Podobenstvo o vinici
1Zaspievam svojmu miláčikovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici.
Vinicu mal miláčik môj
na úrodnom úbočí.
Okopal ju, skálie z nej vyzbieral,
viničom ju vysadil,
postavil uprostred nej vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
urodila však plánky.
A teraz, občania Jeruzalema
a mužovia Júdska,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!
Čo som ešte mal urobiť svojej vinici
a neurobil som jej?
Prečo, kým čakal som hrozno,
urodila len plánky?
Teraz však nechže vám ukážem,
čo urobím ja svojej vinici:
pováľam jej plot a stane sa pastvou,
zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.
Obrátim ju na púšť,
nebude strihaná a nebude kopaná,
takže vzrastie tŕnie a bodľač;
ba aj oblakom prikážem,
aby ju neskropili dažďom.
Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela
a júdski mužovia jeho sadom rozkošným.
On čakal na právo - a hľa, bezprávie,
na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.