16Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (*) ("Vyznávajte si teda navzájom hriechy." Mnohí tieto slová vysvetľujú ako nesviatostné vyznanie hriechov čiže všeobecné vyznanie hriechov. No keďže svätý Jakub používa spojku "teda", hovorí tieto slová na záver toho, čo povedal v predchádzajúcom verši. Podľa toho niektorí považujú za správnejší výklad, podľa ktorého Jakub predpokladá, že chorý, ktorý si zavolal starších, čiže kňazov, aby sa nad ním modlili a pomazali ho olejom, vyzná sa im aj zo svojich hriechov, a že teda v tomto 16. verši hovorí o sviatostnom vyznaní, o sviatosti zmierenia. V prvých kresťanských časoch sa takéto vyznanie konalo často aj verejne, na znak pokornej kajúcnosti a ľútosti.)