Boj s aradským kráľom. - 1Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal. 2Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: "Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia." 3Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma. (*) ("Sľub prekliatia" (Lv 27,28 n.) súvisí s rozkazom Božím vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vtedajších vojenských zákonov. Veci, zvieratá a ľudí; ktorí boli takto sľúbení, museli víťazi poničiť. Boh z dvoch dôvodov dovolil skazu Kanaánčanov: že miera ich hriechov bola už preplnená a ďalej, že kanaánska modloslužba by bola bývala veľkým nebezpečenstvom pre rýdze náboženstvo vyvoleného národa, s ktorým mal Boh veľký zámer v dejinách spásy.)

Medený had. - 4Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý, 5ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: "Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!" 6Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo. 7Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: "Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!" A Mojžiš prosil za ľud. 8Tu Pán povedal Mojžišovi: "Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive." 9Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive. (*) (Boh zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. K tomu bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha (Múd 16,5 n.). Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. Medený had je predobrazom Ježiša Krista. On oslobodil od smrti všetkých, čo sa s vierou obracajú k jeho krížu. Spasiteľ sám seba prirovnáva k medenému hadovi na púšti (Jn 3,14).)

Cesta Izraelitov k rieke Arnon. - 10Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote. 11Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska. 12Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared. (*) (Od vrchu Hor dali sa Izraeliti na juh a popri západných hraniciach Edomska prešli na druhú stranu Araby. Od Akabského zálivu tiahli na sever, pričom najprv smerom severovýchodným obišli pohorie Seir ako aj Moabsko, pokým nedošli k rieke Arnon (Dt 2,1.8.13). Obot a Jeabarim (hebr. Ijjé Ha'abárím) ležali na východ od údolia Araba, čiže na juh od Mŕtveho mora. Potok Zared je asi dnešné Vadi el-Kerak. Arnon je terajšie Vadi el-Módžib.) 13Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčanmi a Amorejčanmi. 14Preto sa hovorí v "Knihe bojov Pánových":

16Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: "Zhromaždi ľud, nech im dám vody!" 17Vtedy Izrael spieval túto pieseň:

Z púšte potom tiahli do Matany, (*) (Voda je darom Božím. Žezlom a palicou sa studňa vykopať nedá. Chce sa tým naznačiť, že studňu kopali za prítomnosti a dozoru náčelníkov a vodcov. Beduíni si pri studniach radi zaspievajú.) 19z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu, 20z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny. (*) (Fasga, dnešné Ras es-Siaga, vrch pohoria Abarim, na východ od Mŕtveho mora. Pustatina je kraj medzi pohorím Abarim a Mŕtvym morom.)

Boj a víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. - 21Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu: 22"Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie." 23Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael. 24Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer. (*) (Jabok tečie do Jordána, dnes sa volá Nahr ez-Zerka. Jabok bol severnou hranicou kráľovstva amorejského, Arnon zasa južnou.) 25Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách. 26Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon. 27Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:

Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. - 31Keď sa Izraeliti osadili v krajine Amorejčanov, 32Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejčanov, ktorí tam bývali.

33Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og. (*) (Bášan je územie od rieky Jarmuka na sever až po Hermon, teda východne od Galilejského jazera. Edrei bolo hlavným mestom bášanského kráľovstva. Dnes z neho ostali len zrúcaniny. Der'át juhovýchodne od Galilejského jazera. Porov. Dt 3,1–3.) 34Pán však povedal Mojžišovi: "Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!" 35Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.