Iz+66

Časť prvá, hl. 1 - 37

Úvodná reč, 1,1 - 31

Nadpis knihy. - 1Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré videl o Júdsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdska. (*) (O Izaiášovi, o jeho otcovi aj o kráľoch, ktorí sa v tomto verši spomínajú, bližšie v úvode k prorokovi Izaiášovi. O prorockých videniach v spoločnom úvode do prorockých kníh.)

Nevernosť a hriešnosť národa

2

Čujte, nebesá, počúvaj, zem,
lebo Pán hovorí:
"Synov som vychoval a vyvýšil,
oni sa mi však spreneverili.

3

Vôl si pozná gazdu
a osol jasle svojho pána;
Izrael nepozná,
môj ľud nepochopí."

4

Beda hriešnemu národu,
ľudu s ťažkou vinou,
plemenu zločincov,
synom skazeným.
Opustili Pána,
zhrdli Svätým Izraela,
odcudzili sa.

(*) (Izaiáš často dáva Bohu meno "Svätý Izraela". V iných knihách je tento názov zriedkavý.) 5

Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite:
celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.

6

Od päty po temä nič na ňom celého:
puchlina a jazva a rana čerstvá,
nevytlačená, neobviazaná
a nezmäkčená olejom.

7

Vaša krajina je púšťou,
vaše mestá vypálené ohňom.
Vaša pôda? - pred očami
vám ju zožierajú cudzinci,
je púšťou, skazená od cudzincov.

8

Dcéra Sion zostala
ako búdka vo vinici,
sťa kolibka na uhorkovisku,
ako obliehané mesto.

(*) (Na hore Sion stálo Dávidovo mesto (porov. 2 Sam 5,7–9) s kráľovským palácom, preto sa celý Jeruzalem často volá Sionom. Krajiny a mestá pokladali staré východné národy semitské za ženské bytosti, preto im dávali prímenie: "dcéra", kvitnúce dievča. Po spustošení ostatných miest trčí Jeruzalem uprostred krajiny ako opustené koliby na poli v jeseni po zobraní úrody.) 9

Keby nám Pán zástupov
nebol ponechal zvyšok,
boli by sme ako Sodoma,
Gomore by sme sa podobali.

(*) (Proroci často prízvukujú, že sa z vyvoleného národa zachránia len zvyšky (Iz 10,21 n.; Am 3,12; Mich 7,18; Jer 30,11; Ez 5,3; Sof 3,13 atď.). Aj do Cirkvi vstúpila len malá čiastka tohto národa. V tomto zmysle cituje tento verš sv. Pavol (Rim 9,29).)

Bohoslužby bez spravodlivosti

10

Čujte slovo Pánovo,
kniežatá sodomské,
počúvaj zákon nášho Boha,
ľud gomorský!

(*) (Prorok nebojácne a právom prirovnáva ľud a jeho kniežatá k obyvateľom Sodomy a Gomory.) 11

"Načo mi množstvo vašich obetí? -
hovorí Pán.
Nasýtený som zápalmi baranov
a tukom kŕmnych teliec;
v krvi býčkov, baránkov a capov
nemám zaľúbenie.

12

Keď prichádzate vidieť moju tvár,
ktože to žiada od vás
rozšliapavať mi nádvoria?

13

Neprinášajte viac márnu obetu,
ona je mi dymom ošklivým.
Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia?
Neznesiem hriech a slávnosť!

14

Vaše novmesiace a sviatky
nenávidí moja duša,
stali sa mi bremenom,
zunoval som znášať ich.

15

Aj keď rozprestierate dlane,
odvrátim oči od vás;
a keď aj hromadíte modlitby,
ja ich nevyslyším,
veď vaše ruky sú plné krvi.

(*) (Izraeliti prinášali v jeruzalemskom chráme Pánovi obety, ale prinášali ich bez nábožného ducha; takéto obety nie sú Pánovi ľúbeznou vôňou, ale dymom. Kto prichádzal do chrámu bez pobožnosti, zbytočne rozšliapaval jeho nádvoria. Ľud mal prístup len do nádvoria, do samého chrámu smeli len kňazi a do veľsvätyne len veľkňaz, aj to len raz do roka na Deň zmierenia. – Bolo zvykom modliť sa s roztiahnutými rukami. Ruky plné krvi sú nielen ruky vrahov, ale i ruky všetkých, čo hrešia proti láske k blížnemu a vôbec ruky hriešnikov.)

Výzva k pokániu

16

Obmyte, očistite sa,
odstráňte mi spred očí
zlobu svojich skutkov,
prestaňte robiť zlo!

17

Učte sa robiť dobro,
domáhajte sa práva,
pomôžte utláčanému,
vymôžte právo sirote,
obhajujte vdovu!

18

Poďte, pravoťme sa! - hovorí Pán.
Ak budú vaše hriechy sťa šarlát,
budú obielené ako sneh,
ak sa budú červenať sťa purpur,
budú ako vlna (biele).

(*) (Boh vo Svätom písme často volá hriešnikov, aby sa s ním išli pravotiť. Je prirodzené, že by takúto pravotu len Boh mohol vyhrať. – Červená farba, farba krvi, je aj farbou hriechu (porov. v. 15, tiež Ž 51,16). Šarlátovú farbu získavali z výrastkov na listoch akéhosi duba (Quercus coccifera), zapríčinených voškami, ktoré na listy duba kladú vajíčka. Purpur dostávali z tela slimákovitých živočíchov. Tu však vlastne ani nie je reč o purpure. Prorok dva razy spomína šarlát: raz šarlátovú farbu a raz červíčka, vošku, ktorá farbu dodáva.) 19

Ak budete povoľní a budete poslúchať,
dobro zeme budete požívať.

20

Ak sa však zdráhate a protivíte,
meč vás pohltí,
lebo hovorili ústa Pánove."

Súd nad Jeruzalemom

a) Obvinenie

21

Ako sa len stalo neviestkou
mesto verné,
plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala,
teraz však vrahovia!

(*) (Zmluva, ktorú Boh uzavrel s národom, často sa predstavuje ako zmluva manželská: Boh je manžel, národ manželka (Oz hl. 1 – 13; Jer hl. 2 n.; Ez hl. 16; celá Veľpieseň: porov. Ef 5,23–32). Izrael sa dopúšťa cudzoložstva, keď slúži cudzím bohom, alebo ináč prestupuje Boží zákon, pretože porušuje manželskú vernosť.) 22

Tvoje striebro ostalo troskou,
tvoje víno je skazené vodou.

23

Tvoje kniežatá - hľa, vzbúrenci
a spoločníci zlodejov,
každý má rád dary,
ženie sa za odmenami,
sirote k právu nepomôžu
a žaloba vdovy k nim nedôjde.

b) Výrok

24

Preto hovorí Pán, Jahve zástupov,
Mocný Izraela:
"Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi
a pomstím sa na svojich nepriateľoch.

(*) (Vo Svätom písme sa Bohu často pripisujú ľudské city, ako tu pomsta, hoci on netresce z pomsty, ale zo spravodlivosti.) 25

Obrátim na teba svoju ruku,
vylúčim sťa lúhom tvoju trosku
a odstránim všetko tvoje olovo.

(*) (Boh vyhubí z národa, čo je bezcenné, hriešne, a zachráni, čo je spravodlivé.) 26

Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti
a tvojich poradcov ako voľakedy.
Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých,
verným mestom.

27

Sion bude vykúpený súdom
a jeho obrátení spravodlivosťou.

(*) (Rozumej: Na národ príde Božie dopustenie, ale Boh zachráni tých, čo sa obrátia, a zahynú len hriešnici.) 28

Záhuba hriešnikom a zločincom tiež!
Čo opustia Boha, tí zahynú.

29

Budete sa pýriť pre terebinty,
ktoré ste ľúbili,
a hanbiť sa pre záhrady,
na ktorých ste lipli!

(*) (Kanaánski pohania a podľa ich príkladu často aj Izraeliti konali modloslužbu pod košatými stromami, najmä terebintami, a v posvätných záhradách a hájoch.) 30

Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá,
a ako záhrada, ktorá nemá vody.

31

Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou,
oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik."

Proroctvá proti Júdsku a Jeruzalemu, hl. 2 - 6

Sláva zemská a sláva mesiášska

Nadpis. - 1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme. (*) (Hlavy 2 – 4 sú súvislým celkom s mesiášskym začiatkom (2,2–5) a mesiášskym zakončením (4,2–6). Toto proroctvo nachádza sa skoro doslovne aj u proroka Micheáša (4,1–3), ktorý bol Izaiášovým vrstovníkom. Dnes už nemožno s istotou vedieť, či ho Izaiáš prevzal od Micheáša alebo naopak a či obaja citujú nejaké staršie proroctvo na sebe nezávisle.)

Mesiášske Kráľovstvo, slávna Božia hora

2

Na konci dní
bude upevnený vrch Pánovho domu
na temene hôr
a vyčnievať bude nad pahorky;
i budú sa naň hrnúť všetky národy.

(*) (Výraz "na konci dní" je u prorokov častý. Tu označuje dobu mesiášsku, ktorá bude posledným náboženským obdobím. Náboženstvo, založené Mesiášom, bude vrcholné a konečné, ďalšie, dokonalejšie náboženstvo už nebude. Z proroctva jasne vidieť, že "vrch Pánovho domu" je obraz budúcej náboženskej spoločnosti, ktorá bude vynikať nie svojou fyzickou, ale mravnou výškou, a práve preto budú sa k nej hrnúť národy, ktoré doteraz nepoznali pravého Boha. Tieto národy budú hľadať Boha, ktorého doteraz uctievali len Izraeliti v jeruzalemskom chráme. Budú sa chcieť naučiť jeho prikázania a podľa nich žiť. Týmto obrazom znázorňuje prorok silu a mierumilovnosť mesiášskej, kresťanskej náuky.) 3

Prídu mnohé kmene a povedia:
"Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov,
do domu Jakubovho Boha,
nech nás poučí o svojich cestách
a budeme kráčať jeho chodníkmi."
Lebo zo Siona vyjde náuka
a Pánovo slovo z Jeruzalema.

4

Rozsudzovať bude medzi národmi
a naprávať početné kmene,
takže si z mečov ukujú radlá,
zo svojich kopijí viničné nože.
Národ proti národu nezdvihne meč
a nebudú sa viac priúčať boju.

5

Hor’ sa, dom Jakubov,
kráčajme vo svetle Pánovom!

Národ ide za bohatstvom a modlami

6

Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov,
lebo žijú podľa príkladu susedov:
majú veštcov ako Filištínci
a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

(*) (V časoch Izaiášových Izraeliti nasledovali len zlý príklad pohanov, spolčovali sa s nimi a prevzali rozličné neresti tak od susedných pohanských národov, ako aj od národov západných (Filištínci mali svoje mestá v západnej časti Kanaánu).) 7

Jeho krajina je plná striebra a zlata
a niet konca jeho pokladom.
Jeho krajina je plná koní
a niet konca jeho povozom.

8

Jeho krajina je preplnená modlami,
klaňajú sa dielu svojich rúk,
ktoré urobili ich prsty:

9

a kloní sa človek, korí sa každý.
Nie, neodpusť im to!

(*) (Modlárstvo, ktorého sa Izraeliti dopúšťajú, je tak veľký zločin, že sa prorok nevie zdržať rozhorčeného výkriku: "Nie, neodpusť im to!")

Zahynie bohatstvo i modly

10

Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy.

11

Pyšné oči človeka sa sklopia
a pokorí sa hrdosť ľudí;
len Pán sám bude povýšený v ten deň.

12

Lebo deň Pána zástupov bude
nad všetkým pyšným a vyvýšeným
a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

(*) (Prorok predstavuje Boha ako obrancu ľudu, keď znázorňuje tak živo Boží súd nad kniežatami Izraela, ktoré vládli nielen podľa svojich rozmarov, ale ľud aj vykorisťovali. Bude deň Pána, často spomínaný u prorokov (Joel 1,15; 2,1.4; Am 5,18–20; Sof 1,7–14).) 13

Nad všetkými cédrami Libanonu,
vysokými a hrdými,
nad všetkými dubmi Bášanu,

(*) (Bášan je veľmi úrodná krajina východne od Genezaretského jazera a od horného toku Jordána. Jeho dubové lesy boli kedysi chýrne (Zach 11,2; Ez 27,6).) 14

nad všetkými vysokými horami,
nad všetkými hrdými kopcami,

15

nad každou vysokou vežou,
nad každým hradným múrom,

16

nad každou taršišskou loďou
a nad každou pôvabnou krásou.

(*) (Taršiš (Tarzis) bol pravdepodobne v južnom Španielsku. Taršišskými loďami volali lode, ktoré boli schopné plavby až do tejto ďalekej krajiny, teda lode veľké a mocné.) 17

Pokorená bude pýcha človeka
a znížená bude povýšenosť ľudí.
Len Pán bude povýšený v ten deň,

18

modly však úplne zmiznú.

19

Vojdú do skalných jaskýň
a do priekop zeme
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

20

V ten deň zahodí človek
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov
- ktorých si urobil na poklonu -
krtom a netopierom,

(*) ("Krtom a netopierom" rozumej, že ľudia budú zahadzovať svoje modly na opustené miesta, kde bývajú len tieto nečisté zvieratá, ktoré na svetle ani nevidia.) 21

aby zaliezol do trhlín skál
a do jaskýň brál
od strachu pred Pánom
a pred velebou jeho slávy,
až povstane podesiť zem.

22

Upusťte teda od človeka,
ktorého dych je v jeho nose.
Za čože ho teda pokladať?

(*) (Človek je naozaj veľmi biedny, veď jeho život závisí od veci tak malichernej, ako je dych v nose.)

Všetkej opory budú pozbavení

1

Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov,
odstráni z Jeruzalema a z Júdska
všetku silu a oporu,
všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

2

hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka,
čarodeja i starca,

3

päťdesiatnika i vznešeného muža,
poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

(*) (Za časov Oziáša a Joatama žili Izraeliti v blahobyte, ktorý viedol k úpadku mravov. Preto prorok hrozí, že prídu o blahobyt a stratia aj ľudí, na ktorých by sa mohli alebo chceli spoliehať. Päťdesiatnik bol veliteľ jednotky, ktorá počítala asi päťdesiat mužov (porov. stotník). Remeselníci boli dôležitou zložkou štátneho života, preto ich nepriateľ rád brával do zajatia.) 4

Chlapcov im dám za kniežatá
a samopaš zavládne nad nimi.

(*) (Vlády sa zmocnia nedospelé živly. Tento opis veľmi prilieha na pomery, ktoré zavládli za časov Achaza.) 5

Ľudia sa budú vzájomne trýzniť,
každý svojho priateľa,
chlapec sa vrhne na starca
a podliak na vznešeného.

6

Keď jeden chytí druhého v otcovom dome:
"Máš rúcho, buď nám kniežaťom
a táto zrúcanina nech ti je poddaná!" -

(*) (Bieda a bezhlavosť bude taká veľká, že toho, kto bude mať trochu lepší odev, nasilu by chceli urobiť panovníkom, ale nik nebude chcieť prevziať hroznú zodpovednosť.) 7

odvetí v ten deň:
"Nie som ránhojič,
veď v mojom dome niet chleba a niet šiat,
nerobte ma kniežaťom ľudu!"

8

Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá,
lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi,
navzdory očiam jeho velebnosti.

9

Výzor ich tváre svedčí proti nim,
svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho;
beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

(*) (Sodomčania hrešili verejne, nehanbili sa za hriech (Gn 19,5).) 10

Povedzte spravodlivému, že dobre mu,
že bude jesť ovocie svojich skutkov.

11

Beda bezbožnému, zle mu!
Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

Trest nad kniežatami Izraela

12

Dozorcami môjho ľudu sú deti
a ženy nad ním panujú.
Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia
a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

13

Pán povstal, aby sa pravotil,
stojí, aby súdil kmene.

14

Pán vstúpi do súdu
so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami:
"Veď vy ste spásli vinicu,
máte v dome korisť od bedára!

(*) (Vyvolený národ sa vo Svätom písme viac ráz volá vinicou: Dt 32,32; Ž 80,9; Iz 5,1 n.; 27,2.) 15

Čo chcete? Drvíte môj ľud
a rozomieľate tváre bedárov" -
hovorí Pán, Jahve zástupov.

Trest necudných žien

16

Pán hovorí:
"Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú,
vykračujú s napnutým krkom,
očami šibú sem a tam,
chodia krokom trasľavým
a hrkajú retiazkami nôh:

(*) (Ženy nosievali na členkoch oboch nôh obrúčky zo striebra, zlata alebo aj slonoviny. Tieto spájala zlatá retiazka, preto boli ženy nútené chodiť krátkym, skackavým krokom, pričom im retiazky na nohách hrkali a vyzývali pozornosť mužov.) 17

prašivým spraví Pán temä dcér Siona
a Jahve ich sluchy obnaží.

18

V ten deň Pán odstráni ozdobu:
obruče nôh, slniečka a mesiačky,

19

perly, náramky a závoje,

(*) ("Perly", doslovne "kvapky", boli súčiastkami náušníc alebo náhrdelníkov.) 20

turbany, hrkálky, pásy,
voňavky a amulety,

(*) (Amulety boli ozdobné predmety neznámeho tvaru, na ktorých boli hádam čarovné nápisy.) 21

prstene a nosné obrúčky,

22

rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

23

zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

(*) ("Zrkadlo" bola vyleštená kovová platnička, ktorú ženy nosievali pri sebe.) 24

V ten deň bude miesto vône zápach
a miesto pása povraz,
miesto vlnivého účesu plešina,
miesto plášťa vrecovina,
vypálený znak namiesto krásy.

(*) (Vrecovina, žinenka, tmavé vrecovité kajúcne rúcho bolo znakom smútku a kajúcnosti. – Znaky vpaľovali otrokom a premoženým nepriateľom.) 25

Tvoji mužovia padnú mečom
a tvoji hrdinovia vo vojne.

(*) (Tieto verše zosobňujú Jeruzalem ako ženu, ktorá v žiali sedí na zemi (čo je tiež znakom smútku), pretože je pozbavená svojej ozdoby, mužov.) 26

Budú kvíliť a smútiť jej brány
a spustnutá bude sedieť na zemi."

1

Sedem žien sa chopí jedného muža v ten deň a povedia:
"Svoj chlieb budeme jesť a svoje rúcho obliekať,
len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu!"

(*) (V Starom zákone bolo hanbou, keď žena ostala bez muža a bez detí.)

Sláva mesiášska

2

V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu
a Plod zeme na velebu a ozdobu
zachráneným Izraela.

(*) (Za všeobecnej národnej pohromy zachránia sa len zvyšky. Týmto bude slúžiť na slávu Mesiáš, ktorého tu prorok volá "Pánov Výhonok" a "Plod zeme" (porov. 11,1.10; 53,2).) 3

A ten, kto zostane na Sione
a kto zvýši v Jeruzaleme,
svätým sa bude nazývať,
každý zapísaný v Jeruzaleme pre život,

(*) (Apoštoli skutočne volali kresťanov, prívržencov mesiášskej ríše, "svätými". Ako sa zapisovali do Zoznamov občania miest, tak budú musieť byť zapísaní aj občania nového Jeruzalema, t. j. budú musieť aj navonok patriť k mesiášskemu kráľovstvu, k Cirkvi, a tak budú mať nárok na duševný život tu na zemi, ale tiež aj na život večný; budú teda zapísaní pre život. Napred sa však národ bude musieť očistiť "duchom súdu", trestmi, a "duchom zápalu", ohňom, tvrdými skúškami.) 4

až zmyje Pán škvrnu dcér Siona
a od Jeruzalema odstráni jeho krv
duchom súdu a duchom zápalu.

5

A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion,
i tam, kde ho vzývajú,
oblak vo dne a dym
a žiaru plamenného ohňa v noci,
áno, nad celou slávou bude stan.

(*) (Porov. Ex 13,21. – V Šalamúnovom chráme bol Pán v podobe oblaku prítomný len nad veľsvätyňou. V dobe mesiášskej zatieni "každé miesto vrchu Sion", celá Cirkev bude takou veľsvätyňou. Stan Božej ochrany bude nad celou slávou mesiášskeho kráľovstva vo všetkých protivenstvách.) 6

A bude strechou tienistou
vo dne pred horúčavou
a úkrytom a útočišťom
pred víchricou a pred dažďom.

Beda hriešnemu národu, hl. 5

Podobenstvo o vinici

1

Zaspievam svojmu miláčikovi
pieseň svojho priateľa o jeho vinici.
Vinicu mal miláčik môj
na úrodnom úbočí.

(*) (Podobenstvom o vinici kreslí prorok nevďačnosť Izraelitov. Miláčik a priateľ je Boh Jahve, je to teda pieseň, ktorú Boh zložil o svojej vinici. Zo 6. verša vidieť, že vinohradníkom je Boh, ktorý rozkazuje aj oblakom, a v 7. verši sa vyhlasuje, že nevďačnou vinicou je Izrael.) 2

Okopal ju, skálie z nej vyzbieral,
viničom ju vysadil,
postavil uprostred nej vežu
a lisom ju vystrojil.
Potom čakal, že urodí hrozno,
urodila však plánky.

3

A teraz, občania Jeruzalema
a mužovia Júdska,
súďte medzi mnou a mojou vinicou!

4

Čo som ešte mal urobiť svojej vinici
a neurobil som jej?
Prečo, kým čakal som hrozno,
urodila len plánky?

5

Teraz však nechže vám ukážem,
čo urobím ja svojej vinici:
pováľam jej plot a stane sa pastvou,
zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

(*) (Ohrada okolo viníc a záhrad bývala z nanosených skál a na nej bol haluzový plot.) 6

Obrátim ju na púšť,
nebude strihaná a nebude kopaná,
takže vzrastie tŕnie a bodľač;
ba aj oblakom prikážem,
aby ju neskropili dažďom.

7

Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela
a júdski mužovia jeho sadom rozkošným.
On čakal na právo - a hľa, bezprávie,
na spravodlivosť - a hľa, kvílenie.

(*) (Dom Júdov dostal od Boha oveľa viac výsad než ostatné kmene.)

Šestoro beda

8

Beda tým, čo hromadia dom na dom
a pole pripájajú k poľu,
takže nieto viac miesta
a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

(*) (Šestoro "Beda!" vyrieknutých nad hriešnikmi nás poučí, čo je to za divé hrozno, ktoré urodila nevďačná vinica, čo sú to za zločiny, ktorých sa národ dopúšťa.) 9

Počujem, Pane zástupov:
"Ver, že množstvo domov bude pustatinou,
vo veľkých a krásnych nebude nik bývať."

10

Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat
a chomer siatia efu urodí.

(*) (Bat bola miera na tekutiny, obsahovala 36,4 litrov (podľa iných skoro 40 litrov). Miera tej istej veľkosti na veci sypané sa volala efa. Miera desaťnásobná, teda 364 litrov (podľa iných skoro 400 l), volala sa chomer.)
11

Beda tým, čo zavčas rána
pachtia po nápoji
a do neskorého večera
ich rozpaľuje víno!

12

Čo majú citaru a harfu,
bubon, flautu a víno na hodoch,
na dielo Pána však nehľadia
a prácu jeho rúk nevidia.

13

Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť,
jeho slávni umrú hladom
a jeho zástup zoschne od smädu.

(*) ("Slávni" sú kniežatá a vodcovia ľudu "zástup" je obyčajný ľud.) 14

Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák,
rozškľabí svoje ústa bezodné
a zostúpi jeho sláva i jeho zástup
i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

(*) ("Podsvetie", podľa starších starozákonných kníh je to miesto odpočinku, ticha a smútku. Miesto radosti, nebo, nebolo pred Kristom Pánom otvorené, preto nie div, že sú i spravodliví na mieste smútku, v šeóle. Nikde sa však netvrdí, že by osud spravodlivých bol po smrti rovnaký s osudom hriešnych, ba výslovne sa hovorí, že na hriešnikov čakajú v podsvetí tresty.) 15

I skloní sa človek a pokorí sa každý
a oči pyšných sa sklopia.

16

Povýšený bude v súde Pán zástupov
a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

17

Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve
a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

(*) (Opustená krajina bude pastviskom a čo sa na spustnutých poliach urodí, zoberú cudzinci.)
18

Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou
a pokutu vozovými povrazmi!

19

Čo hovoria: "Nech sa náhli,
nech urýchli svoje dielo,
nechže uvidíme!
Nech sa priblíži a príde
rozhodnutie Svätého Izraelovho,
nech ho spoznáme!"

(*) (Hriešnici sa posmievajú prorokovým rečiam.)
20

Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé,
robia svetlo tmou a tmu svetlom,
robia horké sladkým a sladké horkým!

21

Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri
a sami pred sebou rozumní!

22

Beda hrdinom - v pití vína
a silákom - v miešaní liehovín,

23

ktorí za úplatok oslobodia zločinca
a odnímu právo od spravodlivých!

24

Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa
a seno scvŕka sa v plameni,
bude ich koreň hnilobou
a ich kvet odletí ako prach,
lebo odmietli náuku Pána zástupov
a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

25

Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu,
vystrel proti nemu svoju ruku
a strestal ho, až sa triasli hory.
Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

(*) (Prorok pripomína akýsi už pominutý, ale bližšie neoznačený trest. Keďže sa však národ neobrátil, Božia ruka je pripravená k ďalším trestom.)

Príchod nepriateľa

26

I zdvihne znak národu zďaleka
a zapíska mu až do končín zeme
a hľa, príde náhle, honosne!

(*) (Meno nepriateľského národa, ktorý Boh povolá proti Júdsku, sa nespomína, ale sú to bezpochyby Asýrčania. Bohu sa tu, ako v Biblii často, pripisujú ľudské činy, hoci vieme, že on nemusí zdvihnúť znak ani zapískať, keď chce privolať nepriateľské vojsko.) 27

Niet v ňom znaveného ani omdleného,
nespí, ani nedrieme,
pás jeho bedier sa nerozopne,
ani remeň na obuvi neroztrhne.

28

Jeho šípy sú ostré,
všetky kuše napnuté,
kopytá jeho koní sú ako kremeň
a jeho kolesá ako víchrica.

29

Rev má ako levica,
reve ako levíčatá,
ručí a uchytí korisť,
odnesie a nik mu ju nevytrhne.

30

V ten deň bude hučať nad ním
ako hukot mora.
Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma
a svetlo sa zotmie v jej mrákote!

(*) (Zámeno "jej" sa vzťahuje na "zem". Je to zem Júdska.)

Povolanie proroka, hl. 6

Videnie. - 1V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. (*) (O roku smrti Oziášovej pozri úvod. Videnie je nie výmysel alebo predstava proroka, ale skutočnosť. O prorockých videniach tiež v úvode. Izaiáš videl Boha v ľudskej podobe, ako si ho jednoduchí ľudia predstavujú v nebi: na tróne, medzi anjelmi, v kráľovskom rúchu.) 2Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. (*) (Serafíni sa vo Svätom písme spomínajú len tu. Meno znamená: ohniví, horiaci, zápalní. Prorok ich vidí v podobe ľudskej, ale s krídlami.) 3A jeden druhému volal:

"Svätý, svätý, svätý
je Pán zástupov,
celá zem je plná jeho slávy."

(*) (Trojnásobným opakovaním: Svätý, svätý, svätý sa podľa Sv. Otcov pripomínajú tri božské osoby. Možné je, že Boh podobnými výrokmi pripravoval ľudí na toto tajomstvo, no starozákonný človek nemohol mať o ňom ani pochopu, Boh ho zjavil len v Novom zákone.) 4

Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

(*) (Dymom alebo oblakom zahaľoval Boh pri videniach svoju slávu (Gn 15,17; Ex 19,9; 19,18; 40,34–35; 1 Kr 8,10).) 5

Tu som povedal:

"Beda mi, áno, som stratený.
Veď som muž s nečistými perami
a bývam medzi ľudom s nečistými perami;
a moje oči videli kráľa, Pána zástupov."

(*) (Starozákonní ľudia si mysleli, že každý, kto videl Božiu velebnosť, musí zomrieť (Gn 32,31; Ex 33,20; Sdc 6,22 n.; 13,22).)

Očistenie. - 6I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, 7dotkol sa mi úst a povedal:

"Hľa, toto sa dotklo tvojich perí,
zmizla tvoja vina
a tvoj hriech je odstránený!"

Poslanie

8

Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril:
"Koho mám poslať, kto nám pôjde?"
I povedal som: "Hľa, tu som, pošli mňa!"

(*) (Boh dáva otázku anjelovi; chce, aby sa Izaiáš sám ponúkol k prorockému úradu.) 9

Riekol:
"Choď a povedz tomu ľudu:
Čujteže, čujte, no nerozumejte,
viďteže, viďte, no nepoznávajte!

(*) (Prorok svojimi kázňami nevyvolá u ľudu obrátenie, ale úplnú zatvrdnutosť. I v dobe Ježiša Krista boli Židia takí zatvrdnutí a zaslepení, preto tieto tvrdé slová častejšie uvádza aj Kristus Pán a jeho apoštoli (Mt 13,14; Mk 4,12; Jn 12,40; Sk 28,26; Rim 11,8).) 10

Sprav bezcitným srdce tohto ľudu,
jeho uši zaťaž a oči mu zastri,
aby očami nevidel a ušami nepočul,
aby mu srdce nepochopilo
a neobrátil sa a neuzdravil."

11

I vravel som: "Dokedy, Pane?"
Riekol:
"Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov
a domy bez ľudí,
kým nebude zem vyplienená v púšť.

12

Pán oddiali ľudí,
takže bude veľká opustenosť v krajine.

13

A ak v nej ostane ešte desiaty diel,
bude znova ničený ako terebinta a dub,
z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň.
Jeho kmeň je svätým semenom."

(*) (Pre zatvrdnutosť bude kedysi prekvitajúci národ ako poobtínaný strom, z ktorého zostal iba kmeň. Posledné slová obsahujú však nádej: obkliesnený strom skrýva v sebe životnú silu, je "svätým semenom". Myšlienka, u prorokov často zdôrazňovaná, že len zvyšky národa uzrú spasenie.)

Kniha o Emanuelovi, hl. 7 - 12

O panne a Emanuelovi, 7,1 - 25

Len dôvera v Boha môže zachrániť. - 1V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. (*) (Prorocké reči (hl. 7 – 12) pochádzajú z doby spohanšteného kráľa Achaza. Vynikajú v nich proroctvá o Mesiášovi, ktorý sa tu volá Emanuel, preto možno túto časť nazvať knihou o Emanuelovi. Nikde inde vo Svätom písme sa Mesiáš nevolá Emanuel. – V hl. 7. hovorí o sebe Izaiáš v osobe tretej.) 2Keď zvestovali Dávidovmu domu: "Aram táborí v Efraimsku," chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. (*) (Dom Dávidov je dom Dávidovho potomka Achaza, ktorému oznámili, že sa aramejské vojsko spojilo proti nemu s vojskom izraelským a táborí už na území Severnej ríše, zvanej aj Efraimskou ríšou.) 3A Pán riekol Izaiášovi: "Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, (*) (Dnes už nevieme, na ktorej strane Jeruzalema bol tento Horný rybník. Horným ho volali preto, lebo v Jeruzaleme bol aj Dolný rybník (pozri 22,9). – I meno Izaiáša ("Pán spasí"), i meno Šeárjášúba ("zvyšky sa obrátia") sú mená symbolické.) 4a povedz mu:

Daj pozor a buď spokojný,
neboj sa a srdce nech ti nechabne
pre tie dve dymiace ohorené hlavne,
pre zúrivý hnev Rasina a Aramu
a Romeliášovho syna.

(*) (Nepriateľskí králi sú blízko zániku, sú ako dohárajúce hlavne, ktoré síce nepríjemne dymia, ale škodiť už nemôžu.) 5

Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn
uzniesli proti tebe, hovoriac:

6

»Tiahnime do Júdska a podesme ho,
strhnime ho k sebe
a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!«

(*) (Syn Tábelov je nám ináč neznámy.) 7

Toto hovorí Pán, Jahve:
»Nestane sa tak a nebude tak,

8

lebo hlavou Aramu je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
O šesťdesiatpäť rokov
bude Efraim zlomený, nebude národom.

(*) (Rozumej: Ani Aramejsko, ani Efraimsko nerozšíri svoje územie, ich králi ostanú len v doterajších svojich sídlach: v Damasku a Samárii. Tu spomínaných 65 rokov uplynulo r. 670 pr. Kr., keď asýrsky kráľ Asarhadon (Asarhaddon) osadil na územie bývalej Izraelskej ríše cudzie národy, s ktorými sa zvyšky Izraelitov zmiešali, a tak Efraim prestal byť svojráznym národom.) 9

Hlavou Efraimu je Samária
a hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte,
veru neobstojíte.«"

Emanuel, syn panny. - 10Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: (*) (Spohanštenému, ale jednako len právoplatnému kráľovi vyvoleného národa, Achazovi, núka Boh zázrak. Ale Achaz nechce opustiť modly a nechce sa vzdať asýrskeho spojenectva, preto s výhovorkou odmieta zázrak.) 11"Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!" 12Ale Achaz vravel: "Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána." 13Riekol teda (Izaiáš): "Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? 14Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! (*) (Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: "Ak neuveríte, veru neobstojíte" (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýri, ktorých si volá na pomoc. To spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za života Achazovho a kráľ bude mať takto dôkaz moci a Božej vševediacnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: "Hľa, panna počne a porodí syna!" Pôvodina má doslovne: "Hľa, panna tehotná a rodí syna!" Izaiáš prorockým zrakom vidí pannu, ktorá, hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna doniesla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky "Boh s nami". Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba užívali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem hl. 7 a 8 knihy Izaiášovej nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša nik sa nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8,8–10 a v hl. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiášovou. I najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom sv. Matúša (1,23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela-Mesiáša, Preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod má byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky.) 15Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré. (*) (Mlieko (Vulg číta: maslo) a med býva vo Svätom písme znakom úrodnosti zeme. Tu naopak z verša 22 vidieť, že mlieko a med budú ľudia požívať pre nedostatok iných pokrmov, sú teda znakom chudoby.)

16Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš. (*) (Ešte pred príchodom Mesiáša zahynie Aramejsko a Efraimsko, potom bude spustošené aj Júdsko. Prorok však nehovorí, že Mesiáš príde hneď po tomto spustošení.) 17Pán privedie i na teba a na tvoj ľud - na dom tvojho otca - dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska - asýrskeho kráľa."

18

V ten deň
Pán zapíska muche,
ktorá je v končinách riek Egypta,
a včele, ktorá je v krajine Asýr.

