1Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim. 3S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.
4V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp. 5Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 6Na deviaty deň štvrtého mesiaca sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba. 7Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu medzi dvoma múrmi, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. (*) (Pozri pozn. k 39,4.) 8Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili Sedekiáša na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho. 9I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly v krajine Emat a on vyniesol nad ním rozsudok. (*) (O Reble pozri pozn. k 2 Kr 23,33.)
10Babylonský kráľ zabil Sedekiášových synov pred jeho očami a pozabíjal v Reble aj všetky júdske kniežatá. 11Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára až do dňa jeho smrti.
12V piatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca - v jedenástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa -, prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, osobný minister babylonského kráľa. 13I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil. 14Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky múry okolo Jeruzalema. 15Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan odviedol do zajatia (aj chudobných ľudu) a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu. (*) (Slová v zátvorkách sú neskorším dodatkom. Chýbajú v 39,9 a 2 Kr 25,11.) 16Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan niektorých za vinohradníkov a roľníkov.
17Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a všetok kov z nich odniesli do Babylonu. 18Vzali aj hrnce, lopatky, nože, kropáče a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba. 19Kotlíky, uholníky, kropáče, hrnce, svietniky, misky a čaše, či boli zo zlata, alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže. 20Dva stĺpy, jedno more a dvanásť býkov, ktoré boli pod podstavcami, ktoré dal spraviť kráľ Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť. 21Čo sa stĺpov týka: výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov a obopínala ich dvanásť lakťová stuha. Ich hrúbka bola štyri prsty, boli duté. 22Mali kovové hlavice, výška jednej hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola. Taký bol aj druhý stĺp s granátovými jablkami. 23Granátových jabĺk bolo deväťdesiatšesť, viseli voľne. Vcelku bolo na mrežiach sto granátových jabĺk. (*) (Výraz: "viseli voľne" je veľmi neistý. Doslovne by bolo asi: "vo vzduchu". – Rozdiel v počte granátových jabĺk (najprv 96, potom 100, v 1 Kr 7,20 zasa 200) vysvetlil by azda nejasný výraz, ktorý sme preložili "viseli voľne". Keďže je nám však tento výraz nejasný, ostáva nevyriešeným problémom aj otázka počtu granátových jabĺk.)
24Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 25Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste. (*) (V 2 Kr 25,19 spomínajú sa len piati mužovia z osobnej služby kráľovej. Nevieme, ktorej osnove dať prednosť. V čísliciach pri odpisovaní veľmi ľahko vznikli chyby.) 26Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly. 27A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia. (*) (Tieto verše uvádzajú v podstate 2 Kr 24,18 – 25,21; verše 31-34 zasa 2 Kr 25,27-30. Tento dodatok pripojil k dielu Jeremiášovmu niekto až neskoršie, aby bolo zrejmé, ako sa proroctvá Jeremiášove splnili. Poznámky pozri aj k uvedeným miestam 2 Kr 24-25.)
28Toto je ľud, ktorý Nabuchodonozor v siedmom roku odviedol do zajatia: tritisícdvadsaťtri Júdovcov. (*) (V údajoch o rozličných odvedeniach Židov do zajatia babylonského aj o počte zajatých sú rozdiely medzi týmito veršami a údajmi kníh kráľov. V čísliciach, ako sme spomenuli, boli omyly pri odpisovaní ľahko možné. A je veľmi pravdepodobné, že nám Biblia nezaznačuje všetky odvedenia Židov. Jozef Flávius spomína odvedenie aj z 23. roku panovania Nabuchodonozorovho, čo by bol 582/81 rok pr. Kr. (Starožitnosti X,9,7). Z toho vidno, že odvedenia tu spomínané nemusia byť totožné s tými, o ktorých nám zachovali správu knihy kráľov.) 29V osemnástom roku Nabuchodonozora osemstotridsaťdva duší z Jeruzalema. 30V dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora zajal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan z Júdovcov sedemstoštyridsaťpäť duší, vcelku štyritisíc duší.
31V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty piaty deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina a vyviedol ho zo žalára. (*) (Oproti tomu 2 Kr 25,27 má 27. deň mesiaca. Pozri pozn. k veršu 27.) 32Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 34Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.