O pomazaní chorých a o modlitbe. - 13Trpí niekto z vás? Nech sa modlí. Je niekto veselý? Nech spieva žalmy. 14Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. (*) ("V Pánovom mene," t. j. z Pánovho poverenia a jeho mocou. "Starší Cirkvi," t. j. "presbyteri", predstavení Cirkvi.) 15Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. (*) ("Modlitba s vierou." t. j. modlitba, ktorú kňaz koná vtedy, keď chorého maže olejom. "Ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu," a to nielen všedné, ale aj ťažké, ak sa chorý nemôže z nich spovedať a má aspoň nedokonalú ľútosť.) 16Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (*) ("Vyznávajte si teda navzájom hriechy." Mnohí tieto slová vysvetľujú ako nesviatostné vyznanie hriechov čiže všeobecné vyznanie hriechov. No keďže svätý Jakub používa spojku "teda", hovorí tieto slová na záver toho, čo povedal v predchádzajúcom verši. Podľa toho niektorí považujú za správnejší výklad, podľa ktorého Jakub predpokladá, že chorý, ktorý si zavolal starších, čiže kňazov, aby sa nad ním modlili a pomazali ho olejom, vyzná sa im aj zo svojich hriechov, a že teda v tomto 16. verši hovorí o sviatostnom vyznaní, o sviatosti zmierenia. V prvých kresťanských časoch sa takéto vyznanie konalo často aj verejne, na znak pokornej kajúcnosti a ľútosti.) 17Eliáš bol krehký človek ako my, a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. (*) (Porov. 1 Kr 17 a 18 (aj Lk 4, 25).) 18A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod.