Pris1,10–19

Pochabosť a múdrosť v ľudskom počínaní

Nezriadená túžba po majetku

10

Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!

11

Keby vraveli:
"Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka),
klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;

(*) ("Nevinnému", v hebr.: "krvi".) 12

pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa
a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.

13

Získame všelijaký cenný majetok,
naplníme si domy korisťou.

14

Hodíš si s nami kocku vospolok,
my všetci budeme mať mešec spoločný."

15

Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste,
zdrž svoju nohu od ich chodníka!

16

Lebo ich nohy bežia za zlým
a ponáhľajú sa prelievať krv.

(*) (Tento verš nie je v gréckych rukopisoch, preto ho niektorí pokladajú za sem vsunutý z Iz 59,7 (Peters).) 17

Veď darmo rozťahovať sieť
pred zrakmi okrídlencov!

18

Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy,
sami si nastavujú kosílku.

19

Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku;
(chamtivosť) ho pripravuje o život.

Kontext   Úvod   Dozadu (Ž 150)   Dopredu (Prís 2)

Obsah