Pravá bohoslužba. - 1Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. (*) (Pavol tu podáva morálne dôsledky z náuky vyloženej v dogmatickej časti tohto listu. "Telo" znamená celú ľudskú osobu. Kresťan celým svojím životom prináša Bohu obetu, ktorá je pravou "duchovnou bohoslužbou".) 2A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.
Charizmy sú pre dobro celého tela. - 3Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. 4Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, 5tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. 6Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou, 7alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní, (*) (Pavol tu vysvetľuje vzťah k svetskej moci. Tá je na to, aby slúžila spoločnému dobru, a teda aj jednotlivcom. Pavol tu zdôrazňuje zásadu, že moc má základ v Bohu. Takto kresťanské náboženstvo preniká mravný život jednotlivca (12, 1), ale aj celej spoločnosti.) 8či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne. (*) (Porov. 8, 4; 1 Kor 13, 1; Gal 5, 14; Kol 3, 14; Jn 13, 34.)
Povinnosť lásky. - 9Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru. (*) (Pozri Ex 20, 13–17; Dt 5, 17–21; Lv 19, 18. Blížny sa tu berie nielen ako člen toho istého národa, ako v Lv, ale ako člen ľudskej rodiny zjednotenej v Kristovi (Gal 3, 28; Mt 25, 40).) 10Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti, 11v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. (*) ("Čas" v pavlovskom chápaní je čas eschatologický, ten, o ktorom hovorí Písmo ako "o posledných dňoch", začatých smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista a rozprestierajúcich sa na čas putujúcej Cirkvi, ktorá kráča v ústrety druhému Pánovmu príchodu.) 12V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí. (*) (Porov. 1 Sol 5, 4 n.) 13Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. (*) ("Svätých", čiže kresťanov.) 14Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte! 15Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! 16Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba. (*) (Porov. Prís 3, 4.)
17Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. 18Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi. 19Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím," hovorí Pán. (*) (Dt 32, 35.) 20Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. (*) (Prís 25, 21; porov. Mt 5, 39.) 21Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.