Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
pokyvuje hlavou za tebou,
dcéra Jeruzalema.

Komu si sa rúhal a posmieval,
proti komu si povyšoval hlas
a pyšne dvíhal oči?
Proti Izraelovmu Svätému!

Prostredníctvom sluhov si tupil Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
a vyťal som jeho cédre vysoké,
jeho vyberané cyprusy;
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.

Ja som kopal a pil vodu
a krokom svojich nôh vysuším
všetky rieky Egypta.«

Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,
chystal som to od dní pravekých
a teraz som to priviedol:
premeníš na pusté sutiny
opevnené mestá.

By sa ich obyvateľstvo bezmocné
triaslo a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche,
spálenina nerozvinutá.

Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,
i ako si zúril proti mne.

Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,
vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku
a svoju uzdu ti vložím do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

Tebe však toto bude znamením:
Jedz tento rok samorodé
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.

A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,
zapustí korene nadol
a hore prinesie ovocie.

Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a pozostatok z vrchu Sion;
horlivosť Pána zástupov to urobí.

Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:
Nevkročí do tohto mesta
ani šíp ta nevystrelí,
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.

Vráti sa cestou, ktorou prišiel,
do tohto mesta nevkročí" - hovorí Pán.

"Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi."

Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.

Povedal som:
"V polovici svojich dní musím ísť.
V bránach podsvetia som olúpený
o ostatok svojich rokov."

Povedal som: "Neuvidím Pána
v krajine živých,
neuzriem viac človeka
medzi obyvateľmi sveta.

Môj príbytok odtiahol,
sťahuje sa odo mňa
ako pastiersky stan.
Snujem ako tkáč svoj život;
odtrhúva sa od vlákna.
Odo dňa do noci skončíš so mnou.

Kričím až do rána.
Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,
(odo dňa do noci skončíš so mnou).

Pištím ako lastovička,
ako holub hrkútam,
oči mi skleslo hľadia nahor:
Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!

Čo mám vravieť? Veď mi povedal
a on to urobil.
Velebiť ťa budem po všetky svoje roky
pre trpkosť svojej duše.

Pane, pre toto sa žije
a pre toto všetko je život môjho ducha,
veď ma uzdravíš a dáš mi život.

Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,
ty si zachránil môj život
od priepasti záhuby,
lebo si zahodil za chrbát
všetky moje hriechy.

Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,
nie smrť ťa bude chváliť,
tí, čo zostupujú do jamy,
nedúfajú v tvoju vernosť.

Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes,
otec synom zvestuje tvoju vernosť.

Pán ma vyslobodí
a moje piesne budeme spievať
po všetky dni svojho života
v dome Pánovom."

Potešujte, potešujte môj ľud,
vraví váš Boh.

Hovorte k srdcu Jeruzalema
a volajte mu,
že sa skončilo jeho otroctvo
a je odčinená jeho vina,
že dostal z Pánovej ruky
dvojmo za každý svoj hriech.

Čuj! Ktosi volá:
"Na púšti pripravte cestu Pánovi.
Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!

Každá dolina nech sa zdvihne
a každý vrch a kopec zníži;
čo je kopcovité, nech je rovinou,
a čo hrboľaté, nížinou.

A zjaví sa Pánova sláva
a zrazu ju uvidí každé stvorenie,
lebo sa ozvali ústa Pánove."

Čuj! Ktosi hovorí: "Volaj!"
Ja vravím: "Čo mám volať?"
"Každé telo je ako tráva
a všetka jeho krása ako poľný kvet:

Tráva uschne, kvet zvädne,
lebo ho ovial Pánov dych.
(Vskutku trávou je ľud.)

Tráva zoschne, kvet zvädne,
ale slovo nášho Boha trvá naveky."

Vystúp na vysoký vrch,
blahozvesť Siona,
pozdvihni mocne svoj hlas,
blahozvesť Jeruzalema!
Pozdvihni, neboj sa,
povedz mestám Júdska:
"Hľa, váš Boh!

Hľa, Pán, Jahve, prichádza v sile
a rameno má vladárske,
hľa, jeho odmena je s ním
a jeho odplata pred ním!

Ako pastier pasie svoje stádo,
do náručia berie,
baránky do lona dvíha,
tie, čo pridájajú, vodí."

Ktože zmeral svojou hrsťou vody
a obopäl piaďou nebesá,
meričkou prach zeme odmeral,
odvážil vrchy na váhe
a pahorky na závaží?

Kto usmernil ducha Pánovho
a ktorý poradca ho poučil?

U koho sa radil, aby mu vysvetlil
a naučil ho ceste práva,
(aby ho naučil vedomosti)
a cestu múdrosti mu ukázal?

Hľa, národy sú ako kvapka z vedra
a pokladá ich za prášok na vážke,
hľa, ostrovy dvíha ako smietku.