(*) (Egypt sa volá muchou, lebo na okolí Nílu v Egypte je množstvo múch. Asýrsko je včela, preto aj nebezpečnejší nepriateľ.) 19

I prídu a usadia sa všetci
v jarkoch dolín a v trhlinách skál
a v každom tŕní a v každej škáre.

20

V ten deň pán oholí britvou
najatou spoza rieky - kráľom asýrskym -
hlavu a vlásky nôh,
ba aj bradu odstráni.

(*) (Asýri vyplienia krajinu a pozbavia ju všetkej krásy, ako britva pozbavuje mužovo telo všetkej ozdoby.) 21

Ak si v ten deň
prichová niekto kravičku a dve ovečky,

22

pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko,
áno, mlieko a med bude jesť
každý, kto ostane v krajine.

23

V ten deň každé miesto,
kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných,
bude tŕním a bodľačím;

24

pôjdu ta so šípmi a kušou,
lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

25

A na kopce, čo sa okopávajú motykou,
nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím
a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

Tmy utrpení rozptýli Mesiáš, hl. 8

Náznak pohromy. - 1Pán mi povedal: "Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť - rýchly lup!" 2I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho. (*) (Svedkovia, ktorí sú nám nie bližšie známi, mali po splnení sa proroctva dokázať, že Izaiáš tieto veci predpovedal.) 3Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: "Nazvi ho Náhla korisť - rýchly lup. (*) ("Prorokyňou" volá Izaiáš svoju manželku. Je zrejmé, že tu spomínaný chlapec nie je totožný s Emanuelom.) 4Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: »Otče« a: »Matka,« budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa."

Nepriatelia a Emanuel. - 5A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:

6

"Pretože tento ľud zavrhol
vody Siloe, ktoré tečú tíško,
a potešil tým Rasina
a Romeliášovho syna:

(*) (O Rasinovi a Romeliášovom synovi Pekachovi pozri úvod, o kanáli Siloe 2 Krn 32,30.) 7

preto, hľa, privedie na nich (Pán)
silné a hojné vody Rieky:
- asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko -
i vystúpi nad všetky svoje riečištia
a prerazí všetky svoje brehy.

(*) ("Rieka" je Eufrat, ku dravosti ktorého prirovnáva Izaiáš dravosť Asýrov.) 8

Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi,
bude siahať až k hrdlu,
takže svojimi rozpätými krídlami
zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!"

9

(Len) zúrte, národy, a skazíte sa,
čujte, všetky diaľavy zeme;
(len) zbrojte a zničíte sa,
(len) zbrojte a zničíte sa!

10

Kujte plán - a stroskotá;
hovorte reči - a neobstoja,
pretože s nami je Boh.

(*) ("S nami Boh" je preklad mena Emanuel.)

Pána sa treba báť

11

Lebo takto mi hovoril Pán
mocným zásahom a upravoval ma,
aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:

12

"Nezvite sprisahaním všetko,
čo tento ľud volá sprisahaním,
a čoho sa on bojí, nebojte sa
a nestrachujte sa!

(*) (Zastrašený ľud v týchto vojnových časoch asi aj v počínaní Izaiášovom videl vlastizradu.) 13

Pána zástupov, toho majte za Svätého!
On je vašou bázňou a on vaším strachom.

14

A bude svätyňou a skalou úrazu,
kameňom pádu obom domom Izraela,
sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

(*) ("Oba domy Izraela" sú dve ríše vyvoleného národa, severná a južná.) 15

I potknú sa oň mnohí,
padnú a rozbijú sa;
zachytia sa a budú ulovení."

Zúfalosť. - 16"Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov." (*) (Učeníkov prorokových volá tu Boh svojimi učeníkmi, veď je prorok jeho zástupca. Im má Izaiáš odovzdať svoje proroctvá, ktoré budú raz svedectvom proti Izraelitom, že nedbali na prorokove výstrahy.) 17Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho. 18Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion! (*) ("Chlapci" sú Izaiášovi synovia. Ich mená, ale aj meno Izaiáša sú mená vyznamné, symbolické (pozri 7,3 a 8,3).) 19Keď vám povedia: "Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?" (*) (Prorok vyčíta národu, že sa namiesto k Bohu utieka k čarodejom a k veštcom, ba vyvoláva aj mŕtvych, je predsa nerozum na živých ľudí dopytovať sa mŕtvych. Radšej nech sa vrátia k "náuke a svedectvu", t. j. k Božiemu zákonu, ináč budú blúdiť v duševných tmách. Tieto tmy sa opisujú aj v nasledujúcich veršoch.) 20K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania. 21Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor, 22či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno!

Mesiášske svetlo. - Ale mrákavy uniknú, 23lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov. (*) (Spomínajú sa tu kedysi zaznávané kraje Galiley a Zajordánska, ktoré neskoršie svojím pobytom a verejným účinkovaním tak oslávil Mesiáš. "More" tu je, ako aj častejšie v Biblii, Genezaretské jazero. Od slov: "V predošlom čase…" pričleňuje Vulg tento verš už k hl. 9.)

1(2)

Ľud, čo kráča vo tmách,
uzrie veľké svetlo,
nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti,
zažiari svetlo.

(*) (Na spomenuté kraje vo vojnových hrôzach smrť naozaj vrhla svoj tieň.) 2(3)

Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť;
budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve,
tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

(*) (Dnešný porušený hebrejský text a za ním aj Vulg číta: "Rozmnožil si národ, nezväčšil si radosť." Ak by toto znenie bolo správne, zmysel by bol: Kedysi bol národ veľký, ale nemal mnoho radosti.) 3(4)

Veď jeho ťažké jarmo
a prút jeho pleca
a palicu jeho pohoniča
lámeš ako v dňoch Madiánu.

(*) (O premožení Madiánčanov pozri Sdc 7 n.) 4(5)

Lebo každá hrmotná obuv
a každý šat zmáčaný v krvi
bude spálený, bude ohňu pokrmom.

(*) (Hrmotná obuv a šat zmáčaný krvou patria k vojenskému výstroju.) 5(6)

Lebo chlapček sa nám narodil,
daný nám je syn,
na jeho pleci bude kniežatstvo
a bude nazvaný:
zázračný Radca, mocný Boh,
večný Otec, Knieža pokoja.

(*) (Chlapček, ktorý donesie svetu toľkú radosť, je Emanuel, Mesiáš (porov. Lk 2,10–11). Názvy, ktoré sa mu tu dávajú, dokazujú, že nebude obyčajným človekom, ba že bude Bohom. Pravda, v Starom zákone ani samému prorokovi nebol jasný celý dosah názvu "mocný Boh". Izaiáš vedel len toľko, že v Dieťati-Mesiášovi sa akýmsi neobyčajným spôsobom zjaví Boh. Ako väčšina proroctiev i toto sa stalo celkom jasným len po splnení. My, ktorým už bolo zjavené tajomstvo Najsvätejšej Trojice, vieme, že Emanuel je druhá božská osoba. Kráľovstvo, ktoré založí, bude len pokračovaním starozákonnej bohovlády, ale bude mať večné trvanie.) 6(7)

Jeho vláda bude veľká
a pokoj bude bez konca
na Dávidovom tróne
a nad jeho kráľovstvom,
aby ho upevnil a posilnil
právom a spravodlivosťou
odteraz až naveky.
Horlivosť Pána zástupov to urobí.

Tresty na Izrael

7(8)

Pán poslal slovo proti Jakubovi,
aby dopadlo na Izrael.

8(9)

A skúsi to celý národ,
Efraim aj občania Samárie,
čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

(*) (Samária bola hlavné mesto Severnej ríše izraelskej, ktorá sa často volala aj Efraim, pretože kmeň Efraim hral v nej vedúci zástoj.) 9(10)

"Tehly sa zrútili - budeme stavať kvádrami,
sykomory sú vyťaté - nahradíme ich cédrami."

10(11)

A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov
a popudil jeho odporcov.

(*) (Nepriatelia Rasinovi boli Asýri a iné okolité národy.) 11(12)

Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu,
i hltať budú Izrael plnými ústami.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

12(13)

Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil,
a nehľadali Pána zástupov,

13(14)

nuž odtne Pán hlavu i chvost,
palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

(*) (Výrazy: "hlava a chvost", "palmová ratolesť a trsť" označujú obyčajne to, čo je "vznešené a podlé", "vysoké a nízke". Teda: vodcov národa a pospolitý ľud (porov. Dt 28,13.44; Iz 19,15). Tu však dáva prorok výrazu "hlava a chvost" od obvyklého trochu odchylný význam.) 14(15)

Starec a hodnostár sú hlava,
prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

15(16)

Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami,
tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

16(17)

Preto z jeho junače nemá Pán radosti
a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje,
veď sú to všetko bezbožníci a zločinci
a každé ústa hovoria hanebnosť!
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

17(18)

Veď neprávosť horela sťa oheň,
čo tŕnie a bodľač stravuje,
potom zapaľuje lesné húštiny,
že ich zahaľujú stĺpy dymu.

(*) (Rozumej: Nešťastie zachváti najprv rúhačov, pohanov (tŕne), potom bude ničiť bez vyberania.) 18(19)

Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina
a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa:
nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

19(20)

Zožiera napravo a hladuje,
zjedá naľavo a nenasýti sa;
každý zjedá mäso vlastného ramena.

(*) ("Mäso vlastného ramena" zjedá človek v občianskej vojne, keď ničí tých, čo sú mu najbližší. Takéto vojny boli časté v severnej ríši, ku ktorej patrili aj bratské kmene Efraima a Manassesa.) 20(21)

Manesses Efraima a Efraim Manassesa
a obaja spolu sú proti Júdovi.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

1

Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony,
a pisárom, ktorí spisujú útlak,

2

aby drobných ľudí odtisli od práva
a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy,
aby vdovy boli ich korisťou
a aby ozbíjali siroty.

3

Čo však spravíte v deň navštívenia,
keď nešťastie príde zďaleka?
Ku komu sa budete utiekať o pomoc
a kde zanecháte svoje bohatstvo?

4

Dostanete sa len medzi zajatcov
a medzi pozabíjaných padnete.
Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev
a jeho ruka je ešte vystretá.

Zničenie Asýrskej ríše, 10,5 - 34

Nadutosť Asýrska

5

Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu
a palicou v ich rukách je moja prchkosť.

(*) (Asýri sú len Božím nástrojom, ich prostredníctvom tresce Boh Izraelitov, na ktorých sa rozhneval.) 6

K rúhavému národu ho posielam,
proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz,
aby koristil korisť a zbíjal zboj
a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.

7

Ale on tak nezmýšľa
a jeho srdce tak nemieni,
lež v mysli má vyničiť
a vyhubiť nemálo národov.

8

Veď hovorí:
"Či nie sú moje kniežatá všetky kráľmi?

9

Či nie je Kalano ako Karkemis?
Či nie je Emat ako Arpad?
Či nie je Samária ako Damask?

(*) (Asýri sa chvália, že tu vypočítané mestá sú už v ich moci. Poloha mesta Kalano je nám neznáma. Karkemis ležal v severnej Sýrii pri rieke Eufrat. Juhozápadne od neho ležalo mesto Arpad. Emat bol v Sýrii, pri strednom toku rieky Orontes.) 10

Ako zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov -
a modiel mali veru viac než Jeruzalem (a Samária).

11

Či tak, ako som urobil Samárii a jej bôžikom,
neurobím tiež Jeruzalemu a jeho modlám?"

Hrozba Asýrom

12

Keď Pán doplní celé svoje dielo
na vrchu Sion a v Jeruzaleme,
navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa
a nadutú hrdosť jeho očí.

13

Lebo hovorí: "Silou svojej ruky som to urobil
a svojou múdrosťou, lebo som rozumný;
odstránil som hranice národov,
ich poklady som ukoristil
a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne.

14

Moja ruka našla ako hniezdo
bohatstvo národov
a ako sa zhrabujú opustené vajcia,
zhrabol som ja celú krajinu
a nebolo, kto by krídlom strepotal
a ústa otvoril a spišťal."

15

Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe?
Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá?
Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú,
akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom.

(*) (Rozumej: Asýrsky kráľ, keď sebe pripisuje svoje úspechy, ktoré mu doprial Boh, vyvyšuje sa nad Boha a robí tak nerozumne a smiešne, ako keby sa nástroj dvihol proti človeku, ktorý ním narába.) 16

Preto pošle Pán, Vládca zástupov,
na jeho silákov suchoty
a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.

17

Svetlo Izraela bude ohňom,
a jeho Svätý plameňom.
I bude horieť a strávi
jeho tŕnie a bodľač v jeden deň.

18

Nádheru jeho lesa a hája
znivočí od vrcholu až po koreň,
že bude, ako kto hynie horúčkou.

19

Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký,
že to chlapček spočíta.

(*) (Tieto verše opisujú obrazne záhubu asýrskeho vojska.)

Nádej pre zvyšky Izraela

20

V ten deň sa zvyšok Izraela
a zachránení Jakubovho domu
nebudú viac opierať o toho, kto ich bije,
lež úprimne sa budú opierať
na Pána, Svätého Izraela.

21

Zvyšok sa obráti, zvyšok Jakubov
k mocnému Bohu.

22

Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael,
ako piesku mora,
len zvyšok z neho sa obráti.
Záhuba ustanovená - prevláda spravodlivosť!

23

Lebo záhubu, a to neodvratnú,
vykoná Vládca, Pán zástupov,
prostred celej zeme.

24

Preto takto vraví Vládca, Pán zástupov:
"Neboj sa, ľud môj, čo bývaš na Sione,
Asýra, ktorý ťa bije prútom
a dvíha na teba svoju palicu
ako Egypt.

(*) (Rozumej: Asýri utláčajú Izraelitov tak, ako ich kedysi utláčali Egypťania.) 25

Veď už len krátku chvíľku
a prestane zloba
a môj hnev bude ničiť ich."

26

Pán zástupov zdvihne nad nimi svoj bič,
ako keď bil Madiánčana na skale Oreb,
a svoju palicu pozdvihne nad more ako proti Egyptu.

(*) (O skale Oreb pozri Sdc 7,25.) 27

V ten deň
spadne jeho bremä z tvojho pleca
a jeho jarmo z tvojej šije:
jarmo sa zláme od tučnoty.

(*) (Júdsko tak zmocnie, že bude vládať zlámať nepriateľské jarmo.)

Skaza asýrskeho vojska

28

Ide na Ajat, tiahne cez Magron,
v Machmase si necháva batožinu,

(*) (Ajat bolo asi staré mesto Hai, juhovýchodne od Betelu. Ostatné tu spomínané mestá ležali blízko cesty, ktorá viedla z Ajatu do Jeruzalema. Poloha Magronu je neznáma. Machmas, dnes Muchmas, je juhovýchodne od Haia. V Machmase necháva vojsko batožinu, pretože ďalšia cesta je veľmi ťažká.) 29

prechádza priechodom:
"Geba nám bude nocľahom."
Trasie sa Ráma,
Šaulova Gabaa uteká.

(*) (Geba, dnes Džeba, je juhozápadne od Machmasu. – Ráma volá sa dnes Er-Ram a Gabaa Šaulova je dnes Tell el-Fúl.) 30

Kvíľ hlasito, dcéra Galima,
počúvajže, Laisa, úbohý Anatot.

31

Uteká Medemena,
obyvatelia Gebimu bežia.

32

Ešte dnes má zastať v Nobe,
zamáva rukou nad vrchom dcéry Siona,
nad pahorkom Jeruzalema.

(*) (Anatot, dnes 'Anata, rodné mesto proroka Jeremiáša, je juhovýchodne od Gabay Šaulovej. – Polohy miest Galimu, Laisy, Medemeny, Gebimu a Noby sú neznáme.)
33

Hľa, Vládca, Pán zástupov,
poobtína vetvy náporom;
čo vysoko vzrástlo, bude sťaté,
čo je vznešené, klesne.

(*) (Tu sa opisuje záhuba asýrskeho vojska, ktoré sa prirovnáva k lesu.) 34

Obkliesnená bude húšť lesa železom
a Libanon padne s velikášmi.

(*) (Tu sa opisuje nie skutočná, ale len myslená cesta asýrskeho vojska na Jeruzalem.)

Založenie mesiášskeho kráľovstva, hl. 11

Mesiáš

1

Z pňa Jesseho vypučí ratolesť
a z jeho koreňov výhonok vykvitne.

(*) (Ratolesť, výhonok, ktorý vykvitne z pňa Jesseho, je Emanuel-Mesiáš. Jesse (podľa inej výslovnosti: Izai) bol otec kráľa Dávida. Niektorí, najmä starší katolícki spisovatelia, pod ratolesťou z koreňa Jesseho rozumejú Preblahoslavenú Pannu Máriu a pod výhonkom, kvetom, rozumejú Pána Ježiša. Novší však ratolesť i výhonok vysvetľujú o Pánu Ježišovi; tento výklad lepšie zodpovedá duchu hebrejského básnictva. Zato však v modlitbách aj Pannu Máriu môžeme volať menom "koreň Jesse", veď aj ona pochádza z rodu Jesseho.) 2

A spočinie na ňom duch Pánov:
duch múdrosti a rozumu,
duch rady a sily,
duch poznania a bohabojnosti;

(*) (Pôvodina spomína len šesť rôznomenných darov Ducha Svätého, ale dar bázne pred Pánom sa tu uvádza dva razy. LXX a Vulg miesto toho spomína ako šiesty dar "nábožnosť" a len raz ako siedmy dar "bázeň pred Pánom". Katolícki odborníci teda neučia nesprávne, keď hovoria o siedmich daroch Ducha Svätého.) 3

a naplní ho bázeň pred Pánom.
Nie podľa zdania očí bude súdiť,
ani podľa počutia karhať,

4

ale v pravde bude súdiť maličkých
a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme.
I porazí zem prútom svojich úst
a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.

(*) (Spasiteľ premôže a skrotí zlosynov svojím učením a príkazmi.) 5

Pravda bude pásom jeho bedier
a vernosť opaskom jeho drieku.

Pokojamilovnosť ríše mesiášskej

6

Vtedy bude vlk bývať s baránkom
a leopard spočívať s kozliatkom;
i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu
a drobný chlapček ich bude zavracať.

7

Krava i medveď budú sa pásť,
ich mláďatá budú ležať spolu
a lev bude ako vôl žrať slamu.

8

Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada,
do jamy vretenice siahne rukou odkojenča.

9

Nebudú zle robiť a nebudú škodiť
na celom mojom svätom vrchu;
lebo zem bude plná poznania Pána,
ako vody pokrývajú more.

(*) (Tieto verše opisujú obrazne pokojamilovnosť mesiášskeho kráľovstva. Hovorí sa, že mesiášske učenie dokáže zmeniť dravých, zlostných ľudí na pokojamilovných a krotkých.)

Spása pohanov a Izraelitov

10

V ten deň
bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov,
budú ho vyhľadávať kmene
a jeho príbytok bude slávny.

11

V ten deň
Pán zase zdvihne ruku,
aby získal zvyšok ľudu,
ušetrený Asýrskom, Egyptom,
Patrosom, Kušom, Elamom,
Sineárom, Ematom a ostrovmi mora.

(*) (Do Mesiášovho kráľovstva dostanú sa zvyšky Izraelitov, roztratených v rozličných krajinách. – Patros bol Horný Egypt s hlavným mestom Téby. Južne odtiaľ bol Kuš, Etiópia. Elam s hlavným mestom Súzy bol východne od Babylonskej ríše. Sineárom sa volá časť Babylonskej ríše. O Emate pozri 10,9.) 12

Zdvihne zástavu k národom,
zhromaždí vysťahovalcov Izraela
a Júdových roztratených pozbiera
zo štyroch strán sveta.

13

Zmizne žiarlivosť Efraima
a nepriatelia Júdu budú vyhubení.
Efraim nebude žiarliť na Júdu
a Júda nebude utláčať Efraima.

14

Lež zaletia na svah Filištíncov k západu
a spolu olúpia synov Východu.
Edom a Moab bude ziskom ich rúk
a synovia Amona budú ich poslúchať.

(*) ("Synovia Východu" sú kočovné kmene arabskej púšte.) 15

Pán vysuší jazyk Egyptského mora
svojím dychom horúcim
a vztiahne ruku nad Rieku,
rozbije ju na sedem potokov
a umožní ju prekročiť v obuvi.

(*) (Jazyk Egyptského (Červeného) mora je Heroopolitánsky (dnes Suezský) záliv, cez ktorý Izraeliti prešli zázračne pri východe z Egypta.) 16

I bude mať cestu zvyšok ľudu,
čo bude ušetrený Asýrskom,
ako ju mal Izrael v deň,
keď vychádzal z egyptskej krajiny.

Vďaka za spásu

1

V ten deň povieš:
"Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa,
ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.

(*) (Hl. 12 je chválospev vykúpených, ktorým sa zakončuje rad veľkolepých mesiášskych proroctiev, uložených v knihe o Emanuelovi.) 2

Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa,
veď moja sila a môj chválospev je Pán,
on sa mi stal spásou."

3

I budete čerpať vodu s radosťou
z prameňov spásy

(*) (Pramene vôd, v Palestíne veľmi vzácne, sú tu obrazom mesiášskych darov (porov. Jn 4,13; 7,37).) 4

a poviete v ten deň:
"Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno,
oznámte jeho skutky národom,
rozhlasujte, že je slávne jeho meno.

5

Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal,
nech je to známe po celej zemi.

6

Plesaj a jasaj obyvateľka Siona,
lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!"

Proroctvá proti národom, hl. 13 - 23

1. Babylon

Nástup vojska

1

Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.

(*) (Boh predstavil jeho prorockému zraku budúce spustošenie tohto mesta.) 2

Na holom vrchu zdvihnite zástavu,
volajte im hlasno, kývajte rukou,
nech vojdú do brán kniežat!

(*) (Cez "brány kniežat" vchádzali do mesta len kráľ a jeho veľmoži. Teraz sa cez ne vrúti aj nepriateľské vojsko.) 3

Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom,
zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov,
tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.

(*) ("Boží zasvätenci" sú tí, ktorých Boh venoval, zasvätil úlohe potrestať Babylon.) 4

Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí.
Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov.
To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.

5

Idú z ďalekej krajiny,
od končín nebies:
Pán a nástroje jeho hnevu,
aby zničili celú zem.

Hrozný deň Pánov nad Babylonom

6

Kvíľte, lebo blízko je deň Pána,
príde ako pohroma od Všemohúceho.

7

Preto sklesnú všetky ruky
a každé ľudské srdce ochabne.

8

I podesia sa, kŕče a bôle dostanú,
budú sa zvíjať ako rodička,
s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého:
tvár im bude horieť plameňom.

9

Hľa, ide deň Pána ukrutný,
rozhnevaný a rozpálený,
aby urobil zo zeme púšť
a jej hriešnikov z nej vyhubil!

10

Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia
nezaskvejú sa svojím leskom,
slnko sa zatmie, len čo vyjde,
a mesiac sa nerozžiari svetlom.

(*) (Tu opísaný súd nad Babylonom je zároveň predobrazom posledného súdu, preto sa tu uvádzajú niektoré zjavy, ktoré sa doslovne splnia až pri tomto súde.) 11

Strescem zločin na svete
a na zločincoch ich vinu
a spravím koniec nadutosti pyšných
a hrdosť násilníkov pokorím.

12

Mužov spravím vzácnejšími než zlato
a ľudí nad zlato ofírske.

(*) (Krajinu Ofír hľadajú niektorí v Južnej Arábii, iní v Indii, zas iní na východnom pobreží Afriky oproti ostrovu Madagaskar.) 13

Preto otrasiem nebesami
a zem sa vyšinie zo svojho miesta
pre rozhorčenosť Pána zástupov
v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

Skaza Babylonu

14

Vtedy ako splašená gazela
a ako ovce, ktoré nik nestráži,
obráti sa každý k vlastnému národu
a každý pobeží do svojej krajiny.

(*) (Cudzinci budú z Babylonu utekať, aby aj ich nezastihla pohroma (porov. 47,15).) 15

Každý dopadnutý bude prebodnutý
a každý dochytený padne mečom.

16

Pred ich očami rozdrvia im deti,
vyplienia im domy a sprznia im ženy.

Médi premenia Babylon na trosky

17

Hľa, ja vzbudím proti nim Médov,
ktorí si nevážia striebra
a v zlate nemajú záľubu.

(*) (Kráľovstvo Médov bolo severovýchodne od Asýrsko-Babylonskej ríše. Perzský kráľ Kýros premohol r. 550 pr. Kr. médskeho kráľa Astyaga a pod svojou berlou zjednotil Kráľovstvá perzské a médske a vyvrátil Babylonskú ríšu r. 539 pr. Kr. Toto vyvrátenie predpovedá tu prorok, no nespomína Peržanov, len Médov, lebo títo vynikali ukrutnosťou. Nedali sa podplatiť, lebo korisť po vyhubení nepriateľského obyvateľstva i tak ostala im.) 18

Ich kuše rozdrvia mladíkov
a neušetria plod života,
nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.

19

A Babylon, ozdoba kráľovstiev,
pyšná okrasa Chaldejcov,
bude, ako keď Boh rozvrátil
Sodomu a Gomoru.

20

Neobývaný bude naveky,
neosídlený na všetky pokolenia;
Arab si tam nepostaví stan
a pastieri tam nebudú košiariť.

21

Ale bude tam sídliť zver púšte,
sovy naplnia ich domy,
budú tam bývať pštrosy
a capy tam budú poskakovať.

22

Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch
a šakaly v palácoch rozkoše.

Už čoskoro príde jeho čas,
neodtiahnu sa už jeho dni.

(*) (Prorok predpovedá zánik starej babylonskej kultúry. Vysokú kultúru Babylonu potvrdzujú dnes vykopávky a klinopisné knižnice, ktoré našli v zrúcaninách.)

Posmešná pieseň na tyrana Babylon. Úvod. - 1Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu. 2Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov. 3V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil, (*) (Dokonale sa to splnilo až v dobe novozákonnej, keď je nový vyvolený národ, kresťanstvo, prístupný všetkým národom sveta.) 4zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš:

"Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!"

5

Pán zlámal prút pohanov,
palicu vladárov,

6

čo zlostne bila ľudstvo
údermi neprestajnými,
podmaňovala v hneve národy
sužovaním neľútostným.

7

Oddychuje, odpočíva celá zem,
prepukáva jasotom.

8

Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia:
"Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám."

9

Podsvetie zdola sa pre teba rozruší
v ústrety tvojmu príchodu;
vzbudzuje pre teba tiene,
všetkých mocnárov zeme
vyzdvihuje z ich trónov,
všetkých kráľov národov.

(*) (O podsvetí pozri pozn. k 5,14. Obyvatelia podsvetia sú "tiene" alebo doslovne: "slabosti", lebo tam budú bezmocní i najmocnejší vladári sveta.) 10

Títo všetci sa ozvú,
prehovoria k tebe:
"I ty si omdlel ako my,
nám si sa stal rovným?

11

Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva,
zunenie tvojich hárf.
Pod tebou je rozostretá chrobač
a červy sú tvojou prikrývkou."

Pád z neba

12

Ako si padla z neba,
žiarivá zornička!
Zrazený si k zemi,
čo si vládol nad národmi.

(*) (Kráľ sa podobá padnutej hviezde.) 13

Veď v srdci si si hovoril:
"Do nebies vystúpim,
až nad Božie hviezdy
vyvýšim svoj trón,
sídliť chcem na vrchu zhromaždenia,
na stráňach severu.

(*) (Podľa názoru Babyloncov, kdesi na severe ležal vrch, na ktorom sa zhromažďovali ich bohovia, ako grécki bohovia na Olympe. Preto volali tento vrch "vrchom zhromaždenia". O posvätnom vrchu Jediného Boha, o Sione, hovorí Ž 48,3 podobnými slovami.) 14

Vystúpim do výšin oblakov,
prirovnám sa Najvyššiemu."

15

Lenže do podsvetia si zvrhnutý,
na stráne priepasti.

16

Čo ťa uzrú, obzrú si ťa,
hútať budú o tebe:
"Či toto je muž, čo rozbúril zem,
zatriasol ríšami,

17

čo svet obrátil na pustatinu,
jeho mestá zrúcal
a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?"

Mŕtvola kráľova

18

Králi národov všetci spočívajú v sláve,
každý vo svojom dome.

19

Ty však si vyhodený bez hrobu
ako odporná vetva
- pokrytý zabitými,
ktorých meč prebodal -

19fako pošliapaná mŕtvola.

19eK tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,

20

nepridružíš sa pri pohrebe,
lebo si zničil vlastnú krajinu,
svoj vlastný ľud vyvraždil.
Nikdy nik nespomenie
semeno zločincov.

21

Postavte popravisko jeho synom
pre zločin ich otcov,
aby nepovstali a nepodmanili si zem
a nezaplnili svet mestami.

Doslov. - 22Povstanem proti nim - hovorí Pán zástupov - a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo - hovorí Pán - 23a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou - hovorí Pán zástupov.

2. Asýrsko

24

Takto prisahal Pán zástupov:
"Veru, ako som zamýšľal, tak bude
a ako som ustanovil, tak sa stane,

25

že zlomím Asýrsko vo svojej krajine
a na svojich vrchoch ho pošliapem,
takže sa vzdiali od nich jeho jarmo
a stratí sa z ich ramien jeho bremeno."

(*) (Svojou volá Pán Izraelskú krajinu. Tam zničí Asýrov, a tak sníme jarmo z Izraelitov.) 26

To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou,
a to je ruka, vystretá nad všetky národy.

27

Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí?
Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?

3. Filištínsko

28

V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:

(*) (Rok Achazovej smrti bol pravdepodobne rok 721 pr. Kr.) 29

"Neteš sa ty, Filištínsko celé,
že prút toho, čo ťa bil, je zlomený,
bo z koreňa hada vyjde vretenica
a jej plodom bude okrídlený drak.

(*) (Filištínci sa márne tešia, že zomrel akýsi panovník (had), ktorý ich utláčal, lebo za ním príde iný, horší (vretenica), a za tým ešte nebezpečnejší (okrídlený had = drak, Vulg). O tom však, na ktorých kráľov sa proroctvo vzťahuje, sú najrozličnejšie mienky.) 30

I budú sa pásť prvorodení biednych
a chudobní budú sídliť v bezpečí,
tvoj koreň však hladom usmrtím
a tvojich pozostalých zabijem.

(*) (Vyvolený národ sa tu prirovnáva k stádu.) 31

Kvíľ, brána, plač, mesto,
des sa, Filištínsko celé,
lebo od severu prichádza dym
a nik neodchádza od svojich čiat."

(*) (Dym, valiaci sa od severu, je vojsko asýrske, ktoré pochoduje v uzavretých čatách. Keď toto vojsko bude prichádzať proti Filištíncom, títo pošlú azda poslov do Jeruzalema a budú prosiť o pomoc. Ale prorok varuje pred takýmto spojením. Júdsko má svoj Bohom založený Sion, ktorý je bezpečnou záštitou národa, preto sa tento nemá čo spájať s pohanmi.)
32

A čo sa odpovie poslom pohanov?
Že Pán založil Sion
a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

4. Moabsko

Pohroma

1

Výrok nad Moabom.
Áno, za noci bol zničený, Ar Moab zhynul;
áno, za noci bol zničený, Kír Moab zhynul.

(*) (Mesto Ar-Moab ležalo východne od Mŕtveho mora a južne od rieky Arnon, kde sú dnes zrúcaniny Er-Rabbe. Južne od neho ležalo mesto Kír-Moab.) 2

Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať,
na Nebu a na Medabe kvíli Moab:
na každej hlave plešina, každá brada oholená,

(*) (Severne od rieky Arnon ležalo mesto Dibon. "Domom" sa tu rozumie asi chrám moabského boha Kamoša. – Nebo je tu nie vrch (Dt 34,1), ale mesto (Nm 32,38), ktoré, ako aj mesto Medaba, ležalo severne od Arnonu.) 3

na jeho cestách obliekajú sa do vrecovín,
na jeho strechách a uliciach
všetko kvíli, rozplakáva sa.

4

Hesebon a Eleále volá,
až k Jase počuť ich hlas,
preto sa chvejú bedrá Moabu,
jeho duša sa chveje.

(*) (Bedrami označuje hebrejská reč vnútro, dušu. – Mestá Hesebon a Eleále ležali východne od Jordána, naproti Jerichu. Poloha mesta Jasa je neistá; podľa Eusébia ležalo medzi Dibonom a Medabou.) 5

Moje srdce volá pre Moab.
Jeho ubehlíci sú až v Segore,
v Eglat - Šelišija.
Áno, na výstupy Luitu vystupujú v plači,
áno, na ceste k Horonaimu stupňujú krik pre skazu.

(*) (Segor bol juhovýchodne od Mŕtveho mora. O mestách "Tretí Eglat", Luit a Horonaim nevieme nič bližšieho. Ináč je tento verš veľmi nejasný i v pôvodine, i v prekladoch.) 6

Áno, vody Nimrimu sa na púšť obrátia,
áno, vyschla tráva, zhynula byľ,
niet viacej zelene.

(*) (Nimrim je asi potok Numera, ktorý sa na juhovýchode vlieva do Mŕtveho mora.) 7

Preto svoje zvyšky a svoje zásoby
nesú k potoku Vŕb.

(*) (Potok Vŕb je asi potok Sared (Nm 21,12), dnes Wadi el-Chesa.) 8

Áno, krik obkľučuje hranice Moabu,
až po Eglaim jeho kvílenie
a po Beer-Elim jeho kvílenie.

(*) (Nárek sa bude ozývať po celej krajine. Eglaim (Vulg: Gallim) ležalo na juhu, Beer Eli (Vulg: studňa Elim) na severe Moabu.) 9

Áno, vody Dimonu sú plné krvi,
lebo na Dimon uložím ďalšie:
na zachránených Moabu leva
i na tých, čo ostanú v krajine.

(*) (Dimon je mesto Dibon (verš 2).)

Záchrana je na Sione

1

Pošlite baránka vládcovi zeme
zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.

(*) (Prorok ľutuje moabských ubehlíkov, ktorí sú v edomskom meste Sela (Petra), aby vládcovi zeme, t. j. kráľovi júdskemu, na Sion poslali poplatok. Moabsko splácalo poplatky ovcami, ktorých dochovávalo veľké množstvo. Liturgia používa tento verš o Mesiášovi len v zmysle prispôsobenom.) 2

Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo,
budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.

3

"Daj radu, učiň rozhodnutie;
premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie,
schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!

4

Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu,
buď im útočišťom pred ničiteľom!"
Veď zmizol násilník, prestalo ničenie,
zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!

5

Milostivo bude postavený trón
a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom
sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.

(*) (Ubehlíci prosia radu a pomoc od Júdska, ktoré je od Asýrov už oslobodené. Tam na tróne Dávidovom bude panovať Mesiáš, ku ktorému sa budú môcť utiekať všetky národy.)

Moabsko spustne pre pýchu

6

Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej,
a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti,
o jeho nezmyselných rečiach.

7

Preto jajkať bude Moab k Moabovi,
všetko to bude jajkať.
Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu
budú vzdychať celkom zničení.

(*) (Kír-Charošet je totožný s Kír-Moabom (15,1).) 8

Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu,
vinicu Sabamy rozšliapali páni národov;
jej ratolesti siahajú až k Jazeru,
zatárali sa na púšť,
jej výhonky sa rozvetvovali,
presahovali more.

(*) (Hesebon pozri 15,4. Blízko neho bolo aj mesto Sabama. Mesto Jazer bolo v severných končinách Moabska. – Že vinice Moabska siahali až za Mŕtve more, je básnické zveličovanie.) 9

Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy,
zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále,
veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy
vpadávalo ujúkanie.

(*) (Pri šliapaní hrozna v lise bolo zvykom veselo ujúkať.) 10

Zmizla radosť a plesanie zo záhrad
a vo viniciach nejasajú, nevýskajú,
víno v lisoch nešliape šliapač,
urobil som koniec ujúkaniu.

11

Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara
a moje útroby pre Kír Cháreš.

12

Až sa zjaví Moab
a namáhať sa bude na výšinách
a vojde sa modliť do svojej svätyne,
nič nezmôže.

13Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom. 14Teraz však prehovoril Pán: "V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho." (*) (Proroctvo má sa splniť v krátkom čase, v troch rokoch. Prečo volá prorok tieto roky rokmi žoldniera, nádenníka, nevieme. Azda preto, že budú tvrdé a strastiplné ako dni nádenníka.)

5. Damask

Skaza Damasku a Aramu

1

Výrok nad Damaskom:
"Hľa, Damask prestane byť mestom,
bude iba hŕbou zrúcanín.

2

Opustené budú mestá Aroeru,
budú patriť stádam,
tam budú ležať a nik ich neodstraší.

(*) (V Zajordánsku boli dve mestá, ktoré sa volali Aroer. Nevieme, o ktorom z nich je tu reč.) 3

Zhynie bašta Efraimu
a kráľovstvo Damasku,
so zvyškami Aramu bude
ako so slávou synov Izraela" -
hovorí Pán zástupov.

Trest Izraela

4

"V ten deň zdrobnie Jakubova sláva
a tučnosť jeho tela schradne.

5

A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá
a jeho rameno obžína klasy
v údolí Refaim.

(*) (Izrael je zrelý na žatvu, na vyhubenie. Údolie Refaim je rozľahlé údolie medzi Jeruzalemom a Betlehemom.) 6

Zostanú z neho paberky,
ako keď ráňajú olivy,
dve-tri bobuľky na samom vrcholci,
štyri-päť na konárikoch stromu" -
hovorí Pán, Boh Izraela.

7

"V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu
a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.

8

Nebude hľadieť na oltáre,
na dielo svojich rúk,
a nebude pozerať na to,
čo vytvorili jeho prsty,
na ašery a slnečné stĺpy.

(*) (Mená modiel prekladá Vulg slovami: "háje a chrámy". – Ašery boli posvätné stromy, kmene a duté stĺpy k úcte bohyne, zvanej Aštarta. Niekedy sa však aj sama bohyňa volá Ašera. Chamány boli stĺpy, stavané k úcte boha Bála, ktorého najmä Feníčania ctili ako boha slnka. Častejšie sa volajú vo Svätom písme "maseby", "stĺpy".) 9

V ten deň budú jeho opevnené mestá
ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov,
ktoré opustili pred synmi Izraela,
a bude pustatinou.

10

Veď si zabudol na Boha, svoju spásu,
a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul,
preto len saď rozkošné sady
a cudzím viničom ich vysádzaj!

(*) (Cudzie rozkošné sady sú modlárske zvyky, prevzaté od pohanov, ktoré privedú národ do nešťastia.) 11

V deň, keď zasadíš, ohraď
a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu:
unikne žatva v deň choroby
a nezhojiteľnej bolesti."

Rýchly pád asýrskeho vojska

12

Beda, hukot mnohých národov,
hučia ako hukot morí!
Burácanie národov,
burácajú ako burácanie ohromných vôd.

13

Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd,
ale zahriakne ich a ujdú ďaleko;
budú hnané ako pleva vetrom
a ako krútňava povíchricou.

(*) (Opakovanie nepatrí asi do osnovy. O skaze vojska asýrskeho hovorí prorok aj inde (5,29; 8,7) podobne ako tu.) 14

Za večera, hľa, zdesenie,
pred ránom ho už niet!
To je údel tých, čo nás olupujú,
a osud tých, čo nás vykorisťujú.

6. Etiópia

1

Beda, zem zuniacich krídel,
čo je za riekami Etiópie,

(*) (Etiópia je krajina zuniacich krídel, lebo v nej je mnoho hmyzu zuniaceho krídlami. Rieky Etiópie sú Biely Níl, Modrý Níl a Atbara. Morom sa tu volá pre svoju veľkosť rieka Níl. Papyrusové, smolou vymazané (porov. Ex 2,3) člnky boli veľmi ľahké. Posolstvo Etiópčanov išlo do Jeruzalema, aby získalo kráľa Ezechiáša pre spojenectvo proti Asýrom. Prorok posiela však posolstvo naspäť do Etiópie a tým varuje aj Ezechiáša pred spojenectvom s pohanmi. Etiópčania sa volajú lesklými pre svoju bronzovú pleť.) 2

čo posiela poslov po mori,
po vode na papyrusových člnkoch!
Choďte, rýchli posli,
k národu urastenému a lesklému,
k ľudu strašnému na ďaleko-široko,
k národu silnému a drviacemu,
ktorému rieky prerývajú krajinu.

3

Všetci občania sveta a obyvatelia zeme,
hľaďte, až sa zdvihne zástava na vrchoch,
až zazneje trúba, čujte!

4

Lebo takto hovorí Pán ku mne:
"Spokojne budem hľadieť na svojom mieste
ako žiarna horúčava za jasna
a ako oblak rosy v úpale žatvy."

5

Lebo pred oberačkou, keď kvitnutiu je koniec
a hroznom polozrelým bude jeho kvet,
poobrezáva výhonky nožmi
a vetvy odstráni, obstrihá.

6

Všetci budú ponechaní vtáctvu hôr
a zveri zeme,
vtáctvo tam bude letovať
a všetka zver zeme tam prezimuje.

7

V tom čase prinesie dar Pánovi zástupov
národ urastený a lesklý,
ľud strašný na široko-ďaleko,
národ silný a drviaci,
ktorému rieky prerývajú krajinu,
na miesto mena Pána zástupov, na vrch Sion.

(*) (Pán sa pokojne pozerá na výčiny Asýrov, ale až okolnosti dozrejú, sám porazí ich vojsko, ktorého mŕtvoly budú pokrmom vtáctvu a zveri. Porážkou asýrskeho vojska sa oslobodia aj Etiópčania, ktorí za to prinesú z povďačnosti dary na vrch Sion, kde sa uctieva meno Pána. – Porážka asýrskeho vojska je opísaná Iz 37,36.)

7. Egypt

Trest krajiny

1

Výrok nad Egyptom:
Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku
a ide do Egypta!
I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta
a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.

2

"I popudím Egypt proti Egyptu,
že bude bojovať brat proti bratovi,
priateľ proti priateľovi,
mesto proti mestu,
kráľovstvo proti kráľovstvu.

3

Egyptu unikne duch z útrob
a pomätiem ich rozvahu,
že sa budú vyzvedať u bôžikov,
čarodejníkov, duchov a veštcov.

4

Vydám Egypt do rúk krutých pánov,
tvrdý kráľ bude vládnuť nad nimi" -
hovorí Pán, Jahve zástupov.

5

Vysušia sa vody z mora
a rieka úplne vyschne.

(*) (Rozvodnený Níl, ktorý sa tu ako v 18,2 volá morom, donáša z abesínskych hór prsť, ktorú necháva na roliach Egypta. Ak sa Níl nerozvodní, je v Egypte hlad.) 6

Páchnuť bude z riečišť,
spľasnú a vyschnú rieky Egypta,
zvädne trsť a šašina.

7

Plešiny sú pri Níle, pri brehu Nílu,
veď všetko siatie Nílu
uschne, zvädne, zmizne.

8

Kvíliť budú rybári,
žialiť všetci, čo hádžu udicu do Nílu,
a tí, čo rozprestierajú sieť na vode, sklesnú.

9

Zahanbia sa tí, čo spracúvajú ľan,
tí, čo češú a pradú biele nite.

10

Jeho robotníci budú pošliapaní,
všetci nádenníci zarmútení v duši.

Príčina nešťastia

11

Veru bláznivé sú kniežatá Tanisu,
múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou.
Ako môžete vravieť faraónovi:
"Syn mudrcov som, syn dávnych kráľov?"

(*) (Tanis (hebr. Sóan) bol v severovýchodnej časti delty Nílu.) 12

Kdeže sú tvoji mudrci?
Nechže ti oznámia a zvestujú,
čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.

13

Osprosteli kniežatá Tanisu,
pomýlené sú kniežatá Memfisu,
zavádzajú Egypt vládcovia jeho kmeňov.

(*) (Memfis (hebr. Nóf alebo Mof) bolo kráľovské mesto v Dolnom Egypte, na západnom brehu Nílu.) 14

Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu,
do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní,
ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.

15

A Egypt nebude mať diela,
ktoré by previedla hlava a chvost,
palmová ratolesť a trsť.

Omilostenie Egypta. - 16V ten deň bude Egypt ako ženy; triasť a báť sa bude rozohnanej ruky Pána zástupov, ktorou sa rozohnal proti nemu. 17A júdska krajina bude Egyptu postrachom; keď ju ktokoľvek pred ním spomenie, bude sa triasť pre ustanovenie Pána zástupov, ktoré ustanovil nad ním. 18V ten deň bude päť miest v egyptskej krajine, ktoré budú hovoriť rečou Kanaánu a prisahať na Pána zástupov, jedno sa bude volať Mesto slnka. (*) (Rečou Kanaánu rozumie sa tu reč hebrejská. – Jedno z piatich miest bude svojou nábožnosťou vynikať nad ostatné, bude im svietiť ako slnko. Ináč meno egyptského mesta Heliopolis (grécky názov mesta Ón) tiež znamená "Mesto slnka". Toto mesto sa v kresťanskej dobe stalo aj biskupským sídlom, preto sa mnohí domnievajú, že je tu reč o ňom.) 19V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník. (*) (Oltárom a pomníkom Pánovým sa len obrazne vyjadruje, že sa Egypt obráti k pravému Bohu. Netreba teda myslieť na skutočný oltár a pomník.) 20A bude znamením a svedectvom Pánovi zástupov v egyptskej krajine: Ak budú volať k Pánovi pre utláčateľov, pošle im záchrancu a obrancu a oslobodí ich. 21Pán sa dá Egypťanom poznať; Egypťania v ten deň poznajú Pána a budú mu prisluhovať obety a dary, sľúbia Pánovi sľuby a splnia ich. 22Pán bude biť Egypt, biť, ale uzdraví. Tak sa obrátia k Pánovi; i dá sa im uprosiť a uzdraví ich. 23V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska a budú chodiť Asýri do Egypta a Egypťania do Asýrska a Egypt s Asýrskom bude slúžiť. (*) (Národy, kedysi nepriateľské, budú v dobe mesiášskej nažívať vo vzájomnom pokoji a priateľstve. Porov. 11,6 n.) 24V ten deň bude Izrael tretím pri Egypte a Asýrsku; požehnaním uprostred zeme, 25ktorým požehná Pán zástupov slovami: "Požehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Asýrsko a moje dedičstvo Izrael."

Zajatie Egypta a Etiópie. - 1V roku, keď tartan prišiel do Azotu - keď ho poslal asýrsky kráľ Sargon - a bojoval proti Azotu a dobyl ho, (*) (Tartan nebolo vlastné meno, ale titul hlavného veliteľa asýrskych vojsk. Sargon II. panoval 722–705 pr. Kr.) 2v tom čase hovoril Pán prostredníctvom Izaiáša, syna Amosovho, takto: "Choď, vyzleč zo svojich bedier vrecovinu a vyzuj si z nôh obuv!" I urobil tak a chodil nahý a bosý. (*) (Izaiáš nechodil celkom nahý, ale v spodnom rúchu, v tunike.) 3Vtedy povedal Pán: "Tak, ako chodí môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý, na znamenie a náznak proti Egyptu a Etiópii, 4tak poženie asýrsky kráľ zajatcov Egypta a vyhnancov Etiópie - mladíkov i starcov - nahých a bosých s holými zadkami na hanbu Egypta. 5Ustrnú a budú sa hanbiť pre Etiópiu, svoju nádej, a pre Egypt, svoju ozdobu. (*) (Hanbiť sa budú Izraeliti, lebo čakali od Egypta a Etiópie pomoc.) 6A obyvatelia tohto pobrežia povedia v ten deň: »Hľa, takto je s našimi nádejami, za ktorých pomocou sme behali, aby nás oslobodili od asýrskeho kráľa. Akože budeme môcť uniknúť my?«"

8. Babylon

1

Výrok nad morskou púšťou:
Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom,
tak príde z púšte, z hroznej krajiny.

(*) (Nevieme, prečo volá prorok Babylon morskou púšťou.) 2

Bolo mi zjavené kruté videnie:
Lupič lúpi, ničiteľ ničí.
"Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Méd!
Všetkej ich kviľbe koniec urobím."

(*) (Boh sám povzbudzuje nepriateľov proti Babylonu, nad ktorého skazou je zdesený aj prorok sám. Ináč milej doby súmraku sa teraz bojí, lebo v noci je každá hrôza hroznejšia.) 3

Preto sú moje bedrá plné hrôzy,
schvátili ma bôle sťa bôle rodičky,
zronený som, keď to čujem,
zmätený som, keď to vidím.

4

Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy,
súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.

5

Prestrú stôl, postavia hliadku,
jedia a pijú.
"Hore, kniežatá, mažte štít!"

(*) (Z hostiny budú musieť ísť Babylonci rovno do boja.) 6

Lebo takto mi hovoril Pán:
"Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!

7

Ak uvidí jazdcov, dvojice koní,
jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách,
nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!"

8

I zvolal: "Vidím.
Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále,
na svojej stráži ja stojím celú noc.

9

Hľa, idú jazdci, dvojice koní."
I ozve sa a hovorí:
"Padol, padol Babylon,
všetky sošky jeho bohov
roztrieskal na zemi."

(*) (Verše 6–9 sú nejasné. Treba im rozumieť asi tak, že prorok celý deň a celú noc pozoruje, ako tiahne vojsko proti Babylonu. Vtom "ktosi", najskôr sám Boh (porov. verš 10), oznámi prorokovi pád Babylonu.) 10

Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud,
čo som počul od Pána zástupov,
Boha Izraela,
to som vám oznámil.

(*) ("Rozmlátený, rozdrvený" národ sú Izraeliti, ktorí budú v babylonskom zajatí a ktorým pád Babylonu bude znamenať oslobodenie.)

9. Edomsko

11

Výrok nad Dumou (Edomskom):
Volá ku mne zo Seiru:
"Strážca, ako je s nocou?
Strážca, čo s nocou?"

12

Strážca povedal:
"Príde ráno, ale aj noc.
Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa,
vráťte sa znovu!"

(*) (Seir je pohorie v Edomsku. Edomčania sa dopytujú strážcu, proroka, na svoj osud. Prorok vidí v ich budúcnosti záblesky rána, šťastia, ale aj noc nových utrpení. Dúfa, že dostane o ich osude jasnejšie videnie, preto ich žiada, aby sa znovu vrátili k nemu. Toto je asi zmysel tohto krátkeho a nejasného proroctva.)

10. Arábia

13

Výrok nad Arábiou:
V kružine púšte nocujte,
karavány dedanské!

14

V ústrety smädnému doneste vodu,
obyvatelia krajiny Tema,
choďte ubehlíkom naproti s chlebom!

15

Lebo ušli pred mečom,
pred vytaseným mečom
a pred natiahnutou kušou,
pred ťažkým bojom.

16

Lebo takto hovorí Pán ku mne:
"Ešte za rok, ako rok žoldniera,
a zahynie všetka sláva Kedaru,

17

zvyšok z počtu lukov
hrdinských synov Kedaru bude malý,"
lebo to riekol Pán, Boh Izraela.

(*) (V proroctve proti Arabom sa spomínajú len dva arabské kmene: Dedančania a Kedarania. Arabi sa budú pred nepriateľom schovávať na púšti, kde im obyvatelia Temy (mesto východne od Elamského zálivu) poskytnú pokrm a nápoj. O roku žoldniera pozri 16,14.)

11. Jeruzalem

a) Skaza mesta

1

Výrok nad Údolím videnia:
Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,

(*) (Údolím videnia sa tu volá celý Jeruzalem, vo verši 5 má to meno len ktorési jeruzalemské údolie.) 2

plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce?
Tvoji zomrelí nepomreli mečom.

3

Všetci tvoji vodcovia razom utiekli
ukrutne spútaní,
všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní,
utiekli ďaleko.

4

Preto hovorím: "Odvráťte sa odo mňa!
Horko zaplačem.
Nesnažte sa potešiť ma
nad skazou dcéry môjho ľudu!"

(*) (Pre skazu kedysi veselého, teraz však nariekajúceho, vodcami a obrancami opusteného mesta je prorok taký zarmútený, že ho nemožno potešiť.) 5

Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia
drží Pán, Jahve zástupov.
V Údolí videnia podkopávajú múr
a krik je proti hore.

(*) (Tento verš prekladá Vulg trocha odchylne: "Lebo deň zabíjania a šliapania a náreku má v Údolí videnia Pán, Boh zástupov, ktorý skúma múr a je velebný nad vrchom.") 6

Elam zdvihol tulec;
na vozoch ľudia, jazdci,
a Qír obnažil štít.

(*) (O Elame pozri 21,2. – "Qír obnažil štít", rozumej: Vojaci neznámeho ináč národa Qír posťahovali zo svojich štítov kožené povlaky a sú prichystaní k boju.) 7

Tvoje krásne údolia sú plné vozov
a jazdci sa pevne postavili k bráne.

8

Odňal závoj Júdovi;
v ten deň si hľadel
na zbrojnicu Lesného domu.

(*) (Rozumej: Júdovci už budú vidieť, že im hrozí záhuba, darmo budú čakať zbrane zo zbrojnice, ktorá bola v Lesnom dome (pozri 1 Kr 7,2 a 10,17.21).) 9

Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín,
zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,

10

sčitujete domy Jeruzalema,
rúcate domy na opevnenie múrov

11

a robíte struhu medzi dvoma múrmi
vodám starého rybníka.
Nepozriete však na toho, ktorý to urobil,
a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.

12

A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň:
"Plačte a nariekajte,
ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!"

13

Ale, hľa, plesanie a radosť,
zabíjajú statok a režú ovce,
jedia mäso a pijú víno:
"Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!"

14

I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov:
"Veru vám nebude odpustený tento hriech,
pokiaľ neumriete" - hovorí Pán, Jahve zástupov.

(*) (Tu sa opisujú rozličné opatrenia na obranu mesta a zúfalé hodovanie obyvateľov, ktorí sa nechcú obrátiť k Bohu. "Dolný rybník" je totožný so "Starým rybníkom". V ktorej čiastke mesta bol, nevieme.)

b) Sobna a Eliakim

15

Toto hovorí Pán, Jahve zástupov:
"Choďže k tomu úradníkovi,
k Sobnovi, správcovi domu:

16

»Čože tu máš a kohože tu máš,
že si si tu vytesal hrob?«
Vysoko vytesal svoj hrob,
v skale si vydlabal príbytok.

(*) (Azda si ho dal vytesať na mieste, ktoré bolo nad jeho hodnosť a vznešenosť.) 17

Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák,
a pevne ťa zohne,

18

silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta
do šírošírej krajiny.
Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy,
ty hanba domu tvojho pána!

19

Odstránim ťa z tvojho miesta
a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.

20

V ten deň zavolám svojho služobníka
Eliakima, syna Helkiáša,

(*) (O Eliakimovi pozri aj 36,3.11.22; 37,2.) 21

a oblečiem ho do tvojho rúcha,
opášem ho tvojím pásom
a dám mu do rúk tvoju moc.
I bude otcom obyvateľom Jeruzalema
a Júdovmu domu.

22

Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu,
keď otvorí, nikto nezavrie,
a keď zavrie, nikto neotvorí.

(*) (Kľúč "na pleci" znamená, že s hodnosťou bude spojená aj ťarcha.) 23

Osadím ho ako kôl na pevnom mieste,
že bude slávnym trónom domu svojho otca.

(*) (Eliakim bude ako rázsocha, na ktorej visia nádoby rozličnej veľkosti a rôzneho tvaru. Od neho budú závisieť ľudia rozličného postavenia.) 24

Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca:
konáre a ratolesti, všetky malé nádoby,
od hrnčekov až po krčahy.

25

V ten deň - hovorí Pán zástupov -
vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste,
vyvalí sa a padne,
i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom,
lebo to vyriekol Pán."

(*) (Eliakim nezostal asi verný Bohu, preto mu prorok v tomto verši, k proroctvu pravdepodobne len neskoršie pripojenom, predpovedá pád a záhubu, ktorá postihne aj tých, čo záviseli na ňom.)

12. Týrus

Záhuba

1

Výrok nad Týrom:
Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničený, prístrešia niet!
Pri príchode z krajiny Cetim
im to bolo zvestované.

(*) (Fenickí obchodníci z mesta Týrus sa pri návrate z obchodnej cesty dozvedeli už pri krajine Cetim (asi mesto Kition na ostrove Cyprus), že nepriateľ im zbúral mesto. O taršišských lodiach pozri 2,16.) 2

Zamĺkli obyvatelia pobrežia,
sidonskí kupci, čo plavia sa morom.

(*) (Mesto Týrus založili kedysi kupci z mesta Sidon, ktoré ležalo asi 40 km severne od Týru. Preto sa Týrus volal "dcérou Sidonu" (verš 12).) 3

Naplnilo ťa - cez veľké vody -
zrno Šichoru.
Žatva Nílu je ich zárobkom
a stal sa tržiskom národov.

(*) (Egyptské obilie, ktoré týrski kupci dovážali cez more (cez veľkú vodu), právom sa volalo "žatvou Nílu", veď Egypt tejto rieke ďakuje za svoju úrodnosť; pozri pozn. k 19,5 n. Šichor je tu len iný názov Nílu. Tak sa volalo vlastne len jedno rameno tejto rieky.) 4

Hanbi sa, Sidon, veď hovorí more,
morská pevnosť takto:
Neúpel si a neporodil si,
synov si nevychoval
a nevypestoval si panny.

(*) (Zosobnená "morská pevnosť", t. j. skalnatý ostrov, na ktorom stálo mesto Týrus, privoláva Sidonu, že stojí zahanbený ako žena, ktorá nemala nikdy deti. Sidon ich síce mal, ale prišiel o ne.) 5

Keď bude chýr o tom v Egypte,
zažalostia pre správu o Týre.

6

Choďte do Taršišu,
kvíľte, obyvatelia pobrežia!

(*) (Obyvateľom spustošeného mesta nepozostáva iné, len ísť do kolónii, a to čím ďalej, do Taršišu (pozri pozn. k 2,16).) 7

Či toto je vaše jasajúce (mesto),
ktoré má pôvod odpradávna
a ktoré viedli jeho nohy
sídliť naďaleko?

8

Kto takto rozhodol
o Týre, čo korunúval,
ktorého kupci boli kniežatami,
jeho obchodníci vznešenými krajiny?

(*) (Týrus rozhodoval o kráľovských korunách a jeho kupci žili ako kniežatá.) 9

Pán zástupov rozhodol tak,
aby potupil pýchu všetkej slávy,
aby pohanil všetkých vznešených krajiny.

10

Prekroč svoju krajinu sťa rieka,
dcéra Taršišu, pása už niet!

(*) (Kolónia Taršiš môže tiež už rozšíriť svoje hranice, lebo zahynulo mesto Týrus, ktoré ako zvieracím pásom obmedzovalo jeho slobodu.) 11

Vystrel svoju ruku nad more,
zatriasol dŕžavami.
Pán dal rozkaz proti Kanaánu,
aby boli zničené jeho pevnosti.

12

I riekol: "Neplesaj už viac,
znásilnená panna, dcéra Sidonu!
Vstaň, preplav sa do Cetim,
ani tam nebudeš mať pokoja."

(*) (Týrus bol panenský, pretože sa ho nepriateľ doteraz nikdy nezmocnil.) 13

Hľa, krajina Chaldejcov - to tento národ,
nie Asýr to bol, čo pripravil ju pre zver -
postavil si veže a zrúcal jej paláce,
urobil z nej zborenisko.

(*) (Ťažký a neistý verš.) 14

Kvíľte, lode taršišské,
veď je zničené vaše útočište!

Omilostenie Týru. - 15V ten deň bude Týrus zabudnutý na sedemdesiat rokov, ako sú dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom podľa piesne neviestky:

16

Vezmi citaru, obchádzaj mesto,
neviestka zabudnutá,
pekne hraj, veľa spievaj,
aby si spomenuli na teba.

17A tak po sedemdesiatich rokoch Pán navštívi Týrus a (on) sa vráti k svojmu zárobku a obcovať bude so všetkými kráľovstvami zeme pred tvárou sveta. 18Jeho zisk však a zárobok bude zasvätený Pánovi. Nebude sa hromadiť a nebude sa uschovávať, lež bude patriť tým, čo bývajú pred tvárou Pána, aby jedli do sýtosti a obliekali sa nádherne. (*) (Nevieme, prečo sa tieto roky volajú rokmi jedného kráľa.)

Všeobecný súd (Apokalypsa), hl. 24 - 27

Súd

1

Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju,
rozvracia jej tvárnosť
a rozprašuje jej obyvateľov.

(*) (Izaiáš v strašných farbách opisuje koniec sveta.) 2

I bude ako ľudu, tak kňazom,
ako sluhovi, tak jeho pánovi,
ako slúžke, tak jej panej,
ako predavačom, tak kupcom,
ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava,
ako dlžníkovi, tak veriteľovi.

3

Pustá, spustnutá je zem,
vyplienená a vylúpená,
lebo Pán hovoril toto slovo.

4

Trúchli, uvädá zem,
zoschýna, uvädá svet,
zoschýna výsosť so zemou.

5

A zem je sprznená od obyvateľov,
veď prekročili zákony, zmenili právo,
zrušili zmluvu večitú.

(*) (Večná zmluva medzi Bohom a človekom je prirodzený zákon, ktorý Boh vštepil každému človeku do srdca (Rim 2,14–15).) 6

Preto kliatba zožiera zem
a pykajú tí, čo na nej bývajú,
preto horia obyvatelia zeme
a ľudí ostalo len máličko.

7

Smúti mušt, zoschýna vinič,
vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili.

8

Zmizla radosť bubnov,
prestal krik plesajúcich,
zmizla radosť citary.

9

Pri speve nepijú víno,
zhorkol nápoj pri pití.

10

Zbúrané je ničomné mesto,
zavretý každý dom, nevkročíš doň.

(*) (Ničomným mestom volá prorok azda Ninive, hlavné mesto vtedajšej svetovej ríše, Asýrska.) 11

Kviľba je po uliciach pre víno,
zapadla každá radosť,
odišla potecha zo zeme.

12

V meste zostala spustlosť,
na márnosť je rozbitá brána.

(*) (Rozbité brány umožnia vpád nepriateľa do mesta, v ktorom ostane tak málo ľudí, ako na strome ovocia po oberačke. Budú to samí spravodliví; tí budú plesať nad Pánovou slávou, ktorá sa zjaví pri súde.) 13

Veď, tak bude vprostred zeme,
uprostred národov
ako ráňanie olív,
ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

14

Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú,
nad slávou Pánovou zajasá more.

15

Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch,
meno Pána, Boha Izraela.

16

Od končín zeme počuli sme spevy:
"Sláva Spravodlivému!"
Ale povedal som:
"Schradnem, schradnem, beda mi!"
Vzbúrenci sa búria,
áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci.

(*) (Prorok počuje radostné spevy, ktorými spravodliví oslavujú Najspravodlivejšieho, Boha. Do týchto spevov sa zamiešajú zvuky vzbúrencov; prorok si myslí, že takúto hrôzu ani nevydrží, preto volá: "Schradnem…" – Miesto: "schradnem" prekladá Vulg mylne: "tajomstvo moje".) 17

Strach a jama a osídlo
pre teba, čo obývaš zem:

18

a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy,
kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla.
Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti
a zatrasú sa základy zeme.

19

Veľmi sa rozpuká zem,
na kusy sa dotrhá zem,
hrozne sa bude triasť zem.

20

Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec,
zakolíše sa ako koliba;
i zaľahne na ňu jej hriech
a padne, že viac nevstane.

21

V ten deň Pán navštívi
vojsko výšav na výsosti
a kráľov zeme na zemi,

22

zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy
a zavretí budú do väzenia,
po mnohých dňoch budú navštívení.

(*) (Do "jám" zbierali dažďovú vodu. Keď nebola v nich voda, slúžili aj ako väzenie.) 23

I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko,
veď Pán zástupov kraľuje
na vrchu Sion a v Jeruzaleme
a pred svojimi staršími má slávu.

(*) (Porov. 13,10; Joel 3,4; 4,15.)

Ďakovná pieseň

1

Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno,
veď si zázračne uskutočnil
dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!

2

Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu,
z opevneného mesta zborenisko,
paláce cudzích nie sú mestom,
nikdy nebudú postavené.

(*) (O ničomnom meste pozri 24,10 n.) 3

Preto ťa velebí silný ľud,
mestá mocných národov sa ťa boja.

4

Veď si bol pevnosťou slabému,
pevnosťou biednemu v jeho úzkosti,
úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom,
lebo dych tyranov - ako búrka múru.

5

Ako úpal na púšti
udusil si hluk cudzincov,
ako úpal v tôni mraku
stlmil si pieseň tyranov.

Blaženosť zachránených

6

Pán zástupov pripravil
na tomto vrchu všetkým národom
hostinu hojnú, hostinu s vínom,
hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.

(*) (Hostinou sa tu rozumejú radosti spasených v nebi; porov. Mt 8,11; 22,2 n. Spasení nebudú Boha vidieť už len cez závoj, ale z tváre do tváre (porov. 1 Kor 13,12). – Vulg miesto závoja spomína puto.) 7

A zničí na tomto vrchu
závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom,
a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

8

Zničí smrť navždy
a Pán, Jahve, zotrie
slzu z každej tváre
a hanbu svojho ľudu
odstráni z celej zeme,
lebo Pán hovoril.

9

A v ten deň povedia: "Hľa, toto je náš Boh,
v neho sme dúfali, že nás spasí!
On je Pán, v neho sme dúfali,
jasajme a radujme sa z jeho spásy!

10

Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu."
Potom bude Moab zmlátený na mieste,
ako je zmlátená slama v hnojnici.

(*) (Moabčania uvádzajú sa tu len ako príklad, ako jeden z nepriateľských národov.) 11

A ak si v nej roztiahne ruky,
ako rozťahuje plavec pri plávaní,
zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.

12

Zrúti tvoje vysoké opevnené múry,
zvalí, strhne k zemi, do prachu.

Pieseň chvály a vďaky

1

V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň:
"Máme pevné mesto,
spásu položil,
múry a hradby.

2

Otvorte brány
a vstúpi spravodlivý ľud,
ktorý zachová vernosť.

3

Má myseľ pevnú,
zachoval si mu mier,
mier, veď dúfa v teba.

4

Dúfajte v Pána na veky večné,
lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.

5

Preto znížil obyvateľov výšin,
mesto vyvýšené;
zrútil ho, zrútil až k zemi,
zrazil ho až do prachu.

6

Rozšliapala ho noha,
nohy biednych, kroky slabých.

7

Cesta spravodlivého je rovná,
cestu spravodlivého na rovno upravíš."

(*) (Bohabojní, ktorých svet pokladá za slabých, zvíťazia nad svojimi nepriateľmi, ktorí sa prirovnávajú k dobytému a zrúcanému mestu (porov. 24,10).)

Boh sa zastal svojich

8

Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali,
tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.

9

Svojou dušou dychtím po tebe v noci,
áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno,
lebo podľa tvojich súdov na zemi
učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.

10

Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde,
v zemi spravodlivých hreší
a nevidí velebnosť Pána.

11

Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia;
s hanbou uvidia horlivosť o ľud,
tvojich nepriateľov strávi oheň.

12

Pane, daruješ nám pokoj,
veď aj všetky naše diela si ty urobil!

13

Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba,
len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.

(*) (Utláčateľov sa už niet čo báť, sú mŕtvi.) 14

Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú,
preto si ich strestal a vyhubil,
zničil si všetku ich pamiatku.

15

Zveľadil si národ, Pane,
zveľadil si národ, seba oslávil,
rozšíril si všetky hranice krajiny.

Smutná minulosť a radostná budúcnosť

16

Pane, v tiesni ťa hľadali.
Šeptom vylievali prosby,
keď ich karhal.

17

Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a volá v bolestiach,
tak sme boli my, Pane, pred tebou.

18

Počali sme, zvíjali sme sa
a akoby sme boli porodili vietor,
spásu sme nepriviedli krajine
a nezrodili sa obyvatelia zeme.

19

Tvoji mŕtvi ožijú!
Vstanú moje mŕtvoly!
Vzbuďte sa a plesajte,
ktorí bývate v prachu!
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem porodí tiene.

20

Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb
a zapri dvere za sebou,
schovaj sa trocha, nakrátko,
kým neprejde hnev.

21

Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku,
aby trestal hriech na obyvateľoch zeme.
Zem odhalí svoju krv
a neukryje viac svojich zabitých.

(*) (Bolesti rodičky končia radosťou, narodením nového človeka. Boží národ trpel podobne, no bezvýsledne, nových synov nedostal. Čo však nebolo možné národu, to urobí Boh.)
1

V ten deň Pán potresce
svojím tvrdým, veľkým a silným mečom
Leviatana, rezkého hada,
a zabije draka, ktorý je v mori.

