1Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. (*) (Ježiša Krista nazýva svätý Ján Slovom, grécky Logos. V tých časoch bol v gréckej filozofii a teológii zaužívaný termín, slovný výraz, ktorý vtedajší spisovatelia používali vo viacerých významoch, okrem iných aj v tzv. teogonickom - bohorodnom. Označovali tak zrodenie sa nejakej božskej bytosti z druhej, a to úkonom umu, myslením. Ako ľudská myšlienka je "slovom" rozumu, akoby jeho výplodom, tak aj druhá božská osoba je "Slovom", teda plodom prvej božskej osoby. - Tento pojem sa nachádza aj v Starom zákone, aspoň v hlavných črtách. Je to náuka o "Božej múdrosti" (Múd 7, 22 - 8, 1; Prís 8, 21-31; Sir 24, 1-25 a iné). Židovskí učenci ju síce svojím spôsobom spracovali (napr. Filón Alexandrijský a niektorí rabíni), neprišli však až k pojmu Božieho Slova ako božskej osoby. - Evanjelista použil túto smelú myšlienku, aby ňou vyjadril tajomstvo vnútorného života najsvätejšej Trojice. Pravda, nevzal výraz a pojem "slovo" - "logos" v tom istom význame, aký mal vo vtedajšej gréckej filozofii a teológii, ale dal mu nový vieroučný obsah. Nejde tu o božskú "bytosť" v pohanskom zmysle, ale o osobu v jedinej božskej Bytosti.) 2Ono bolo na počiatku u Boha. 3Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. 4V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. 5A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. (*) (Prvé slová Jánovho evanjelia sú ozvenou prvých slov Knihy Genezis: "Na počiatku stvoril Boh nebo i zem" (Gn 1, 1). Preto sa vo verši 3 výslovne zdôrazňuje, že celý svet bol stvorený skrze Božie Slovo a ďalej, že toto Slovo je všeobecným prameňom svetla a života. Porov. Kol 1, 15-17; Hebr 1, 2 n.)
6Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. (*) (To je Ján Krstiteľ (pozri ďalej v. 15 a 19n.).) 7Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. 8On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.
9Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. 10Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. (*) ("Svet" tu znamená ľudí, ktorí zavrhujú Boha a jeho príkazy.) 11Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.
12Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, (*) (Boží Syn nás posväcujúcou milosťou robí Božími deťmi.) 13čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.
14A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (*) ("Telom" je hebraizmus, znamená: "človekom." Tento verš výslovne a slávnostne hovorí o vtelení Božieho Syna. Božie Slovo sa stalo telom, čiže človekom v pravom zmysle slova - bez toho, že by prestalo byť Bohom (porov. Flp 2, 6-8).) 15Ján o ňom vydal svedectvo a volal: "Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja."
16Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. 17Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. 18Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.