Libanon nestačí na zápal
a jeho zverina nestačí na žertvu.

Všetky národy sú pred ním ako nič,
za márnosť a prázdnotu ich pokladá.

Ku komuže prirovnáte Boha,
akúže k nemu postavíte podobu?

Modlu uleje umelec,
zlatník však okuje ju zlatom
a strieborné retiazky pozvára.

Kto chudobný je na dary,
vyberie drevo, čo nehnije,
nájde si múdreho majstra,
by postavil sochu, čo sa nehne.

Nuž či neviete? Či nepočujete?
Či vám nebolo oznámené od začiatku?
Či nechápete základy zeme?

On tróni nad okruhom zeme,
- jej obyvatelia sú ako kobylky -
on rozťahuje sťa závoj nebesá
a rozprestiera ich ako obytný stan.

On obracia navnivoč vládcov,
sudcov zeme mení v ničomnosť.

Sotva zasadení, sotva sú zasiati,
sotva pustí ich kmeň koreň do zeme,
už ich aj oveje, takže uschýnajú,
víchor ich sťa plevu odnáša.

"Komuže ma teda chcete prirovnať?
Budem mu podobný?" - vraví Svätý.

Zdvihnite si nahor oči a viďte:
Ktože ich stvoril?
Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko,
každú volá po mene,
pre veľkú silu a nesmiernu moc
nevystane ani jedna.

Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael:
"Skrytá je moja púť pred Pánom
a môj súd unikol môjmu Bohu!"?

Či nevieš? Či si nepočul?
Bohom večnosti je Pán.
On stvoril končiny zeme,
neukoná sa, ani neustane,
jeho múdrosť je nevystihnuteľná.

On dáva silu ukonanému
a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.

Ustáva mládež a omdlieva
a junač podlomená padá.

Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu,
získavajú krídla ako orly,
utekať budú a neustanú,
budú putovať a neomdlejú.

Počúvajte ma, ostrovy,
a národy nech si obnovujú silu,
nech sa priblížia a nech hovoria,
spolu sa dostavíme na súd.

Ktože vzbudil od východu toho,
ktorému kráča v pätách spása?
Vydal napospas národy
a podrobil kráľov,
na prach ich obracia jeho meč
a jeho kuša na zmietanú plevu.

Stíha ich, kráča nerušený,
nohy sa mu ani netýkajú zeme.

Kto to spravil? Kto učinil?
Ten, čo rody volá od počiatku.
Ja, Jahve, prvý
a ten istý som i posledný.

Ostrovy vidia a boja sa,
končiny zeme sa trasú,
blížia sa a prichádzajú.

Navzájom si pomáhajú,
navzájom si volajú: "Rezko!"

Majster posmeľuje zlatníka,
ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom,
hovorí o liatine: "Dobrá je"
a upevní ju klinmi, že sa nepohne.

Ty však, Izrael, sluha môj,
Jakub, ktorého som vyvolil,
potomstvo Abraháma, môjho priateľa,

teba som chopil od končín zeme,
z jej okrajov som ťa povolal
a riekol som ti: "Ty si môj sluha,
teba som vyvolil a nezavrhol."

Neboj sa, veď som s tebou ja,
neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,
posilňujem ťa, ba pomáham ti,
držím ťa svojou spásnou pravicou.

Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech
všetci, čo sa zlostia na teba,
budú ako nič a zahynú tí,
čo sa pravotia s tebou.

Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých,
čo sa s tebou hádajú;
budú ako nič a ako márnosť tí,
čo broja proti tebe.

Lebo ja som Pán, tvoj Boh,
čo ťa za pravicu držím,
ktorý ti hovorím:
"Neboj sa, ja ti pomáham."

Nebojže sa, červíček Jakub,
chrobáčik Izrael!
Ja ti pomáham - hovorí Pán -,
tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.

Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou,
novou, mnohozubou,
rozmlátiš a rozdrvíš vrchy
a pahorky na plevu obrátiš.

Viať ich budeš, uchytí ich vietor
a víchrica ich rozpráši,
ty však budeš plesať v Pánovi,
Svätým Izraela pýšiť sa.

Chudáci a bedári
hľadajú vodu a niet jej,
jazyk im zosychá od smädu.
Ja, Pán, ich vyslyším,
Boh Izraela, neopustím ich.

Otvorím v pustinách rieky
a vprostred údolí pramene,
obrátim púšť na vodné studienky
a suchú zem na žriedla vôd.

Zasadím do púšte céder,
agát, myrtu a olivový strom,
vsadím do pustiny cyprus,
brest a jedľu pospolu,

nech vidia a dozvedia sa,
nech uvážia a razom pochopia,
že to ruka Pánova spravila,
stvoril to Svätý Izraela.