(*) (Leviatanom sa volá Asýrsko, ktoré ležalo medzi Tigrisom a Eufratom. "Drakom" Egypt. More je ako v 18,2 a 19,5 rieka Níl. Asýrska a Egyptská ríša zobrazuje tu všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva. Sv. Otcovia v hadovi aj tu ako v Gn 3 videli diabla.)

Nová Pánova vinica

2

V ten deň
bude vinica vínorodá, ospevujte ju!

3

Ja, Pán, ju strážim,
každú chvíľu ju polievam;
aby ju nepoškodili,
v noci i vo dne ju chránim.

4

Hnev neprechovávam.
Keby bolo tŕnie a bodľačie,
bojovne by som zakročil
a spálil by som ho zaraz,

5

alebo nech sa chopí mojej ochrany,
uzavrie mier so mnou,
mier uzavrie so mnou.

(*) (Starozákonná Božia vinica rodila len plánky (Iz 5,1 n.), novozákonná bude vinorodá. Tŕnie a bodľač označuje nepriateľov Božej vinice. Tí sa zachránia iba ak sa obrátia k Bohu.)

Boh trestal svojich mierne

6

V budúcnosti Jakub zakorení,
kvitnúť bude a pučať Izrael
a naplní tvár zeme úrodou.

7

Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov?
Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov?

8

Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil,
zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra.

9

Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov
a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech,
keď urobí všetky oltárne kamene
podobnými rozdrvenému vápencu.
Nevstanú viac ašery a chamány.

(*) (Boh tresce svoj národ len preto, aby národ opustil modly. O ašerách a chamánoch pozri pozn. k 17,8.) 10

Lebo pevné mesto je osamelé,
príbytok zavrhnutý, opustený ako púšť,
bude sa tam pásť a odpočívať teľa
a znivočí jeho vetvičky.

(*) (Nie je zreteľné, či sa tu spomína pohanské veľmesto, o ktorom bola reč v 24,10; 25,2; 26,5, a či niektoré mesto vyvoleného národa, Samária alebo Jeruzalem.) 11

Keď uschnú jeho konáriky, zlámu sa,
prídu ženy a zapália ich.
Lebo je to ľud nechápavý,
preto sa nezmiluje nad ním jeho Stvoriteľ
a jeho Tvorca ho neomilostí.

Návrat národa

12

V ten deň
bude Pán vyklepávať klasy
od Eufratu až po Egyptský potok
a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní
jeden po druhom.

(*) (Keď bolo obilia málo, mlátili ho palicami, vyklepávaním (podobne ako u nás cepami). Po národných pohromách ostane doma, na území vyvoleného národa málo dobrých Izraelitov, málo cenného zrna, preto Boh zhromaždil k nim aj tých, čo sú roztratení po svete. – Potok Egypta bol potok Ariš, ktorý na juhozápade bol hranicou Júdska.) 13

V ten deň
zazvučí veľká trúba
i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine
a rozptýlení v krajine egyptskej,
a klaňať sa budú Pánovi
na svätom vrchu v Jeruzaleme.

Proroctvá o Sione, hl. 28 - 35

Šestoro beda, hl. 28 - 33

1. Proti Samárii a Jeruzalemu

Samária

1

Beda pyšnej korune opilcov Efraimu
a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.

(*) (Efraimom sa volá často severné, Izraelské kráľovstvo. Jeho hlavné mesto Samária ležalo na kopci nad úrodným údolím. Toto údolie volá prorok hlavou, samo mesto korunou a vencom z kvetov.) 2

Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán.
Ako ľadovec, zhubný víchor,
ako príval veľkých, dravých vôd
zhodí na zem násilím.

(*) (Sláva mesta nepotrvá dlho, prídu Asýrovia, ktorí ho spustošia.) 3

Nohami bude pošliapaná
pyšná koruna opilcov Efraimu.

4

A so zvädnutým kvetom
jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia,
bude to, čo s ranou figou pred oberačkou,
ktorú zhltne ten, kto ju zazrie,
sotvaže ju má v ruke.

(*) (Tento verš opisuje básnicky predčasný zánik mesta.) 5

V ten deň bude Pán zástupov
krásnou korunou a ozdobným vencom
zvyškom svojho ľudu,

6

duchom práva tomu, čo zasadá na súde,
a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.

Jeruzalem

7

Lenže aj títo blúdia od vína
a od liehu sa tackajú,
kňaz i prorok blúdia od liehu,
sú pomätení od vína,
tackajú sa od liehu,
blúdia pri videní,
tackajú sa pri rozsudku.

8

Áno, všetky stoly sú plné vývratku
a výkalov, takže niet miesta.

9

"Koho to učí múdrosti?
A komu to vysvetľuje náuku?
Odkojeným mliekom?
Odtrhnutým od pŕs?

10

Veď káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!"

(*) (Nielen obyvatelia Samárie, ale aj obyvatelia Jeruzalema sú opilci. Títo sa posmievajú prorokovi a posielajú ho, aby šiel deti učiť, a nie ich. Posmievajú sa jeho výstrahám ("Káž len, káž!"), jeho nádejam ("čakaj len, čakaj!") a tomu, že i v maličkostiach žiadal vernosť ("trochu sem, trochu tam").) 11

Veru brblavými perami
a cudzím jazykom
bude hovoriť k tomuto ľudu

12

ten, čo im hovoril:
"Toto je odpočinok,
dajte pokoj mdlému,
toto je zotavenie,"
ale nechceli počuť.

(*) (Boh prikazoval vodcom národa, aby uštvaný ľud nehnali do novej vojny.) 13

Preto k nim bude slovo Pánovo:
"Káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!" -
aby išli a klesli nazad a boli zdrvení,
zaplietli sa a boli chytení.

14

Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo,
panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.

15

Pretože ste hovorili:
"So smrťou sme uzavreli zmluvu
a s peklom sme spravili dohodu,
keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás,
lebo sme si lož urobili útočišťom
a zakrývame sa klamom."

16

Preto takto hovorí Pán, Jahve:
"Hľa, ja položím na Sione kameň,
kameň vyskúšaný, uholný, vzácny,
pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

17

Mierou urobím právo
a váhou spravodlivosť,
útočište lži však uchytí lejak
a na úkryt vyrútia sa vody.

18

Vaša zmluva so smrťou bude zrušená
a vaša dohoda s peklom neobstojí,
keď sa privalí bič šľahavý,
ten vás rozdrví.

19

Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí,
bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci;
a len v hrôze pochopíte poučenie."

(*) (Prorok tu znázorňuje, že Izraelu tu nepomôžu zmluvy s pohanskými susedmi. Pomôže len Boh, ktorý pošle svoj uholný kameň-Mesiáša (Mt 21,42; porov. Lk 20,17 n.; Ž 118,22–23; Sk 4,11; Rim 9,33; 1 Kor 3,11; Ef 2,20; 1 Pt 2,4–6).) 20

Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť,
a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť.

(*) (Porekadlo rozumej tak, že Júdsku je každá ľudská pomoc prislabá.) 21

Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán
a zaburáca ako v údolí Gabaon,
aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny,
aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný.

(*) (O udalostiach, ktoré sa tu pripomínajú, pozri 2 Sam 5,20; porov. 1 Krn 14,11 a 2 Sam 5,25; porov. i 1 Krn 14,16.) 22

Teraz sa však neposmievajte,
aby vám nestuhli okovy,
lebo o skaze, a to neodvratnej,
počul som od Pána, Jahveho zástupov,
nad celou zemou.

Podobenstvo o roľníkovi

23

Nachýľte si ucho a počujte môj hlas,
dávajte pozor a čujte moju reč!

(*) (Podobenstvo o roľníkovi treba rozumieť tak, že Boh nestresce ľud len preto, aby ho ranil, ale aby ho pripravil pre sejbu a žatvu, t. j. aby ho priviedol na cestu čnosti.) 24

Či každý deň orie oráč (pod siatie),
otvára a bráni svoju roľu?

25

A či, keď urovná jej tvár,
nerozhodí kôpor a nezaseje rascu,
nedáva pšenicu, jačmeň
a ľadník do svojho ostredku?

26

V správnosti ho vycvičí,
jeho Boh ho vyučí.

27

Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor
a koleso voza nekrúti sa po rasci,
lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.

(*) (Mláťačka bola široká doštená tabuľa, opatrená na spodnej ploche ostrými kameňmi a kusmi železa. Mláťací voz boli valce, opatrené tiež kameňmi a želiezkami. Ťahali sa po obilí.) 28

Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne,
neženie kolesá svojho voza
a kopytami ho nerozdrvuje.

29

I to pochádza od Pána zástupov,
koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

2. Proti Jeruzalemu

Tieseň a záchrana sveta

1

Beda, Ariel, Ariel,
mesto, kde sídlil Dávid.
Pridajte rok k roku,
sviatky nech obehnú,

(*) (Arielom sa tu volá Jeruzalem. Toto slovo môže mať dvojaký význam: 1) Boží lev, 2) Božie ohnisko. Tu sa užíva v poslednom zmysle (porov. Ez 43,15 n.). Izaiáš volá celé mesto týmto menom, pretože v Jeruzaleme bol zápalný oltár, Božie ohnisko.) 2

potom budem tiesniť Ariela
a bude povzdych a vzdychanie;
i bude mi ako Ariel.

(*) (Celé mesto bude ako Ariel, zápalný oltár, pri ktorom vzdychali obetné zvieratá, keď dokonávali.) 3

Budem ťa obliehať dookola,
upevním vôkol teba hradbu
a vystavím proti tebe násyp.

4

Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť,
z prachu zeme bude úpieť tvoja reč,
tvoj hlas bude ako duch zo zeme
a z prachu bude šepotať tvoja reč.

5

Ako drobný prach bude zástup cudzincov,
ako miznúca pleva svorka násilníkov.
I stane sa zrazu, nečakane:

6

Pán zástupov ťa navštívi
hromom a trasením a veľkým praskotom,
búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

7

I bude ako sen a nočné videnie
zástup všetkých národov,
bojujúcich proti Arielovi
a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

8

Ako keď sa sníva hladnému, že je,
a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu,
a ako keď sa smädnému sníva, že pije,
a keď sa prebudí, je zmorený
a prahne smädom,
tak bude zástupu všetkých národov,
čo bojujú proti vrchu Sion.

(*) (Splnenie tohto proroctva pozri 37,36.)

Trest zaslepencov

9

Tŕpnite - a stŕpnete,
zaslepujte sa a oslepnete,
ste opití, ale nie od vína,
tackáte sa, ale nie od liehu.

10

Lebo Pán vylial na vás ducha závratu
a zavrel vaše oči, prorokov,
zahalil vaše hlavy, vidcov.

(*) (Proroci sú okom národa, lebo vidia veci božské, ktoré potom z Božej vôle oznamujú národu.) 11

Nuž bude vám každé videnie
ako slová zapečatenej knihy.
Keď ju dajú tomu, čo vie čítať,
so slovami: "Čítajže toto!" -
odpovie: "Nemôžem, je zapečatená."

(*) (Vodcovia národa nechcú knihu otvoriť. Pospolitý ľud nevie čítať.) 12

A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať,
a povedia: "Čítajže toto!" -
odpovie: "Neviem čítať."

13

Pán povedal:
"Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami
a svojimi perami ma ctí,
srdce si však vzďaľuje odo mňa,
takže je ich bázeň ku mne
naučeným ľudským príkazom,

(*) (Porov. Mt 15,7–9.) 14

preto, hľa, ja znovu vykonám divy
s týmto ľudom, podivne a čudno,
i zahynie múdrosť jeho mudrcov
a rozum jeho rozumných sa schová."

3. Proti zlým úmyslom

15

Beda tým, čo pred Pánom
hlboko skrývajú úmysel,
vo tme dejú sa ich skutky
a vravia: "Kto nás vidí a kto o nás vie?"

(*) (Konajú, akoby neboli závislí od Boha.) 16

Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina,
že tvor hovorí o tvorcovi: "Neurobil si ma!"?
A hrniec vraví hrnčiarovi: "Nechápe!"?

17

Či to nebude už za krátku chvíľu,
že Libanon premení sa na sad
a sad budú za les pokladať?

(*) (Duchovné krásy mesiášskych čias prirovnáva prorok krásam prírody Libanonu. Divé lesy budú vtedy ako krásne sady, popri ktorých by aj terajšie sady boli len ako divé lesy. "Hluchí a slepí" – rozumejú sa protivníci prorokovi, ktorí nakoniec uznajú prorokovu pravdu.) 18

A v ten deň počujú hluchí slová knihy
a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

19

Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti
a najbiednejší z ľudu
budú plesať v Svätom Izraela.

20

Veď zmizol násilník a zhynul posmešník
a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

(*) (Proroctvo sa splnilo za vpádu Sennacheriba v roku 701 pr. Kr. Porov. 2 Kr 19,3 n.) 21

čo obvinili človeka pre slovo,
čo sudcovi v bráne kládli osídla
a pre nič odmietli spravodlivého.

22

Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu,
(ten, čo vykúpil Abraháma):
"Nebude sa teraz hanbiť Jakub
a nezbledne teraz jeho tvár.

23

Lebo keď uvidí (jeho dietky),
dielo mojich rúk uprostred seba,
zasvätia moje meno,
zasvätia Svätého Jakubovho
a báť sa budú Boha Izraelovho.

(*) (Keď potomstvo Jakubovo uvidí, akú zázračnú zmenu urobil Boh v národe, bude zvelebovať jeho meno.) 24

Zblúdení duchom pochopia múdrosť
a odbojníci prijmú poučenie."

4. Proti spojenectvu s Egyptom

Egypt nepomôže

1

"Beda synom odbojným, hovorí Pán,
keď kujú plán, nie však skrze mňa,
robia zmluvu, nie však podľa môjho ducha,
aby hromadili hriech na hriech.

2

Kráčajú dolu do Egypta
- mojich úst sa však nespýtali -
posilniť sa silou faraóna
a schovať sa do tône Egypta.

3

Sila faraóna vám však bude na hanbu
a skrýša v tieni Egypta na potupu.

4

I keď boli jeho kniežatá v Tanise
a jeho poslovia dôjdu do Hanesu,

(*) (Mesto Tanis (pozri pozn. k 19,11) je na ceste do mesta Hanesu. Hanes je asi dnešné mesto Ahnás. U Herodota volá sa Anusis, neskorší Gréci volali ho Veľký Herakleopolis.) 5

všetci sa sklamú v národe,
ktorý im neprospeje.
Nebude im na pomoc ani na osoh,
ale na hanbu, ba na potupu."

6

Výrok nad hrochom juhu:
Cez krajinu úzkosti a biedy,
odkiaľ je lev a levica,
vretenica a okrídlený drak,
vlečú na chrbtoch oslov svoje bohatstvo
a na hrboch tiav svoje poklady
k národu, ktorý im neprospeje.

(*) (Hroch (Behemot) je ťarbavé zviera Nílu. "Ozruta" (Rachab) je tiež akési veľké morské zviera. Obe tieto zvieratá označujú tu, ale aj na iných miestach Biblie, Egypt, ktorý pre svoju pomalosť a ťarbavosť nepomôže Izraelitom. "Okrídlený drak" jestvoval, pravda, len v obrazotvornosti ľudu; prorok ho tu uvádza pri básnickom opisovaní hrôz púšte.) 7

Veď Egypťania nič a nič nepomôžu,
preto som zvolal:
"Ozrutou sú nehybnou."

Záhuba protivníkov proroka

8

Teraz choď, napíš to
na tabuľu pred nimi
a vpíš to do knihy,
aby to bolo pre budúce dni
ako svedectvo naveky!

9

Lebo je to národ odbojný,
lživí synovia,
synovia, čo nechcú počuť
náuku Pánovu,

10

čo vravia vidiacim: "Neviďte!"
a prorokom: "Neprorokujte nám pravdu,
hovorte nám príjemno,
prorokujte klamstvá,

11

odbočte z cesty,
odchýľte sa z chodníka,
odstráňte nám spred tváre
Svätého Izraelovho!"

12

Nuž takto hovorí Izraelov Svätý:
"Preto, že ste opovrhli týmto slovom,
dúfate v násilie a klamstvo
a opierate sa oň:

13

preto vám bude tento hriech
ako hroziaca trhlina,
rozškľabená na vysokom múre,
ktorého pád príde náhlo, rýchlo,

14

a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec,
nemilosrdne tresnutý,
že sa nenájde v jeho troskách črep,
na ktorý by sa vzal ohník z vatry,
alebo načrelo vody z mláky."

15

Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov:
"Návratom a pokojnosťou budete oslobodení,
v tichosti a dôvere je vaša sila,"
ale nechceli ste.

16

Ba vraveli ste: "Nie,
ale bežme na koňoch!" -
preto budete bežať.
"A na rýchlonohých sa nesme!" -
preto budú rýchli vaši stíhači.

17

Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného,
pred hrozbou piatich utečiete,
kým neostanete
len ako sťažeň na temene vrchu
a ako zástava na pahorku.

(*) (Napísané proroctvo bude dosvedčovať, že Boh predpovedal záhubu odbojného národa, ktorému Boh a proroci stáli v ceste. No zmluva s Egyptom, ktorej cieľom bola násilná vojna proti Asýrsku, bude záhubou krajiny, ktorá bude rozbitá na márne kúsky. Izraeliti si mysleli, že na egyptských koňoch budú prenasledovať nepriateľa, stane sa však opak, nepriateľ bude prenasledovať ich.)

Pán sa zľutuje

18

A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami,
a preto sa dvíha, aby vás omilostil,
veď Bohom pravdy je Pán,
blažení všetci, čo dúfajú v neho.

19

Lebo, ľud na Sione,
čo bývaš v Jeruzaleme,
nie, nebudeš plakať,
áno, zľutuje sa nad tebou
na hlas tvojho volania;
len čo ho počuje, vyslyší ťa.

20

A dá vám chlieb tiesne a vodu úzkosti
a tvoji učitelia sa viac neschovajú,
očami budeš vidieť svojich učiteľov

(*) (Rozumej: I keď bude ľud v tiesni, nebudú mu chýbať najpotrebnejšie veci pre telo a dušu: bude mať chleba a vody a nebudú mu chýbať mužovia, ktorí mu budú ukazovať pravú cestu.) 21

a ušami počuješ spoza seba slová:
"Toto je cesta, kráčajte po nej!" -
ak sa odchýlite napravo, či naľavo.

22

Vtedy poškvrníš svoje modly pokryté striebrom
a zlatom obtiahnuté liate sošky.
Rozhádžeš ich ako hnus,
povieš im: "Von!"

(*) ("Poškvrníš", rozumej: budeš ich pokladať za ošklivé, a preto im budeš vyhýbať.) 23

A on dá dažďa tvojmu siatiu,
ktorým zaseješ roľu,
a chlieb, úroda zeme,
bude výdatný a záživný.
Tvoj statok sa bude v ten deň pásť
na rozsiahlej pastve.

24

Voly a osly, čo obrábajú zem,
budú žrať obrok záživný,
viaty sitom a vejačkou.

(*) (Prorok básnicky znázorňuje budúci blahobyt, keď ešte aj zvieratá dostanú čisté, dva razy osievané zrno.) 25

Na každom čnejúcom vrchu
a na každom vysokom kopci
budú potoky, prúdy vôd
v ten deň veľkého vraždenia,
keď budú padať veže.

(*) (Aj hojnosť vody a svetla označuje blahobyt, ktorý však príde až potom, keď Boh vykoná súd. Prorok tu hovorí pravdepodobne o novom nebi a novej zemi (porov. Rim 8,21; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1).) 26

Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca,
svetlo slnca však bude sedemnásobné
(ako svetlo siedmich dní)
v deň, keď obviaže Pán
zlomeninu svojho ľudu
a dotlčené rany vylieči.

Radosť nad oslobodením

27

Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka,
- jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom,
jeho pery sú plné hnevu,
jeho jazyk ako stravujúci oheň,

28

jeho dych je ako rozvodnený potok,
čo siaha až po hrdlo -
aby otriasol národmi otrasom ničiacim,
je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu.

29

Budete piesne spievať
ako v noci zasväteného sviatku
a v srdci sa budete radovať
ako ten, čo putuje s flautou,
aby došiel na vrch Pána,
k Izraelovej Skale.

30

A Pán dá počuť svoj velebný hlas
a zjaví rozmach svojho ramena
v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa,
v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca.

31

Bo od hlasu Pána zatrasie sa Asýr,
keď ho udrie palicou.

32

A každý úder osudnej palice,
ktorý mu zasadí Pán,
bude za zvukov bubnov a hárf
a v rozprúdenom boji ich zdolá.

33

Lebo oddávna je prichystaný Tofet,
(aj ten je prichystaný pre kráľa),
hlboký a široký,
v jeho priehlbine oheň a hŕba dreva,
Pánov dych ho rozpaľuje sťa prúd síry.

(*) (Za zvukov bubnov a hárf obetovali kedysi spohanštení Izraeliti pohanskej modle Molochovi svoje deti v údolí Hinom (Hinnom), južne od Jeruzalema, na ohnisku zvanom Tofet (2 Kr 23,10; Jer 7,31; 19,6–11; porov. 2 Kr 16,13). Takéto ohnisko je už dávno pripravené pre Asýrov a ich kráľa.)

5. Proti vyhľadávaniu pomoci v Egypte

1

Beda tým, čo zostupujú pre pomoc do Egypta,
opierajú sa o kone,
dôverujú vo vozy, že ich je veľa,
a dúfajú v jazdcov, že sú veľmi mocní,
no na Svätého Izraelovho nevzhliadli
a Pána nevyhľadávali.

2

Lenže aj on je múdry a privedie zlo,
neodvolá svoje slová,
povstane proti domu hriešnikov
a proti pomoci zločincov.

3

Však Egypt je človek, nie Boh,
ich kone sú telo, nie duch.
Až Pán vystrie svoju ruku,
potkne sa pomocník a padne napomáhaný
a všetci spolu zahynú.

(*) (Boh je isteže múdrejší ako ľudia, preto je proti jeho vôli hľadať pomoc u ľudí.)
4

Lebo toto mi hovorí Pán:
"Ako ručí lev a levica nad svojou korisťou
- a hoci by zavolali proti nemu plno pastierov,
ich hlasu sa nezľakne, od ich hluku sa nesplaší: -
tak zostúpi Pán zástupov
bojovať na vrchu Sion a na jeho kopcoch.

(*) (Tu sa opisuje zázračné oslobodenie Jeruzalema od Asýrov. Splnenie pozri 37,36.) 5

Ako lietajúce vtáky
tak zatieni Pán zástupov Jeruzalem,
zatieni a vyslobodí, ušetrí a ochráni."

6

Vráťte sa k tomu,
od ktorého ste tak hlboko odpadli,
synovia Izraela.

7

Lebo v ten deň odvrhne každý
svojich strieborných bôžikov
a svojich zlatých bôžikov,
ktorých vám urobili vaše ruky na hriech.

(*) (Modly, i keď budú zo striebra alebo zlata, budú zahadzovať ako bezcenný brak.) 8

I padne Asýr nie mečom človeka
a nie ľudský meč ho zožerie;
bude ležať pred mečom
a jeho junač padne v poddanstvo.

9

Jeho skala zhynie od strachu,
pri úteku budú sa triasť jeho kniežatá,
hovorí Pán, ktorý má svoj oheň na Sione
a svoje ohnisko v Jeruzaleme.

(*) ("Skala" Asýrov je buď ich sila, výkvet ich vojska, alebo ich kráľ. Podľa mnohých je to asýrsky boh Ašúr (Asýr), ktorý sa na jednom nápise Sennacheribovom volá: "Veľká Skala".)

Mesiášske kráľovstvo

1

Hľa, podľa pravdy bude kraľovať kráľ
a kniežatá podľa práva panovať!

(*) (Kniežatá budúcich mesiášskych čias budú spravodlivé a budú záštitou na ochranu ľudí. Panujúci kráľ je Mesiáš.) 2

Každý bude sťa úkryt pred vetrom
a útočište pred búrkou,
ako potoky vôd v suchote,
ako tôňa veľkej skaly v pustej krajine.

3

Nezalepia sa viac oči vidiacich
a uši čujných budú načúvať.

4

Srdce pochabých bude chápať náuku
a jazyk koktavých zrazu prehovorí jasno.

5

Nebudú viac volať blázna šľachetným,
ani podvodníka nenazvú vznešeným.

6

Veď blázon hovorí bláznovstvo
a srdce mu zamýšľa zlo:
konať nečestne, hovoriť bludne proti Pánovi,
sklamať túžbu hladného
a odstrániť nápoj od smädného.

7

A zbrane podvodníka sú zlé;
ten zamýšľa plány,
aby zničil chudobného klamnými rečami,
i keď chudák háji pravdu.

8

Šľachetný však zmýšľa šľachetne,
zastáva sa vecí šľachetných.

(*) (V tých časoch ľudia nebudú viac zaslepení a nebudú posudzovať ľudí podľa zdania a lesku, ale podľa skutkov.)

Žiaľ žien

9

Ženy bezstarostné, vstaňte, počúvajte môj hlas,
dcéry spoliehavé, čujte moju reč!

(*) (Reč je o jeruzalemských ženách, ktoré sa spoliehali na pomoc Egypta a žili si bezstarostne.) 10

V deň roku budete sa triasť, spoliehavé,
veď koniec vinobraniu, oberačka nepríde.

(*) (Výraz "v deň roku" je nejasný. Prorok chce asi povedať, že po uplynutí jedného roku; porov. 29,1.) 11

Bojte sa, bezstarostné, traste sa, spoliehavé,
zvlečte, obnažte sa, opášte si bedrá,

12

bite sa v prsia pre vzácne polia,
pre úrodný vinohrad,

13

pre roľu môjho ľudu,
čo tŕním a bodľačím zarastie.
Áno, pre všetky domy radosti,
pre plesajúce mesto.

14

Veď palác je opustený,
hluk mesta prestal.
Výšina a veža stali sa navždy jaskyňou,
radosťou divých oslov, pasienkom stád.

15

Až bude na nás vyliaty duch z výsosti,
vtedy bude z púšte sad
a sad bude pokladaný za les.

(*) (Z púšte bude taký krásny sad, že v porovnaní s ním sú terajšie sady len divé lesy. – Zoslanie Božieho Ducha predpovedá Starý zákon pre dobu mesiášsku viac ráz (Joel 2,28 hebr.; 3,1–2; Ez 36,26; 39,29).) 16

V púšti sa usadí právo
a v sade sa rozhostí pravda.

17

Účinkom pravdy bude pokoj
a dielom pravdy mier a bezpečnosť navždy.

18

Môj ľud bude bývať v príbytku pokoja,
v stánkoch bezpečných a v sídlach bezstarostných.

19

Načisto padne les
a hlboko sa ponorí mesto.

(*) (Rozumej tak, že v tejto stati opísaný blahobyt príde, až keď padne asýrska ríša a jej hlavné mesto.) 20

Šťastní, čo sejete pri samých vodách,
uvoľňujte nohy vola a osla.

(*) (Blahobyt bude taký veľký, že sa dobytok bude môcť voľne pásť, ľudia ho nebudú musieť uväzovať, ani mu sputnávať nohy.)

6. Proti Asýrom

Boh záchranca

1

Beda ti, ničiteľ, sám však neničený,
a lupič, sám však neolúpený!
Až skončíš ničenie, zničia ťa,
až dovŕšiš lúpenie, olúpia ťa.

(*) (Ničiteľ a lupič je Asýr.)
2

Pane, zmiluj sa nad nami, v teba dúfame,
buď naším ramenom každé ráno
a našou spásou v čase tiesne!

3

Pred hlasom hrmotu utečú národy,
a keď sa pozdvihneš, kmene sa rozpŕchnu.

4

Nakopíte korisť, ako sa kopia kobylky,
poskokom koníčkov poskočíte na ňu.

(*) (Oslobodený národ nazhŕňa koristi.) 5

Velebný je Pán, veď býva na výsosti,
naplňuje Sion právom a spravodlivosťou.

6

Jeho časy budú bezpečné,
bohatstvo spásy, múdrosť a poznanie
a bázeň pred Pánom bude jeho poklad.

Tieseň a záchrana

7

Hľa, hrdinovia volajú vonku,
poslovia pokoja horko plačú.

(*) (Posli, ktorých kráľ Ezechiáš poslal k Sennacheribovi (2 Kr 18,14–16), vrátili sa so žiaľom, lebo nedosiahli pokoja. Kráľ asýrsky nedodržal zmluvu a spustošil celú krajinu.) 8

Pusté sú chodníky, zanikli pútnici.
Zrušil zmluvu, opovrhol mestami,
znevažoval ľudí.

9

Smúti, uvädá zem, hanbí sa Libanon, vyschýna,
Sáron je podobný púšti, opršal Bášan a Karmel.

(*) (Sáron je úrodná rovina na pobreží Stredozemného mora od mesta Joppe = Jafa až po vrch Karmel. O Bášane pozri pozn. k 2,13. Karmel je vrch pri Stredozemnom mori, na juhu územia kmeňa Aser. Dnes sa volá Džébel Már Eliás.) 10

"Teraz povstanem," hovorí Pán,
"teraz sa vyvýšim, teraz sa zdvihnem.

11

Počali ste seno, porodíte plevu,
váš dych je ohňom, pohltí vás.

12

Národy budú spálené sťa vápenec,
odťaté tŕnie sa spáli na ohni.

13

Čujte, vzdialení, čo som urobil,
a blízki, poznajte moju moc!"

14

Trasú sa hriešnici na Sione,
pokrytcov zachvacuje strach:
"Kto z nás môže bývať s ohňom, čo stravuje?
Kto z nás môže bývať s večným požiarom?

15

Kto kráča v pravde a hovorí priamo,
odmieta násilný zisk,
potriasa rukami, aby sa nedotkol úplatku,
zapcháva si uši, aby nepočul o krvi,
a oči zatvára aby zlo nevidel:

16

Ten bude bývať na výsostiach,
skalopevný je jeho hrad,
dostane chleba a voda sa mu neminie."

(*) (Pred Pánom trasú sa nielen pohania, ale aj hriešni Izraeliti. Tí nikdy nebudú bývať v Božej prítomnosti. Boha tu volá prorok "ohňom, čo stravuje" a "večným požiarom". U Boha budú prebývať len spravodliví (porov. Ž 15 a 24).)
17

Kráľa v jeho kráse uzrú tvoje oči,
uvidia rozsiahlu krajinu.

(*) (Kráľ je Boh; porov. v. 22.)

Zlo pominulo

18

Tvoje srdce spomína na hrôzu:
"Kde je, čo sčitoval? - Kde je, čo zvažoval? -
Kde je, čo zratúval veže?"

(*) (Korisť a veže spočítavali si Asýri.) 19

Neuvidíš bezočivý národ,
národ s rečou nejasnou, že ho nerozumieť,
a brblavým jazykom, že ho nemožno pochopiť.

20

Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov,
tvoje oči uzrú Jeruzalem,
príbytok bezpečný, stánok neprenosný.
Jeho kolíky sa nikdy nevytiahnu,
ani jeden jeho povraz sa neroztrhne.

21

Ba Velebný, Pán, tam bude pre nás
namiesto prúdov, riek, brehov širokých.
Veslová loď po nich neprejde
a pyšná loď ich neprepláva.

22

Lebo Pán je naším sudcom,
Pán naším zákonodarcom.
Pán je naším kráľom, on nás spasí.

23

Tvoje povrazy sú popustené,
neudržia podstavec sťažňa,
nerozvinú zástavu.

Vtedy sa bude deliť veľká korisť,
kuľhaví budú hojne plieniť.

(*) (Ochranou veľkých miest bývali rieky. Svätému mestu takouto ochranou bude sám Pán. Zatiaľ je, pravda, Jeruzalem ešte blízky stroskotaniu ako loď, neschopná plavby. Ale Boh mu odpustí viny a získa víťazstvo.) 24

Nik z obyvateľov nepovie: "Chorý som."
Ľudu, čo tam býva, je odpustený hriech.

Budúci súd a spása, hl. 34 - 35

Súd národov

1

Priblížte sa, kmene, a čujte,
pozorujte, národy,
nech počúva zem a čo ju napĺňa,
svet a všetko, čo z neho pochádza.

(*) (Hlavy 34 a 35 sú posledné hlavy prvej časti proroctiev Izaiášových; hl. 36 a 37 sú len historické dodatky, písané prózou. Predmetom hl. 34 je súd nad celým svetom. Hlavne sa spomína potrestanie Edomu, ktorý je tu predstaviteľom všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva na zemi. Hl. 35 hovorí o konečnej spáse dobrých.) 2

Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi
a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom,
zaklial ich, vydal ich na zabitie.

3

Ich zabití budú pohodení
i pôjde zápach z ich mŕtvol,
vrchy rozmoknú od ich krvi.

4

Všetko vojsko nebies sa rozteká,
nebo sa zvíja ako kniha
a všetko jeho vojsko odpadúva,
ako odpadúva lístie z viniča,
ako odpadúva z figovníka.

(*) (Boh pri stvorení roztiahol, rozvinul nebeskú oblohu, pri súde ju zase zvinie ako knihu, pričom hviezdy (vojsko nebies) opršia z nej ako lístie zo stromu. – Knihy starých dôb boli zvitky; látka, na ktorej boli napísané, nakrútila sa na paličku ako dnešné rolety. Keď chceli čítať, rozvinuli knihu, po čítaní zas ju zvinuli. Písalo sa spravidla len na jednu, vnútornú stranu. Pozri však Ez 2,10.)

Súd nad Edomom

5

Veď je odpojený môj meč na nebesiach,
hľa, dopadne k súdu na Edomsko
a na ľud, ktorý som preklial.

(*) (O Edomčanoch pozri pozn. k 16,1; porov. 21,11–12.) 6

Meč Pána je plný krvi,
presýtený je tukom,
krvou býkov a capov,
tukom z obličiek baránkov.
Áno, obetu má Pán v Bozre
a veľké zabíjanie v edomskej krajine.

(*) (Bozra, hlavné mesto Edomska, je asi dnešná Buseira južne od Mŕtveho mora. Iní ju stotožňujú s mestom Petra (16,1).) 7

A padajú s nimi zubry,
tiež junce s býkmi,
ich zem je opojená krvou
a ich pôda presýtená tukom.

8

Lebo je deň Pánovej pomsty,
rok odplaty pre spor Siona.

(*) (Trest príde za to, čo nepriatelia popáchali proti Božiemu kráľovstvu na zemi, proti Sionu.) 9

Jej potoky obrátia sa na smolu,
jej prach zase na síru
a jej pôda bude smolou horiacou.

