Veď z Hesebona vyšľahol oheň,
plameň zo Sehonovho hradu,
strávil moabský Ar dočista,
popálil arnonské výšiny.
29Beda ti, Moabsko!
Stratený si, Kamošov ľud!
Opustil svojich synov na úteku
a svoje dcéry v zajatí amorejského kráľa Sehona.
30Lež my sme ho ničili strelami,
Hesebon bol stratený až po Dibon
a pustošili sme ich v Nofe,
ktorý leží pri Madabe."
(*)
(Víťazstvo nad Sehonom, kráľom amorejským, malo ozvenu v celých dejinách Izraela (Dt 2,26 n.; 4,46; Joz 2,10 n. atď.). Hesebon bolo staré moabské mesto, ktoré predtým Sehon vyrval Moabčanom. Potom sa stalo hlavným mestom kráľovstva amorejského. Hesebon ležal naproti Jerichu, teda severovýchodne od Mŕtveho mora. Dnešné rumovisko nesie meno Hesban. Pesničkou oslavuje sa víťazstvo Izraelitov nad Hesebonom. Hesebon je zničený a básnik vyzýva Izraelitov, aby vystavali mesto. Tu sa osadia kmene Ruben a Gad. Iní myslia, že je to posmešná pieseň, v ktorej sa ospevuje najprv porážka Moabčanov (27–29) a potom porážka Amorejčanov skrze Izraelitov (v. 30). – Boh Kamoš bol národným bohom moabským a Amorejčania ho uctievali pod menom Moloch (11,29; 2 Kr 3,26.27; 23,13; Jer 48,7 n.).)