Predneste svoj spor, hovorí Pán,
prineste si dôkazy, vraví kráľ Jakubov.

Nech prídu a nech nám zjavia,
čo sa má stať.
Ktoréže veci sú prvšie?
Povedzte, nech pochopíme
a zvieme ich výsledky,
alebo nám povedzte, čo príde.

Povedzte, čo príde v budúcnosti,
a budeme vedieť, že ste bohmi,
ba urobte či už dobré a či zlé,
nech žasneme a razom vidíme!

Hľa, vy nivoč ste len
a dielo vaše je ničomné,
ohavník si vás vyvolí.

Vzbudil som ho - od severu prišiel -
od východu slnca toho, čo vzýva moje meno,
rozdlávi kniežatá ako blato
a ako hrnčiar rozšliapava hlinu.

Kto to zvestoval od začiatku, aby sme vedeli,
a od pradávna, by sme povedali: "Pravdu má"?
Veď nik nezvestoval, veď nik nehlásal,
veď nik nepočul vašu reč.

Prvý (vravím) Sionu: "Hľa, tu sú!"
a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.

Ak sa obzerám, niet nikoho,
niet medzi nimi radcov,
čo by odvetili, keď sa ich opýtam.

Hľa, tí všetci ničím sú
a ich skutky sú ničotou,
vzduch a prázdnota sú ich liatiny.

"Hľa, môj služobník priviniem si ho;
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.

Nebude kričať ani hlučne volať,
nedá na ulici počuť svoj hlas.

Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude vynášať právo.

Neomdlie a nepodlomí sa,
kým nezaloží na zemi právo,
na jeho náuku čakajú ostrovy."

Tak hovorí Boh, Pán,
ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich,
ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý na nej dáva dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia:

"Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti,
vzal som ťa za ruku;
utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,

aby si slepým otvoril oči
a väzňov vyviedol zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách."

"Ja som Jahve, to je moje meno
a svoju slávu inému nedám,
ani svoju chválu modlám.

Predošlé veci, hľa, prišli
a ja oznamujem nové,
dám vám ich počuť skôr než vyklíčia."

Spievajte Pánovi pieseň novú,
jeho chválospev od končín zeme,
vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa,
ostrovy a tí, čo na nich bývajú.

Nech jasá púšť a jej osady,
dvory, v ktorých býva Kedar,
nech plesajú obyvatelia Sely,
z temena vrchov nech volajú!

Nech vzdávajú česť Pánovi
a jeho slávu nech hlásajú ostrovom!

Ako bohatier kráča Pán,
ako bojovník vzbudzuje zápal,
volá, ba kričí bojovne,
vrhá sa na nepriateľov.

"Bol som ticho od pradávna,
mlčal som, premáhal som sa.
Ako tá, čo rodí, budem kričať,
dychčať a chrčať zároveň.

Spustoším vrchy a kopce,
dám zvädnúť všetkej ich zeleni,
rieky obrátim na ostrovy
a studnice vôd vysuším.

A povediem slepých cestou, čo nepoznajú,
po im neznámych chodníkoch ich odprevadím.
Tmu pred nimi obrátim na svetlo
a hrboľaté cesty na rovinu.
Toto sú skutky, ktoré urobím
a neodstúpim od nich."

Ustúpia nazad pokrytí hanbou
tí, čo dúfajú v modly,
tí, čo vravia liatinám:
"Vy ste našimi bohmi."

Počujte, hluchí,
a slepí, otvorte oči, aby ste videli!

Ktože je slepý, ak nie môj sluha?
A hluchý ako môj posol, ktorého vyšlem?
Ktože je slepý ako dôverník
a hluchý ako Pánov sluha?

Vidíš mnoho, a nepozoruješ,
máš otvorený sluch, a nečuješ.

Pánovi sa pre jeho vernosť zapáčilo
zvelebiť zákon a osláviť.

Lenže to je ozbíjaný a olúpený ľud,
v jamách sú zakosílení všetci
a vo väzniciach sú poschovávaní.
Plenom sú, nevytrhne ich nik,
korisťou, a nik nepovie: "Vráť!"

Kto z vás toto počuje,
pozoruje a všimne si pre budúcnosť?

Kto vydal na plen Jakuba
a Izrael lupičom? Či nie Pán?
Ten, proti ktorému sme zhrešili,
nechceli kráčať jeho cestami
a jeho zákon nepočúvali.

Preto naň vylial žeravosť hnevu
a násilie vojny.
Zanietil ho vôkol, ale neporozumel,
zapálil ho, lenže si to nevzal k srdcu.

Teraz však toto hovorí Pán,
tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael:
"Neboj sa, veď ťa vykúpim,
po mene ťa zavolám ty si môj.

Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou,
a keď riekami, nepotopia ťa,
keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa
a plameň nebude horieť na tebe.

Veď ja som Pán, tvoj Boh,
Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ.
Egypt dám ako výkupné za teba,
Kuš a Sábu namiesto teba.

Pretože si drahý mojim očiam,
vzácny a ja ťa milujem,
vydám ľudí namiesto teba
a národy za tvoj život.

Neboj sa, veď som s tebou ja,
od východu privediem tvoje potomstvo
a od západu ťa zhromaždím.

Severu poviem: »Vydaj!« -
a juhu: »Nezdržiavaj!« -
priveď mojich synov zďaleka
a moje dcéry od končín zeme,

všetkých, čo sa mojím menom zvú
a ktorých som na svoju slávu stvoril,
vytvoril a urobil.

Vyveď von ľud slepý, hoci majú oči,
a hluchý, hoci majú uši.

Nech sa zídu všetci pohania
a zhromaždia sa národy!
Kto z nich toto zvestuje?
Veci predošlé nech nám oznámia,
nech si postavia svedkov a vyhrajú spor,
nech počujú a nech povedia: »Pravda!«

Vy ste mi svedkami - hovorí Pán -
a môj sluha, ktorého som si zvolil,
aby ste vedeli a uverili mi
a pochopili, že som to ja,
predo mnou nebol utvorený nijaký Boh
a ani po mne nebude.

Ja, ja som Pán
a okrem mňa niet spasiteľa.

Ja som predzvestoval, spasil a oznámil
a cudzieho u vás nebolo,
nuž vy ste mi svedkami - hovorí Pán -
ja som však Boh,

aj odteraz ním budem
a z mojej ruky nevytrhne nik;
čo urobím, kto to odčiní?"

Toto hovorí Pán,
váš vykupiteľ, Svätý Izraela:
"Pošlem pre vás do Babylonu
a vyženiem všetkých ako utečencov,
i Chaldejcov do pyšných lodí.

Ja som Jahve, váš Svätý,
Izraelov tvorca, váš kráľ."

Toto hovorí Pán,
ktorý urobil cestu cez more
a cez dravé vody chodník;

ktorý vyviedol vozy i kone,
vojsko i vojvodcov…
- ležia spolu, nevstanú,
dotleli, zhasli ako knôt - :

"Nespomínajte udalosti dávne,
o veciach predošlých neuvažujte.

Hľa, ja robím čosi nové,
teraz to klíči, nebadáte?
Áno, urobím cestu na púšti
a rieky na pustatine.

Bude ma chváliť poľná zver,
šakaly a pštrosy,
lebo som dal vodu na púšti,
rieky na pustatine,
aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.

Ľud, ktorý som si utvoril,
bude ohlasovať moju chválu.

Nevzýval si ma, Jakub,
netrápil si sa o mňa, Izrael.

Neprinášal si mi obetné baránky,
svojimi žertvami si ma neuctieval.
Neobťažoval som ťa darmi
a netrápil som ťa tymianom.

Nekúpil si mi vonnej trsti za striebro,
tukom svojich žertiev si ma neopájal,
lež obťažoval si ma svojimi hriechmi,
trápil si ma svojimi neprávosťami.

Ja, ja som to,
čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy
a nespomeniem si na tvoje neprávosti.

Pripomeň mi, súďme sa spolu,
hovor ty, aby si vyhral spor.

Tvoj prvý otec zhrešil,
tvoji tlmočníci ma zradili.

Preto som znesvätil sväté kniežatá,
Jakuba som dal do kliatby
a Izrael na potupu."

A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj,
Izrael, ktorého som vyvolil.

Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril,
ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti:
"Neboj sa, sluha môj, Jakub,
miláčik, ktorého som si vyvolil!

Veď rozlejem vody na to, čo je smädné,
a riavy na vyschnutú zem,
vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo,
svoje požehnanie na tvoje vetvy.

I budú rásť uprostred zelene
ako vŕby pri potokoch vôd.

Tento hovorí: »Pánov som«
a tamten volá v mene Jakuba,
tento si píše: »Pánov« na ruku
a menom Izraela sa nazýva."

Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela,
vykupiteľ jeho, Pán zástupov:
"Ja som prvý a ja som posledný,
okrem mňa nieto Boha.

Kto je ako ja, nech stojí a nech volá,
nech to oznámi, nech mi to predloží!
Kto zvestúva oddávna budúcnosť? -
A to, čo má prísť, nech nám oznámia!

Nože, nebojte sa a netraste sa!
Či som vám nezvestoval už dávno
a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami.
Či je Boh okrem mňa?
Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám."