(*) (Zničenie Edomska opisuje sa podobne ako spustošenie blízkej Sodomy a Gomory (Gn 19,24.25.28).) 10

V noci ani vo dne nevyhasne,
večer bude vystupovať jej dym,
od rodu k rodu bude pustou,
na veky večné nik cez ňu neprejde.

11

Obsadí ju pelikán a jež,
sova a havran budú v nej bývať,
roztiahne nad ňou mieru pustoty
a vážky prázdnoty.

12

Jeho šľachtici nie sú tam,
aby volali po kráľovstve,
a všetky jeho kniežatá zmiznú.

(*) (Tento verš je neistý. Jeho zmysel je asi takýto: v edomskej krajine nebude viac bývať šľachta a kráľovstvo Edomčanov zaniklo.) 13

Tŕním zarastú jeho paláce,
pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti,
že bude príbytkom šakalov
a stanovišťom pštrosov.

14

Zíde sa zver púšte s hyenami,
capy sa stretnú navzájom,
len tam si oddýchnu nočné strigy
a nájdu si odpočinok.

(*) (Na osamelých a spustošených miestach si ľudia predstavujú strigy a mátohy. Prorok ich v básnickom opísaní spomína len preto, aby čo najviac znázornil spustnutosť Edomu.) 15

Tam sa zahniezdi šípový had,
znesie a vysedí
a vyliahne vo svojom tieni.
Len tam sa zhromaždia supy
druh ku druhovi.

16

Skúmajte v knihe a čítajte,
ani jedno z nich nechýba,
vzájomne sa nehľadajú,
lebo to prikázali Pánove ústa
a jeho duch ich zhromaždil.

(*) (Izraeliti si kedysi povrázkom rozmerali a žrebom rozdelili zasľúbenú zem. Podobne dal Boh rozličným zvieratám za údel krajinu Edomčanov. Pravda, i to je len básnické líčenie.) 17

Sám im hodil žreb,
jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu,
budú tam vládnuť navždy,
od rodu do rodu tam budú bývať.

Budúca spása

1

Teš sa, pláň a pustatina,
plesaj, púšť, a rozkvitni sťa jesienka!

(*) (Miesto jesienky myslia iní na narcis alebo krokus. Vulg má "ľalia".) 2

Prekvitať bude a plesať,
áno, zaplesá, zajasá,
bude jej daný skvost Libanonu,
nádhera Karmelu a Sárona.
Oni uvidia Pánovu slávu,
velebu nášho Boha.

(*) (O Sárone a Karmeli pozri pozn. k 33,9.) 3

Upevňujte ruky sklesnuté,
posilňujte podlomené kolená!

4

Povedzte malomyseľným:
"Vzchopte sa, nebojte sa,
hľa, váš Boh!
Príde pomsta, Božia odplata,
sám príde a spasí vás."

5

Vtedy sa roztvoria oči slepých

(*) (Na toto proroctvo odvolával sa Kristus Pán, aby naznačil, že prišla doba spásy a že on je prisľúbený Spasiteľ: Mt 11,5; porov. Mk 7,37; Lk 7,22.) 6

a uši hluchých sa otvoria.
Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý
a jazyk nemého zaplesá,
ba vyvierať budú na púšti vody
a potoky na pustatine.

7

Vyschnutá zem bude jazerom
a suchá pôda prameňom vôd;
na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly,
je zeleň trsti a šašiny.

8

I bude tam chodník, cesta:
cestou svätou sa bude volať,
nečistý po nej neprejde,
len môj ľud pôjde po nej,
ani prostoduchí tam nezblúdia.

(*) (Spásu spravodlivých prirovnáva prorok vyslobodeniu z Egypta alebo skôr návratu roztratených Izraelitov na posvätný vrch Sion.) 9

Nebude tam leva
a dravá zver ta nevystúpi,
nenájde sa tam;
len vykúpení budú kráčať.

10

A Pánovi vyslobodení sa vrátia,
s jasotom prídu na Sion.
Ustavičná radosť bude na ich hlavách,
radosť a rozkoš dosiahnu
a zmizne starosť a vzdychanie.

(*) (Židia si na znak radosti ozdobovali hlavu (61,3).)

Historický dodatok, hl. 36 - 37

Vpád a porážka Sennacheriba. - 1V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým ohradeným mestám Júdska a zaujal ich. 2A asýrsky kráľ poslal z Lachisu rabsakeho ku kráľovi Ezechiášovi s mocným oddielom do Jeruzalema. Zastal pri vodovode Horného rybníka na ceste poľa práčov. 3Vyšiel k nemu Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár. 4Rabsake im povedal: "Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš? 5Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne? 6Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa o ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú. 7Ak mi však povieš: »V Pána, nášho Boha, dúfame!« Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre Ezechiáš odstránil a povedal Júdsku a Jeruzalemu: »Pred týmto oltárom sa budete klaňať!«? 8Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní; či budeš môcť dať na ne jazdcov? 9Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Lenže ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov. 10No a či som ja bez Pána prišiel do tejto krajiny zničiť ju?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!" 11Vtedy Eliakim (aj Sobna a Joach) povedal rabsakemu: "Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, čo je na múre." 12Rabsake však odpovedal: "Vari ma môj pán poslal aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, čo sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?" 13Nato sa rabsake postavil a volal veľkým hlasom júdsky: "Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho. 14Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš neklame, lebo vás nebude môcť oslobodiť. 15A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: »Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do rúk asýrskeho kráľa.« 16Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne, 17kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej. 18Nech vás Ezechiáš nezavádza rečami: »Pán nás vyslobodí.« Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa? 19Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu? Kde sú bohovia Sefarvaimu? A Samáriu vyslobodili z mojej ruky? 20Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky? A Jahve by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?" 21Nato mlčali a neodpovedali mu ani slovo, lebo kráľov rozkaz znel: "Neodpovedajte mu!" 22Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim; správca domu, pisár Sobna a Asafov syn, kancelár Joach, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedali mu rabsakeho reč. (*) (Pozri pozn. k 2 Kr 18,13–34.
Hlavy 36 – 39 sú historické, prózou písané vložky, ktoré skoro doslovne nájdeme aj v 2 Kr 18,13 – 20,19. Podstatnejšie rozdiely medzi osnovou Izaiášovou a Kníh kráľov sú: 1) U Izaiáša chýba zmienka o poplatkoch, ktoré poslal Ezechiáš Sennacheribovi (2 Kr 18,14–16). – 2) V knihách kráľov chýba zas pieseň Ezechiášova (Iz 38,9–20). – 3) Správa o chorobe Ezechiášovej je v knihách kráľov obšírnejšia. Pôvod týchto hláv je aj medzi katolíkmi sporný. No niet vážnych dôvodov, aby sme hľadali pôvod týchto statí inde, a nie u Izaiáša. Reč a štýl, ktorými sú písané, sú ako reč a štýl Izaiášov. Okrem toho treba si všimnúť, že chronologické poradie jednotlivých dejov je v týchto hlavách zamenené. Deje hláv 38 – 39 zbiehali sa skôr než deje hláv 36 – 37. (Pozri pozn. k 2 Kr 20,1–11). Ak by state pochádzali z kníh kráľov, bolo by toto opačné poradie nevysvetliteľné, veď knihy kráľov sú knihy dejepisné a pridŕžajú sa časového poradia. V Knihe Izaiášovej je však táto zámena poradia celkom prirodzená. Hl. 36 – 37 sú dodatkom k prvej časti proroctiev Izaiášových, ktorým chcel prorok ukázať, ako sa splnili jeho proroctvá o vpáde a porážke Asýrov, napísané v prvej časti. Hl. 38 – 39 sú zasa vhodným úvodom k druhej časti proroctiev Izaiášových (hl. 40 – 66). Predpovedá sa v nich babylonské zajatie, ako aj vyslobodenie sa Izraelitov zo zajatia. Pisateľ kníh kráľov prevzal tieto state od Izaiáša a nechal aj poradie dejov tak, ako ich našiel u proroka.)

Oslobodenie. - 1Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a šiel do Pánovho domu. 2Potom poslal Eliakima, správcu domu, pisára Sobnu a starších z kňazov, poobliekaných do vrecovín, k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi. 3I povedali mu: "Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily. 4Azda počul Pán, tvoj Boh, slová rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A modli sa za zvyšok, čo zostal!" 5Kráľovi sluhovia teda prišli k Izaiášovi 6a Izaiáš im vravel: "Toto povedzte svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom."

8Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu. 9A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: "Vytiahol proti tebe do boja," zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom: 10"Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.« 11Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený? 12Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef, a synov Edenu, ktorí boli v Telasári? 13Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?"

14Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom. 15Potom sa Ezechiáš modlil k Pánovi: 16"Pane zástupov, Boh Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Boh všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem. 17Nakloň, Pane, svoje ucho a čuj, otvor, Pane, svoje oči a pozri! Počuj všetky Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu. 18Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili všetky krajiny a ich zem. 19Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň, nuž zničili ich. 20Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho rúk, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný."

21Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (som počul). Toto je slovo, čo o ňom prehovoril Pán:

22

Pohŕda tebou a vysmieva sa ti,
panenská dcéra Siona,
pokyvuje hlavou za tebou,
dcéra Jeruzalema.

23

Komu si sa rúhal a posmieval,
proti komu si povyšoval hlas
a pyšne dvíhal oči?
Proti Izraelovmu Svätému!

24

Prostredníctvom sluhov si tupil Pána
a hovoril si: »S množstvom svojich vozov
vystúpil som na hrebene vrchov,
na stráne Libanonu
a vyťal som jeho cédre vysoké,
jeho vyberané cyprusy;
vyšiel som na jeho vrchol najvyšší,
do húštiny hájov.

25

Ja som kopal a pil vodu
a krokom svojich nôh vysuším
všetky rieky Egypta.«

26

Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna,
chystal som to od dní pravekých
a teraz som to priviedol:
premeníš na pusté sutiny
opevnené mestá.

27

By sa ich obyvateľstvo bezmocné
triaslo a hanbilo,
ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk,
ako zelina na streche,
spálenina nerozvinutá.

28

Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš,
i ako si zúril proti mne.

29

Pretože tvoje zúrenie proti mne
a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší,
vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku
a svoju uzdu ti vložím do perí
a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

30

Tebe však toto bude znamením:
Jedz tento rok samorodé
a druhý rok samorastlé,
tretí rok však sejte a žnite,
saďte vinice a jedzte ich ovocie.

31

A zvyšok Júdovho domu, čo pozostal,
zapustí korene nadol
a hore prinesie ovocie.

32

Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok
a pozostatok z vrchu Sion;
horlivosť Pána zástupov to urobí.

33

Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi:
Nevkročí do tohto mesta
ani šíp ta nevystrelí,
ani štítom naň nezaútočí,
ani násypom ho neobkolesí.

34

Vráti sa cestou, ktorou prišiel,
do tohto mesta nevkročí" - hovorí Pán.

35

"Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil
kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi."

36

Tu vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

37

Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

38

A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Potom panoval miesto neho jeho syn Asarhaddon.

(*) (Pozri poznámky k 2 Kr 19,1–37.)

Časť druhá hl. 38 - 66

Historický úvod, hl. 38 - 39

Ezechiášova choroba a zázračné uzdravenie, hl. 38

Choroba. - 1V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: "Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť." 2Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi: 3"Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré." A Ezechiáš sa nahlas rozplakal. 4Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto. 5"Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: »Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov. 6A vytrhnem teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať.« 7A toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní slovo, čo riekol: 8Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov!" I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo. (*) (Hodiny dal zhotoviť Ezechiášov otec Achaz.)

Ezechiášov chválospev. - 9Záznam Ezechiáša, júdskeho kráľa, keď bol chorý a ozdravel zo svojej choroby. (*) (Ezechiáš, pôvodca piesne, aj ináč sa zaslúžil o posvätné básnictvo (Prís 25,1) a posvätný spev (2 Krn 29,25–30). Osnova tejto piesne je dnes už, bohužiaľ, dosť porušená; tu podávame jej najpravdepodobnejšie znenie.)

10

Povedal som:
"V polovici svojich dní musím ísť.
V bránach podsvetia som olúpený
o ostatok svojich rokov."

11

Povedal som: "Neuvidím Pána
v krajine živých,
neuzriem viac človeka
medzi obyvateľmi sveta.

(*) (Starozákonný človek obcoval s Bohom v chráme. To však mohol, len kým žil.) 12

Môj príbytok odtiahol,
sťahuje sa odo mňa
ako pastiersky stan.
Snujem ako tkáč svoj život;
odtrhúva sa od vlákna.
Odo dňa do noci skončíš so mnou.

(*) ("Príbytok" je telo človeka (porov. Jób 4,19). Kráľ vie, že v podsvetí bude žiť, ale bez tela, ktoré sa tak rýchlo odsťahuje od človeka (od duše), ako keď si pastieri prenesú šiator.) 13

Kričím až do rána.
Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,
(odo dňa do noci skončíš so mnou).

14

Pištím ako lastovička,
ako holub hrkútam,
oči mi skleslo hľadia nahor:
Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!

15

Čo mám vravieť? Veď mi povedal
a on to urobil.
Velebiť ťa budem po všetky svoje roky
pre trpkosť svojej duše.

16

Pane, pre toto sa žije
a pre toto všetko je život môjho ducha,
veď ma uzdravíš a dáš mi život.

17

Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,
ty si zachránil môj život
od priepasti záhuby,
lebo si zahodil za chrbát
všetky moje hriechy.

(*) (Verše 15–17 sú veľmi porušené. Zmysel je asi tento: Kráľ prosil Boha o pomoc (verš 14) a dostal prostredníctvom proroka ubezpečenie, že sa uzdraví (verš 5). Uradostený volá: "Čo mám na to povedať? Veď Boh sám mi to zvestoval a aj splňuje svoj sľub, uzdravuje ma. Budem ho teda chváliť celý svoj život, i keď poslal na mňa utrpenie." – Boh odpustil hriechy kráľove, "zahodil ich za chrbát", aby ich nevidel.) 18

Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,
nie smrť ťa bude chváliť,
tí, čo zostupujú do jamy,
nedúfajú v tvoju vernosť.

19

Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes,
otec synom zvestuje tvoju vernosť.

20

Pán ma vyslobodí
a moje piesne budeme spievať
po všetky dni svojho života
v dome Pánovom."

Uzdravenie kráľa. - 21Izaiáš hovoril: "Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije."

22Ezechiáš však povedal: "Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu." (*) (Kráľ ukázal na uzdravený úd alebo na hodiny Achazove. Osnovu čítame podľa LXX. Dnešný hebrejský text a po ňom aj Vulg má otázku: "Čo je znamenie…?")

Posolstvo babylonského kráľa, hl. 39

1V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že bol chorý a ozdravel. 2Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve. 3Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: "Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?" Ezechiáš odpovedal: "Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu." 4Vravel: "Čo videli v tvojom dome?" Ezechiáš odpovedal: "Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach." 5Izaiáš povedal Ezechiášovi: "Čuj slovo Pána zástupov: 6Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán. 7A vezmú aj z tvojich synov, čo budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa." 8Ezechiáš povedal Izaiášovi: "Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril." A ešte povedal: "Veď za mojich dní bude pokoj a stálosť." (*) (Pozri pozn. k 2 Kr 20,12–19.)

I. diel

Kýros, osloboditeľ z babylonského zajatia, hl. 40 - 48

1. Pripravujte cestu, hl. 40

Koniec utrpenia

1

Potešujte, potešujte môj ľud,
vraví váš Boh.

(*) (40 – 66. V hl. 39 predpovedal prorok babylonské zajatie. To bolo potrebné pre porozumenie ďalších hláv (40 – 66), pretože sa v nich hneď od začiatku predpokladá toto zajatie. Cieľom týchto proroctiev je tešiť zajatcov, že sa vyslobodia. Tým sa však cieľ Knihy nevyčerpáva. Vyslobodenie Izraelitov z babylonského zajatia je len predobraz oslobodenia celého ľudského pokolenia z moci diablovej; spása, ktorej je pôvodcom perzský kráľ Kýros (pozri bližšie v úvode k tomuto prorokovi), je len predobraz spásy, ktorej pôvodcom bol Mesiáš, Ježiš Kristus. – Hl. 40 je predslov k týmto proroctvám.) 2

Hovorte k srdcu Jeruzalema
a volajte mu,
že sa skončilo jeho otroctvo
a je odčinená jeho vina,
že dostal z Pánovej ruky
dvojmo za každý svoj hriech.

3

Čuj! Ktosi volá:
"Na púšti pripravte cestu Pánovi.
Vyrovnajte na pustatine chodník nášmu Bohu!

4

Každá dolina nech sa zdvihne
a každý vrch a kopec zníži;
čo je kopcovité, nech je rovinou,
a čo hrboľaté, nížinou.

5

A zjaví sa Pánova sláva
a zrazu ju uvidí každé stvorenie,
lebo sa ozvali ústa Pánove."

(*) (Boh pripravuje spásu ľudstva. Obraz verša 3 vzal prorok zo zvyku, že hlásateľ oznamoval príchod panovníka a staral sa, aby cesty, ktorými bude kráčať kráľ, boli urovnané a schodné. Boh odstránil všetky prekážky, ktoré jeho ľud postretnú na ceste, po ktorej sa bude vracať zo zajatia.)
6

Čuj! Ktosi hovorí: "Volaj!"
Ja vravím: "Čo mám volať?"
"Každé telo je ako tráva
a všetka jeho krása ako poľný kvet:

(*) (Ľudská zloba neprekazí spásonosné Božie úmysly.) 7

Tráva uschne, kvet zvädne,
lebo ho ovial Pánov dych.
(Vskutku trávou je ľud.)

8

Tráva zoschne, kvet zvädne,
ale slovo nášho Boha trvá naveky."

Boh spasí, lebo je dobrý

9

Vystúp na vysoký vrch,
blahozvesť Siona,
pozdvihni mocne svoj hlas,
blahozvesť Jeruzalema!
Pozdvihni, neboj sa,
povedz mestám Júdska:
"Hľa, váš Boh!

10

Hľa, Pán, Jahve, prichádza v sile
a rameno má vladárske,
hľa, jeho odmena je s ním
a jeho odplata pred ním!

11

Ako pastier pasie svoje stádo,
do náručia berie,
baránky do lona dvíha,
tie, čo pridájajú, vodí."

(*) (Boh je dobrý k svojmu ľudu ako pastier k svojim ovečkám.)

Boh spasí, lebo je veľký a múdry

12

Ktože zmeral svojou hrsťou vody
a obopäl piaďou nebesá,
meričkou prach zeme odmeral,
odvážil vrchy na váhe
a pahorky na závaží?

13

Kto usmernil ducha Pánovho
a ktorý poradca ho poučil?

14

U koho sa radil, aby mu vysvetlil
a naučil ho ceste práva,
(aby ho naučil vedomosti)
a cestu múdrosti mu ukázal?

15

Hľa, národy sú ako kvapka z vedra
a pokladá ich za prášok na vážke,
hľa, ostrovy dvíha ako smietku.

16

Libanon nestačí na zápal
a jeho zverina nestačí na žertvu.

(*) (Všetko nádherné cédrové a cyprusové drevo a všetka zverina pohoria v pomere k Božej velebnosti by bola iba nepomerne malá obeta. Tým sa, pravda, neodsudzujú starozákonné obety, len sa pripomína ich nedostatočnosť.) 17

Všetky národy sú pred ním ako nič,
za márnosť a prázdnotu ich pokladá.

Boh spasí, lebo je mocný

18

Ku komuže prirovnáte Boha,
akúže k nemu postavíte podobu?

19

Modlu uleje umelec,
zlatník však okuje ju zlatom
a strieborné retiazky pozvára.

20

Kto chudobný je na dary,
vyberie drevo, čo nehnije,
nájde si múdreho majstra,
by postavil sochu, čo sa nehne.

21

Nuž či neviete? Či nepočujete?
Či vám nebolo oznámené od začiatku?
Či nechápete základy zeme?

(*) (Izraeliti mali chápať, že len Jahve je Boh.) 22

On tróni nad okruhom zeme,
- jej obyvatelia sú ako kobylky -
on rozťahuje sťa závoj nebesá
a rozprestiera ich ako obytný stan.

23

On obracia navnivoč vládcov,
sudcov zeme mení v ničomnosť.

24

Sotva zasadení, sotva sú zasiati,
sotva pustí ich kmeň koreň do zeme,
už ich aj oveje, takže uschýnajú,
víchor ich sťa plevu odnáša.

25

"Komuže ma teda chcete prirovnať?
Budem mu podobný?" - vraví Svätý.

26

Zdvihnite si nahor oči a viďte:
Ktože ich stvoril?
Ten, čo vyvádza podľa čísla ich vojsko,
každú volá po mene,
pre veľkú silu a nesmiernu moc
nevystane ani jedna.

(*) (Izraelitom zajatým v Babylone mohlo by však prísť azda pokušenie, že sú hviezdy mocnejšie než Jahve. Hoci modloslužobná úcta hviezd bola aj inde rozšírená, prvenstvo patrí Babylonu. Tam bolo hvezdárstvo najviac rozšírené, preto tam aj kult hviezd mal najvýhodnejšiu pôdu (porov. 47,13). K Bohu však nemožno prirovnať ani hviezdy, veď: "Ktože ich stvoril?")

V Pána treba dúfať

27

Prečo vravíš, Jakub, a hovoríš, Izrael:
"Skrytá je moja púť pred Pánom
a môj súd unikol môjmu Bohu!"?

28

Či nevieš? Či si nepočul?
Bohom večnosti je Pán.
On stvoril končiny zeme,
neukoná sa, ani neustane,
jeho múdrosť je nevystihnuteľná.

29

On dáva silu ukonanému
a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.

30

Ustáva mládež a omdlieva
a junač podlomená padá.

31

Tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu,
získavajú krídla ako orly,
utekať budú a neustanú,
budú putovať a neomdlejú.

2. Povolanie osloboditeľa, hl. 41

Víťaz od východu

1

Počúvajte ma, ostrovy,
a národy nech si obnovujú silu,
nech sa priblížia a nech hovoria,
spolu sa dostavíme na súd.

(*) (Boh chce dokázať, že sa stará o svoj ľud. Najpresvedčivejšie je dokazovanie súdne, preto prorok často používa obraz súdneho pokračovania. Pri takomto obraze nie je potrebné podobnosť hľadať v každej maličkosti.) 2

Ktože vzbudil od východu toho,
ktorému kráča v pätách spása?
Vydal napospas národy
a podrobil kráľov,
na prach ich obracia jeho meč
a jeho kuša na zmietanú plevu.

(*) (Víťaz, ktorého Boh vzbudil od východu a ktorý vyslobodil jeho národ zo zajatia, je Kýros.) 3

Stíha ich, kráča nerušený,
nohy sa mu ani netýkajú zeme.

4

Kto to spravil? Kto učinil?
Ten, čo rody volá od počiatku.
Ja, Jahve, prvý
a ten istý som i posledný.

5

Ostrovy vidia a boja sa,
končiny zeme sa trasú,
blížia sa a prichádzajú.

6

Navzájom si pomáhajú,
navzájom si volajú: "Rezko!"

(*) (Pohania darmo hľadali pomoc proti Kýrovi u svojich modiel. Tie sú iba bezmocným dielom ľudských rúk.) 7

Majster posmeľuje zlatníka,
ten, čo kladivom hladí, toho, čo kuje mlatkom,
hovorí o liatine: "Dobrá je"
a upevní ju klinmi, že sa nepohne.

Boží ľud sa nemá čo báť

8

Ty však, Izrael, sluha môj,
Jakub, ktorého som vyvolil,
potomstvo Abraháma, môjho priateľa,

9

teba som chopil od končín zeme,
z jej okrajov som ťa povolal
a riekol som ti: "Ty si môj sluha,
teba som vyvolil a nezavrhol."

10

Neboj sa, veď som s tebou ja,
neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,
posilňujem ťa, ba pomáham ti,
držím ťa svojou spásnou pravicou.

11

Hľa, zahanbia sa a vyjdú na posmech
všetci, čo sa zlostia na teba,
budú ako nič a zahynú tí,
čo sa pravotia s tebou.

12

Budeš ich hľadať, no nenájdeš tých,
čo sa s tebou hádajú;
budú ako nič a ako márnosť tí,
čo broja proti tebe.

13

Lebo ja som Pán, tvoj Boh,
čo ťa za pravicu držím,
ktorý ti hovorím:
"Neboj sa, ja ti pomáham."

14

Nebojže sa, červíček Jakub,
chrobáčik Izrael!
Ja ti pomáham - hovorí Pán -,
tvoj vykupiteľ je Svätý Izraela.

(*) (Boh volá svoj národ červíčkom, lebo ho nepriateľ tak upokoroval, že sa podobal červíčkovi v prachu.) 15

Hľa, spravím ťa mláťačkou ostrou,
novou, mnohozubou,
rozmlátiš a rozdrvíš vrchy
a pahorky na plevu obrátiš.

16

Viať ich budeš, uchytí ich vietor
a víchrica ich rozpráši,
ty však budeš plesať v Pánovi,
Svätým Izraela pýšiť sa.

Zázračné zásahy Božie

17

Chudáci a bedári
hľadajú vodu a niet jej,
jazyk im zosychá od smädu.
Ja, Pán, ich vyslyším,
Boh Izraela, neopustím ich.

(*) (Pri východe z babylonského zajatia budú sa opakovať zázraky, ktoré konal Boh, keď vyviedol svoj ľud z Egypta.) 18

Otvorím v pustinách rieky
a vprostred údolí pramene,
obrátim púšť na vodné studienky
a suchú zem na žriedla vôd.

19

Zasadím do púšte céder,
agát, myrtu a olivový strom,
vsadím do pustiny cyprus,
brest a jedľu pospolu,

(*) (Agát nie je náš dnešný agát, ale strom, ktorý sa volal egyptský tŕň, preto má tu Vulg nepriliehavé slovo "tŕň". Myrtus je stále zelený ker, častý najmä na pobrežiach Stredozemného mora. Cyprus je druh ihličnatých stromov a tiež nikdy nestráca zeleň. Meno má od ostrova Cyprus, lebo Gréci a Rimania ho poznali odtiaľ.) 20

nech vidia a dozvedia sa,
nech uvážia a razom pochopia,
že to ruka Pánova spravila,
stvoril to Svätý Izraela.

Modly sú neschopné

21

Predneste svoj spor, hovorí Pán,
prineste si dôkazy, vraví kráľ Jakubov.

(*) (Boh volá modly k súdnemu dokazovaniu (porov. pozn. k veršu 1).) 22

Nech prídu a nech nám zjavia,
čo sa má stať.
Ktoréže veci sú prvšie?
Povedzte, nech pochopíme
a zvieme ich výsledky,
alebo nám povedzte, čo príde.

23

Povedzte, čo príde v budúcnosti,
a budeme vedieť, že ste bohmi,
ba urobte či už dobré a či zlé,
nech žasneme a razom vidíme!

24

Hľa, vy nivoč ste len
a dielo vaše je ničomné,
ohavník si vás vyvolí.

Len Boh vedel o svojom víťazovi

25

Vzbudil som ho - od severu prišiel -
od východu slnca toho, čo vzýva moje meno,
rozdlávi kniežatá ako blato
a ako hrnčiar rozšliapava hlinu.

(*) (Médoperzský kráľ Kýros prichádzal aj od východu, z Perzie, aj od severu, z Médska.) 26

Kto to zvestoval od začiatku, aby sme vedeli,
a od pradávna, by sme povedali: "Pravdu má"?
Veď nik nezvestoval, veď nik nehlásal,
veď nik nepočul vašu reč.

(*) (Modly prehrali súdny spor, lebo nie ony, ale Pán predpovedal záchranu Jeruzalema a skazu Babylonu. Pozri 13,17 a 21,2.) 27

Prvý (vravím) Sionu: "Hľa, tu sú!"
a Jeruzalemu dám hlásateľa blaha.

28

Ak sa obzerám, niet nikoho,
niet medzi nimi radcov,
čo by odvetili, keď sa ich opýtam.

29

Hľa, tí všetci ničím sú
a ich skutky sú ničotou,
vzduch a prázdnota sú ich liatiny.

3. Prvá pieseň o Pánovom služobníkovi 42,1-7

1

"Hľa, môj služobník priviniem si ho;
vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie.
Svojho ducha som vložil na neho,
prinesie právo národom.

(*) (Duch Pánov bude na Mesiášovi spočívať aj podľa 11,2.) 2

Nebude kričať ani hlučne volať,
nedá na ulici počuť svoj hlas.

3

Nalomenú trsť nedolomí,
hasnúci knôtik nedohasí,
podľa pravdy bude vynášať právo.

(*) (U Mesiáša nájdu pomoc aj tí, ktorých stav je zdanlive beznádejný.) 4

Neomdlie a nepodlomí sa,
kým nezaloží na zemi právo,
na jeho náuku čakajú ostrovy."

5

Tak hovorí Boh, Pán,
ktorý stvoril nebesá a rozostrel ich,
ktorý upevnil zem a jej rastlinstvo,
ktorý na nej dáva dych ľudu
a vzduch tým, čo po nej chodia:

6

"Ja, Jahve, som ťa povolal v spravodlivosti,
vzal som ťa za ruku;
utvoril som ťa a zmluvou s ľudom som ťa urobil, svetlom pohanov,

7

aby si slepým otvoril oči
a väzňov vyviedol zo žalára
a z väznice tých, čo sedia v temnotách."

4. Povzbudenie a karhanie národa, 42,8-25

Zakončenie sporu s modlami

8

"Ja som Jahve, to je moje meno
a svoju slávu inému nedám,
ani svoju chválu modlám.

9

Predošlé veci, hľa, prišli
a ja oznamujem nové,
dám vám ich počuť skôr než vyklíčia."

Chvála Pánovi

10

Spievajte Pánovi pieseň novú,
jeho chválospev od končín zeme,
vy, čo vystupujete na more a čo ho napĺňa,
ostrovy a tí, čo na nich bývajú.

11

Nech jasá púšť a jej osady,
dvory, v ktorých býva Kedar,
nech plesajú obyvatelia Sely,
z temena vrchov nech volajú!

(*) (O Kedaranoch pozri 21,16; o Sele 16,1.) 12

Nech vzdávajú česť Pánovi
a jeho slávu nech hlásajú ostrovom!

Boh splní, čo predpovedal

13

Ako bohatier kráča Pán,
ako bojovník vzbudzuje zápal,
volá, ba kričí bojovne,
vrhá sa na nepriateľov.

14

"Bol som ticho od pradávna,
mlčal som, premáhal som sa.
Ako tá, čo rodí, budem kričať,
dychčať a chrčať zároveň.

15

Spustoším vrchy a kopce,
dám zvädnúť všetkej ich zeleni,
rieky obrátim na ostrovy
a studnice vôd vysuším.

16

A povediem slepých cestou, čo nepoznajú,
po im neznámych chodníkoch ich odprevadím.
Tmu pred nimi obrátim na svetlo
a hrboľaté cesty na rovinu.
Toto sú skutky, ktoré urobím
a neodstúpim od nich."

17

Ustúpia nazad pokrytí hanbou
tí, čo dúfajú v modly,
tí, čo vravia liatinám:
"Vy ste našimi bohmi."

Nešťastie národa je trest za hriech

18

Počujte, hluchí,
a slepí, otvorte oči, aby ste videli!

19

Ktože je slepý, ak nie môj sluha?
A hluchý ako môj posol, ktorého vyšlem?
Ktože je slepý ako dôverník
a hluchý ako Pánov sluha?

(*) (Vulg prekladá: "Kto je slepý, ak nie sluha môj? Kto je hluchý, ak nie ten, ku komu som poslal poslov svojich? Kto je slepý, ak nie ten, čo je predaný? A kto je slepý, ak nie sluha Pánov?" – Pánov sluha, o ktorom sa tu hovorí, už nie je Mesiáš, ale zaslepený národ izraelský.) 20

Vidíš mnoho, a nepozoruješ,
máš otvorený sluch, a nečuješ.

21

Pánovi sa pre jeho vernosť zapáčilo
zvelebiť zákon a osláviť.

22

Lenže to je ozbíjaný a olúpený ľud,
v jamách sú zakosílení všetci
a vo väzniciach sú poschovávaní.
Plenom sú, nevytrhne ich nik,
korisťou, a nik nepovie: "Vráť!"

(*) ("Zákon", "Tóra" sú Mojžišove knihy vo Svätom písme, ktoré okrem zákonov obsahujú aj veľa Božích prisľúbení. Boh chcel tieto prisľúbenia splniť, a tak osláviť "Zákon", ale národ sa Bohu spreneveril a uvalil na seba Božie tresty; dostal sa do otroctva nepriateľov. – Jamy, najmä vyschnuté studne, slúžili často aj za väznice.) 23

Kto z vás toto počuje,
pozoruje a všimne si pre budúcnosť?

24

Kto vydal na plen Jakuba
a Izrael lupičom? Či nie Pán?
Ten, proti ktorému sme zhrešili,
nechceli kráčať jeho cestami
a jeho zákon nepočúvali.

25

Preto naň vylial žeravosť hnevu
a násilie vojny.
Zanietil ho vôkol, ale neporozumel,
zapálil ho, lenže si to nevzal k srdcu.

5. Pozemská a duchovná spása, 43, - 44,23

Boh neopustí svojich

1

Teraz však toto hovorí Pán,
tvoj stvoriteľ, Jakub, tvoj tvorca, Izrael:
"Neboj sa, veď ťa vykúpim,
po mene ťa zavolám ty si môj.

2

Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou,
a keď riekami, nepotopia ťa,
keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa
a plameň nebude horieť na tebe.

3

Veď ja som Pán, tvoj Boh,
Svätý Izraelov, tvoj spasiteľ.
Egypt dám ako výkupné za teba,
Kuš a Sábu namiesto teba.

(*) (Pretože Kýros dobrovoľne dá Izraelitom slobodu, dostane miesto nich náhradu, "výkupné", a to Egypt, Etiópiu (Kuš) a Sábu, ktorá ležala kdesi v susedstve Egypta a Etiópie, ale nič bližšieho o nej nevieme. Podľa Jozefa Flávia (Židovské starožitnosti II,10,2) by to bol kraj Meroe medzi riekami Níl, Atbara a Bahr el-Azraq (Modrý Níl). Túto náhradu dostala perzská ríša až za panovania Kýrovho syna Kambíza II., ktorý r. 525 pr. Kr. dobyl Egypt.) 4

Pretože si drahý mojim očiam,
vzácny a ja ťa milujem,
vydám ľudí namiesto teba
a národy za tvoj život.

