Veď počúvam potupy mnohých
(hrôza zôkol-vôkol):
"Udávajte, nech ho oznámime!"
Aj každý, kto mi bol priateľom,
striehne na môj pád:
"Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho
a vypomstíme sa na ňom!"

Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!
Deň, v ktorý ma porodila matka,
nech nie je požehnaný!

Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:
"Dieťa sa ti narodilo, chlapček!" -
a naplnil ho radosťou.

Nech je muž ten ako mestá,
ktoré rozvrátil Pán bez milosti.
Za rána nech počuje krik
a lomoz v poludňajšom čase!

Pretože ma neusmrtil v lone,
aby mi bola matka hrobom,
jej život večne ťarchavý.

Prečože som vyšiel z lona
vidieť bolesť a utrpenie,
aby sa v hanbe míňali moje dni?