Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť,
uchopil si ma a premohol.
Som na posmech celý deň,
každý sa mi posmieva.

Kedykoľvek hovorím, len kričím:
"Násilie a lúpež!" volám.
Veď Pánovo slovo mi slúži
na hanbu a výsmech celý deň!

I myslel som: "Nespomeniem si naň
a nebudem viac hovoriť v jeho mene,"
ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň,
zovretý v mojich kostiach;
namáhal som sa, aby som to vydržal,
no nevládal som.

Veď počúvam potupy mnohých
(hrôza zôkol-vôkol):
"Udávajte, nech ho oznámime!"
Aj každý, kto mi bol priateľom,
striehne na môj pád:
"Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho
a vypomstíme sa na ňom!"

Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina,
nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu,
zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli,
hanbou večnou, nezabudnuteľnou.

Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého,
čo prezrieš myseľ a srdce,
nechže vidím na nich tvoju pomstu,
veď som tebe zveril svoj spor.

Spievajte Pánovi,
oslavujte Pána,
veď život bedára vytrhol
z ruky zločincov!

Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!
Deň, v ktorý ma porodila matka,
nech nie je požehnaný!

Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:
"Dieťa sa ti narodilo, chlapček!" -
a naplnil ho radosťou.

Nech je muž ten ako mestá,
ktoré rozvrátil Pán bez milosti.
Za rána nech počuje krik
a lomoz v poludňajšom čase!

Pretože ma neusmrtil v lone,
aby mi bola matka hrobom,
jej život večne ťarchavý.

Prečože som vyšiel z lona
vidieť bolesť a utrpenie,
aby sa v hanbe míňali moje dni?