5

Neboj sa, veď som s tebou ja,
od východu privediem tvoje potomstvo
a od západu ťa zhromaždím.

6

Severu poviem: »Vydaj!« -
a juhu: »Nezdržiavaj!« -
priveď mojich synov zďaleka
a moje dcéry od končín zeme,

7

všetkých, čo sa mojím menom zvú
a ktorých som na svoju slávu stvoril,
vytvoril a urobil.

Nový súdny spor s pohanmi

8

Vyveď von ľud slepý, hoci majú oči,
a hluchý, hoci majú uši.

9

Nech sa zídu všetci pohania
a zhromaždia sa národy!
Kto z nich toto zvestuje?
Veci predošlé nech nám oznámia,
nech si postavia svedkov a vyhrajú spor,
nech počujú a nech povedia: »Pravda!«

10

Vy ste mi svedkami - hovorí Pán -
a môj sluha, ktorého som si zvolil,
aby ste vedeli a uverili mi
a pochopili, že som to ja,
predo mnou nebol utvorený nijaký Boh
a ani po mne nebude.

11

Ja, ja som Pán
a okrem mňa niet spasiteľa.

12

Ja som predzvestoval, spasil a oznámil
a cudzieho u vás nebolo,
nuž vy ste mi svedkami - hovorí Pán -
ja som však Boh,

13

aj odteraz ním budem
a z mojej ruky nevytrhne nik;
čo urobím, kto to odčiní?"

(*) (V novom súdnom spore (porov. 41,1 n.) národ izraelský – ktorý sa tu zase volá sluhom Pánovým – dosvedčí pohanom, že len Jahve je Boh.)

Dávne zázraky sa spomínajú

14

Toto hovorí Pán,
váš vykupiteľ, Svätý Izraela:
"Pošlem pre vás do Babylonu
a vyženiem všetkých ako utečencov,
i Chaldejcov do pyšných lodí.

(*) (Boh pošle do Babylonu po svoj národ Kýra. Vulg prekladá tento porušený verš: "A strhol som všetky závory, i Chaldejcov, ktorí sa pýšia svojimi loďami.") 15

Ja som Jahve, váš Svätý,
Izraelov tvorca, váš kráľ."

16

Toto hovorí Pán,
ktorý urobil cestu cez more
a cez dravé vody chodník;

17

ktorý vyviedol vozy i kone,
vojsko i vojvodcov…
- ležia spolu, nevstanú,
dotleli, zhasli ako knôt - :

(*) (Narážka na východ z Egypta.) 18

"Nespomínajte udalosti dávne,
o veciach predošlých neuvažujte.

19

Hľa, ja robím čosi nové,
teraz to klíči, nebadáte?
Áno, urobím cestu na púšti
a rieky na pustatine.

20

Bude ma chváliť poľná zver,
šakaly a pštrosy,
lebo som dal vodu na púšti,
rieky na pustatine,
aby som napojil svoj ľud, svojho vyvolenca.

21

Ľud, ktorý som si utvoril,
bude ohlasovať moju chválu.

Národ si nezaslúžil dobrotu

22

Nevzýval si ma, Jakub,
netrápil si sa o mňa, Izrael.

23

Neprinášal si mi obetné baránky,
svojimi žertvami si ma neuctieval.
Neobťažoval som ťa darmi
a netrápil som ťa tymianom.

24

Nekúpil si mi vonnej trsti za striebro,
tukom svojich žertiev si ma neopájal,
lež obťažoval si ma svojimi hriechmi,
trápil si ma svojimi neprávosťami.

(*) (Voňavá látka z rastliny, zvanej "vonná trsť" (Acorus calamus), spolu s myrhou a dvoma druhmi škorice, miešala sa do posvätného oleja (Ex 30,23–25).) 25

Ja, ja som to,
čo kvôli sebe zotriem tvoje hriechy
a nespomeniem si na tvoje neprávosti.

(*) (Boh vyslobodil národ len z lásky, národ si to nezasluhoval, veď sa v zajatí nestaral o bohoslužbu, ani sa o ňu nemohol starať.) 26

Pripomeň mi, súďme sa spolu,
hovor ty, aby si vyhral spor.

27

Tvoj prvý otec zhrešil,
tvoji tlmočníci ma zradili.

(*) (Prvý otec národa izraelského bol Jakub. Tlmočníci boli falošní proroci a neverní kňazi.) 28

Preto som znesvätil sväté kniežatá,
Jakuba som dal do kliatby
a Izrael na potupu."

Boh požehná potomstvo národa

1

A tak teraz čuj, Jakub, sluha môj,
Izrael, ktorého som vyvolil.

2

Toto hovorí Pán, ktorý ťa stvoril,
ktorý ťa formoval od materského lona a pomáha ti:
"Neboj sa, sluha môj, Jakub,
miláčik, ktorého som si vyvolil!

3

Veď rozlejem vody na to, čo je smädné,
a riavy na vyschnutú zem,
vylejem svojho ducha na tvoje potomstvo,
svoje požehnanie na tvoje vetvy.

4

I budú rásť uprostred zelene
ako vŕby pri potokoch vôd.

5

Tento hovorí: »Pánov som«
a tamten volá v mene Jakuba,
tento si píše: »Pánov« na ruku
a menom Izraela sa nazýva."

(*) (Výrok týchto veršov treba rozumieť v duchovnom zmysle. Aj spomedzi cudzincov mnohí sa obrátia k pravému Bohu. Títo budú rozličným spôsobom hlásať, že patria pravému Bohu a chcú byť členmi jeho národa.)

Len Jahve je Boh

6

Toto hovorí Jahve, kráľ Izraela,
vykupiteľ jeho, Pán zástupov:
"Ja som prvý a ja som posledný,
okrem mňa nieto Boha.

7

Kto je ako ja, nech stojí a nech volá,
nech to oznámi, nech mi to predloží!
Kto zvestúva oddávna budúcnosť? -
A to, čo má prísť, nech nám oznámia!

8

Nože, nebojte sa a netraste sa!
Či som vám nezvestoval už dávno
a neoznámil som vám? Veď vy ste mi svedkami.
Či je Boh okrem mňa?
Nie, nieto Skaly, nijakého nepoznám."

(*) (Porov. 17,10; 26,4; 30,29.)

Nerozumnosť modlárstva

9

Tvorcovia modiel sú ničomní všetci
a ich miláčikovia neprospejú.
Ich svedkovia nič nevidia
a nič nezvedia, aby sa zahanbili.

10

Kto urobil boha a ulial sochu,
aby mu neprospela?

11

Hľa, všetci jeho stúpenci sú v hanbe
a umelci, tí sú iba z ľudí.
Nech sa zídu všetci, nech sa postavia,
budú sa triasť a hanbiť zároveň.

12

Majster železa ostrí dláto
a pracuje uhlím,
stvárňuje kladivami,
utvára svojím mocným ramenom.
Ak vyhladne, vysilí sa,
ak nepije vodu, omdlie.

13

Majster dreva rozťahuje mieru
a zakresľuje rydlom,
vypracúva kresačkou
a obkresľuje kružidlom;
i urobí z toho obraz muža,
ako skvost človeka, čo má bývať v dome.

14

Vytne si cédre, vezme haštru a dub,
vyberie si v stromoví hory;
zasadí sosnu, aby vzrastala dažďom.

15

A bude človeku na palivo,
vezme z neho a zohreje sa,
áno, zapáli a napečie chleba,
aj boha z neho spraví a klania sa mu,
urobí modlu a korí sa jej.

16

Polovičku spáli v ohni,
pri polovičke požíva mäso,
pečienku pečie a nasýti sa,
aj sa zohreje a povie: "Ej,
ale som sa zohrial, cítim oheň!"

17

A zvyšok spracuje na boha, modlu,
korí sa mu a poklonkuje,
modlí sa k nemu a vraví:
"Vysloboď ma, veď si mi bohom!"

18

Nevedia a nechápu,
lebo majú zaslepené oči, že nevidia
a ich srdcia nechápu.

19

Nepremieta si v srdci,
nevie a neuvažuje takto:
"Polovicu z neho som spálil v ohni,
hej, nad jeho uhlím som napiekol chleba,
upiekol som mäso a nasýtil som sa;
a zo zvyšku mám spraviť ohavu?
Polenu dreva sa mám koriť?"

20

Pasie sa na popole,
zblúdilo mu srdce, zvádza ho,
ale on si nezachráni dušu a nepovie:
"Či nemám lož v pravici?"

Boh zachráni Izrael

21

Spomínaj na to, Jakub,
Izrael, veď si mojím sluhom,
stvoril som ťa, ty si mojím sluhom,
Izrael, nezabudnem na teba.

22

Zotriem ako oblak tvoje hriechy
a ako mrak tvoje previnenia,
vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.

23

Plesajte, nebesá, veď Pán to spravil;
jasajte, hlbiny zeme,
plesaním zaznejte, vrchy,
les a všetko stromovie v ňom,
pretože Pán vykúpil Jakuba,
preslavuje sa na Izraelovi.

(*) (Prorok vo svojom videní vidí už oslobodený národ, preto volá vesmír k radostnému chválospevu.)

6. Kýrova úloha, 44,24 - 45,8

Boh posiela Kýra

24

Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil
a ktorý ťa formoval od materského lona:
"Ja som Pán, čo som všetko stvoril,
nebesá som sám roztiahol,
zem som rozprestrel vlastnou mocou.

25

Ničím znamenia veštcov
a hádačov šialencami spravím,
mudrcov nazad zavraciam
a ich múdrosť mením v nerozum.

(*) (Predpovede veštcov, ktorých bolo v Babylone hojne, nesplnia sa, a tak sa dokáže, že sú šialenci.) 26

Uplatňujem slovo svojho sluhu
a plán svojich poslov spĺňam.
Vravím Jeruzalemu: »Buď obývaný!« -
a mestám Júdska: »Buďte zbudované!« -
a jeho zrúcaniny postavím.

27

Hlbine hovorím: »Vyschni!« -
a tvoje rieky vysuším.

(*) (Ak bude treba, Boh urobí zas svojmu ľudu cestu cez vodu, ako pri východe z Egypta cez Červené more a cez Jordán.) 28

Kýrovi vravím: »Môj pastier,
splníš každú moju žiadosť.«
On povie Jeruzalemu: »Zbuduj sa!«
a chrámu: »Buď založený!«"

(*) (Boh predpovedá aj meno muža, ktorý rozkáže znovu vybudovať Jeruzalem. Je pravda, že predpovedanie mena niektorého človeka je vec mimoriadna, ale každé proroctvo je mimoriadne a niet príčiny pochybovať, že Boh predpovedal aj meno tohto perzského kráľa. – Boh volá Kýra pastierom, lebo sa má starať o Boží ľud ako pastier o stádo.)

Reč Pána ku Kýrovi

1

Toto hovorí Pán svojmu pomazanému,
Kýrovi, ktorého som vzal za pravú ruku,
aby som pred ním pošliapal národy
a odpásal bedrá kráľov,
aby sa pred ním otvorili vráta
a brány sa nezatvorili:

(*) (Kýra volá Pán svojím pomazaným (hebr.: Maššíach, grécky: Christos), lebo je predobraz Mesiáša. – Odpásať bedrá znamená odzbrojiť. Opásať (v. 5) zas naopak značí: vyzbrojiť. – Babylon mal podľa Herodota sto kovových brán, tie všetky otvorili sa pred Kýrom.) 2

"Ja pôjdem pred tebou,
čo je hrboľaté, urovnám,
kovové brány prelomím
a železné závory pozrážam.

3

Dám ti poklady ukryté v tme
a tajnosti skrýš,
aby si vedel, že ja som Pán,
ktorý ťa volám po mene - Boh Izraela.

4

Pre svojho sluhu, Jakuba
a Izrael, svojho vyvolenca,
som ťa zavolal po mene
a dal som ti názvy, hoci si ma nepoznal.

5

Ja som Pán a iného niet,
okrem mňa nieto Boha.
Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal,

6

aby vedeli od východu slnka i od západu,
že okrem mňa nieto nikoho,
ja som Pán a iného niet.

7

Formujem svetlo a tvorím tmu,
spôsobujem blaho a utváram nešťastie,
ja som Pán, čo robím toto všetko.

8

Roste, nebesá, zhora,
z oblakov nech prší pravda.
Otvor sa, zem, nech urodí sa spása
a spolu s ňou nech pučí spravodlivosť:
Ja, Pán, som ju stvoril."

(*) (Pánove slová, že on dáva dobro a dopúšťa zlo, vzbudili v prorokovi myšlienku, že Boh už veľa zla dopustil na zem. Preto sa túžobnou modlitbou obracia k nemu a prosí ho o blaho a šťastie. Pravda Božia nech príde z neba, ako prichádza zúrodňujúci dážď. Ovocím tejto, pravdou Božou zúrodnenej zeme bude spása. Modlitba obsahuje viac než túžbu po vyslobodení z babylonského zajatia; pravda, spása, spravodlivosť sú dobrá mesiášske. – Slovami: "Ja, Pán, som ju stvoril" naznačuje Boh, že vyslyší modlitbu prorokovu. – V znení Vulgáty prevzala Cirkev sv. slová tohto verša do svojej adventnej liturgie: "Roste, nebesia, z výsosti, oblak, prš Spravodlivého; otvor sa, zem, z vnútornosti, Spasiteľa dajže nášho.")

7. Sláva Pánova a bezmocnosť modiel, 45,9 - 46,13

Izrael nemá práva posudzovať Pána

9

Beda tomu, čo sa so svojím tvorcom háda,
jeden črep z črepov zeme.
Či hlina povie tvorcovi: "Čo robíš,
veď tvoje dielo nemá rúk?"

10

Beda tomu, čo vraví otcovi: "Čo plodíš?" -
a žene: "Čo sa zvíjaš v kŕčoch?"

(*) (Boh voľbou Kýra začína preukazovať priazeň aj pohanom, aj tých chce prijať za synov. Keď mu to Izraeliti vyčítajú, chovajú sa ako nepodarené deti, ktoré sa opovážia robiť rodičom výčitky pre svojich mladších bratov (porov. verš nasledujúci).) 11

Toto hovorí Pán,
Svätý Izraela, jeho tvorca:
"Pýtate sa ma o budúcnosti mojich synov
a rozkazujete o diele mojich rúk?

12

Ja som učinil zem
a človeka na nej som ja stvoril.
Moje ruky roztiahli nebesá
a rozkázal som všetkému ich vojsku.

13

Ja som ho vzbudil v pravde
a všetky jeho cesty urovnám,
on postaví moje mesto
a mojich zajatcov prepustí,
nie za kúpnu cenu ani za dar,"
hovorí Pán zástupov.

14

Toto hovorí Pán:
"Zisk Egypta a mzda Kušu
a Sabejci, chlapi urastení,
prejdú k tebe a budú tvoji.
Za tebou pôjdu, v okovách prejdú,
pred tebou sa sklonia, teba budú prosiť:
»Len u teba je Boh, iného niet,
viac bohov nieto.«"

(*) (Tu spomínané národy pozri v pozn. k 43,3. V dobe mesiášskej sa aj tieto pridružia k národu Božiemu. – Výraz "v okovách" znamená úplné, ale slobodne volené poddanstvo.) 15

Ty si naozaj skrytý Boh,
Boh Izraela, spasiteľ!

16

Zahanbení sú a potupení všetci,
spolu došli pohanenia
tvorcovia modiel.

17

Izraela spasil Pán večnou spásou.
Nebudete zahanbení ani potupení
na veky večné.

Národy budú sa klaňať Pánovi

18

Lebo toto hovorí Pán, Boh, stvoriteľ neba,
- on je Boh, ktorý stvoril zem,
učinil ju a upevnil.
Nie prázdnou ju stvoril, obydlím ju urobil - :
"Ja som Pán a iného niet.

19

Nie v úkryte som hovoril,
na tmavom mieste zeme,
nepovedal som Jakubovmu potomstvu:
Nadarmo ma hľadajte!
Ja som Pán, ktorý vravím pravdu,
oznamujem priamosť.

20

Zhromaždite sa, poďte,
zíďte sa spolu,
zachránenci z národov!
Nechápaví sú, čo nosia
svoje modly drevené
a modlia sa k bohu,
ktorý nespasí.

(*) (Babylonci nosievali svoje modly v sprievodoch na nosidlách.) 21

Oznámte a priblížte sa,
ba poraďte sa spolu:
Kto toto hovoril od začiatku,
predpovedal to oddávna?
Či nie ja, Jahve?
A niet už Boha okrem mňa:
Boha pravého a spásneho
nieto mimo mňa.

(*) (Kto predpovedal vyslobodenie zo zajatia.) 22

Ku mne sa obráťte, spasené budete
všetky končiny zeme,
veď ja som Boh a iného niet.

23

Na seba som prisahal,
z mojich úst vyšla pravda,
slovo, ktoré sa nevráti,
že mne sa skloní každé koleno,
prisahať bude každý jazyk:

(*) (Porov. 55,11.) 24

»Len v Pánovi,« povedia o mne,
»je pravda a moc.«"
K nemu prídu, a to zahanbení,
všetci; čo proti nemu blčali.

25

V pánovi sa ospravedlní
a oslávi všetko Izraelovo potomstvo.

Bezmocnosť modiel - pomoc Pánova

1

Padol Bél, schúlil sa Nébo,
ich sochy sa dostali
na zvieratá a hovädá,
ich bremeno vlečú
ako ťarchu, ustaté.

(*) (Bél a Nébo boli bohovia Babyloncov. Keď prorok opisuje ich záhubu, znamená to aj záhubu Babyloncov. Títo bôžikovia nevedeli zabrániť, aby sa ich sochy nedostali do zajatia.) 2

Padli, schúlili sa spolu,
nevládali zachrániť náklad,
ba sami išli do zajatia.

3

Počúvajte ma, dom Jakubov
a všetky zvyšky domu Izraela,
čo ste chovaní od lona,
čo ste nosení od života.

4

Ja až po starobu som ten istý,
až po šediny ja ponesiem.
Ja som to urobil a ja budem niesť,
ja ponesiem a vyslobodím.

(*) (Falošných bohov musia prenášať ľudia a zvieratá. Pán naopak sám nosí a opatruje svoj národ od jeho začiatkov a bude ho opatrovať až do staroby.) 5

Komu ma pripodobníte a prirovnáte
a primeriate, aby sme si boli rovní?

6

Sypú zlato z mešca
a striebro vážia vážkou,
najmú zlievača a spraví z toho boha
a koria, klaňajú sa mu.

7

Vezmú ho na plece, vlečú ho,
ak ho položia na miesto, stojí,
nehne sa zo svojho miesta,
ak volá kto k nemu, neodpovedá
a z jeho úzkosti ho nevyslobodí.

8

Spomeňte si na to a vzmužte sa,
premýšľajte v srdci, odbojníci!

9

Spomeňte na veci pradávne,
lebo ja som Boh a iného niet;
Boh, a niet mi podobného.

10

Od začiatku oznamujem budúcnosť
a odpradávna, čo sa ešte nestalo.
Vravím: "Moje rozhodnutie platí
a všetko, čo chcem, urobím."

11

Od východu orla zavolám,
z ďalekej krajiny muža svojich plánov.
Čo som hovoril, to uskutočním,
čo som ustanovil, to urobím.

(*) (Orol je Kýros, dravosťou a rýchlosťou orla sa bude vrhať na svoju korisť.) 12

Počúvajte ma vy, tvrdí srdcom,
čo ste vzdialení od pravdy!

13

Privediem svoju pravdu, nie je ďaleko,
a moja spása meškať nebude.
A dám na Sione spasenie,
Izraelu svoju velebu.

8. Posmešná pieseň proti Babylonu, hl. 47

Potupa Babylonu

1

Zostúp a sadni si do prachu,
panna, dcéra Bábela,
sadni si na zem, bez trónu,
dcéra Chaldejcov,
lebo ťa viac nebudú volať
nežnou a zmäkčilou.

(*) (Panenské je mesto, ktorého sa nepriateľ ešte nezmocnil.) 2

Vezmi si mlynček a múku meľ,
odhaľ si závoj,
odhrň vlečku, obnaž lýtka,
prebroď sa cez rieky!

(*) (Mlieť múku na kamennom mlynčeku – to bola robota žien, najmä otrokýň. Babylon sa tu zosobňuje ako žena, ktorá koná otrockú prácu a cestou do zajatia musí brodiť cez rieky.) 3

Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa,
vezmem si pomstu
a neodolá mi nik.

4

Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá,
Svätým Izraela.

5

Seďže ticho a choď do tmy,
dcéra Chaldejcov,
lebo ťa viac nebudú volať
paňou kráľovstiev.

6

Hneval som sa na svoj ľud,
znesvätil som svoje dedičstvo
a dal som ti ich do rúk;
nemala si k nim ľútosti,
zaťažila si starcov
svojím jarmom veľmi.

7

A riekla si: "Večne budem paňou,"
nevzala si si to k srdcu;
nemyslela si na koniec toho.

Márnosť čarodejstiev

8

Teraz však čuj toto, zmäkčilá,
čo tróniš v bezpečí,
čo si v srdci hovoríš:
"Ja a nikto viac!
Nebudem sedieť ako vdova
a bezdetnosť nepoznám."

(*) (Babylon mal mnoho obyvateľov, to sú jeho deti, nebojí sa bezdetnosti.) 9

Nuž prídu na teba obe tieto veci
razom, v jeden deň,
bezdetnosť a vdovstvo
zasiahnu ťa naplno
i pri množstve tvojich čarov,
i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

10

Bola si bezpečná vo svojej zlobe,
povedala si: "Nik ma nevidí."
Tvoja múdrosť a tvoja veda -
tá ťa zviedla;
riekla si vo svojom srdci:
"Ja a nikto viac!"

11

Príde na teba nešťastie,
nepoznáš jeho vznik,
zrúti sa na teba skaza,
nevieš ju udobriť,
a dôjde na teba hrôza
tak náhle, že sa ani nenazdáš.

12

Postav sa so svojimi čarami
a množstvom svojich kúzel,
v ktorých si sa namáhala od mladi,
vari sa ti to podarí,
vari odstrašíš!

13

Ustávala si sa množstvom svojich porád:
nechže sa dostavia,
nech ťa vyslobodia, čo delia nebo,
čo pozorujú hviezdy,
oznamujú z novmesiacov,
čo má prísť na teba.

(*) (Babylonskí hvezdári-veštci rozdeľovali nebo podľa súhvezdí a veštili z polohy, v akej bolo slnko, mesiac a obežnice v zvieratníku.) 14

Hľa, budú ako pleva,
spáli ich oheň,
nevytrhnú si životy
zo šľahov plameňa:
to nie je uhlie, čo hreje,
oheň, pri ktorom sa sedí.

15

Tak pochodíš s tými,
o ktorých si dbala,
s ktorými si kupčila od mladi.
Odtackajú sa každý svojou cestou,
niet (toho), kto by ťa zachránil.

(*) (Kupci, ktorí radi vyhľadávali mesto, opustia ho, keď uvidia jeho skazu.)

9. Povzbudenie zatvrdnutého ľudu, hl. 48

Zatvrdnutý národ

1

Čujte toto, dom Jakubov,
čo voláte sa menom Izrael
a čo ste vyšli z útrob Júdových,
čo prisahajú na Pánovo meno
a honosia sa Bohom Izraela,
nie pravdou a spravodlivosťou.

(*) (Reč Božia, ktorú Izraeliti majú počúvať, začína sa až 3. veršom.) 2

Veď sa volajú podľa svätého mesta
a spoliehajú sa na Boha Izraela,
Pán zástupov je jeho meno:

3

"Predošlé veci zjavil som oddávna,
z mojich úst vyšli, oznámil som ich,
náhle som učinil, že sa splnili.

4

Lebo som vedel, že si tvrdý,
žilou železnou je tvoja šija
a tvoje čelo z kovu;

(*) (Zatvrdnutosť sa tomuto národu vyčíta odpradávna (Ex 32,9; 33,3–5; 34,9; Dt 9,6.13.27; 31,27).) 5

zvestoval som ti to oddávna,
skôr, než by sa stalo, som ti oznámil,
by si nepovedal: »Moja modla to spravila,
môj obraz a moja socha to rozkázala.«

6

Počul si, hľaď na to všetko! -
A či vy nerozhlásite?
Odteraz ti zvestujem veci nové
a veci skryté, o ktorých nevieš.

7

Teraz sú tvorené, nie oddávna,
predo dňom si veru o nich nevedel,
aby si nepovedal: »Hľa, vedel som o tom!«

8

Ani si nepočul, ani si nevedel,
ani ucho nemáš dávno otvorené.
Veď som vedel, celkom neverný si
a od lona matky sa voláš vzbúrencom.

9

Pre svoje meno zdržujem svoj hnev
a pre svoju slávu miernim sa k tebe,
že som ťa nezničil.

10

Hľa, vytápal som ťa, nie však ako striebro,
skúšal som ťa v peci biedy.

(*) (Porov. 1,25.) 11

Pre seba, pre seba to spravím,
veď ako by sa znesvätilo moje meno?!
A svoju slávu inému nedám."

Dobrotivý Boh

12

"Počúvaj mňa, Jakub
a Izrael, môj pozvaný,
to som ja, ja prvý
a ja aj posledný.

13

Veď moja ruka založila zem
a moja pravica roztiahla nebesá.
Ak zavolám na ne,
stoja tu razom."

14

Zhromaždite sa všetci a čujte
- kto z nich oznámil tieto veci? -
Koho Pán miluje, vyplní jeho vôľu v Bábeli
a jeho rameno na Chaldejcoch.

(*) (Pán predpovedal úspechy Kýrove a z tohto sa môžu Izraeliti presvedčiť, že tento vyvolenec Boží prevedie v Babylone len Božiu vôľu.) 15

"Ja, ja som hovoril a povolal som ho,
priviedol som ho a cesta sa mu zdarí.

16

Poďte ku mne, čujte toto:
Od počiatku som nehovoril skryte,
od času, čo sa to deje, som prítomný."
Teraz však Pán, Jahve, poslal mňa a svojho Ducha.

17

Toto hovorí Pán,
tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:
"Ja som Pán, tvoj Boh,
čo ťa učím, aby si mal úspech,
čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.

18

Keby si si bol všímal moje rozkazy,
bol by tvoj pokoj ako rieka
a tvoje blaho ako morské vlny.

19

A bolo by ako piesku tvojho potomstva
a plodov tvojho lona ako jeho zrniek,
nebolo by zničené ani vyhubené
tvoje meno predo mnou."

20

Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska,
hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to,
poroznášajte to až do končín zeme,
vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba.

21

A nežíznili, keď ich viedol pustinou,
vode dal vyvierať pre nich zo skaly,
rozštiepil skalu a rinuli sa vody.

22

Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.

(*) (Pre neposlušnosť zahynula väčšina národa. Tí však, čo zostali, pôjdu z Babylonu s jasotom. Na ceste do vlasti bude Boh konať kvôli nim zázraky ako pri východe z Egypta. No spásy sa dostane len dobrým, neposlušní ju darmo čakajú.)

II. diel

Pánov služobník, osloboditeľ, hl. 49 - 57

1. Druhá pieseň o Pánovom služobníkovi 49, 1-9a

1

Počúvajte ma, ostrovy,
a pozorujte, národy ďaleké:
Pán ma povolal od lona,
od života mojej matky spomínal mi meno.

(*) (O Pánovom služobníkovi pozri pozn. pred hl. 42. – Pánov služobník bude Spasiteľom všetkých národov.) 2

Ústa mi urobil ako ostrý meč,
v tieni svojej ruky ma skryl
a urobil zo mňa šíp brúsený,
do svojho tulca ma schoval.

(*) (Meč sa nosil na boku, "v tieni ruky". Učenie Mesiášovo bude živé a prenikavé (porov. Hebr 4,12; Zjv 1,16; 2,12; 19,15).) 3

A riekol mi: "Služobníkom si mi,
Izraelom, tebou sa chcem osláviť."

4

Ja však som povedal: "Darmo som pracoval,
márne a zbytočne strávil svoju silu."
Predsa je moje právo u Pána
a moja odmena u môjho Boha.

5

Teraz však hovorí Pán,
čo si ma od lona služobníkom urobil,
aby som Jakuba priviedol späť k nemu,
aby sa Izrael k nemu zhromaždil.
Som oslávený v očiach Pánových
a môj Boh sa mi stal silou.

6

Povedal teda:
"Primálo je, keď si mi služobníkom,
aby si zbudoval Jakubove kmene
a priviedol späť zachránených Izraela:
ustanovím ťa za svetlo pohanom,
aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"

7

Toto hovorí Pán,
vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,
tomu, ktorého dušou opovrhujú,
ktorým národ pohŕda,
služobníkovi vládcov:
"Králi uvidia a vstanú,
kniežatá sa budú skláňať
kvôli Pánovi, ktorý je verný,
Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."

(*) (Pri vykupiteľskom diele čaká na Pánovho služobníka utrpenie. No vladári, ktorí ho budú sprvoti pokorovať, budú sa na konci pred ním skláňať. Uznajú, že je poslom Božím.) 8

Toto hovorí Pán:
"V čase milostivom ťa vyslyším
a v deň spásy ti pomôžem,
zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím,
aby si zbudoval krajinu,
aby si dostal spustnuté dedičstvá.

(*) (Boh bude služobníkovi svojmu pomáhať v činnosti mesiášskej. Aj ríša mesiášska sa bude zakladať na zmluve ako ríša starozákonná (porov. 42,6). Mesiáš dostal od Otca dedičstvo, kráľovstvo nebeské, ktoré Boh prisľúbil ľuďom, ktoré však títo opustili. On toto dedičstvo rozdáva ľuďom, ktorí sú jeho spoludedičia (Rim 8,17). Neslobodno však zabudnúť, že je tu reč o duchovnom kráľovstve a duchovnom dedičstve.) 9

A povedal väzňom: »Vyjdite!«
a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!«

2. Boh miluje Sion, 49,9b - 50,3

Pán bude pastierom svojich

Budú sa pásť popri cestách
a na všetkých poliach bude ich pastva.

10

Nebudú lačnieť ani žízniť,
nespáli ich úpal ani slnce,
lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval,
a popri žriedlach vôd ich napojí.

11

Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím
a moje chodníky sa vyvýšia.

12

Hľa, títo prichádzajú zďaleka
a tí, hľa, od severu a západu
a tamtí z južnej krajiny."

13

Plesaj, nebo, a jasaj, zem,
plesaním zaznejte, vrchy,
lebo Pán utešuje svoj ľud
a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

Potecha Siona

14

Ale Sion povedal: "Pán ma opustil,
Pán na mňa zabudol."

15

Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.

16

Hľa, do dlaní som si ťa vryl,
tvoje múry sú vždy predo mnou.

(*) (Rozumej: Boh stále myslí na Sion.) 17

Náhle prišli tvoji stavitelia
a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.

18

Zdvihni si vôkol oči a pozri:
všetci sa zišli, prišli k tebe.
Tak, ako žijem - hovorí Pán -
všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu,
opášeš sa nimi ako mladucha.

19

Veď tvoje rumy a tvoje sutiny
a tvoja spustošená krajina
bude teraz tesná pre obyvateľov
a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.

20

Ešte budú hovoriť - počuješ to -
dietky tvojej neplodnosti:
"Tesné mi je miesto,
odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"

(*) (Deti neplodnosti sú deti, ktoré neporodil národ, ale ich dostal od Boha za dietky. Sú to cudzie národy, ktoré sa tiež pridružia k novému Sionu.) 21

A budeš si vravieť v sebe:
"Ktože mi týchto porodil?
Veď ja som bezdetná a neplodná,
zajatá a vzdialená,
kto teda týchto vychoval?
Hľa, ja som ostala sama,
odkiaľže sú títo?"

22

Toto hovorí Pán, Jahve:
"Hľa, zdvihnem ruku k národom,
ku kmeňom vztýčim svoju zástavu;
i prinesú ti synov v náručí,
dcéry ti na pleciach ponesú.

23

Králi ti budú pestúnmi,
ich kňažné tvojimi dojkami,
tvárou na zem padnú pred tebou
a budú lízať prach tvojich nôh.
Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán,
v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."

(*) (Zo súvisu vidieť, že prorok výrazmi týchto veršov nevyvyšuje rasu, ale len náboženstvo, a to náboženstvo mesiášske. Básnicky sa tu opisuje, s akou pokorou sa budú národy hlásiť ku kráľovstvu mesiášskemu.)

Nepriateľov Boh porazí

24

Či možno odobrať korisť obrovi?
A čo silák zajal, možno vyslobodiť?

(*) ("Silák" je Babylon, ktorý väzní vyvolený národ.) 25

Áno, takto hovorí Pán:
"Aj čo obor zajal, bude odobraté,
aj korisť siláka vyslobodená.
S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť
a tvojich synov ja vyslobodím.

26

Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo
a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou;
tak sa dozvie každé telo,
že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."

(*) (Výrazy: "Dám im jesť vlastné telo a opoja sa vlastnou krvou" rozumej, že sa Babylonci budú medzi sebou nivočiť.)

Neposlušnosť národa

1

Toto hovorí Pán:
"Kde je priepustný list vašej matky,
ktorým som ju prepustil?
Alebo kto je môj veriteľ,
ktorému som vás predal?
Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní,
pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.

(*) (U prorokov je častý obraz, že Jahve je manželom a vyvolený národ manželkou. Izraeliti sú deťmi, Boh sa ich dvojako mohol zbaviť. Mohol prepustiť matku (Dt 24,1 n.), alebo mohol predať deti veriteľom za otrokov. Ale Boh neprepustil národ, ten by nevedel ukázať priepustný list. A ani nepredal deti, veď nemal veriteľov. Že sú predsa od Boha vzdialení, že sú v zajatí, to je pre ich hriechy. Boh však i takto volá národ naspäť k sebe, je dosť mocný, aby ho vyslobodil.) 2

Prišiel som, prečože nebolo nikoho,
volal som, a nik neodpovedal?
Či mi je ruka prikrátka spasiť?
A či nemám sily vyslobodiť?
Hľa, svojou hrozbou vysušujem more
a rieky na púšť obraciam,
ich ryby pohnijú v nedostatku vody
a budú zmierať od smädu.

3

Nebesá odejem čierňavou,
vrecovinu im urobím závojom."

3. Tretia pieseň o Pánovom služobníkovi, 50,4 - 11

Poslušnosť Pánovho služobníka

4

Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky,
aby som vedel slovom posilniť unaveného.
Každé ráno prebúdza mi ucho,
aby som počúval ako učeník.

