Rozličné zákony: O čistote tábora. - 1Pán hovoril Mojžišovi: 2"Prikáž Izraelitom odstrániť z tábora všetkých, čo trpia na malomocenstvo alebo na výtok semena, alebo čo sa poškvrnili nejakou mŕtvolou. (*) (V hl. 5,1 – 6,27 opakujú sa a doplňujú sa zákony z Lv 11 – 15 a 18 – 22. O malomocenstve pozri Lv 13,46, o výtoku semena Lv 15, o dotyku mŕtvoly Lv 22,4. Nemocní ostávali mimo tábora dotiaľ, dokiaľ trvala ich nemoc a kým sa neočistili.) 3Ako muža tak aj ženu vykáž z tábora, aby nepoškvrnili tábor, lebo ja bývam uprostred vás!" 4Izraeliti urobili tak a odstránili ich z tábora. Izraeliti urobili tak, ako Pán nariadil Mojžišovi.

O odčinení zapríčinenej škody. - 5Pán hovoril Mojžišovi: 6"Povedz Izraelitom: Ak sa niektorý muž alebo žena dopustí hriechu voči blížnemu, pričom sa spreneverí Pánovi a tak uvalí na seba previnenie, 7nech prizná svoj hriech, ktorého sa dopustil, spreneveru nahradí v plnej cene, pridá k tomu pätinu a dá tomu, voči komu sa previnil. 8No ak ten nemá nijakého príbuzného, ktorému by bolo možno spreneverené vrátiť, tak spreneverené pripadne Pánovi pre kňaza, okrem barana za hriech, ktorým sa mu získa zmierenie. (*) (Tento zákon je opakovaním Lv 5,14 – 6,7, najmä však 6,1–7. Rozdiel je len v tom, že predpokladá vyznanie viny a určuje, komu sa má dať vy náhrada: dedičovi; a ak takého niet, tak kňazovi. Hriechy proti právu blížneho sú previnením oproti Pánovi, ktorý býva medzi Izraelitmi (Lv 5,15; 6,2 atď.).) 9Každá podávacia obeta zo všetkých posvätných darov Izraelitov, ktoré prinesú, bude patriť kňazovi. 10Jemu budú patriť aj posvätné dary od kohokoľvek. Čokoľvek sa odovzdá kňazovi, bude patriť jemu!"

O skúške ženy podozrievanej z cudzoložstva. - 11Pán povedal Mojžišovi: 12"Hovor Izraelitom a povedz im: Keby sa niektorému mužovi previnila žena a bola by mu neverná, 13keby s ňou iný obcoval, jej muž by však o tom nevedel, lebo sa poškvrnila v tajnosti, takže nemôže proti nej vystúpiť nijaký svedok, nik ju neprichytil - 14a zmocnil by sa ho duch žiarlivosti a žiarlil by na svoju ženu, že sa poškvrnila, alebo ak by ho pochytil duch žiarlivosti a bol by žiarlivý na svoju ženu, aj keď sa nepoškvrnila, 15tak nech muž privedie svoju ženu ku kňazovi a s ňou nech prinesie aj obetný dar, desatinu efy jačmennej múky, olej na ňu nenaleje, ani nepridá kadidlo, lebo je to obeta žiarlivosti, obeta prezradenia, pripomínajúca hriech. 16Kňaz ju privedie a postaví pred Pána. 17Potom kňaz naberie do hlinenej nádoby posvätnej vody a kňaz vezme trochu prachu z podlahy stánku a nasype ho do vody. 18Kňaz postaví ženu pred Pána, rozpustí jej vlasy na hlave a do rúk jej vloží obetu prezradenia, čiže obetu žiarlivosti. Voda kliatby a trpkosti bude v kňazovej ruke. 19Tu kňaz zaprisahá ženu a povie jej: »Ak s tebou neobcoval nik cudzí a ak si sa neprevinila a nepoškvrnila odvtedy, čo si sa vydala za svojho muža, tak ti táto voda kliatby a trpkosti neuškodí; 20ak si sa však previnila, odkedy si vydatá za svojho muža, ak si sa poškvrnila tým, že s tebou niekto obcoval okrem tvojho muža,« 21- teraz kňaz zaprisahá ženu zariekaním a kliatbou a kňaz povie žene: »Nech ťa Pán urobí výstrahou podľa kliatby a zariekania uprostred tvojho ľudu, nech Pán dá ochromieť tvojim bedrám a napuchnúť tvojmu lonu. 22Táto voda kliatby nech vojde do tvojich vnútorností, aby napuchlo tvoje lono a aby tvoje bedrá ochromeli.« Žena odpovie: »Nech sa stane, nech sa stane!« 23Potom kňaz napíše túto kliatbu na lístok a zmyje ho vo vode horkosti. 24A potom dá vodu kliatby a horkosti žene vypiť, aby voda kliatby a horkosti do nej vnikla ako trpká bolesť. 25Potom kňaz vezme zo ženiných rúk obetu žiarlivosti, podá ju ako potravinovú obetu pred Pánom a položí ju na oltár. (*) (Porov. Lv 7, 30; Ex 29,24.) 26Z potravinovej obety kňaz vezme plnú hrsť a spáli to na oltári. Nato dá žene vypiť vodu. 27Keď jej dá vypiť vodu, potom, ak sa poškvrnila a bola neverná svojmu mužovi, voda do nej vnikne ako trpká bolesť, lono jej napuchne a bedrá jej ochromejú, a tak bude žena prekliata na výstrahu uprostred svojho ľudu. 28Ak sa však žena nepoškvrnila, ak je nevinná, nestane sa jej nič a bude ďalej rodiť deti. 29Toto je zákon o žiarlivosti. Ak sa teda niektorá žena previní odvtedy, čo je vydatá za svojho muža, a ak sa poškvrní, 30alebo ak niektorého muža pochytí duch žiarlivosti a bude žiarliť na svoju ženu, nech postaví ženu pred Pána a kňaz s ňou urobí celkom podľa tohto zákona. 31Manžel bude bez viny, žena si však odpyká svoj hriech." (*) (Ak žena bola neverná a ak jej neveru dokázali, mala byť ukameňovaná aj so svojím spoločníkom. Niekedy však vinu ženy nebolo možno dokázať, alebo manžel svoju ženu len podozrieval z nevernosti; vtedy muž mohol od manželky žiadať, aby sa očistila od podozrenia Božím súdom. Tento zákon z jednej strany hájil manželskú čistotu, z druhej strany však dával žene účinnú ochranu a možnosť, žeby dokázala svoju nevinu v prípade, že manžel ju neoprávnene upodozrieval. Zákon však dáva len mužovi právo odvolať sa na Boží súd. – Obrady tohto súdu, ak sa žena skutočne previnila, mohli ozaj priviesť upodozrievanú ženu k vyznaniu viny alebo aspoň k oľutovaniu činu a náprave. Obeta žiarlivosti bola pre obe stránky veľmi pokorujúca. Preto tento súd sa konal veľmi zriedka. Sväté písmo neuvádza ani len jeden prípad podobného súdu.)