Mich4

2. Mesiášske proroctvá

Sláva Siona

1

Na konci dní:
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene vrchov
a vyčnievať bude nad pahorky
i budú sa naň hrnúť ľudia.

2

Prídu mnohé národy a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

3

Rozsudzovať bude medzi početnými kmeňmi
a naďaleko naprávať mocné národy,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

(*) (= Iz 2,2–4.) 4

Každý bude sedieť pod svojím viničom
a nerušene pod svojím figovníkom,
lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

(*) (Porov. 1 Kr 5,5; 2 Kr 18,31; Iz 36,16; Zach 3,10.) 5

Lebo všetky národy putujú,
každý v mene svojho boha,
my však putujeme v mene Pána,
nášho Boha, na večné veky.

Záchrana

6

"V ten deň, hovorí Pán,
zhromaždím kuľhavých
a pozbieram roztratených
a tých, ktorých som trestal.

7

Z kuľhavých urobím zvyšky
a z ustatých mocný národ"
a Pán bude nad nimi panovať
na vrchu Sion odteraz až naveky.

(*) (Boh bude láskavo nakladať s národom; ako pastier s roztratenými a porazenými, pokuľhávajúcimi ovcami. – Proroci veľmi často hovoria, že len zvyšky národa sa zachránia. Porov. Sof 3,19.)

Utrpením k spáse

8

A ty, veža stáda, pahorok dcéry Siona,
k tebe príde, vkročí
predošlé vladárstvo,
kráľovstvo dcéry Jeruzalema.

(*) (Jeruzalem sa prirovnáva veži, aké stavali na stráženie stád (2 Krn 26,10). – Mestu sa sľubuje, že bude v ňom panovať kráľ, ako bol kedysi Dávid.) 9

Teraz však, prečo tak kričíš?
Či nie je v tebe kráľ?
Či zahynul tvoj poradca,
že sa ťa zmocňujú bôle sťa rodičky?

10

Zvíjaj sa a namáhaj,
dcéra Siona, ako rodička,
lebo teraz vyjdeš z mesta
a budeš bývať na poli.
Pôjdeš do Bábelu,
tam ťa vyslobodí,
tam ťa vykúpi Pán
z ruky tvojich nepriateľov.

(*) (Prorok predpovedá, že Júdsko stratí kráľa a jeho obyvatelia pôjdu do Babylonu do zajatia.) 11

Teraz sa však zhromaždia proti tebe
mnohé národy.
Budú vravieť: "Znesvätiť ho!
Nech sa nám oko nadíva na Sion!"

12

Lenže oni nepoznajú Pánove myšlienky
a nechápu jeho rozhodnutie,
že ich zhromaždil ako snopy na humno.

13

Hor’ sa a mláť, dcéra Siona,
lebo tvoj roh spravím železným
a kopytá ti kovovými urobím,
že rozdrvíš mnohé národy
a zasvätíš Pánovi ich korisť
a ich bohatstvo vládcovi celej zeme.

(*) (Nepriateľské národy zhromaždil k Jeruzalemu Pán, aby ich jeho národ mohol zničiť, ako dobytok ničí rohami svojich protivníkov. Aj iný obraz používa prorok. Nepriatelia sú ako snopy na humne, Izrael bude po nich šliapať. Izraeliti často mlátili tak, že poháňali po klasoch dobytok, pod paprčkami ktorého sa zrno vymrvilo z klasov.) 14(5,1)

Narob si množstvo zárezov:
hradbu postavili proti nám,
palicou udierali
sudcu Izraela po tvári.

(*) (Záchrana príde len v budúcnosti. Teraz má Izrael dosť príčin na smútok: Jeruzalem obsadí nepriateľ a s júdskym kráľom (sudcom) bude neľudsky zachádzať. Robiť si zárezy na znak smútku Izraelitom síce zákon zakazoval, ale, tak sa zdá, v neskorších časoch to už nepokladali za zakázané, pozri pozn. k Jer 16,5–7.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Mich 3)   Dopredu (Mich 5)

Obsah