(*) (O piesňach o Pánovom služobníkovi pozri pozn. pred hl. 42. – Národ bol neposlušný, tým poslušnejší je však Pánov služobník.) 5

Pán, Jahve, mi otvoril ucho
a ja som neodporoval,
nazad som neustúpil.

6

Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili,
a svoje líca tým, čo trhali,
tvár som si neskryl
pred potupou a slinou.

7

Pán, Jahve, mi pomáha,
preto nebudem zahanbený.
Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň
a viem, že sa nezahanbím.

(*) (Poslanie prorokov bolo ťažké, nejeden sa ho chcel striasť (porov. Ex 4,10; Jer 1,6; Jon 1,3). Pánov služobník ochotne prijíma aj najväčšiu potupu a utrpenie, ktoré ho pri plnení úlohy čaká. Trýznitelia nepreberajú v mukách, bijú ho, trhajú mu bradu, čo je bolestné a potupné (porov. Neh 13,25). Napľuť niekomu do tváre pokladali ľudia vždy za najväčšiu potupu (Nm 12,14; Dt 25,9; Jób 30,10). Pánov služobník však prijíma všetko bez reptania a tak trpezlivo, že mu na tvári ani nevidieť bôľ. (Ako sa to všetko splnilo na Mesiášovi, pozri Mt 26,67; 27,30; Mk 14,65; Lk 18,32; 22,64; Jn 18,22.)) 8

Blízko je, čo mi dá za pravdu,
kto sa chce pravotiť so mnou? -
Postavmeže sa zoči-voči!
Kto je mojím žalobcom? -
Nech pristúpi ku mne!

9

Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha,
kto ma odsúdi?
Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho,
moľ ich zožerie.

10

Kto z vás sa bojí Pána,
kto čuje hlas jeho služobníka,
kto chodí v tmách a nemá žiary,
nech dúfa v meno Pánovo
a spolieha sa na svojho Boha!

(*) (Osud pobožných býva často podobný osudu Pánovho služobníka. Ten dúfal v Boha a zvíťazil, preto i pobožní nech dúfajú v Boha i vtedy, keď sa utrpenie zdá beznádejným ako tma. Nástrahy svojich nepriateľov obráti však Boh proti nim. Oheň fakieľ, ktorý pozapaľovali na trýznenie iných, zasiahne ich samých.) 11

Hľa, všetci, čo zažíhate oheň
a opasujete si fakle,
vstúpte do žiary svojho ohňa
a do fakieľ, čo ste roznietili.
Z mojej ruky sa vám to stane,
budete ležať v bolestiach.

4. Nádej Siona na spásu, 51,1 - 52,12

Večná spása nábožných

1

Počúvajte ma, čo sledujete pravdu
a hľadáte Pána:
Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní,
a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.

(*) (Skala, z ktorej sú Izraeliti vytesaní, je Abrahám, studňa, z ktorej pochádzajú, je Sára. (Porov. Gn 12,2–3; 13,15; 18,18; 22,17.)) 2

Pozrite na Abraháma, svojho otca,
a na Sáru, ktorá vás zrodila.
Veď som ho osamelého povolal,
požehnal som ho a zveľadil.

3

Áno, Pán poľutuje Sion,
poľutuje všetky jeho sutiny,
jeho púšť urobí podobnou Edenu
a jeho pustinu Pánovej záhrade,
zavládne v ňom radosť a rozkoš,
chválospev a hlas piesne.

(*) (Eden bola krajina, v ktorej ležal raj. – Ku záhrade Božej sa v Gn 13,10 prirovnáva hojne zvlažované údolie Jordána, najmä okolie Sodomy a Gomory pred spustošením.) 4

Pozoruj ma, ľud môj,
a počúvaj ma, národ môj,
veď odo mňa vychádza náuka
a svoje právo dám za svetlo národom.

(*) (I tu sa prízvukuje všeobecnosť spásy.) 5

Blízko je moje právo,
vychádza moja spása
a moje ramená budú súdiť národy.
Na mňa budú čakať ostrovy
a dúfať budú v moje rameno.

6

Zdvihnite oči k nebesiam
a pozrite dolu na zem.
Veď nebo sa ako dym rozplynie
a zem sa sťa odev rozpadne.
Jej obyvatelia pomrú podobne,
moje spasenie však potrvá naveky
a moja pravda nezanikne.

7

Počúvajte ma, znalci práva,
ľud, čo má v srdci môj zákon:
Nebojte sa ľudskej potupy
a nestrachujte sa ich pohany.

8

Lebo ich sťa rúcho moľ zožerie
a ako vlnu ich strávi červ,
ale moje právo potrvá naveky
a moja spása z pokolenia na pokolenie.

Mocné rameno Pánovo spasí

9

Vzbuď sa, zobuď sa a obleč si moc,
rameno Pánovo!
Vzbuď sa ako v dňoch minulých,
v časoch pradávnych.
Či si to nie ty, čos’ rozťalo ozrutu
a draka prebodlo?

(*) (Názvami "ozruta" a "drak" sa tu, ako aj na iných miestach Biblie, označuje Egypt alebo jeho faraón (porov. Iz 27,1; 30,7; Ž 87,4; 89,11; Ez 29,3).) 10

Či si to nie ty, čos’ vysušilo more
a vody veľkej priepasti?
Čo si spravilo z morskej hlbiny
cestu na priechod oslobodeným?

11

Pánovi vyslobodení sa vrátia,
prídu s jasotom na Sion
a na ich hlavách bude ustavičná radosť.
Radosť a rozkoš dosiahnu,
zmizne starosť a vzdychanie.

(*) (Pozri 35,10.)
12

Ja, ja som to, čo vás poteším.
Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie,
a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?

13

Zabúdaš na Pána, svojho tvorcu,
čo rozostrel nebo a založil zem,
a stále sa trasieš, celý deň,
pred zlosťou utláčateľa,
keď sa chystá nivočiť.
Kdeže je teraz zlosť utláčateľa?

14

Zhrbený sa náhle oslobodí,
nezomrie v jame
a chlieb mu chýbať nebude.

(*) (Rozumej o tých, čo sú zhrbení v okovách, v zajatí. Ináč je tento verš neistý.) 15

Ja som Pán, tvoj Boh,
čo dráždim more, že búria sa mu vlny,
Pán zástupov je moje meno.

16

Vložím ti do úst svoje slová
a schovám ťa v tieni svojej ruky,
aby som zasadil nebesá a založil zem
a povedal Sionu: "Ty si môj ľud."

Po treste príde oslobodenie

17

Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem,
čo si pil z Pánovej ruky kalich jeho hnevu;
omamný pohár si pil, vyprázdnil.

(*) (Porov. 19,4; 29,10; Ž 75,9; 80,6; Jer 25,15.27; Ez 23,32; Hab 2,16.) 18

Niet toho, kto by ho viedol
zo všetkých synov, čo splodil;
niet toho, kto by ho držal za ruku
zo všetkých synov, čo vychoval.

19

Tieto dve veci ťa postihli:
- ktože smúti nad tebou? -
skaza a ničenie, hlad a meč,
- ktože ťa poteší?

20

Tvoji synovia odpadli, ležia
na rohoch všetkých ulíc
ako gazela v sieti,
plní Pánovho hnevu,
výčitiek svojho Boha.

21

Preto počuj toto, pokorený
a opojený, nie však vínom:

22

Toto hovorí tvoj Pán, Jahve,
a tvoj Boh, ktorý si bráni svoj ľud:
"Hľa, vezmem ti z ruky
kalich omamný,
pohár svojho hnevu;
nebudeš ho viac piť.

23

A dám ho do rúk tvojich trýzniteľov,
čo ti hovorili:
»Schýľ sa, nech prejdeme!«
A spravil si zo svojho chrbta zem,
sťa ulicu pre chodcov."

Vykúpenie Jeruzalema

1

Vzbuď sa, vzbuď sa,
obleč si, Sion, svoju moc;
obleč si šatu svojej nádhery,
sväté mesto, Jeruzalem,
veď už viac do teba nevstúpi
neobrezaný a nečistý!

2

Stras zo seba prach, povstaň,
posaď sa, Jeruzalem,
roztvor putá svojho hrdla,
zajatá dcéra sionská!

(*) (Starodávny východ dával zajatcom putá aj na hrdlo, ako to ukazujú obrazy z týchto čias.) 3

Bo takto hovorí Pán:
"Zadarmo ste boli predaní
a bez peňazí budete vykúpení."

(*) (Porov. 50,1.) 4

Lebo toto hovorí Pán, Jahve:
"Do Egypta zostúpil kedysi bývať môj ľud
a Asýr ho pre nič utláčal.

5

Teraz však, čo tu mám? - hovorí Pán.
Veď bol vzatý môj ľud zadarmo,
jeho nadvládcovia hulákajú - hovorí Pán -
a stále, každý deň, mi potupujú meno.

6

Preto môj ľud spozná moje meno,
preto v ten deň (spozná),
že som to ja, čo vraví: Hľa, tu som!"

Radosť z vykúpenia

7

Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti,
čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho,
oznamuje spasenie,
hovorí Sionu: "Tvoj Boh kraľuje."

(*) (Prorok veľmi živo opisuje návrat zajatcov na Sion. Vidí posla, ktorý oznamuje príchod pútnikov, a tak aj príchod novej doby, doby spásy a pokoja. Na múroch Jeruzalema zasa hliadky vítajú Pána, ktorý sa so svojím národom vracia na Sion.) 8

Čuj, tvoji strážcovia povyšujú hlas
a plesajú zároveň,
lebo zoči-voči hľadia
na Pánov návrat na Sion.

9

Plesajte, jasajte spolu,
sutiny Jeruzalema,
veď Pán potešil svoj ľud,
vykúpil Jeruzalem!

10

Pán si obnažil sväté rameno
pred očami všetkých národov
a všetky končiny zeme uvidia
spásu nášho Boha.

(*) (Kto sa dáva horlivo do roboty, vyhrnie si rukávy. S podobnou horlivosťou sa dal Pán do diela vyslobodenia.) 11

Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ,
nečistého sa netýkajte,
vyjdite z jeho stredu, očistite sa
vy, čo nosíte Pánove nádoby.

(*) (Dotyk niektorých vecí Izraelitov znečisťoval. Takto znečistení nesmeli sa dotýkať posvätných vecí. Preto tí, čo mali niesť do Jeruzalema posvätné chrámové nádoby, museli sa najprv očistiť rôznymi obradmi.) 12

Veď nie v náhlosti vyjdete
a nepôjdete útekom,
lebo pred vami pôjde Pán
a Boh Izraela uzavrie vaše rady.

5. Štvrtá pieseň o Pánovom služobníkovi, 52,13 - 53,12

Zástupné utrpenie

13

Hľa, úspech bude mať môj služobník,
pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.

14

Ako sa nad ním zhrozili mnohí,
- veď neľudsky je znetvorený jeho výzor
a jeho obraz je nepodobný človeku -

15

tak ho budú obdivovať mnohé národy,
králi si pred ním zatvoria ústa.
Veď uvidia, o čom sa im nevravelo,
a poznajú, čo neslýchali!

(*) (Tieto verše sú už úvodom ku štvrtej a poslednej, no najkrajšej a najdôležitejšej piesni o Pánovom služobníkovi. V úvode predstavuje svojho služobníka sám Boh. Predošlé piesne mohli vzbudzovať dojem, že pôsobenie Pánovho služobníka bude bezúspešné, preto Boh predpovedá jeho úspechy a slávu.)
1

Kto by uveril, čo sme počuli,
a komu sa zjavilo Pánovo rameno?

(*) (V nasledujúcich veršoch hovorí o Pánovom služobníkovi prorok, a to v mene celého národa, preto hovorí v množnom počte. Od verša 7 hovorí zase Boh. Verš 1 rozumej: Prorok bude hovoriť neuveriteľnú vec, ale kto by pochopil, čo Božia moc ("Pánovo rameno") koná?) 2

Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka
a ako koreň z vyschnutej zeme.
Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho,
a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.

(*) (Ľudia by si mysleli, že Pánov služobník bude aj svojím pôvodom veľký. No vyrástol pred Bohom ako nezbadaná ratoliestka, ako zaznávaný koreň, ktorý okrem toho vyrástol zo zeme suchej, nie je teda veľmi mocný. Takto označuje prorok chudobný pôvod Mesiášov, ktorého už 11,1.10 volá "ratolesť", "výhonok", "koreň", a aj tam pripomína jeho pôvod z bezvýznamnej rodiny Jesseho.) 3

Opovrhnutý a posledný z ľudí,
muž bolestí, ktorý poznal utrpenie,
pred akým si zakrývajú tvár,
opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

4

Vskutku on niesol naše choroby
a našimi bôľmi sa on obťažil,
no my sme ho pokladali za zbitého,
strestaného Bohom a pokoreného.

5

On však bol prebodnutý pre naše hriechy,
strýznený pre naše neprávosti,
na ňom je trest pre naše blaho
a jeho ranami sme uzdravení.

6

Všetci sme blúdili ako ovce,
išli sme každý vlastnou cestou;
a Pán na neho uvalil
neprávosť nás všetkých.

(*) (Tieto verše hovoria o zástupnom utrpení Mesiáša. Bol nevinný, trpel za nás.) 7

Obetoval sa, pretože sám chcel,
a neotvoril ústa;
ako baránka viedli ho na zabitie
a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom,
(a neotvoril ústa).

(*) (Slová Vulgáty "obetovaný bol" ani prekladateľ, sv. Hieronym, nerozumel o obete na kríži, o tej je reč až vo verši 10. Vyslovuje sa tu len ochota Pánovho služobníka, ako prijíma utrpenie a nesie ho ako tichý baránok.) 8

Z úzkosti a súdu ho vyrvali
a kto pomyslí na jeho pokolenie?
Veď bol vyťatý z krajiny živých,
pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

(*) (Z úzkosti, ktorú pretrpel už pred odsúdením, a zo súdneho pokračovania vliekli ho na smrť, ktorú podstúpil pre hriechy svojho ľudu. Počínanie mučiteľov naplňuje proroka úžasom, že volá: "Kto pomyslí na jeho pokolenie?", na pokolenie, ktoré ho vydalo na smrť. Kto by toto pokolenie pochopil a dostatočne odsúdil?) 9

So zločincami mu dali hrob,
jednako s boháčom bol v smrti,
lebo nerobil násilie,
ani podvod nemal v ústach.

(*) (Toto sa doslovne splnilo pri smrti Kristovej. Spasiteľ zomrel medzi zločincami, bolo by sa zdalo ako zrejmé, že aj pohreb bude mať nečestný, medzi zločincami. Predsa, čo nik nečakal, boháč Jozef z Arimatey prepustil mu vlastný hrob (Mt 27,57).) 10

Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením…
Ak dá svoj život na obetu za hriech,
uvidí dlhoveké potomstvo
a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

(*) (Spasiteľ bude mať potomstvo, veriacich, až do skončenia sveta, ba i vo večnosti budú mu ľudia vďační za dielo vykúpenia.) 11

Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta.
Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou
ospravedlní mnohých
a on ponesie ich hriechy.

(*) (Tento ťažký verš treba rozumieť tak, že Pánov služobník bude hľadieť na veľké výsledky svojho utrpenia.) 12

Preto mu dám za údel mnohých
a početných dostane za korisť,
lebo vylial svoju dušu na smrť
a pripočítali ho k hriešnikom.
On však niesol hriechy mnohých
a prihováral sa za zločincov.

(*) (Boh mu dal moc nad hriešnikmi, ktorých vykúpil, keď sa dal pripočítať medzi hriešnikov, hoci sám bol nevinný a trpel len za viny iných. Hriešnikmi boli tí, čo ho umučili, on sa však za nich modlil. Aj mimovoľne sa nám tu zjaví pred duševným zrakom Kalvária, kde medzi lotrami krváca Kristus a modlí sa: "Otče, odpusť im…" Kto číta evanjelium a iné novozákonné spisy, tomu netreba dokazovať, ako sa predpovede tejto Izaiášovej piesne splnili na Ježišovi Nazaretskom. Umučenie Ježišovo, zakrvavenú jeho postavu, jeho tichosť by ani očitý svedok nebol opísal živšie.)

6. Nová zmluva so Sionom, 54, 1-17

Množstvo dietok Nového Siona

1

Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila,
rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila,
lebo dietky opustenej sú početnejšie
ako dietky vydatej - hovorí Pán.

2

Rozšír priestor svojho stanu,
kože obydlia si roztiahni, nezužuj,
predlžuj svoje povrazy
a svoje kolíky upevňuj!

3

Veď doprava i doľava prerazíš,
tvoje potomstvo zvládne národy
a spustnuté mestá obsadí.

(*) (Tu sa hovorí o potomstve Pánovho služobníka. Budú to príslušníci novej Božej ríše, ktorá bude ich matkou. Táto matka bola kedysi neplodná, nekvílila v pôrodných bolestiach, obmedzovala sa na jediný národ. V dobe spásy pristúpia k nej všetky národy, preto bude si musieť zväčšiť stany.)

Čas milosti

4

Nebojže sa, veď nebudeš zahanbená,
a nepýr sa, veď nebudeš potupená!
Áno, zabudneš hanbu mladosti,
na potupu svojho vdovstva si nespomenieš viac.

(*) (Pozri pozn. k 50,1 n.) 5

Bo manželom ti bude tvoj stvoriteľ,
Pán zástupov je jeho meno,
vykupiteľom Svätý Izraelov,
Bohom celej zeme sa nazýva.

6

Veď ako opustenú ženu
a duchom skleslú povolal ťa Pán.
Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? -
hovorí tvoj Boh.

7

Na krátku chvíľu som ťa opustil
a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem.

8

V návale hnevu som schoval
svoju tvár nakrátko pred tebou,
večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval,
hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.

9

Je mi to ako v dňoch Noema:
ako som sa zaprisahal,
že viac nezalejú zem vody Noema,
tak som sa zaprisahal,
že sa nebudem hnevať na teba
a že ťa nebudem karhať.

(*) (Vody Noema označujú potopu. Porov. Gn 8,20–22; 9,12–16.) 10

Nech i vrchy odstúpia
a kopce nech sa otrasú:
moja milosť neodstúpi od teba,
zmluva môjho mieru sa neotrasie,
hovorí Pán, tvoj zľutovník.

Pán ochrancom nového Jeruzalema

11

Biedny, zmietaný, bezútešný!
Hľa, ja ti položím z drahokamu základy
a tvoju podstavbu zo zafíru.

(*) (Z opisu vidieť, že prorok nemyslí na skutočný Jeruzalem, ale na Božie kráľovstvo.) 12

Tvoju obrubu urobím z rubínu,
tvoje brány z karbunkulu
a tvoje hranice zo vzácnych kameňov.

13

Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána,
vo veľkom pokoji budú tvoje dietky.

14

Budeš upevnený v spravodlivosti,
vzdialený od utláčania - báť sa nebudeš -
aj od hrôzy - veď sa ťa nezmocní.

15

Ak ťa napadnú, to nie je odo mňa,
kto s tebou bojuje, padne proti tebe.

(*) (Je tu vyjadrená mesiášska myšlienka Božej ochrany.) 16

Hľa, ja som stvoril majstra,
čo rozduchuje uhlie v ohni
a svojím remeslom vyrába zbrane,
ja som stvoril aj zhubcu, čo ničí.

17

Nijaká zbraň, kovaná na teba, sa nepodarí
a každý jazyk, čo sa proti tebe
zdvihne na súde, usvedčíš.
To je údel sluhov Pánových
a ich spravodlivosť u mňa - hovorí Pán.

(*) (Po spasiteľskom diele opravdivého Pánovho Služobníka, Mesiáša, každý veriaci bude sluhom Pánovým. Porov. 56,6; 63,17; 65,8.9.13; 66,14.)

7. Dobrá novej zmluvy, 55,1 - 13

Hľadajte pravé blaho!

1

Oj, všetci smädní, poďte k vodám,
a ktorí nemáte peňazí,
poďte, kupujte a jedzte,
poďte, kupujte bez peňazí,
bezplatne víno a mlieko!

(*) (Pokrmy a nápoje tu označujú duchovné dary, najmä požehnania časov mesiášskych; porov. 12,3; 25,6; 44,3. Peniaze v tých časoch neboli, platilo sa kúskami striebra a zlata, ktoré bolo treba zakaždým vážiť.) 2

Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb,
a svoju robotu za to, čo nesýti?
Počúvajte ma a budete jesť dobroty,
v hojnosti sa bude kochať vaša duša.

3

Nakloňte si ucho a poďte ku mne,
poslúchajte, aby vaša duša žila;
a uzavriem s vami večnú zmluvu,
neklamnú milosť Dávidovu.

(*) (Kráľ Dávid bol v časoch Izaiášových dávno mŕtvy, teda nie o ňom je tu reč. Jeho menom sa označuje Mesiáš, ktorý bude naozaj kráľom národov.) 4

Hľa, urobím ho svedkom pre národy,
kniežaťom a vládcom kmeňov!

5

Veď privoláš národ, ktorý nepoznáš,
a národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe
kvôli Pánovi, tvojmu Bohu,
Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.

Cesty Božie

6

Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť,
volajte ho, kým je nablízku!

7

Nech opustí bezbožný svoju cestu,
hriešny človek svoje zmýšľanie
a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje,
k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa!

8

Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky
a vaše cesty nie sú moje cesty - hovorí Pán.

9

Ako sú nebesá vyvýšené nad zem,
tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest
a moje myšlienky od vašich myšlienok.

10

Lebo ako spŕchne
z neba dážď a sneh
a nevráti sa ta,
ale opojí zem,
zúrodní ju, dá jej klíčiť
a dá semä na siatie
a chlieb na jedlo:

11

tak bude moje slovo,
ktoré mi vyjde z úst,
nevráti sa ku mne naprázdno,
ale urobí, čo som si želal,
a vykoná, na čo som ho poslal.

(*) (Myslí sa tu na vyslobodenie zo zajatia pomocou Kýra (porov. 44,28) a vykúpenie ľudstva pomocou Služobníka Pána (porov. 53,10).) 12

Áno, s radosťou vyjdete,
budete vyvedení v pokoji.
Vrchy a kopce
prepuknú v jasot pred vami
a všetky poľné stromy
budú tlieskať rukami.

13

Na mieste bodľačia vyrastie cyprus,
na mieste pŕhľavy vyrastie myrta.
To bude Pánovi na slávu,
na večný pomník, ktorý nezhynie.

(*) (O cypruse a myrte pozri pozn. k 41,19.)

8. Všeobecnosť spásy, 56, 1-8

Cudzinci a eunuchovia

1

Toto hovorí Pán:
"Zachovajte právo, konajte spravodlivo,
lebo je blízko moja spása, už príde,
aj moja spravodlivosť, už sa zjaví."

2

Blažený je muž, čo toto koná,
a syn človeka, čo sa toho drží:
bedlí nad sobotou, aby ju neznesvätil,
dáva si pozor na ruku, aby nekonala zlo.

3

Cudzinec, čo lipne k Pánovi, nech nevraví:
"Pán ma isto vylúči zo svojho ľudu"
a eunuch nech nehovorí:
"Hľa, ja som suchý strom!"

4

Lebo toto hovorí Pán:
"Eunuchovia, čo zachovávajú moje soboty,
volia si to, v čom mám záľubu,
a pridržiavajú sa mojej zmluvy,

5

tým dám vo svojom dome,
medzi svojimi múrmi pomník a meno
lepšie, než sú synovia a dcéry.
Večné meno im dám,
ktoré nezahynie.

6

A cudzincov, čo lipnú k Pánovi,
aby mu slúžili,
milovali meno Jahve
a boli mi sluhami,
všetkých, čo bdejú nad sobotou,
by ju neznesvätili,
a pridržiavajú sa mojej zmluvy,

7

zavediem na svoj svätý vrch
a rozradostím ich v svojom dome modlitby;
ich celopaly, ich obety
budú ľúbeznými na mojom oltári.
Veď môj dom sa bude volať
domom modlitby pre všetky národy!"

(*) (Zákon Mojžišov (Dt 23,1–3) zakazuje Amončanom, Moabčanom a eunuchom vstup do chrámu. Toto obmedzenie Boh zrušuje. Do novej Božej ríše bude mať prístup každý, ak bude zachovávať príkazy. V tejto ríši aj eunuchovia môžu získať slávu.) 8

Hovorí Pán, Jahve,
čo zhromažďuje roztratených Izraela:
"Ďalej budem zhromažďovať k nemu,
k jeho zhromaždeným."

(*) (Rozumej: k Izraelitom zhromaždeným z celého sveta bude Boh priberať do svojho kráľovstva všetky národy.)

9. Výstraha vodcom a ľudu Izraela, 56,9 - 57,21

Nesvedomití pastieri Izraela

9

Všetky poľné zvieratá, poďte žrať,
aj všetky lesné zvieratá!

10

Jeho strážcovia sú všetci slepí,
nevedia (nič);
všetci sú nemí psi,
nevládzu brechať:
blúznia, ležia,
radi si pospia.

11

A sú to psi chamtiví,
nepoznajú sýtosti.
A to sú pastieri,
čo nevedia chápať.
Každý ide svojou cestou,
každý za svojím ziskom,
až do posledného.

12

"Poďte, vezmem víno a napijeme sa opojného nápoja
a zajtra to bude ako dnes,
ba ešte veľkolepejšie!"

(*) (Nahrabané bohatstvo obrátia nesvedomití vodcovia na hodovanie. Prorok to opisuje veľmi živo: jeden z hodovníkov volá piť ostatných.)
1

Keď hynie spravodlivý,
nik si to neberie k srdcu,
(keď) zbožní ľudia umierajú
nik nechápe,
že spravodlivý unikol nešťastiu.

2

Odchádza na pokoj:
na svojich lôžkach spočinú tí,
čo šli svojou priamou cestou.

Modlársky národ

3

"Vy však pristúpte sem,
synovia čarodejnice,
plemeno cudzoložníka a smilnice!

(*) (Izraeliti sú cudzoložníci, lebo sú neverní svojmu snúbencovi, Bohu, a klaňajú sa modlám. S modloslužbou sa často spájalo aj čarodejníctvo.) 4

Na kom ste sa zabávali?
Proti komu ste otvárali ústa,
vyplazovali jazyk?
Azda vy nie ste deťmi hriechu,
semenom klamstva?

5

Vy, čo sa rozohňujete pre terebinty
pod každým zeleným stromom
a zabíjate dietky pri potôčkoch,
pod výbežkami skalísk.

(*) (Modloslužbu konali pod terebintou (porov. 1,29). O obetovaní detí pozri pozn. k 30,33.) 6

Hladké kamienky z potoka sú ti podielom,
ony sú tvojou čiastkou.
Aj im si vylievala nápoje,
prinášala dary.
(Či s tým mám byť spokojný?)

(*) (Pohania pokladali za božstvá aj skaliská, obrúsené na hladko potokom, a Izraeliti im tiež prinášali obety.) 7

Na vysokom, vypínavom vrchu
rozložila si si lôžko;
aj tam si vystúpila
obetovať žertvu.

8

A za dverami, za verajami
postavila si si pomník;
lebo iným okrem mňa sa odkrývaš,
vystupuješ, rozširuješ si lôžko,
spolčuješ sa s nimi,
máš rada ich lôžko.
Dbáš na ich pokyny(?).

9

S olejom chodíš za Molochom,
množíš svoje voňavky
a posielaš svojich poslov ďaleko,
až k podsvetiu sa znižuješ.

10

Mnohými cestami sa ustávaš
a nepovieš: »Je to zúfalé.«
Našla si život pre svoju ruku(?),
preto neochabuješ.

(*) (Výklad týchto veršov je veľmi ťažký. Národ sa predstavuje ako cudzoložná žena. Modlárski Izraeliti sa okrášľovali kvôli Molochovi (pozri pozn. k 30,33). Ba posielali poslov do ďalekých krajín k falošným božstvám, hádam žiadali od nich veštby a hlboko, "až k podsvetiu" sa pred nimi pokorovali. Akoby tieto zúfalé pokusy boli vliali do ich ochabnutých rúk nový život; nenahliadli, že falošné božstvá im nepomôžu.) 11

Kohože sa bojíš
a strachuješ, že klameš?
Na mňa si nespomenieš,
ani k srdcu si neberieš.
Pravda, ja som mlčal a skrýval sa,
nuž nebojíš sa ma.

12

Ja rozhlásim tvoju spravodlivosť
a tvoje skutky, tie ti však nepomôžu.

13

Až budeš volať, nech ťa tvoje hŕby vytrhnú!
Lež to všetko vietor uchytí, vánok odnesie.
Kto však vo mňa dúfa, zdedí zem,
vládnuť bude mojou svätou horou."

(*) (Hŕbou volá prorok množstvo modiel.)

Boh sa zmiluje

14

Hovorím:
"Chystajte, chystajte, pripravujte cestu,
odstráňte prekážky z chodníka môjho ľudu!"

15

Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný,
čo tróni večne a Svätý je jeho meno:
"Na vysokom a svätom mieste prebývam
a so skrúšeným a pokorným v duchu,
aby som oživil ducha pokorných,
aby som oživil srdce skrúšených.

16

Lebo sa nebudem večne pravotiť,
ani sa nebudem ustavične hnevať,
veď by predo mnou omdlel duch
a duše, ktoré som ja stvoril.

17

Pre hriech lakomstva som sa hneval
a bil som. Zakryl som si tvár (a hneval som sa);
on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca.

18

Jeho cesty som videl, uzdravím ho,
budem ho viesť a dám mu útechu

19

a jeho trúchliacim dám ovocie perí.
Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu
- hovorí Pán -, ja ho uzdravím.

(*) ("Ovocie perí" – to budú slová vďaky, ktoré Boh vylúdi na ústa národa, keď ho vyslobodí zo zajatia.) 20

Bezbožní sú však ako rozbúrené more,
ktoré sa nevládze upokojiť
a jeho vody vrhajú bahno a blato.

21

Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh."

(*) (Porov. 48,22.)

III. diel

Nové kráľovstvo Božie, hl. 58 - 66

1. Pravá zbožnosť, hl. 58

Pôst

1

Volaj, nestišuj,
ako trúba vyvýš svoj hlas,
zvestuj môjmu ľudu jeho hriech
a Jakubovmu domu jeho vinu!

2

Veď sa ma deň čo deň dopytujú
a chcú poznať moje cesty
ako ľud, čo spravodlivo koná
a Božieho práva sa nespúšťa.
Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy,
túžia po Božej blízkosti:

3

"Prečo sa postíme, a nevidíš,
umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!"
A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu
a prenasledujete svojich robotníkov.

(*) (Izraeliti maria záslužnosť pôstu a iných vonkajších skutkov kajúcnosti tým, že vyhovujú svojim nezriadeným túžbam. K vonkajším skutkom kajúcnosti musia sa družiť skutky spravodlivosti a lásky.) 4

Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte
a hriešne bijete päsťou!
Nepostite sa ako po dnešný deň,
aby na výsosti vyslyšali váš hlas.

5

Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi?
Má sa človek umŕtvovať celý deň?
Vykrúcať si dookola hlavu
a vrecovinou i popolom si ustielať?
Či toto nazveš pôstom
a dňom milým Bohu?

6

Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi,
keď rozviažete zväzky zločinné
a roztvoríte zvierajúce putá,
prepustíte zlomených na slobodu
a rozlámete každé jarmo?

7

Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb,
potulných bedárov zavedieš do domu,
ak vidíš nahého, zaodeješ ho
a pred svojím telom sa neskrývaš?

(*) ("Pred svojím telom sa neskrývaš" – pred blížnym sa neskrývaš.) 8

Vtedy ako zora vypukne ti svetlo
a uzdravenie ti náhle vyklíči:
bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť
a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.

9

Vtedy budeš volať a Pán odpovie,
budeš kričať a riekne: "Hľa, tu som!"
Keď odstrániš sprostred seba jarmo,
kývanie prstami a reči zločinné

(*) ("Kývanie prstami" – posmešný posunok.) 10

a ponúkneš hladnému svoj súcit,
ubitú dušu nasýtiš:
vyjde vo tme tvoje svetlo
a tvoja temnosť bude ako poludnie.

11

A Pán ti dá neprestajný spočinok,
jasnosťou naplní tvoju dušu
a tvoje kosti upevní;
budeš ako polievaná záhrada
a ako prameň vôd,
ktorého vody nesklamú.

12

I postavia v tebe dávne sutiny:
zdvihneš základy zašlých pokolení
a volať ťa budú murárom trhlín,
obnoviteľom ciest k bývaniu.

(*) (Skutkami lásky dosiahnu to, že ich Boh vyslobodí zo zajatia, a vtedy na zrúcaninách svojich domov postavia si nové obydlia, opravia, čo bolo pokazené, a postavia si pohodlné cesty.)

Sobotný deň

13

Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu,
aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce,
a sobotu budeš volať rozkošou,
svätý Pánov (deň) hodným úcty
a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty,
vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči:

(*) (Tak sa zdá, že Izraeliti z lakomstva konali práce a cesty aj v zasvätený sobotný deň. Preto ich prorok upozorňuje, že sobotný deň neslobodno šliapať nohami a znesväcovať. Kto s radosťou zasvätí sviatočný deň, nájde svoju radosť v Pánovi a Pán mu dá podiel v dedičstve Jakubovom, v zasľúbenej zemi.) 14

tak sa budeš kochať v Pánovi
a dám ti vznášať sa nad výšinami zeme,
nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba:
lebo hovorili ústa Pánove.

2. Prečo mešká spása, hl. 59

Vina Júdovcov

1

Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil,
a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!

(*) (59. Kapitola obrazne zvýrazňuje mravný úpadok Júdskeho kráľovstva.) 2

Ale vaše hriechy sú priehradou
medzi vami a vaším Bohom
a vaše viny zakryli jeho tvár
pred vami, že nečuje.

3

Vaše ruky sú poškvrnené krvou
a vaše prsty hriechom,
vaše pery hovoria lož,
váš jazyk vraví neprávosť.

(*) (Porov. pozn. k 1,11–15.) 4

Niet (toho), kto by predvolával podľa práva,
ani (toho), kto by súdil poctivo;
dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť,
počnú muky a porodia nešťastie.

5

Liahnu hadie vajíčka
a tkajú vlákna pavúka;
kto zje z ich vajíčok, zomrie
a z rozpučeného vylezie zmija.

6

Z ich vláken rúcho nebude
a neodejú sa svojím dielom.
Ich dielo je dielo záhuby
a skutok násilia majú v ruke.

7

Ich nohy bežia do zlého,
náhlia sa prelievať krv nevinnú,
ich myšlienky sú myšlienky skazy,
zhuba a rúcanie je na ich ceste.

