Mich7,1-7

Kniha proroka Micheáša

Mich 7

Všeobecná skazenosť

1

Beda mi, lebo som ako oberač ovocia,
ako keď sa paberkuje vinica:
niet strapca na zjedenie,
ranej figy, ktorú by mi duša žiadala.

(*) (Ako niet na strome ovocia po oberačke, tak niet v krajine spravodlivých ľudí.) 2

Nábožný vymizol z krajiny
a priameho niet medzi ľuďmi,
všetci sliedia po krvi,
druh na druha sieťou poľuje.

3

Na zlo majú znamenité ruky:
knieža - požaduje,
sudca - za odmenu
a mocnár vyslovuje túžbu svojej duše,
ktorá je zhubná.

(*) (Karhajú sa hriechy vodcov ľudu, najmä úplatkárstvo. – Koniec verša je nejasný a neistý.) 4

Najlepší z nich je ako tŕň,
priamy ako bodliak.
Deň tvojich strážcov,
tvoje navštívenie prichádza,
teraz príde ich zrútenie.

(*) (Strážcovia sú proroci (Jer 6,17; Ez 33,7). Zmysel: príde deň Božieho trestu, ktorý predpovedali proroci.) 5

Neverte blížnemu,
nedôverujte priateľovi,
pred tou, ktorá odpočíva v tvojom lone,
stráž závoru svojich úst.

(*) (Ešte aj manžel pred manželkou si musí dať pozor na reč.) 6

Lebo syn opovrhne otcom,
dcéra sa postaví proti matke,
nevesta proti svokre,
každému sú nepriateľmi jeho domáci.

Ja však budem hľadieť na Pána,
dôverovať budem v Boha svojej spásy;
môj Boh ma vyslyší.

(*) (Prorok aj tu obrazne opisuje veľkú skazenosť ľudu, ku ktorému hovorí, takže aj medzi príbuznými bude panovať nenávisť a krajná nedôvera.)