Božie požehnanie. - 10Dvadsiateho štvrtého (dňa) deviateho (mesiaca), v druhom roku Dária, prehovoril Pán k prorokovi Aggeovi takto: (*) (Mäso z obetí bolo posvätné. Izraeliti sú nečistí, preto sú nečisté aj obety, ktoré prinášajú, nemôžu byť preto milé Bohu. "Tam" rozumej na oltári, ktorý Izraeliti postavili hneď po návrate zo zajatia (Ezd 3,3). – V okraji vrchného rúcha nosili Izraeliti veci ako u nás ženy v zástere.)

Prisľúbenie Zorobábelovi. - 20A Pán dvadsiateho štvrtého (dňa) deviateho mesiaca prehovoril druhý raz k Aggeovi takto: (*) (Aby júdsky námestník perzského kráľa Dária nemal obavy pustiť sa do stavby chrámu, Boh ho ubezpečuje, že on zdolá nepriateľov svojho národa, pretože je Zorobábel jeho miláčik. – Pečať mala platnosť podpisu, preto si východný muž dával na ňu veľký pozor. Nosil ju buď na hrdle, uviazanú na šnúrke, alebo si ju dal pripevniť na prsteň, aby sa nemohla dostať do cudzích rúk. Takýto vzácny je aj Zorobábel v Božích očiach. – Zorobábelovho starého otca Jechoniáša Boh zavrhol slovami: "Keby júdsky kráľ Koniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici: strhol by som ťa odtiaľ." (Jer 22,24) Aby si národ nemyslel, že tými slovami celkom zavrhol Dávidov kráľovský dom a zrušil aj mesiášske prisľúbenia, ktoré dal Dávidovi: vyhlasuje, že si Zorobábela vyvolil a že mu je taký vzácny ako pečatný prsteň. Platia teda aj mesiášske proroctvá.)