Prís3

Šťastný, kto je múdry

1

Syn môj, nezabudni moju náuku
a tvoje srdce nech sa pridržiava mojich príkazov,

2

bo predĺžia (ti) dni a roky života
a prinesú ti hojnosť pokoja.

3

Láska a vernosť nech ťa (nikdy) neopúšťajú!
Priviaž si (moje prikázania) na hrdlo,
napíš ich na tabuľu svojho srdca!

4

Takto si získaš obľubu a priazeň nevšednú
pred Bohom i pred ľuďmi.

(*) ("Priazeň", hebr. "múdrosť".)

Bázeň Božia

5

Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi
a nespoliehaj sa na svoj um!

6

Na všetkých svojich cestách mysli na neho
a on ti bude rovnať chodníky.

7

Nezdaj sa múdrym sebe samému.
Boj sa Pána a vyhýbaj sa zlu!

8

(To) bude (zachovávať) tvoje telo pri zdraví
a tvoje kosti vzpružovať.

9

Cti Pána svojím majetkom
a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody

10

a naplnia sa zbožím tvoje stodoly
a tvoje lisy budú muštom pretekať.

(*) (Židia uctievali Boha desiatkami, ktoré predpisoval zákon (porov. Lv 27,30–33), obetami predpísanými (porov. Nm, hl. 28 – 29) a dobrovoľnými (porov. Lv 7,16), tiež sľubmi, keď sa zaviazali obetovať nimi niečo z majetku (porov. Lv 23,38). – O prvotinách pozri Ex 22,29; 23,19; Lv 23,17. – V. 8: "telo", hebr. "pupok"; v. 10: "zbožím", hebr. "nadbytkom".)

Vzácnosť múdrosti

11

Nevzpieraj sa, syn môj, keď ťa cúdi Pán
a nech ťa neomŕza jeho karhanie,

12

lebo Pán karhá toho, koho miluje,
ako otec syna, ktorého má rád.

13

Blahoslavený človek, ktorý dosahuje múdrosť,
a muž, čo nadobúda rozumnosť!

14

Lebo je výhodnejšie zarobiť si ju, než zarobiť striebro,
a získať si ju (hodno viac), ako najvyberanejšie zlato.

15

Je cennejšia než koraly
a nevyrovnajú sa jej všetky tvoje drahocennosti.

(*) (Porov. 8,11b.)
16

Dlhé dni (skrýva) vo svojej pravici,
bohatstvo a slávu v svojej ľavici.

17

Jej cesty (sú) cesty krásy
a (na) jej chodníkoch (je plno) pokoja.

18

Je stromom života pre tých, čo ju chytili,
a tí, čo sa jej držia, sú blažení.

(*) (Mudrc tu akiste má na mysli strom života, čo rástol naprostriedku raja (porov. Gn 2,9).)
19

Pán založil zem múdrosťou,
nebesá poupevňoval umnosťou.

20

Jeho vedomosťou vyrazili morské priehlbne
a rosu kropia oblaky.

(*) (Tieto verše patria možno inde, lebo tu rušia myšlienkový postup.)
21

Nech ti to, syn môj, z očí neschodí,
zachovaj rozvahu a rozmysel

(*) (Porov. so 4,21a.) 22

a budú tvojej duši životom
a skvostom na tvoj krk.

23

Vtedy si budeš bezpečne chodiť svojou cestou
a noha sa ti nepotkne.

24

Ak uložíš sa, strachovať sa nebudeš,
ak budeš odpočívať, bude sa ti sladko spať.

25

Nebude sa ti treba náhlej hrôzy ľakať,
ani presily ničomníkov, keď prikvačí,

26

lebo Pán bude tvojou dôverou
a chrániť bude tvoju nohu pred slučkou.

Láska k blížnym

27

Neodopieraj dobrodenie núdznemu,
ak je to v tvojej moci urobiť.

28

Nehovor svojmu blížnemu: "Choď preč a (inokedy) príď!"
a "Zajtra ti dám," keď máš naporúdzi (hneď).

29

Nestroj nič zlé svojmu blížnemu,
kým sa u teba baví bezpečne.

30

Nevaď sa pre nič za nič s človekom,
ak ti nič zlého nespravil.

Nezáviď násilníkom

31

Nezáviď násilníkovi
a nevoľ ani jednu z jeho ciest,

32

lebo sa hnusí zvrheľ Pánovi,
lež priatelí sa so statočnými.

33

Na dome bezbožného kliatba Pánova,
ale príbytok spravodlivých požehnáva.

34

Posmievačom sa posmieva
a milosť udeľuje pokorným.

35

Múdrym sa podostáva cti
a blázni hanbu ponesú.

Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 2)   Dopredu (Prís 4)

Obsah