvyšky
a z ustatých mocný národ"
a Pán bude nad nimi panovať
na vrchu Sion odteraz až naveky.

A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona,
k tebe príde, vkročí
predošlé vladárstvo,
kráľovstvo dcéry Jeruzalema.

Teraz však, prečo tak kričíš?
Či nie je v tebe kráľ?
Či zahynul tvoj poradca,
že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?

Zvíjaj sa a namáhaj,
dcéra Siona, ako rodička,
lebo teraz vyjdeš z mesta
a budeš bývať na poli.
Pôjdeš do Bábelu,
tam ťa vyslobodí,
tam ťa vykúpi Pán
z ruky tvojich nepriateľov.

Teraz sa však zhromaždia proti tebe
mnohé národy.
Budú vravieť: "Znesvätiť ho!
Nech sa nám oko nadíva na Sion!"

Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky
a nechápu jeho rozhodnutie,
že ich zhromaždil ako snopy na humno.

Hor’ sa a mláť, dcéra Siona,
lebo tvoj roh spravím železným
a kopytá ti kovovými urobím,
že rozdrvíš mnohé národy
a zasvätíš Pánovi ich korisť
a ich bohatstvo vládcovi celej zeme.

Narob si množstvo zárezov:
hradbu postavili proti nám,
palicou udierali
sudcu Izraela po tvári.