Prís21

Boh je bezvýhradným Pánom ľudských sŕdc a ľudských ciest

1

Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej,
vedie ho, kamkoľvek chce.

2

Človeku sa môže zdať, že každá jeho cesta správna je,
lenže srdcia posudzuje Pán.

3

Pestovať statočnosť a rozvahu
sa väčšmi páči Pánovi ako obeta.

4

Povýšenecký pohľad a srdce naduté,
čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech.

5

Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždy k zisku,
lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, (vedú) k veľkej chudobe.

6

Poklady, vyzískané lživým jazykom,
sú ako rozoviata para, ako slučky, (ktoré nastrojila) smrť.

7

Násilie bezbožných strhne aj ich (samých),
lebo sa vzpierali konať podľa práva.

8

Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou,
ale kto je čistý, správny (je aj) jeho čin.

9

Lepšie je bývať v kútiku na streche,
ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

10

Duša tyrana žiada zlé,
jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie.

11

Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie,
keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť.

(*) (Porov. 19,25.) 12

Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého,
do akej záhuby sa rútia bezbožní.

13

Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva),
bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude.

14

Dar potajomky daný krotí hnev
a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť.

15

Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo,
hrôza však tých, čo pášu neprávosť.

16

Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti,
(čoskoro) bude v ríši mŕtvych spočívať.

17

Kto rád má radovánky, bude biedu trieť,
nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý).

18

Výkupným za spravodlivého (býva) ničomník
a vierolomník (nastupuje) na miesto statočných.

(*) (Ničomník sa lapí v pasci, ktorú strojil.) 19

Lepšie je bývať na pustatine,
ako s hašterivou ženou mrzutosť.

20

V príbytku múdreho (je) vzácny poklad a (takisto) olej (voňavý),
pochabý človek ho však premrhá.

21

Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo,
nachádza život, (statočnosť) a česť.

22

Múdry vystúpi do mesta hrdinov
a zborí baštu, ktorá budila v nich dôveru.

23

Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka,
je strážcom svojej duše pred úzkosťami.

24

Nespratný nafúkanec, zvaný posmievač,
vyčíňa vo svojej nesmiernej pýche.

25

Vlastná žiadostivosť umorí leňocha,
lebo sa jeho ruky štítia roboty.

26

Celý deň modliká a modliká;
spravodlivý však rozdáva a neskrblí.

27

Obeta hriešnikov je odporná Pánovi,
zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.

28

Falošný svedok vyjde navnivoč,
ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.

29

Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv,
statočný (človek) si však dáva pozor na cestu.

30

Niet múdrosti, niet rozumnosti
a nieto rady proti Pánovi.

31

Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa strhne) boj,
lenže Pán dáva víťazstvo.

Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 20)   Dopredu (Prís 22)

Obsah