Viera bez skutkov je mŕtva. - 14Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. (*) (Opravdivá viera sa nevyhnutne prejavuje a uskutočňuje aj vonkajšími skutkami lásky a milosrdenstva, ináč by bola mŕtva. Táto myšlienka sa nijako neprotiví náuke svätého Pavla o ospravedlnení z viery (Rim 3, 21 – 4, 25; Gal 3 a inde). Pavol totiž tvrdí, že nie skutky podľa Mojžišovho zákona nás ospravedlňujú, ale viera a Božia milosť. Tu ide teda o základné ospravedlnenie, ktoré je len začiatkom svätosti a spásy. No na dosiahnutie spásy sú potrebné skutky a zásluhy. Pavol nikde nepíše, že dobré skutky nie sú potrebné. Sama kresťanská viera nie je iba rozumovým postojom, ale znamená prijať Kristovo evanjelium ako program vlastného života a plniť ho (porov. 2 Sol 3, 10–12).) 18Ale niekto povie: "Ty máš vieru a ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! 20Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? 21Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? (*) (Gn 22, 9; porov. Hebr 11, 17.) 22Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. 23Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: "Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." A bol nazvaný Božím priateľom. (*) (Gn 15, 6; porov. Rim 4, 3; Gal 3, 6.) 24Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. 25A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? (*) (Porov. Joz 2, 1–26; Hebr 11, 31.) 26Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.