Tvorcovia modiel sú ničomní všetci
a ich miláčikovia neprospejú.
Ich svedkovia nič nevidia
a nič nezvedia, aby sa zahanbili.

Kto urobil boha a ulial sochu,
aby mu neprospela?

Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe
a umelci, tí sú iba z ľudí.
Nech sa zídu všetci, nech sa postavia,
budú sa triasť a hanbiť zároveň.

Majster železa ostrí dláto
a pracuje uhlím,
stvárňuje kladivami,
utvára svojím mocným ramenom.
Ak vyhladne, vysilí sa,
ak nepije vodu, omdlie.

Majster dreva rozťahuje mieru
a zakresľuje rydlom,
vypracúva kresačkou
a obkresľuje kružidlom;
i urobí z toho obraz muža,
ako skvost človeka, čo má bývať v dome.

Vytne si cédre, vezme haštru a dub,
vyberie si v stromoví hory;
zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.

A bude človeku na palivo,
vezme z neho a zohreje sa,
áno, zapáli a napečie chleba,
aj boha z neho spraví a klania sa mu,
urobí modlu a korí sa jej.

Polovičku spáli v ohni,
pri polovičke požíva mäso,
pečienku pečie a nasýti sa,
aj sa zohreje a povie: "Ej,
ale som sa zohrial, cítim oheň!"

A zvyšok spracuje na boha, modlu,
korí sa mu a poklonkuje,
modlí sa k nemu a vraví:
"Vysloboď ma, veď si mi bohom!"

Nevedia a nechápu,
lebo majú zaslepené oči, že nevidia
a ich srdcia nechápu.

Nepremieta si v srdci,
nevie a neuvažuje takto:
"Polovicu z neho som spálil v ohni,
hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba,
upiekol som mäso a nasýtil som sa;
a zo zvyšku mám spraviť ohavu?
Polenu dreva sa mám koriť?"

Pasie sa na popole,
zblúdilo mu srdce, zvádza ho,
ale on si nezachráni dušu a nepovie:
"Či nemám lož v pravici?"

Spomínaj na to, Jakub,
Izrael, veď si mojím sluhom,
stvoril som ťa, ty si mojím sluhom,
Izrael, nezabudnem na teba.

Zotriem ako oblak tvoje hriechy
a ako mrak tvoje previnenia,
vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.

Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil;
jasajte, hlbiny zeme,
plesaním zaznejte, vrchy,
les a všetko stromovie v ňom,
pretože Pán vykúpil Jakuba,
preslavuje sa na Izraelovi.

Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil
a ktorý ťa formoval od materského lona:
"Ja som Pán, čo som všetko stvoril,
nebesá som sám roztiahol,
zem som rozprestrel vlastnou mocou.

Ničím znamenia veštcov
a hádačov šialencami spravím,
mudrcov nazad zavraciam
a ich múdrosť mením v nerozum.

Uplatňujem slovo svojho sluhu
a plán svojich poslov spĺňam.
Vravím Jeruzalemu: »Buď obývaný!« -
a mestám Júdska: »Buďte zbudované!« -
a jeho zrúcaniny postavím.

Hlbine hovorím: »Vyschni!« -
a tvoje rieky vysuším.

Kýrovi vravím: »Môj pastier,
splníš každú moju žiadosť.«
On povie Jeruzalemu: »Zbuduj sa!«
a chrámu: »Buď založený!«"

Toto hovorí Pán svojmu pomazanému,
Kýrovi, ktorého som vzal za pravú ruku,
aby som pred ním pošliapal národy
a odpásal bedrá kráľov,
aby sa pred ním otvorili vráta
a brány sa nezatvorili:

"Ja pôjdem pred tebou,
čo je hrboľaté, urovnám,
kovové brány prelomím
a železné závory pozrážam.

Dám ti poklady ukryté v tme
a tajnosti skrýš,
aby si vedel, že ja som Pán,
ktorý ťa volám po mene - Boh Izraela.

Pre svojho sluhu, Jakuba
a Izrael, svojho vyvolenca,
som ťa zavolal po mene
a dal som ti názvy, hoci si ma nepoznal.

Ja som Pán a iného niet,
okrem mňa nieto Boha.
Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal,

aby vedeli od východu slnka i od západu,
že okrem mňa nieto nikoho,
ja som Pán a iného niet.

Formujem svetlo a tvorím tmu,
spôsobujem blaho a utváram nešťastie,
ja som Pán, čo robím toto všetko.

Roste, nebesá, zhora,
z oblakov nech prší pravda.
Otvor sa, zem, nech urodí sa spása
a spolu s ňou nech pučí spravodlivosť:
Ja, Pán, som ju stvoril."

Beda tomu, čo sa so svojím tvorcom háda,
jeden črep z črepov zeme.
Či hlina povie tvorcovi: "Čo robíš,
veď tvoje dielo nemá rúk?"

