1Naučenia Lamuela, kráľa Massy, ktorým ho naučila jeho matka. (*) (Samostatný zlomok obsahuje všeobecne platné napomenutia, čo dostal od matky kráľ Lamuel. – Text (1–9) v pôvodine je veľmi poškodený. Preklad s opravami podľa LXX. – O Masse pozri 30,1. O Lamuelovi nevedno nič bližšieho.)
Naučenia
2Čo, syn môj, čože, syn môjho života,
čo (ti), syn mojich sľubov, (povedať)?
Nedávaj svoju (mužskú) silu ženám (záletným)
a svoju ľúbosť (tým, čo vedia) kráľov zahubiť.
Nesluší kráľom, Lamuel,
(nesluší kráľom) víno piť
a panovníkom túžiť za nápojom opojným.
Veď ináč pri popíjaní (by mohli) zabudnúť na zákon
a poprekrúcať právo všetkých bedárov.
Dávajte chudákovi nápoj opojný
a víno ľuďom skleslým na mysli,
nech sa napije a zabudne na svoju veľkú chudobu
a nech už ďalej nespomína na svoj trud!
Otváraj svoje ústa za zmĺknutého
v pravote všetkých ponechaných (na seba)!
Otváraj svoje ústa, spravodlivo súď
a zastávaj sa práva (človeka) biedneho a chudobného!
Zlatá abeceda o dobrej žene
(Alef) 10Ach, ktože nájde ženu dobrú?
Jej cena je nad perly.
Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej,
bo núdze o zisk niet.
Gazduje mu dobre, a nie zle
po všetky dni svojho života.
Dbá veľmi o vlnu a o ľan
a radostne jej ide práca od ruky.
Hľa, podobá sa lodiam kupeckým:
zďaleka dováža si výživu.
Veď vstáva ešte za noci
a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi
a prácu svojim dievčatám.
Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje,
vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk.
Chrabrosťou si prepasuje bedrá
a zosilňuje svoje ramená.
Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie,
nezhasína jej svetlo za noci.
Jej ruky siahajú po praslici,
prstami drží vreteno.
Kde bedár, tam svoju ruku otvára
a k chudákovi ruky vystiera.
Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh,
bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch.
Má narobené prikrývadlá pre seba,
batist a purpur sú jej odevom.
Navôkol povestný je jej muž pri bránach
na zasadaniach so starcami krajiny.
Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába,
a kupcom odpredáva opasky.
Ako jej svedčia moc a krása za odev,
tak s úsmevom sa díva na budúci deň.
Prehovoria jej ústa s múdrosťou,
láskavé slová sú na jej jazyku.
Sleduje priebeh všetkej práce po dome
a nejedáva z chleba záhaľčivého.
Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej
a jej manžel zahŕňa ju pochvalou:
"Rúče sa namáhalo veľa žien,
lež ty si ich všetky predstihla."
Spanilosť je klam a krása - daromnosť;
chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána.
(Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk
a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!