6On, hoci má božskú prirodzenosť,
nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,
(*)
(Význam verša je ten, že Kristus pred vtelením jestvoval ako Boh. Grécky výraz "morphé" (podoba) tu podľa cirkevných otcov označuje prirodzenosť Boha. Tejto svojej rovnosti s Bohom sa Kristus nepridŕžal nasilu, ako niečoho, čo mu nepatrí, ako lúpeže, koristi (gr. harpagmós).)
7ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,
stal sa podobný ľuďom
a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.
(*)
("Zriekol sa" (gr. ekénosen) znamená doslova "vyprázdnil". Pravda, to neznamená, že by Kristus prestal byť Bohom. Nevyužil v svoj osobný prospech práva a privilégiá, ktoré vyplývali z božskej hodnosti. Pavol tu pravdepodobne myslí na Pánovho služobníka opísaného v Iz 52, 13–53, 12.)
8Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,
až na smrť na kríži.
9Preto ho Boh nad všetko povýšil
a dal mu meno,
ktoré je nad každé iné meno,
(*)
("Dal mu meno", čiže najvyššiu hodnosť a moc. Pavol tu myslí na meno Pán (v. 11).)
10aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno
v nebi, na zemi i v podsvetí
11a aby každý jazyk vyznával:
"Ježiš Kristus je Pán!"
na slávu Boha Otca.
(*)
(Porov. Iz 34, 23. Názov "Pán" bol v gréckom preklade Starého zákona vyhradený iba Bohu. Ide o základné vyznanie kresťanskej viery.)