Beda tomu, čo vraví otcovi: "Čo plodíš?" -
a žene: "Čo sa zvíjaš v kŕčoch?"

Toto hovorí Pán,
Svätý Izraela, jeho tvorca:
"Pýtate sa ma o budúcnosti mojich synov
a rozkazujete o diele mojich rúk?

Ja som učinil zem
a človeka na nej som ja stvoril.
Moje ruky roztiahli nebesá
a rozkázal som všetkému ich vojsku.

Ja som ho vzbudil v pravde
a všetky jeho cesty urovnám,
on postaví moje mesto
a mojich zajatcov prepustí,
nie za kúpnu cenu ani za dar,"
hovorí Pán zástupov.

Toto hovorí Pán:
"Zisk Egypta a mzda Kušu
a Sabejci, chlapi urastení,
prejdú k tebe a budú tvoji.
Za tebou pôjdu, v okovách prejdú,
pred tebou sa sklonia, teba budú prosiť:
»Len u teba je Boh, iného niet,
viac bohov nieto.«"

Ty si naozaj skrytý Boh,
Boh Izraela, spasiteľ!

Zahanbení sú a potupení všetci,
spolu došli pohanenia
tvorcovia modiel.

Izraela spasil Pán večnou spásou.
Nebudete zahanbení ani potupení
na veky večné.

Lebo toto hovorí Pán, Boh, stvoriteľ neba,
- on je Boh, ktorý stvoril zem,
učinil ju a upevnil.
Nie prázdnou ju stvoril, obydlím ju urobil - :
"Ja som Pán a iného niet.

Nie v úkryte som hovoril,
na tmavom mieste zeme,
nepovedal som Jakubovmu potomstvu:
Nadarmo ma hľadajte!
Ja som Pán, ktorý vravím pravdu,
oznamujem priamosť.

Zhromaždite sa, poďte,
zíďte sa spolu,
zachránenci z národov!
Nechápaví sú, čo nosia
svoje modly drevené
a modlia sa k bohu,
ktorý nespasí.

Oznámte a priblížte sa,
ba poraďte sa spolu:
Kto toto hovoril od začiatku,
predpovedal to oddávna?
Či nie ja, Jahve?
A niet už Boha okrem mňa:
Boha pravého a spásneho
nieto mimo mňa.

Ku mne sa obráťte, spasené budete
všetky končiny zeme,
veď ja som Boh a iného niet.

Na seba som prisahal,
z mojich úst vyšla pravda,
slovo, ktoré sa nevráti,
že mne sa skloní každé koleno,
prisahať bude každý jazyk:

»Len v Pánovi,« povedia o mne,
»je pravda a moc.«"
K nemu prídu, a to zahanbení,
všetci; čo proti nemu blčali.

V pánovi sa ospravedlní
a oslávi všetko Izraelovo potomstvo.

Padol Bél, schúlil sa Nébo,
ich sochy sa dostali
na zvieratá a hovädá,
ich bremeno vlečú
ako ťarchu, ustaté.

Padli, schúlili sa spolu,
nevládali zachrániť náklad,
ba sami išli do zajatia.

Počúvajte ma, dom Jakubov
a všetky zvyšky domu Izraela,
čo ste chovaní od lona,
čo ste nosení od života.

Ja až po starobu som ten istý,
až po šediny ja ponesiem.
Ja som to urobil a ja budem niesť,
ja ponesiem a vyslobodím.

Komu ma pripodobníte a prirovnáte
a primeriate, aby sme si boli rovní?

Sypú zlato z mešca
a striebro vážia vážkou,
najmú zlievača a spraví z toho boha
a koria, klaňajú sa mu.

Vezmú ho na plece, vlečú ho,
ak ho položia na miesto, stojí,
nehne sa zo svojho miesta,
ak volá kto k nemu, neodpovedá
a z jeho úzkosti ho nevyslobodí.

Spomeňte si na to a vzmužte sa,
premýšľajte v srdci, odbojníci!

Spomeňte na veci pradávne,
lebo ja som Boh a iného niet;
Boh, a niet mi podobného.

Od začiatku oznamujem budúcnosť
a odpradávna, čo sa ešte nestalo.
Vravím: "Moje rozhodnutie platí
a všetko, čo chcem, urobím."

Od východu orla zavolám,
z ďalekej krajiny muža svojich plánov.
Čo som hovoril, to uskutočním,
čo som ustanovil, to urobím.

Počúvajte ma vy, tvrdí srdcom,
čo ste vzdialení od pravdy!

Privediem svoju pravdu, nie je ďaleko,
a moja spása meškať nebude.
A dám na Sione spasenie,
Izraelu svoju velebu.

