Prís25

Druhá zbierka Šalamúnových prísloví

1

Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.

(*) (Redaktori tejto zbierky Šalamúnskych prísloví ich vypísali z iných zbierok, ktoré boli známe. Ezechiáš, preslávený tým, že dvíhal náboženský život, odstraňoval z neho neporiadky, vydal príkaz svojim pomocníkom, aby zozbierali Šalamúnske porekadlá, roztratené v rozmanitých menších zvitkoch, a aby ich napísali na spoločný väčší zvitok.)

Užitočnosť rozvážnosti, škodlivosť chvastúnstva

2

(Je) Božou slávou zatajovať veci,
(je) slávou kráľov veci vyskúmať.

3

Výška neba, hĺbka zeme
a srdce kráľov sú nevyspytateľné.

4

Odstráň trosku zo striebra
a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.

5

Odstráň bezbožníka spred kráľa
a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.

6

Nevystatuj sa pred kráľom
a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.

7

Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: "Potisni sa vyššie, sem!"
než by ťa uponížili pred kniežaťom.

(*) (Porov. Lk 14,8–11.)
8

Čo tvoje oči videli,
nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor!
Lebo čo si počneš napokon,
keď ťa tvoj blížny zahanbí?

9

Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu,
ale maj ohľad na tajomstvo iného,

10

aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul,
a nenarušil tvoju česť, čo si mal.

(*) (Vo Vulg je ďalší dvojverš:
"Láska a priateľstvo činia človeka slobodným;
zachovávaj si ich, abys’ nebol naprotiveň.")
11

(Sťa) na strieborných misách zlaté jablká
(sú) slov(á), povedané v pravý čas.

12

(Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata
(je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.

13

Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy,
(takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela,
občerstvuje dušu svojmu pánovi.

14

Mraky a vietor, ale bez dažďa,
je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.

15

Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť
a kosti láme jazyk lichotný.

16

Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť,
aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.

17

Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa,
aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.

18

Kladivo, meč a ostrý šíp
je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.

19

Zlomený zub a noha vytknutá
(je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.

20

Vyzliekať kabát za chladného (počasia),
(liať) ocot na ranu
(je) spievať piesne srdcu smutnému.

(*) (Polverš 20a nie je v LXX. Kritika v ňom vidí glosu, alebo sa žiada k nemu na doplnok ďalší polverš, aby vznikla štvorveršová sloha. – Vo Vulg je ďalší dvojverš:
"Ako škodí rúchu moľ a drevu črviak,
takto škodí smútok srdcu ľudskému.")
21

Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť,
ak je smädný, daj mu vody piť;

22

lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu
a Pán ti odplatí.

(*) (Porov. 1 Sam 24,13–14.)
23

Severný vietor nosí dážď
a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.

24

Je lepšie bývať v kútiku na streche,
ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

25

Studená voda pre vyprahnutú dušu
(je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.

26

Zmútená studnica a prameň skazený
(je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.

27

Jesť veľa medu nie je na osoh,
nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!

(*) (Nezrozumiteľný hebrejský text v druhom polverši je doplnený podľa LXX.) 28

(Sťa) mesto s preboreninami, bez múru,
(je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.

Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 24)   Dopredu (Prís 26)

Obsah