Doplnenie zákona o pasche. - 1Pán hovoril Mojžišovi na púšti Sinaj v druhom roku ich východu z egyptskej krajiny: 2"Izraeliti nech slávia paschu v určenom čase. 3Budete ju sláviť na štrnásty deň tohto mesiaca v podvečer, v čase na to určenom. Budete ju sláviť podľa príslušných predpisov a nariadení!" 4Tu Mojžiš prikázal Izraelitom, aby slávili paschu. 5A oni na štrnásty deň prvého mesiaca v predvečer slávili paschu na púšti Sinaj. Izraeliti to urobili celkom tak, ako nariadil Mojžišovi Pán. (*) (Porov. Ex 12,1–14.21–27.43–50. Toto je už druhá pascha od odchodu z Egypta.) 6Boli tu však niektorí mužovia, ktorí sa poškvrnili ľudskými mŕtvolami, takže nemohli sláviť paschu v určený deň. V ten istý deň sa dostavili k Mojžišovi a Áronovi 7a títo mužovia mu povedali: "Poškvrnili sme sa ľudskou mŕtvolou. Prečo nesmieme spolu s ostatnými Izraelitmi priniesť Pánovi v určenom čase obetu?" 8Mojžiš im odvetil: "Počkajte! Vypočujem, čo o vás nariadi Pán!" 9A Pán prikázal Mojžišovi: 10"Ohlás Izraelitom: Ak sa niekto z vás alebo z vášho potomstva poškvrní mŕtvolou, alebo ak bude na ďalekej ceste, nech aj tak zachová Pánovu paschu. 11Budú ju sláviť na štrnásty deň druhého mesiaca v podvečer. Budú ho jesť s nekvasenými chlebmi a horkými zelinami. 12Nič z neho neponechajú do rána a nepolámu mu nijakú kosť. Budú ju sláviť tak, že zachovajú všetky predpisy o pasche. 13Kto bude čistý a nebude na ďalekej ceste, a neoslávi paschu (v riadnom čase), taký nech je vyhubený zo svojho ľudu. Keďže nepriniesol Pánovi v určenom čase obetu, bude pykať za svoju vinu. (*) (Príležitosť na doplnenie zákona o pasche bola udalosť, že niektorí poškvrnení Izraeliti nemohli v stanovený čas sláviť paschu. Táto náhradná oslava trvala len deň. Museli sa však pritom zachovať všetky predpísané obrady.) 14A ak bude u vás bývať cudzinec a bude chcieť sláviť paschu pre Pána, nech ju slávi podľa príslušných predpisov a nariadení. Ten istý zákon bude u vás pre cudzinca aj pre domorodca." (*) (Cudzinec, čo chcel sláviť paschu, musel byť obrezaný (Ex 12,48) a musel zachovávať mojžišovský zákon.)

Znamenie na pochod a na táborenie. - Oblačný stĺp. - 15V ten deň, keď bol postavený stánok, oblak zahalil príbytok, stánok zákona, a od večera až do rána akoby bol nad príbytkom oheň. (*) (Svätostánok bol postavený 1. nisana druhého roku po odchode z Egypta (Ex 40,17). Oblak, znak Božej prítomnosti (Ex 13,21 n.), zahalil veľsvätyňu, stánok zákona.) 16Takto to bolo vždy: cez deň ho zakrýval oblak, ktorý mal za noci ohnivý vzhľad. 17A kedykoľvek sa oblak zo stánku zdvihol, Izraeliti sa dávali na pochod; a na mieste, kde sa oblak zastavil, Izraeliti sa utáborili. 18Na Pánov rozkaz sa teda Izraeliti dávali na pochod a na Pánov rozkaz sa utáborovali. Celý čas, čo oblak spočíval na stánku, táborili.

19Aj keď oblak ostal dlhší čas nad stánkom, Izraeliti zachovávali Pánovo nariadenie a nedávali sa na pochod. 20Niekedy oblak ostal iba málo dní nad stánkom. Na Pánov rozkaz sa utáborili a na Pánov rozkaz sa zasa dali na pochod. 21Aj to sa stalo, že oblak zastal len od večera do rána; keď sa oblak ráno zdvihol, aj oni sa pohli na cestu. Či to bolo vo dne alebo v noci, keď sa oblak zdvihol, dávali sa na pochod. 22Ak zasa oblak ostal dva dni alebo mesiac alebo dlhší čas nad stánkom, aj Izraeliti ostávali s táborom stáť a nedávali sa na pochod. 23Podľa Pánovho rozkazu táborili a podľa Pánovho rozkazu sa dávali na pochod. Zachovávali Pánovo nariadenie, ktoré dal prostredníctvom Mojžiša.