Jak5,13-18

O pomazaní chorých a o modlitbe. - 13Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. 14Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. (*) ("V Pánovom mene," t. j. z Pánovho poverenia a jeho mocou. "Starší Cirkvi," t. j. "presbyteri", predstavení Cirkvi.) 15Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. (*) ("Modlitba s vierou." t. j. modlitba, ktorú kňaz koná vtedy, keď chorého maže olejom. "Ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu," a to nielen všedné, ale aj ťažké, ak sa chorý nemôže z nich spovedať a má aspoň nedokonalú ľútosť.) 16Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (*) (Dôležitý text o sviatosti pomazania chorých. Túto sviatosť ustanovil Kristus. Ako v každej sviatosti i tu je viditeľný znak neviditeľnej milosti – modlitba v Pánovom mene a mazanie olejom – a sviatostný účinok – osobitná milosť Ducha Svätého, ktorá napomáha spásu celého človeka: dáva úľavu na tele i na duši, prípadne uzdravenie a odpustenie hriechov.) 17Eliáš bol krehký človek ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. (*) (Porov. 1 Kr 17 a 18 (aj Lk 4, 25).) 18A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod.

Kontext   Úvod   Dozadu (Jak 4)   Dopredu (1Pt 1)

Obsah