Flp2,1-4.5-11

Výzva na svornosť a pokoru. - 1Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, 2dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! 3Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. 4Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Kristus, príklad pokory. - 5Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:

6

On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

 (*) (Význam verša je ten, že Kristus pred vtelením jestvoval ako Boh. Grécky výraz "morphé" (podoba) tu podľa cirkevných otcov označuje prirodzenosť Boha. Tejto svojej rovnosti s Bohom sa Kristus nepridŕžal nasilu, ako niečoho, čo mu nepatrí, ako lúpeže, koristi (gr. harpagmós).) 7

ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.

 (*) ("Zriekol sa" (gr. ekénosen) znamená doslova "vyprázdnil". Pravda, to neznamená, že by Kristus prestal byť Bohom. Nevyužil v svoj osobný prospech práva a privilégiá, ktoré vyplývali z božskej hodnosti. Pavol tu pravdepodobne myslí na Pánovho služobníka opísaného v Iz 52, 13–53, 12.) 8

Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.

 9

Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,

 (*) ("Dal mu meno", čiže najvyššiu hodnosť a moc. Pavol tu myslí na meno Pán (v. 11).) 10

aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí

 11

a aby každý jazyk vyznával:
"Ježiš Kristus je Pán!"
na slávu Boha Otca.

 (*) (Ide o jeden z najkrajších hymnov Nového zákona na tajomstvo Krista ako Božieho Syna vteleného a osláveného.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Flp 1)   Dopredu (Flp 3)

Obsah