Pris25,16-28
16

Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť,
aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.

17

Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa,
aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.

18

Kladivo, meč a ostrý šíp
je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.

19

Zlomený zub a noha vytknutá
(je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.

20

Vyzliekať kabát za chladného (počasia),
(liať) ocot na ranu
(je) spievať piesne srdcu smutnému.

(*) (Polverš 20a nie je v LXX. Kritika v ňom vidí glosu, alebo sa žiada k nemu na doplnok ďalší polverš, aby vznikla štvorveršová sloha. – Vo Vulg je ďalší dvojverš:
"Ako škodí rúchu moľ a drevu črviak,
takto škodí smútok srdcu ľudskému.")
21

Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť,
ak je smädný, daj mu vody piť;

22

lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu
a Pán ti odplatí.

(*) (Porov. 1 Sam 24,13–14.)
23

Severný vietor nosí dážď
a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.

24

Je lepšie bývať v kútiku na streche,
ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

25

Studená voda pre vyprahnutú dušu
(je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.

26

Zmútená studnica a prameň skazený
(je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.

27

Jesť veľa medu nie je na osoh,
nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!

(*) (Nezrozumiteľný hebrejský text v druhom polverši je doplnený podľa LXX.) 28

(Sťa) mesto s preboreninami, bez múru,
(je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.

Kontext   Úvod   Dozadu (Prís 24)   Dopredu (Prís 26)

Obsah