Zostúp a sadni si do prachu,
panna, dcéra Bábela,
sadni si na zem, bez trónu,
dcéra Chaldejcov,
lebo ťa viac nebudú volať
nežnou a zmäkčilou.

Vezmi si mlynček a múku meľ,
odhaľ si závoj,
odhrň vlečku, obnaž lýtka,
prebroď sa cez rieky!

Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa,
vezmem si pomstu
a neodolá mi nik.

Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá,
Svätým Izraela.

Seďže ticho a choď do tmy,
dcéra Chaldejcov,
lebo ťa viac nebudú volať
paňou kráľovstiev.

Hneval som sa na svoj ľud,
znesvätil som svoje dedičstvo
a dal som ti ich do rúk;
nemala si k nim ľútosti,
zaťažila si starcov
svojím jarmom veľmi.

A riekla si: "Večne budem paňou,"
nevzala si si to k srdcu;
nemyslela si na koniec toho.

Teraz však čuj toto, zmäkčilá,
čo tróniš v bezpečí,
čo si v srdci hovoríš:
"Ja a nikto viac!
Nebudem sedieť ako vdova
a bezdetnosť nepoznám."

Nuž prídu na teba obe tieto veci
razom, v jeden deň,
bezdetnosť a vdovstvo
zasiahnu ťa naplno
i pri množstve tvojich čarov,
i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

Bola si bezpečná vo svojej zlobe,
povedala si: "Nik ma nevidí."
Tvoja múdrosť a tvoja veda -
tá ťa zviedla;
riekla si vo svojom srdci:
"Ja a nikto viac!"

Príde na teba nešťastie,
nepoznáš jeho vznik,
zrúti sa na teba skaza,
nevieš ju udobriť,
a dôjde na teba hrôza
tak náhle, že sa ani nenazdáš.

Postav sa so svojimi čarami
a množstvom svojich kúzel,
v ktorých si sa namáhala od mladi,
vari sa ti to podarí,
vari odstrašíš!

Ustávala si sa množstvom svojich porád:
nechže sa dostavia,
nech ťa vyslobodia, čo delia nebo,
čo pozorujú hviezdy,
oznamujú z novmesiacov,
čo má prísť na teba.

Hľa, budú ako pleva,
spáli ich oheň,
nevytrhnú si životy
zo šľahov plameňa:
to nie je uhlie, čo hreje,
oheň, pri ktorom sa sedí.

Tak pochodíš s tými,
o ktorých si dbala,
s ktorými si kupčila od mladi.
Odtackajú sa každý svojou cestou,
niet (toho), kto by ťa zachránil.

Čujte toto, dom Jakubov,
čo voláte sa menom Izrael
a čo ste vyšli z útrob Júdových,
čo prisahajú na Pánovo meno
a honosia sa Bohom Izraela,
nie pravdou a spravodlivosťou.

Veď sa volajú podľa svätého mesta
a spoliehajú sa na Boha Izraela,
Pán zástupov je jeho meno:

"Predošlé veci zjavil som oddávna,
z mojich úst vyšli, oznámil som ich,
náhle som učinil, že sa splnili.

Lebo som vedel, že si tvrdý,
žilou železnou je tvoja šija
a tvoje čelo z kovu;

zvestoval som ti to oddávna,
skôr, než by sa stalo, som ti oznámil,
by si nepovedal: »Moja modla to spravila,
môj obraz a moja socha to rozkázala.«

Počul si, hľaď na to všetko! -
A či vy nerozhlásite?
Odteraz ti zvestujem veci nové
a veci skryté, o ktorých nevieš.

Teraz sú tvorené, nie oddávna,
predo dňom si veru o nich nevedel,
aby si nepovedal: »Hľa, vedel som o tom!«

Ani si nepočul, ani si nevedel,
ani ucho nemáš dávno otvorené.
Veď som vedel, celkom neverný si
a od lona matky sa voláš vzbúrencom.

Pre svoje meno zdržujem svoj hnev
a pre svoju slávu miernim sa k tebe,
že som ťa nezničil.

Hľa, vytápal som ťa, nie však ako striebro,
skúšal som ťa v peci biedy.

Pre seba, pre seba to spravím,
veď ako by sa znesvätilo moje meno?!
A svoju slávu inému nedám."

"Počúvaj mňa, Jakub
a Izrael, môj pozvaný,
to som ja, ja prvý
a ja aj posledný.

Veď moja ruka založila zem
a moja pravica roztiahla nebesá.
Ak zavolám na ne,
stoja tu razom."

Zhromaždite sa všetci a čujte
- kto z nich oznámil tieto veci? -
Koho Pán miluje, vyplní jeho vôľu v Bábeli
a jeho rameno na Chaldejcoch.

