Poslušnosť Pánovho služobníka
4Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky,
aby som vedel slovom posilniť unaveného.
Každé ráno prebúdza mi ucho,
aby som počúval ako učeník.
(*)
(O piesňach o Pánovom služobníkovi pozri pozn. pred hl. 42. – Národ bol neposlušný, tým poslušnejší je však Pánov služobník.)
5Pán, Jahve, mi otvoril ucho
a ja som neodporoval,
nazad som neustúpil.
6Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili,
a svoje líca tým, čo trhali,
tvár som si neskryl
pred potupou a slinou.
7Pán, Jahve, mi pomáha,
preto nebudem zahanbený.
Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň
a viem, že sa nezahanbím.
(*)
(Poslanie prorokov bolo ťažké, nejeden sa ho chcel striasť (porov. Ex 4,10; Jer 1,6; Jon 1,3). Pánov služobník ochotne prijíma aj najväčšiu potupu a utrpenie, ktoré ho pri plnení úlohy čaká. Trýznitelia nepreberajú v mukách, bijú ho, trhajú mu bradu, čo je bolestné a potupné (porov. Neh 13,25). Napľuť niekomu do tváre pokladali ľudia vždy za najväčšiu potupu (Nm 12,14; Dt 25,9; Jób 30,10). Pánov služobník však prijíma všetko bez reptania a tak trpezlivo, že mu na tvári ani nevidieť bôľ. (Ako sa to všetko splnilo na Mesiášovi, pozri Mt 26,67; 27,30; Mk 14,65; Lk 18,32; 22,64; Jn 18,22.))
8Blízko je, čo mi dá za pravdu,
kto sa chce pravotiť so mnou? -
Postavmeže sa zoči-voči!
Kto je mojím žalobcom? -
Nech pristúpi ku mne!
9Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha,
kto ma odsúdi?
Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho,
moľ ich zožerie.
10Kto z vás sa bojí Pána,
kto čuje hlas jeho služobníka,
kto chodí v tmách a nemá žiary,
nech dúfa v meno Pánovo
a spolieha sa na svojho Boha!
(*)
(Osud pobožných býva často podobný osudu Pánovho služobníka. Ten dúfal v Boha a zvíťazil, preto i pobožní nech dúfajú v Boha i vtedy, keď sa utrpenie zdá beznádejným ako tma. Nástrahy svojich nepriateľov obráti však Boh proti nim. Oheň fakieľ, ktorý pozapaľovali na trýznenie iných, zasiahne ich samých.)
11Hľa, všetci, čo zažíhate oheň
a opasujete si fakle,
vstúpte do žiary svojho ohňa
a do fakieľ, čo ste roznietili.
Z mojej ruky sa vám to stane,
budete ležať v bolestiach.