8

Neznajú cestu pokoja
a nieto práva v ich šľapajach,
svoje chodníčky si pokrivili
a kto po nich kráča, nemá pokoja.

9

Preto je právo ďaleko od nás
a spravodlivosť nás nedostihne,
čakáme na svetlo, a hľa, tma,
na žiaru, a putujeme v temnosti.

10

Ako slepí ohmatávame múr
a tápeme ako ten, kto nemá oči,
napoludnie sa potkýname ako v tme;
hoci silní, ako mŕtvi sme.

11

Mrmleme všetci ako medvede
a stále hrkútame ako holuby.
Čakáme na právo, a niet ho,
na spásu, a je od nás ďaleko.

(*) (Hriechmi prekážajú spáse, a predsa sa stále žalujú, prečo spása už neprichádza. Raz sú ich žaloby plné hnevu ako mrmlanie medveďa, inokedy sa žalujú ticho a vzdychajú, ako keď hrkúta holub.) 12

Bo mnoho hriechov máme pred tebou
a naše viny svedčia proti nám,
áno, svoje hriechy máme pred sebou
a svoje zločiny poznáme:

13

nevernosť a klamstvo proti Pánovi,
odpad od nasledovania Boha,
reči násilné a odbojné,
myslenie lživých rečí v srdci.

14

Tak je právo zahnané späť
a spravodlivosť stojí obďaleč,
áno, poctivosť padá na ulici
a priamosť vkročiť nevládze.

15

Takto vystala poctivosť
a kto sa stráni zla, býva olúpený.

Pán trestá pohanov, spasí Sion

Pán to videl a nepáčilo sa mu,
že práva nieto.

16

Videl, že niet nikoho,
a užasol, že nikto nezakročí.
Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno
a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.

17

Odial sa spravodlivosťou ako pancierom
a prilbu spásy mal na hlave,
ako odev obliekol si rúcho pomsty,
horlivosťou sa ako plášťom zahalil.

18

Podľa činov im odplatí,
hnev jeho nepriateľom,
odplatu protivníkom!
Ostrovom odplatí činy.

19

Budú sa báť mena Pánovho od západu
a jeho slávy od východu slnka,
lebo príde ako dravá rieka,
ktorú ženie Pánov dych.

20

Ale príde ako spasiteľ k Sionu
a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu -
hovorí Pán.

21

A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: "Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky - hovorí Pán."

(*) (Pán vidí, že jeho ľudu nik nedopraje spravodlivosť, preto zasahuje on. S obnoveným národom, s Cirkvou, uzavrie Boh novú zmluvu. Dá jej svojho Ducha, ktorý bude večne s ňou, a náuku, ktorá nikdy nezanikne.)

3. Nový Jeruzalem, hl. 60

Žiara Jeruzalema

1

Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo
a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou!

(*) (Hoci sa v pôvodnej osnove nehovorí, koho oslovuje prorok, je zrejmé, že je to Jeruzalem. Meno Jeruzalema dokladá len LXX.) 2

Lebo, hľa, tma pokrýva zem
a temnota národy,
ale nad tebou sa zaskvel Pán
a jeho sláva sa zjavila nad tebou.

3

Národy prichádzajú k tvojmu svetlu
a králi k žiare, čo ti vzišla.

4

Zdvihni si vôkol oči a pozri,
všetci sa zišli, prišli k tebe;
tvoji synovia prídu zďaleka
a dcéry ti z kraj sveta povstanú.

5

Vtedy uvidíš a zažiariš,
triasť a šíriť sa ti bude srdce,
veď sa k tebe obráti bohatstvo mora,
poklady národov prídu k tebe.

6

Záplava tiav ťa pokryje,
ťavätá Madiánu a Efy,
všetci prídu zo Sáby,
zlato a tymian prinesú
a zvestujú slávu Pánovu.

(*) (Madiánčania pochádzali od Madiána, syna Abraháma a jeho druhej manželky Ketury (Gn 25,2). Efa pochádzal od Madiána (Gn 25,4). – Oba tieto príbuzné kmene bývali blízko Elamského zálivu. – Sába, krajina v južnej Arábii, bola bohatá na zlato a tymian.) 7

Všetky stáda Kedaru sa zhromaždia k tebe,
baránky z Nabajot ti budú k službám,
vystúpia na môj oltár ľúbezný,
a tak oslávim svoj slávny dom.

(*) (Kedar a Nabajot boli bratia, synovia Izmaela (Gn 25,13). Ich potomkovia, Kedarania (porov. 21,16; 42,11) a – pravdepodobne – Nabatejci, boli príbuzné kmene. Pásli svoje stáda na pustatine medzi Sýriou a Babylonom.) 8

Kto sú to, čo letia sťa oblaky,
ako holuby ku svojim holubincom?

(*) (Od západu prichádzajú národy po Stredozemnom mori na lodiach, ktoré sa básnikovi vidia ako lietajúce oblaky či holuby.) 9

Áno, na mňa čakajú ostrovy
a lode taršišské napredku,
aby ti priviedli synov zďaleka,
ich striebro a ich zlato s nimi
pre meno Pána, tvojho Boha,
pre Svätého Izraela, lebo ťa ozdobil.

(*) (O taršišských lodiach pozri 2,16.)

Stavba mesta a chrámu

10

Cudzí synovia postavia ti múry
a ich králi ti budú slúžiť,
lebo som ťa bil vo svojom hneve,
ale v svojej láske som sa zmiloval nad tebou.

11

Tvoje brány budú stále otvorené,
nezatvoria sa vo dne v noci,
aby ti priniesli bohatstvo národov
a priviedli ich kráľov.

12

Lebo národ a kráľovstvo,
čo ti neslúži, bude zničené,
národy budú celkom spustošené.

13

Nádhera Libanonu príde k tebe,
cyprus, brest a jedľa pospolu,
nech ozdobia miesto mojej svätyne
a okrášlim mesto svojich nôh.

14

Zhrbení prídu k tebe
synovia tvojich utláčateľov
a k šľapajam tvojich nôh sa sklonia
všetci, čo opovrhli tebou,
a budú ťa volať Mesto Pána,
Sion Svätého Izraela.

15

Zato, že si bol opustený
a nenávidený a nemal si chodcov,
spravím ťa večnou ozdobou,
rozkošou z pokolenia na pokolenie.

16

Budeš sať mlieko národov
a prsia kráľov budeš požívať.
I dozvieš sa, že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.

(*) (Čo majú národy najvzácnejšie, všetky poklady a všetku ich silu dostane nový Jeruzalem a bude sa zveľaďovať, ako sa zveľaďuje dieťa pri prsiach matky.)

Blahobyt a svetlo

17

Namiesto medi prinesiem zlato,
namiesto železa prinesiem striebro,
namiesto dreva meď
a miesto kameňov železo.
Darujem pokoj tvojim dozorcom
a tvojim vládcom spravodlivosť.

(*) (Básnicky sa opisuje, že v novom Jeruzaleme bude všetko cennejšie a trvanlivejšie. Okrem toho zavládne tam pokoj a spravodlivosť, dve hlavné, často spomínané vlastnosti kráľovstva mesiášskeho.) 18

Nebude už počuť o násilí v tvojej krajine
ani o ničení a hubení v tvojich hraniciach,
svoje múry budeš nazývať spásou
a svoje brány chválou.

19

Slnko ti už nebude svetlom vo dne,
ani k žiare ti už nezasvieti mesiac,
ale Pán ti bude večným svetlom
a tvoj Boh tvojou ozdobou.

(*) (Toto sa dokonale splní, až keď nám bude svietiť "večné svetlo" v nebeskom Jeruzaleme.) 20

Tvoje slnko už nezapadne
a z tvojho mesiaca neubudne,
lebo ti bude Pán večným svetlom;
ukončia sa dni tvojho zármutku.

21

A tvoj ľud - všetko spravodliví -
budú vládnuť krajinou naveky,
štepy môjho sadu,
dielo mojich rúk, ktorým sa oslávim.

22

Ten najmenší bude kmeňom,
najdrobnejší mocným národom.
Ja, Pán, to v príhodnom čase urýchlim.

4. Mesiáš udeľuje milosti, hl. 61

Potešenie zarmútených

1

Duch Pána, Jahveho, je na mne,
pretože ma Pán pomazal,
poslal ma hlásať radosť ubitým,
obviazať zlomených srdcom,
zajatcom ohlásiť slobodu
a spútaným oslobodenie.

2

Ohlásiť rok Pánovej milosti
a deň pomsty nášho Boha
na potešenie všetkých zarmútených,

3

aby som dal zarmúteným Siona,
aby som im dal veniec miesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti miesto sklesnutého ducha.
I budú sa volať Duby spravodlivosti,
Štep Pána na ozdobu.

(*) (Tieto verše hovorí Mesiáš. Pán Ježiš ich vykladal o sebe (Lk 4,16–19). Duch Pánov je na Emanuelovi (11,2) a na Pánovom služobníkovi (42,1). Všetky tieto mená označujú Mesiáša, ktorý prišiel tešiť duševne zarmútených a oslobodiť ľudí z otroctva diablovho. Rok, v ktorom Boh rozdeľuje svoje milosti, začal príchodom Spasiteľa. Pre veriacich je to čas radosti, pre tých, čo odmietajú Mesiáša, je to čas pomsty. Knabenbauer tu pekne vyzdvihuje Božie milosrdenstvo, ktoré spomína rok milosti a iba deň pomsty. Doba mesiášska sa tu prirovnáva k sobotnému a jubilejnému roku Starého zákona (Dt 15,1–6; Lv 25,10). Mesiáš odstráni smútok, že si viac ľudia nebudú už musieť sypať popol na hlavu (porov. 3,26; 47,11; 52,1–2), ale budú sa môcť ozdobovať ako na veľké slávnosti. Všetci budú upevnení v dobrom, budú to "Duby spravodlivosti" a "Štep Pána na ozdobu" (porov. 60,21).)

Obnova a odmena

4

Vybudujú odveké sutiny,
zrúcaniny predkov postavia,
obnovia spustošené mestá,
trosky od pokolenia do pokolenia.

5

I vstanú cudzinci,
budú pásť vaše stáda,
cudzí synovia vám budú
roľníkmi a vinohradníkmi.

(*) (Pohanské národy sa pridružia k národu Božiemu a budú mu pomáhať pri budovaní Božieho kráľovstva.) 6

Vy však sa budete volať kňazmi Pána,
služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať,
bohatstvo národov budete požívať
a ich nádherou sa budete chváliť.

7

Pre vašu dvojnásobnú hanbu a potupu
budú plesať nad svojím údelom,
preto budú dvojnásobne vládnuť vo svojej krajine,
dostane sa im večnej radosti.

8

Lebo ja, Pán, milujem právo,
nenávidím zločinnú lúpež;
dám im verne ich odmenu
a uzavriem s nimi večnú zmluvu.

9

Známy bude ich rod v národe
a ich potomstvo medzi kmeňmi;
všetci, čo ich uvidia, spoznajú ich,
že sú pokolením, ktoré požehnal Pán.

Jasot národa

10

S jasotom sa chcem tešiť v Pánovi,
duša mi zaplesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
plášťom spravodlivosti ma zahalil
ako ženícha, čo chystá veniec,
ako mladuchu, okrášlenú skvostmi.

11

Lebo ako zem plodí svoje rastliny
a ako záhrada dáva vyklíčiť svojmu semenu,
tak Pán, Jahve, dá vyklíčiť spáse
a chvále pred všetkými národmi.

5. Spása sa blíži, hl. 62

Prijatí na milosť

1

Kvôli Sionu neumĺknem
a kvôli Jeruzalemu neutíchnem,
kým nevyjde ako žiara jeho právo
a jeho spása nevzblčí sťa fakľa.

(*) (Prorok nechce mať odpočinku, kým nepríde spása.) 2

Národy uvidia tvoju spravodlivosť
a všetci králi tvoju slávu;
i budeš sa volať novým menom,
ktoré ti určia Pánove ústa.

3

Budeš ozdobnou korunou v Pánovej ruke,
kráľovským vencom v ruke svojho Boha.

4

Už ťa nebudú volať Opustená
a tvoju krajinu nebudú volať Spustošená,
lebo teba budú nazývať Mám v nej záľubu
a tvoju krajinu Vydatá,
veď sa zaľúbilo v tebe Pánovi
a tvoja krajina dostane manžela.

(*) (Pozri pozn. k 50,1 n. – V Biblii viac ráz sa spomínajú mená, ktoré sa v skutočnosti nenosia, len vyjadrujú niektoré vlastnosti pomenovaného (napr. Emanuel 7,14 alebo mesiášske názvy 9,5).) 5

Ako si vezme mladík pannu,
tak si ťa vezme tvoj staviteľ,
a ako sa teší ženích neveste,
tešiť sa bude tvoj Boh.

Strážcovia upomínajú

6

Na tvojich múroch, Jeruzalem,
ustanovil som strážcov:
celý deň a celú noc
nikdy nech nemlčia!
Vy, ktorí upomínate Pána,
nesmiete mať pokoja!

(*) (Strážcovia, proroci, majú Pánovi pripomínať prisľúbenia, ktoré dal Jeruzalemu.) 7

Nedajte mu pokoja,
kým nepostaví, kým neurobí
Jeruzalem ozdobou na zemi!

8

Pán prisahal na svoju pravicu
a na svoje mocné rameno:
"Iste nedám viac tvoje obilie
tvojim nepriateľom za pokrm,
ani cudzinci nebudú piť tvoj mušt,
pre ktorý si sa ty namáhal.

9

Len tí, čo zbierali, budú ho jesť
a budú chváliť Pána,
len tí, čo ho oberali, budú ho piť
v nádvoriach mojej svätyne."

(*) (Pri niektorých obetách sa v chrámovom nádvorí usporiadali posvätné hostiny.)

Spása prichádza

10

Prejdite, prejdite cez brány,
chystajte cestu pre ľud,
rovnajte, rovnajte chodník,
vyzbierajte skaly,
vztýčte zástavu k národom!

(*) (Porov. s 40,1 n.) 11

Hľa, Pán oznamuje
až do končín zeme:
"Povedzte dcére Siona:
Hľa, prichádza tvoja spása.
Jeho odmena je s ním
a jeho odplata pred ním.

12

A budú ich volať Svätý ľud,
Pánovi vykúpení.
Ty sa však budeš zvať Hľadané,
Mesto neopustené."

(*) (O podobných menách pozri pozn. vyššie k veršu 4.)

6. Víťaz, Pán, pošliapal národy, 63, 1-6

1

"Kto je to, čo prichádza z Edomu,
z Bozry v odeve červenom,
ten, čo sa skvie vo svojom rúchu,
vykračuje v plnej sile?"
"Ja som, ktorý hlásam pravdu,
mocný na spásu."

(*) (O Bozre pozri pozn. k 34,6. Ako v hl. 34 Edom sa tu predstavuje ako stelesnený nepriateľ Božej ríše a predstavuje všetkých jej nepriateľov. Národom, ktoré sa spustili Boha, môže byť šliapač lisu upomienkou. Boh niekedy prísno zasahuje do dejín ľudstva, ale aj najhroznejšie jeho zásahy pochádzajú vlastne z milosrdenstva. Chce ľudí pohnúť k pokániu a zachrániť pre večnosť. Tak treba rozumieť ten úchvatný a hrozný obraz.) 2

"Prečo je tvoja šata červená
a tvoje rúcho ako šliapača v lise?"

3

"Lis som šliapal sám
a z národov nebol nik pri mne.
Pošliapal som ich vo svojom hneve,
zdrvil som ich vo svojej prchlivosti,
nuž striekala ich vlaha na môj šat
a celé rúcho som si poškvrnil.

4

Lebo som mal deň pomsty na mysli,
a prišiel rok môjho vykúpenia.

(*) (Pre deň pomsty a rok milosti pozri pozn. k 61,1–3.) 5

Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo,
díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil;
vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno
a podporila ma moja prchlivosť,

6

že som šliapal národy vo svojom hneve,
opojil som ich svojou prchlivosťou
a vylial som na zem ich vlahu."

7. Modlitba proroka, 63,7 - 64,12

Spomienka na minulosť

7

Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať,
Pánovu chvályhodnosť,
pre všetko, čo nám Pán urobil,
pre veľkú dobrotu k domu Izraela,
čo im preukázal vo svojom zľutovaní
a v množstve svojej milosti.

8

Veď povedal: "Je to predsa môj ľud,
synovia, ktorí nesklamú!" -
a stal sa im spasiteľom

9

vo všetkom ich súžení.
Nie posol ani anjel,
ale vyslobodil ich sám.
Vo svojej láske a útrpnosti
ich sám vykúpil,
zdvihol ich a nosil ich
po všetky dávne dni.

(*) (V osnove začiatku tohto verša sme so LXX urobili maličkú zmenu. Vulg číta: "Vo všetkom ich súžení sa nesužoval a anjel jeho tváre ich spasil.") 10

Ale oni sa búrili a zarmucovali
jeho ducha svätého;
preto sa im zmenil na nepriateľa,
a sám bojoval proti nim.

(*) ("Duch svätý", ktorý sa tu spomína, nie je tretia božská osoba. Aspoň starozákonný prorok nemohol na to myslieť. Je to zosobnenie; prorok hovorí o Bohu ako o človeku, u ktorého sa duch líši od tela. Vulg: "Ducha jeho Svätca".) 11

Spomenul si však na dávne dni,
na Mojžiša a jeho ľud:
"Kde je ten, ktorý vyviedol z mora
pastiera svojho stáda?
Kde je, ktorý vložil doň
svojho ducha svätého,

12

čo za pravicu viedol Mojžiša
svojím velebným ramenom,
čo rozdvojil vody pred nimi,
aby si urobil večné meno,

13

čo ich viedol hlbinami
ako koňa púšťou bez potknutia?

14

Ako statok, čo zostupuje dolinou,
tak ho viedol Pánov duch."
Tak si viedol svoj ľud,
aby si urobil slávnym svoje meno.

Prosba o Božie milosrdenstvo

15

Pozri sa z neba a hľaď
z príbytku svojej svätosti a veleby.
Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc?
Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie
(sú zdržanlivé ku mne)?
Veď ty si náš otec,

(*) (Slová v zátvorkách sú asi neskorší dodatok.) 16

lebo Abrahám o nás nevie
a Izrael nás nepozná!
Ty, Pane, si náš otec,
máš meno: vykupiteľ náš pradávny.

17

Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest,
zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe?
Vráť sa kvôli svojim sluhom,
kvôli kmeňom svojho dedičstva.

18

Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud,
naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu.

(*) (Je tu reč o Edomčanoch.) 19

Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš,
nad ktorými sa nevzýva tvoje meno.

Túžobná prosba

Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil,
vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou.

(*) (Posledné dva riadky verša sú vo Vulgáte už prvým veršom 64. hlavy, ktorej verše majú preto vo Vulg odchylné číslovanie.)
1

Ako keď oheň páli raždie
a voda vrie od ohňa,
aby si dal modloslužobníkom svoje meno znať,
nech sa trasú pred tvojou tvárou (ich) národy.

2

Keď si robil divy, zostúpil si, hoc sme nečakali,
pred tvojou tvárou sa triasli vrchy.

3

Od večnosti nepočuli, neslýchali,
oko nevidelo okrem teba Boha,
ktorý by sa zastal tých, čo v neho dúfajú.

4

Ideš v ústrety tomu,
čo s radosťou robí spravodlivo,
teba na tvojich cestách spomína.

Prosba o odpustenie

Hľa, ty si sa hneval - a my sme hrešili,
boli sme stále v tom. Či budeme spasení?

5

Všetci sme boli ako poškvrnení,
sťa skrvavená šata bola všetka naša spravodlivosť
a zvädli sme ako lístie,
naše hriechy nás uniesli sťa vietor.

6

Nebolo toho, kto by vzýval tvoje meno,
kto by sa vzbudil a chopil sa teba,
lebo si schoval pred nami svoju tvár,
oddal si nás moci našich hriechov.

7

Teraz však, Pane, ty si náš otec,
my sme len hlina a ty si náš tvorca,
všetci sme dielom tvojich rúk.

8

Nehnevaj sa, Pane, tak veľmi
a nespomínaj na hriech naveky;
hľa, pozri, my všetci sme tvoj ľud.

9

Tvoje sväté mestá ostali púšťou,
Sion sa stal púšťou,
Jeruzalem sa stal pustatinou.

10

Náš svätý a nádherný chrám,
kde ťa chválievali naši otcovia,
stal sa korisťou ohňa;
všetko, čo nám bolo drahé,
ostalo zboreniskom.

(*) (Reč je o chráme Šalamúnovom, ktorý Babylonci zničili r. 586 pr. Kr. Prorok sa teda modlí v mene babylonských zajatcov, veď v dobe Izaiášovej Šalamúnov chrám ešte stál.) 11

Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane?
Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?

8. Osud dobrých a zlých, hl. 65

Nie Pán, ale národ sa vzďaľuje

1

"Hľadali ma tí, čo sa nepýtali,
našli ma tí, čo nehľadali.
Vravel som: »Hľa, tu som, tu som!«
národu, čo nevzýval moje meno.

(*) (Podľa sv. Pavla (Rim 10,20) hovorí Boh v tomto verši o pohanoch. I tí našli Boha, o koľko ľahšie by ho boli mohli nájsť Izraeliti, keby neboli bývali zatvrdnutí.) 2

Vystieral som ruky celý deň
ku vzdorovitému ľudu,
čo kráčal cestou nedobrou
za svojimi predstavami,

3

k ľuďom, čo ma stále popudzujú
do tváre.
Ktorí obetujú v záhradách
a na tehlách pália kadidlo,

(*) (O modlárstve v záhradách a hájoch pozri 1,29; 57,5; 66,17.) 4

čo vysedávajú v hrobkách
a nocúvajú v jaskyniach,
jedávajú mäso bravčové
a nečisté kúsky sú v ich nádobách.

(*) (V hrobkách sa oddávali Izraeliti podľa pohanského zvyku zakázanému kultu zomrelých, hoci hroby znečisťovali Izraelitov. Zákon zakazoval požívať bravčové mäso (Lv 11,7 n.; Dt 14,8).) 5

Čo hovoria: »Ostaň tam,
neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý.«
Títo sú mi dymom v nose,
ohňom, čo horí celý deň.

(*) (Tí, čo boli zasvätení rozličným pohanským božstvám, domnievali sa, že ich dotyk cudzej, nezasvätenej osoby znečisťuje.) 6

Hľa, je napísané predo mnou:
Nebudem mlčať, kým som neodplatil.

(*) (Kočujúci nosil svoje cennosti so sebou v lone, ta prijímal dary, ta musí teda prijať aj trest.) 7

Ale odplatím im do lona ich hriechy
a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán;
ktorí pálili kadidlo na vrchoch
a zlorečili mi na kopcoch;
nameriam im do lona za ich dávne skutky."

Odmena dobrých

8

Toto hovorí Pán:
"Ako keď sa nájde mušt na strapci
a povie sa: »Neznič to,
lebo je v ňom požehnanie!«,
tak urobím kvôli svojim sluhom,
aby nebolo všetko zničené.

(*) (Národ sa prirovnáva k strapcu hrozna, na ktorom je len niekoľko dobrých zrniek ("požehnanie").) 9

Vyvediem z Jakuba potomstvo
a z Júdu vládcu svojich vrchov,
budú tam vládnuť moji vyvolení
a moji sluhovia tam budú bývať.

10

Sáron bude košariskom stáda
a dolina Achor ležiskom dobytka
pre môj ľud, ktorý ma hľadal.

(*) (Život pastiersky je obrazom pokoja. O Sárone pozri pozn. k 33,9. Dolina Achor je v severnom Júdsku, blízko Jericha (Joz 7,24).)

Trest hriešnikov

11

Vy však, čo ste opustili Pána,
čo ste zabudli na môj svätý vrch,
čo ste prestierali stôl pre Gada
a napĺňali nápoj Ménimu,

(*) (Gad a Méni boli bôžikmi šťastia.) 12

určím vás pod meč,
všetci sa zhrbíte na popravu,
lebo som volal, a neodpovedali ste,
hovoril som, a nepočúvali ste,
lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé,
a vyvolili ste si, čo som nechcel."

13

Preto Pán, Jahve, hovorí takto:
"Hľa, moji sluhovia budú jesť,
ale vy budete hladovať,

14

hľa, moji sluhovia budú piť,
ale vy budete žízniť,
hľa, moji sluhovia sa budú radovať,
a vy sa budete hanbiť,
hľa, moji sluhovia budú plesať
od blaženosti srdca,
vy však budete volať
od žalosti srdca
a kvíliť budete zlomeným duchom.

15

A zanecháte svoje meno
ako kliatbu mojim vyvoleným:
Pán, Jahve, ťa usmrtí,
ale svojich sluhov nazve iným menom.

16

Kto sa bude žehnať na zemi,
bude sa žehnať verným Bohom
a kto bude prisahať na zemi,
bude prisahať na verného Boha,
lebo budú zabudnuté dávne úzkosti,
áno, budú skryté pred mojím zrakom.

Nové nebo a nová zem

17

Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem
a na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu,

(*) (Niektorí tu myslia na úplné pretvorenie sveta v časoch mesiášskych, iní na skutočné nové nebo a novú zem, ako to pripomína aj Nový zákon (Rim 8,21; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1). Rozumej tak, že sa pretvorenie sveta začalo časmi mesiášskymi, dokonale sa však prevedie až na konci vekov.) 18

ale tešte sa a plesajte večne
nad tým, čo som stvoril,
lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie
a jeho ľud na radosť!

19

Plesám nad Jeruzalemom,
teším sa svojmu ľudu
a už v ňom nebude počuť
hlas plaču a hlas volania.

20

Nebude tam už párdňové dieťa
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
ale mladík zomrie storočný
a hriešnik ako storočný bude prekliaty.

(*) (Šťastie v novom svete bude trvalé. Vek sto rokov, ktorý sa teraz pokladá za najvyšší vek človeka, bude vtedy vekom detským. Čísla, pravda, netreba brať doslovne, slúžia len na básnické opísanie trvanlivosti. Porov. 11,6 n.) 21

Budú stavať domy a bývať,
budú sadiť vinice a jesť ich plod.

22

Nepostavia, aby iný býval,
nezasadia, aby iný jedol,
lebo ako vek stromu
bude vek môjho ľudu
a prácu svojich rúk
užijú moji vyvolení.

23

Nebudú sa nadarmo ustávať
a nebudú robiť pre hrôzu,
veď sú požehnaný rod Pána
a s nimi aj ich potomstvo.

24

Prv, než budú volať, ja odpoviem,
ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.

25

Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden
a lev sťa vôl bude žrať slamu;
a had? - prach mu bude pokrmom…
Nebudú škodiť a nebudú ničiť
na celom mojom svätom pahorku,"
hovorí Pán.

Posledná prorokova reč, hl. 66

Boh žiada zbožnosť a pokoru

1

Toto hovorí Pán:
"Nebesá sú mojím trónom
a zem podnožou mojich nôh.
Aký je to dom, čo mi postavíte?
Aké miesto pre môj odpočinok?

(*) (Boh pripomína Izraelitom v zajatí, že stavba nového chrámu, po ktorej túžia, nestačí. Veď on má nádhernejší chrám, než bol chrám jeruzalemský.) 2

Veď toto všetko spravila moja ruka
i stalo sa to všetko - hovorí Pán.
A na takéhoto zhliadnem:
na pokorného a zroneného duchom
a ktorý sa trasie pred mojimi slovami.

3

Kto poráža vola - zabije človeka,
kto poráža ovcu - škrtí psa,
kto obetuje pokrm - krv bravčovú,
kto páli tymian - žehná modlu.
Keď si oni volia vlastné chodníky
a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,

(*) (Ani bezduchými obetami neurobia zadosť svojim povinnostiam k Bohu. Jemu predsa nemôže byť milá obeta človeka, ktorý síce obetuje vola, ale pritom sa dopúšťa aj vraždy; Bohu obetuje ovcu, ale aj pohanským bôžikom obetuje psa, prináša Pánovi potravinovú obetu, ale súčasne obetuje modlám nečistú bravčovú krv, páli Pánovi tymian, a pritom obetuje aj modlám.) 4

nuž aj ja si zvolím ich nešťastie
a privediem na nich ich hrôzy,
pretože som volal, no neodpovedal nik,
hovoril som, ale nepočúvali;
robili, čo je zlé v mojich očiach,
a to, čo som nechcel, si vybrali."

Sion sa zázračne zaľudní

5

Počujte slovo Pánovo,
ktorí sa trasiete pred jeho slovom:
Vaši bratia, čo vás nenávidia,
čo vás odstrkujú pre moje meno, vravia:
"Nechže sa oslávi Pán,
nech vidíme vašu radosť!"
Oni však budú zahanbení.

(*) (Modlárski Izraeliti sa posmievali nádejam svojich veriacich bratov.) 6

Čuj! - hrmot z mesta!
Čuj! - hlas Pána z chrámu,
čo spláca odplatu svojim nepriateľom.

7

Porodila prv, než kvílila,
prv, než ju obkľúčili bôle,
porodila chlapca.

(*) (Prorok oznamuje, čo videl vo videní: Sion porodil svoje obyvateľstvo. Proroctvo sa dokonale splnilo na Turíce, po zoslaní Ducha Svätého, keď sa na slová apoštola Petra razom zrodil celý národ, tritisíc duší vstúpilo do Cirkvi. Boh sa zaručuje, že sa tento pôrod uskutoční (porov. 37,3).) 8

Kto takéto počul?
Kto podobné videl?
Či sa zem zrodí v jeden deň?
Či sa národ narodí jedným razom?
Že rodil, aj porodil
Sion svojich synov?

9

"Či ja otvorím život a rodiť nedám?
Alebo ja, ktorý dám rodiť, uzavriem?" -
hovorí tvoj Boh.

Osud dobrých a zlých

10

Tešte sa s Jeruzalemom
a plesajte nad ním,
všetci jeho milovníci,
radujte sa s ním, radujte sa
všetci, čo ste nad ním trúchlili.

11

Aby ste sali a nasýtili sa
z pŕs jeho útechy,
aby ste sŕkali a požívali
z plnosti jeho slávy.

12

Lebo toto hovorí Pán:
"Hľa, ja prikloním k nemu pokoj ako rieku
a slávu národov ako rozvodnený potok.
Budete sať, v lone vás budú varovať
a na kolenách vás budú láskať.

13

Ako keď niekoho teší matka,
tak vás budem ja tešiť
a v Jeruzaleme sa potešíte.

14

Keď to uvidíte, zaraduje sa vám srdce,
kosti vám vypučia ako zeleň
a Pánova ruka sa dá poznať jeho sluhom,
ale zúriť bude proti nepriateľom.

(*) (Ezechiel (hl. 37) prirovnáva zajatý národ k vyschnutým kostiam. Tieto kosti však znovu "vypučia", ožijú.)

Súd a spása národov

15

Lebo, hľa, Pán príde v ohni
a jeho vozy sú ako búrka,
aby priviedol v zápale svoj hnev
a svoju hrôzu v plameňoch ohňa.

16

Lebo ohňom bude súdiť Pán
a svojím mečom každé telo
a bude veľa tých, čo Pán porazí.

17Tí, čo sa očisťujú v záhradách za kýmsi v prostriedku, ktorí jedia bravčové mäso a ošklivosť a myši, všetci spolu zahynú - hovorí Pán. (*) (Prorok sa obracia zas proti modlárstvu. Osnova je nejasná. Hovorí sa asi o nejakom pohanskom obrade, konanom v záhradách, kde zasvätenci kráčali v sprievode za "kýmsi", asi za nejakým pohanským kňazom, ktorý stál azda uprostred záhrady alebo uprostred zasvätencov. Títo modlári sa očisťovali kvôli pohanským obradom, ale nedbali na čistotu, ktorú predpisoval zákon (porov. 65,4; 66,3; o myšiach Lv 11,29).) 18Ja však (poznám) ich skutky a myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a všetky reči; prídu a uvidia moju slávu. 19Urobím na nich znamenie a pošlem z nich zachránencov k národom Taršišu, Púlu a Lúdu, ktorí naťahujú kušu, k Tubalu, Javanu, k ďalekým ostrovom, ktoré nepočuli chýr o mne a nevideli moju slávu; i budú ohlasovať medzi národmi moju slávu. (*) (Taršiš pozri 2,16. – Národ menom Púl nepoznáme. Pravdepodobne je tu reč o akomsi africkom národe, zvanom Pút, ktorý sa spolu s Lúdom spomína aj na iných miestach Biblie (Jer 46,9; Ez 27,10; 30,5). Lúd boli podľa niektorých maloázijskí Lýdovia, podľa iných to bol tiež nejaký africký kmeň. Tubal bol asi národ, ktorý Gréci volali národom Tibarénov. Bývali juhovýchodne od Čierneho mora. Javan sú Jóni a Gréci vôbec.) 20A privedú všetkých vašich bratov spomedzi všetkých národov ako obetu pre Pána na koňoch, vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách na môj svätý vrch do Jeruzalema - hovorí Pán - tak ako prinášajú synovia Izraela obetu v čistej nádobe do Pánovho domu. 21A aj z nich si vezmem za kňazov a levitov - hovorí Pán. (*) (Kňazstvo bude v novom Božom kráľovstve prístupné všetkým, ktorých si vyberie Boh.) 22Lebo ako budú trvalými predo mnou nové nebesá a nová zem, ktoré stvorím - hovorí Pán - tak bude trvalé vaše potomstvo a vaše meno (*) (O novom nebi a novej zemi pozri pozn. k 65,17.) 23a každý mesiac v novmesiaci a každý týždeň v sobotu príde sa každé telo klaňať pred moju tvár - hovorí Pán. (*) (V novej Božej ríši budú ľudia prichádzať do chrámu často, nielen tri razy do roka, ako to bolo v Starom zákone. Tu už je celkom zrejmé, že prorok nemyslí na palestínsky Sion a Jeruzalem, veď by bolo nemožné, aby ľudia z celého sveta putovali mesačne, ba týždenne do Palestíny.)

24I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo." (*) (Hriešnikov, keďže sa ani v týchto časoch milosti neobrátia, zastihne hrozný osud; večné zatratenie. Je pozoruhodné, že prorok, ktorého kniha obsahuje toľko utešených proroctiev, končí svoje dielo týmto hrozným pohľadom do večného zatratenia. Ale kniha obsahuje dostatok myšlienok a prisľúbení, ktoré sú zárukou veriacim, že dostanú prisľúbenú odmenu a oslavu v živote večnom.)

Kontext   Úvod      

Obsah