Jer20,14-18

Prorok zlorečí svojmu osudu

14

Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!
Deň, v ktorý ma porodila matka,
nech nie je požehnaný!

(*) (Trpké žaloby Jeremiášove sú výronom jeho zronenej duše. K tomu sú plné básnického zveličovania, a preto znejú nášmu uchu pritvrdo. V Starom zákone nie sú však ojedinelé. Podobné sú im aj žaloby Jóbove (Jób 3,3 n.). Keď Boh posudzoval takéto ponosy láskavo, ani my ich nesmieme posudzovať prísne.) 15

Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:
"Dieťa sa ti narodilo, chlapček!" -
a naplnil ho radosťou.

16

Nech je muž ten ako mestá,
ktoré rozvrátil Pán bez milosti.
Za rána nech počuje krik
a lomoz v poludňajšom čase!

17

Pretože ma neusmrtil v lone,
aby mi bola matka hrobom,
jej život večne ťarchavý.

18

Prečože som vyšiel z lona
vidieť bolesť a utrpenie,
aby sa v hanbe míňali moje dni?

Kontext   Úvod   Dozadu (Jer 19)   Dopredu (Jer 21)

Obsah