Múdry syn (sa rád podrobuje) otcovej disciplíne,
posmievač zasa nedbá na hromovanie.

Dobrý (smie) požívať z ovocia spravodlivosti,
vierolomníci však bažia po násilenstve.

Ten, kto si dáva pozor na ústa, je strážcom svojho života,
kto však rozdrapuje svoje pery, tomu (hrozí) pohroma.

Duša lenivca je plná túžob, ale bezvýsledných,
baženie usilovných sa však do sýtosti ukojí.

Spravodlivému (človeku) sa hnusí činnosť nečestná,
bezbožný sa však (uvrhuje) do hanby a potupy.

Spravodlivosť je strážcom bezúhonnej cesty,
bohaprázdnosť však povaľuje (toho, kto sa dopúšťa) hriechu.

Niekto sa robí bohatým, a nemá ničoho,
(iný) sa robí chudobným, a (vládne) veľkým majetkom.

Výkupné za život má človek vo svojom bohatstve,
bedár však nepočúva vyhrážky.

Svetlo spravodlivých veselo (plápolá),
zatiaľ čo lampáš bezbožných zhasína.

Pýchou sa vyvoláva iba roztržka,
tí však, čo správajú sa radou, (pridržiavajú sa) múdrosti.

Ľahko nadobudnutý majetok sa rozplynie,
ten však, kto zbiera po hŕstke, dopracuje sa bohatstva.

Očakávanie, ktoré sa preťahuje, núti srdce chorľavieť,
splnená túžba je však stromom života.

Kto (dobrým) slovom pohŕda, ten škodí sebe samému,
kto si však váži prikázanie, tomu sa dostane odplaty.

Náuka mudrca je zdrojom života,
aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť.

Dobrý rozum získava náklonnosť,
púť pohŕdačov je však tvrdá (ako štrk).

Rozvážny (človek) všetko robí s rozvahou,
blázon sa však bláznovstvom vystavuje na obdiv.

Neverný posol uvrhuje v nešťastie,
lež verný posol (je ako) liek.

Chudoba s hanbou (postihujú človeka), čo nedbá na disciplínu,
ten však, kto pripúšťa si k srdcu pokarhanie, bude vážený.

Splnená túžba lahodí,
lež bláznom je odporné vyhýbať sa zlu.

Kto chodí s múdrymi, ten zmúdrie (popri nich),
druhovi bláznov sa však plano povodí.

Hriešnikov stíha nešťastie,
spravodlivých však odmeňuje dobrým (Pán).

Dobrý (človek) porúča detným deťom dedičstvo,
no hriešnikov majetok sa uschová spravodlivému.

Je veľa chleba na prielohu chudobných,
bohatstvo sa však tratí nespravodlivosťou.

Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád,
kto ho však miluje, ten ho priúča na trestanie zavčasu.

Spravodlivý sa môže najesť dosýta,
lež brucho bezbožných biedu trie.