"Ja, ja som hovoril a povolal som ho,
priviedol som ho a cesta sa mu zdarí.

Poďte ku mne, čujte toto:
Od počiatku som nehovoril skryte,
od času, čo sa to deje, som prítomný."
Teraz však Pán, Jahve, poslal mňa a svojho Ducha.

Toto hovorí Pán,
tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:
"Ja som Pán, tvoj Boh,
čo ťa učím, aby si mal úspech,
čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.

Keby si si bol všímal moje rozkazy,
bol by tvoj pokoj ako rieka
a tvoje blaho ako morské vlny.

A bolo by ako piesku tvojho potomstva
a plodov tvojho lona ako jeho zrniek,
nebolo by zničené ani vyhubené
tvoje meno predo mnou."

Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska,
hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to,
poroznášajte to až do končín zeme,
vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba.

A nežíznili, keď ich viedol pustinou,
vode dal vyvierať pre nich zo skaly,
rozštiepil skalu a rinuli sa vody.

Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.

Počúvajte ma, ostrovy,
a pozorujte, národy ďaleké:
Pán ma povolal od lona,
od života mojej matky spomínal mi meno.

Ústa mi urobil ako ostrý meč,
v tieni svojej ruky ma skryl
a urobil zo mňa šíp brúsený,
do svojho tulca ma schoval.

A riekol mi: "Služobníkom si mi,
Izraelom, tebou sa chcem osláviť."

Ja však som povedal: "Darmo som pracoval,
márne a zbytočne strávil svoju silu."
Predsa je moje právo u Pána
a moja odmena u môjho Boha.

Teraz však hovorí Pán,
čo si ma od lona služobníkom urobil,
aby som Jakuba priviedol späť k nemu,
aby sa Izrael k nemu zhromaždil.
Som oslávený v očiach Pánových
a môj Boh sa mi stal silou.

Povedal teda:
"Primálo je, keď si mi služobníkom,
aby si zbudoval Jakubove kmene
a priviedol späť zachránených Izraela:
ustanovím ťa za svetlo pohanom,
aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"

Toto hovorí Pán,
vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,
tomu, ktorého dušou opovrhujú,
ktorým národ pohŕda,
služobníkovi vládcov:
"Králi uvidia a vstanú,
kniežatá sa budú skláňať
kvôli Pánovi, ktorý je verný,
Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."

Toto hovorí Pán:
"V čase milostivom ťa vyslyším
a v deň spásy ti pomôžem,
zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím,
aby si zbudoval krajinu,
aby si dostal spustnuté dedičstvá.

A povedal väzňom: »Vyjdite!«
a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!«

Nebudú lačnieť ani žízniť,
nespáli ich úpal ani slnce,
lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval,
a popri žriedlach vôd ich napojí.

Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím
a moje chodníky sa vyvýšia.

Hľa, títo prichádzajú zďaleka
a tí, hľa, od severu a západu
a tamtí z južnej krajiny."

Plesaj, nebo, a jasaj, zem,
plesaním zaznejte, vrchy,
lebo Pán utešuje svoj ľud
a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

Ale Sion povedal: "Pán ma opustil,
Pán na mňa zabudol."

Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.

Hľa, do dlaní som si ťa vryl,
tvoje múry sú vždy predo mnou.

Náhle prišli tvoji stavitelia
a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.

Zdvihni si vôkol oči a pozri:
všetci sa zišli, prišli k tebe.
Tak, ako žijem - hovorí Pán -
všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu,
opášeš sa nimi ako mladucha.

Veď tvoje rumy a tvoje sutiny
a tvoja spustošená krajina
bude teraz tesná pre obyvateľov
a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.

Ešte budú hovoriť - počuješ to -
dietky tvojej neplodnosti:
"Tesné mi je miesto,
odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"

A budeš si vravieť v sebe:
"Ktože mi týchto porodil?
Veď ja som bezdetná a neplodná,
zajatá a vzdialená,
kto teda týchto vychoval?
Hľa, ja som ostala sama,
odkiaľže sú títo?"

Toto hovorí Pán, Jahve:
"Hľa, zdvihnem ruku k národom,
ku kmeňom vztýčim svoju zástavu;
i prinesú ti synov v náručí,
dcéry ti na pleciach ponesú.

Králi ti budú pestúnmi,
ich kňažné tvojimi dojkami,
tvárou na zem padnú pred tebou
a budú lízať prach tvojich nôh.
Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán,
v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."

Či možno odobrať korisť obrovi?
A čo silák zajal, možno vyslobodiť?

Áno, takto hovorí Pán:
"Aj čo obor zajal, bude odobraté,
aj korisť siláka vyslobodená.
S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť
a tvojich synov ja vyslobodím.

Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo
a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou;
tak sa dozvie každé telo,
že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."