Mich7

Všeobecná skazenosť

1

Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,
ako keď sa paberkuje vinica:
niet strapca na zjedenie,
ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.

(*) (Ako niet na strome ovocia po oberačke, tak niet v krajine spravodlivých ľudí.) 2

Nábožný vymizol z krajiny
a priameho niet medzi ľuďmi,
všetci sliedia po krvi,
druh na druha sieťou poľuje.

3

Na zlo majú znamenité ruky:
knieža - požaduje,
sudca - za odmenu
a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,
ktorá je zhubná.

(*) (Karhajú sa hriechy vodcov ľudu, najmä úplatkárstvo. – Koniec verša je nejasný a neistý.) 4

Najlepší z nich je ako tŕň,
priamy ako bodliak.
Deň tvojich strážcov,
tvoje navštívenie prichádza,
teraz príde ich zrútenie.

(*) (Strážcovia sú proroci (Jer 6,17; Ez 33,7). Zmysel: príde deň Božieho trestu, ktorý predpovedali proroci.) 5

Neverte blížnemu,
nedôverujte priateľovi,
pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,
stráž závoru svojich úst.

(*) (Ešte aj manžel pred manželkou si musí dať pozor na reč.) 6

Lebo syn opovrhne otcom,
dcéra sa postaví proti matke,
nevesta proti svokre,
každému sú nepriateľmi jeho domáci.

(*) (Porov. Mt 10,35–36; 24,10; Lk 12,53.) 7

Ja však budem hľadieť na Pána,
dôverovať budem v Boha svojej spásy;
môj Boh ma vyslyší.

(*) (Prorok aj tu obrazne opisuje veľkú skazenosť ľudu, ku ktorému hovorí, takže aj medzi príbuznými bude panovať nenávisť a krajná nedôvera.)

Povýšenie Siona

8

Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja,
ak som padol, vstanem,
ak sedím vo tme,
Pán je mojím svetlom.

(*) (Nepriateľka, ku ktorej Sion hovorí, sú nepriateľské pohanské národy.) 9

Znesiem Pánov hnev,
lebo som zhrešil proti nemu,
kým sa ujme môjho sporu
a prisúdi mi právo,
vyvedie ma na svetlo,
uvidím jeho spravodlivosť.

10

Uvidí to moja nepriateľka
a pokryje ju hanba;
tú, ktorá mi hovorila:
"Kde je Pán, tvoj Boh?"
Moje oči budú na ňu hľadieť,
vtedy ju pošliapem ako blato ulice.

(*) (Často sa zdalo, že Boh opustil svoj národ; vtedy sa pohania posmešne spytovali: "Kde je Pán, tvoj Boh?")

Pohania prídu k Sionu

11

Prichádza deň, keď budú stavať tvoje múry;
v ten deň sa rozšíri hranica.

12

V ten deň prídu k tebe
od Asýrska, od miest Egypta,
od Týru až po Rieku
a od mora k moru, od vrchu k vrchu.

13

Zem však bude spustošená
pre jej obyvateľov,
pre ovocie ich skutkov.

(*) (K novovybudovanému Sionu budú prichádzať národy zo všetkých strán (porov. 4,1 n.), nepriateľské krajiny však zahynú. – "Rieka" je Eufrat.)

Prosba Siona k Pánovi

14

Pas svoj ľud svojou berlou,
svoje dedičné stádo,
ktoré býva osamelé v hore
uprostred Karmelu;
nech spasú Bášan a Galaád
ako za dávnych dní!

(*) (O Karmeli pozri Iz 33,9; o Bášane Iz 2,13; O Galaáde Jer 8,22.) 15

Ako v dňoch, keď si vychádzal
z egyptskej krajiny,
ukážem mu zázraky.

16

Národy uvidia a zahanbia sa
napriek všetkej svojej sile,
položia si ruku na ústa,
uši im ohluchnú.

17

Budú lízať prach ako hady,
ako zemeplazy;
so strachom prídu zo svojich skrýš
k Pánovi, nášmu Bohu;
budú sa triasť a obávať sa teba.

(*) (Porov. Iz 49,23; Ž 72,9.)

Duchovná obnova

18

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš hriechy,
prejdeš ponad vinu zvyškov svojho dedičstva?
Jeho hnev netrvá večne,
lebo má záľubu v zľutovaní.

19

Zase sa zmiluje nad nami,
zmyje naše hriechy
a do morských hlbín zahodí
všetky naše viny.

20

Preukáž vernosť Jakubovi,
milosrdenstvo Abrahámovi;
ako si sa zaprisahal našim otcom
od pradávnych dní.

Kontext   Úvod   Dozadu (Mich 6)   Dopredu (Nah 1)

Obsah