Zákon o dedičnom práve dcér. - 1Raz prišli dcéry Salfáda, ktorý bol synom Hefera, syna Galaáda, syna Machira, z kmeňa Manassesa, Jozefovho syna. Jeho dcéry sa volali Maála, Noa, Melcha a Tersa. 2Predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazara ako aj pred kniežatá a celú izraelskú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia a vraveli: 3"Náš otec zomrel na púšti, nebol však v skupine, čo sa vzoprela Pánovi so skupinou Koreho, ale zomrel pre svoj vlastný hriech. Synov nemal. 4Nuž prečo by malo meno nášho otca vymiznúť z jeho kmeňa, keď nemal synov? Dajte aj nám dedičný podiel medzi bratmi nášho otca!" (*) (Rozprava súvisí so sčítaním ľudu. Sčítaní boli len dospelí mužovia a zem sa mala rozdeliť medzi jednotlivé rodiny. Naskytla sa otázka: čo sa stane, keď niektorý z mužov nezanechal mužského potomka?)

5Mojžiš predniesol ich požiadavku Pánovi 6a Pán povedal Mojžišovi: 7"Salfádove dcéry žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho im daj dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne preveď dedičný majetok, ktorý mal dostať ich otec. 8A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo prevedie na jeho dcéry. 9Keby nemal ani dcér, tak jeho dedičstvo dostanú jeho bratia. 10Keby však nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca. 11A keby nemal ani strýkov, dedičstvo sa prevedie na najbližšieho pokrvného z jeho kmeňa; on dostane jeho vlastníctvo. Toto bude pre Izraelitov nariadením, ako Mojžišovi prikázal Pán." (*) (Tento zákon, ktorý háji právo rodiny na dedičný majetok, doplní sa ešte v hl. 36. Zákon má ten istý cieľ ako levirátsky zákon Gn 38,8; Dt 25,5 n.)

Ustanovenie Jozueho za Mojžišovho nástupcu. - 12Pán povedal Mojžišovi: "Vystúp na pohorie Abarim a pozri si odtiaľ krajinu, ktorú som dal Izraelitom. 13Pozri si ju! Aj ty sa pripojíš k svojmu ľudu tak, ako sa pripojil tvoj brat Áron, 14lebo ste sa zdráhali osláviť ma na púšti Sin pred očami ľudu, keď sa búril proti mne pre vodu." To je voda Meríby (sporu) v Kádeši na púšti Sin. (*) (Pozri pozn. k Abarim 21,20. O Áronovej smrti 20,22–29. O púšti Sin 13,22. O hriechu Mojžišovom a Áronovom porov. 20,10 n.)

15Tu Mojžiš povedal Pánovi: 16"Pane, Boh dychu každého tela, ustanov nad týmto ľudom muža, 17ktorý by ich vyvádzal a privádzal, aby ľud nebol ako stádo, ktoré nemá pastiera!" (*) (Mojžiš odovzdane prijíma trest Boží. Nemyslí však ani vtedy na seba, lež na ľud, ktorý mu Pán zveril.) 18Pán odpovedal Mojžišovi: "Vezmi Nunovho syna Jozueho, muža, v ktorom je duch, vlož na neho svoju ruku 19a potom ho postav pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť a ustanov ho za vodcu pred očami celého ľudu! (*) (Jozue ukázal sa neraz ozaj schopným nástupcom Mojžišovým Ex 17,9; 24,13; 32,17; Nm 13,10.16; 14,6.30.38. Muž, v ktorom je duch, muž, ktorý má potrebné vlastnosti, aby bol vodcom ľudu: rozumnosť, pevnosť a odhodlanosť. Vkladanie rúk zobrazuje prenesenie poslania, čiže úradu a moci.) 20Prenechaj mu niečo zo svojej úradnej právomoci, aby ho poslúchala celá izraelská pospolitosť. 21Bude prichádzať pred kňaza Eleazara, ktorý sa zavše opýta na rozhodnutie pomocou urim pred Pánom a podľa jeho výpovede vytiahne (do boja) a vráti sa a s ním aj všetci Izraeliti a celá pospolitosť." 22A Mojžiš urobil, ako mu prikázal Pán. Vzal Jozueho, postavil ho pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť, (*) (Jozue nebude mať všetky prednosti, čo mal Mojžiš. Už nebude zákonodarcom, nebude v úzkom spojení s Pánom, Pán nebude k nemu hovoriť z tváre do tváre, ale Jozue sa dozvie vôľu Pánovu prostredníctvom veľkňaza, ktorý sa poradí s urim a tumim (Ex 28,30).) 23položil naň ruky a ustanovil ho za vodcu, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.