Hab1,12-17

Prorokova horlivosť

12

Či nie si ty, Pane, od pradávna?
Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme!
Pane, pre súd si ho ustanovil;
Skala, pre karhanie si ho postavil.

 13

Máš čisté oči, nechceš vidieť zlo
a nemôžeš hľadieť na nešťastie.
Prečo hľadíš mlčky na protivníkov,
keď zločinci hlcú lepších od seba?

 (*) (Božími hrozbami prestrašený prorok vyslovuje nádej, že národ nezahynie. Boh nepošle Chaldejcov, aby vyhubili, ale aby len pokarhali Izraelitov. Preto prosí Pána, aby netrpel, ako nepriateľ ničí aj nevinných. "Skala" je tu oslovenie Boha, ktorý sa v Písme často volá Skalou, Pevnosťou.) 14

Ľudí robíš podobnými rybám v mori,
plazom, ktoré nemajú vládcu.

 (*) (Boh dovolí, aby si Chaldejci bez ťažkosti podmanili cudzie národy.) 15

Všetkých vylovil svojou udicou,
povyťahoval svojou sieťou
a pozbieral ich do svojho čereňa,
preto sa raduje a plesá.

 16

Za to obetuje svojej sieti,
prináša kadidlo svojmu čereňu,
veď ich pomocou má tučný podiel
a mastný pokrm.

 (*) (Vyslovuje sa podobná myšlienka ako vo verši 11. Chaldejci budú za bohov pokladať svoje nástroje, pomocou ktorých sa im podarilo zmocniť sa cudzích národov.) 17

Či má preto vyprázdňovať svoju sieť
a ustavične bez milosti zabíjať národy?
Kontext   Úvod   Dozadu (Nah 3)   Dopredu (Hab 2)

Obsah