Počúvať a uskutočňovať slovo. - 19Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. (*) (Do zrkadla sa díva človek, aby poznal, čo má upraviť na svojom vonkajšku. Ak neurobí úpravy hneď pred zrkadlom, ale odíde, zabudne na to, čo mal upraviť, a zrkadlo mu je nanič. Takému človeku sa podobá ten, kto Božie slovo (zákon slobody, čiže evanjeliovú náuku s jej mravnými príkazmi) síce počúva, ale nezachováva. Lebo čím je zrkadlo pre telo, tým je Božie slovo pre dušu. Náboženské zásady musia preniknúť celú našu bytosť a ovplyvniť všetko naše konanie.) 25Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.