Povinnosť silných vo viere. - 1My silnejší sme povinní znášať slabosti slabých a nehľadať záľubu sami v sebe. 2Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a budovanie. 3Veď ani Kristus nehľadal záľubu v sebe, ale ako je napísané: "Padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú." (*) (Ž 69, 10.) 4A všetko, čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme skrze trpezlivosť a útechu z Písma mali nádej. 5Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, 6a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.
7Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás, na Božiu slávu. 8Hovorím totiž, že Kristus bol služobníkom obriezky v záujme Božej pravdy, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom (*) (Kristus priniesol evanjelium obriezke, t. j. Židom, i neobriezke, t. j. pohanom. Tamtí môžu velebiť Boha, že splnil svoje prisľúbenie, títo zasa, že ich milostivo povolal k účasti na týchto prisľúbeniach.) 9a aby pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané:
"Preto ťa budem velebiť medzi národmi,
a ospevovať tvoje meno."
A opäť hovorí:
"Radujte sa, národy, s jeho ľudom."
A znova:
"Chváľte Pána, všetky národy,
a nech ho velebia všetci ľudia."
A Izaiáš hovorí:
"Bude koreň Jesseho
a ten, čo povstane vládnuť nad národmi:
v neho budú dúfať národy."
13Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou.
Pavlova služba. - 14Ja som o vás, bratia moji, presvedčený, že aj vy ste plní dobroty, naplnení všetkým poznaním, takže sa môžete aj vzájomne napomínať. 15Predsa len som vám napísal, a miestami trochu smelšie, a niečo som vám pripomenul pre milosť, ktorú som dostal od Boha, 16aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi a konal posvätnú službu Božiemu evanjeliu, aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v Duchu Svätom. 17Mám sa teda čím chváliť v Kristovi Ježišovi pred Bohom. 18Veď sa neodvážim hovoriť niečo, čo prostredníctvom mňa neurobil Kristus, pre poslušnosť pohanov, slovom i skutkom, 19mocou znamení a divov, v sile Ducha. Tak som všetko dookola od Jeruzalema až po Ilýriu naplnil Kristovým evanjeliom. (*) (Ilýria, kraj na území dnešnej Juhoslávie.) 20A usiloval som sa hlásať evanjelium nie tam, kde bolo Kristovo meno už známe, aby som nestaval na cudzom základe, 21ale ako je napísané:
Pavlova túžba navštíviť Rím. - 22A práve toto mi veľa ráz zabránilo prísť k vám. 23Ale teraz už nemám priestor v týchto končinách a už dlhé roky túžim prísť k vám. (*) ("Nemám priestor", čiže nie že by sa už boli všetci pohania obrátili, ale že apoštolovou úlohou je položiť základy a pokračovanie nechať svojim učeníkom.) 24Preto keď sa vypravím do Španielska, dúfam, že vás cestou uvidím a že ma ta odprevadíte, keď sa s vami trochu poteším. (*) (Španielsko bolo poslednou hranicou vtedy známeho sveta.)
25Teraz sa zberám do Jeruzalema poslúžiť svätým; (*) (O týchto zbierkach je reč v Gal 2, 10; 1 Kor 16, 1–4; 2 Kor 8, 9. Cesta do Ríma sa spomína v Sk 19, 21.) 26lebo Macedónsko a Achájsko sa rozhodli urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. 27Radi to urobili a sú aj ich dlžníkmi. Lebo ak pohania dostali účasť na ich duchovných dobrách, sú povinní poslúžiť im zasa v hmotných. 28Keď to dokončím a riadne im odovzdám toto ovocie, vydám sa cez vás do Španielska. 29A viem, že keď k vám prídem, prídem s plnosťou Kristovho požehnania. 30Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha, zápaste spolu so mnou v modlitbách za mňa u Boha, 31aby ma zachránil pred neveriacimi v Judei a aby moja služba Jeruzalemu bola milá svätým. 32Potom k vám prídem s radosťou, ak to bude Božia vôľa, a pookrejem s vami. (*) (Pavol bol pre svoje pôsobenie medzi pohanmi a pre osočovanie od svojich nepriateľov, o ňom šírené (Sk 21, 28), v neláske nielen medzi Židmi, ale aj medzi židokresťanmi v Jeruzaleme.) 33Boh pokoja nech je s vami všetkými. Amen.