Iz49

II. diel

Pánov služobník, osloboditeľ, hl. 49 - 57

1. Druhá pieseň o Pánovom služobníkovi 49, 1-9a

1

Počúvajte ma, ostrovy,
a pozorujte, národy ďaleké:
Pán ma povolal od lona,
od života mojej matky spomínal mi meno.

(*) (O Pánovom služobníkovi pozri pozn. pred hl. 42. – Pánov služobník bude Spasiteľom všetkých národov.) 2

Ústa mi urobil ako ostrý meč,
v tieni svojej ruky ma skryl
a urobil zo mňa šíp brúsený,
do svojho tulca ma schoval.

(*) (Meč sa nosil na boku, "v tieni ruky". Učenie Mesiášovo bude živé a prenikavé (porov. Hebr 4,12; Zjv 1,16; 2,12; 19,15).) 3

A riekol mi: "Služobníkom si mi,
Izraelom, tebou sa chcem osláviť."

4

Ja však som povedal: "Darmo som pracoval,
márne a zbytočne strávil svoju silu."
Predsa je moje právo u Pána
a moja odmena u môjho Boha.

5

Teraz však hovorí Pán,
čo si ma od lona služobníkom urobil,
aby som Jakuba priviedol späť k nemu,
aby sa Izrael k nemu zhromaždil.
Som oslávený v očiach Pánových
a môj Boh sa mi stal silou.

6

Povedal teda:
"Primálo je, keď si mi služobníkom,
aby si zbudoval Jakubove kmene
a priviedol späť zachránených Izraela:
ustanovím ťa za svetlo pohanom,
aby si bol mojou spásou až do končín zeme!"

7

Toto hovorí Pán,
vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,
tomu, ktorého dušou opovrhujú,
ktorým národ pohŕda,
služobníkovi vládcov:
"Králi uvidia a vstanú,
kniežatá sa budú skláňať
kvôli Pánovi, ktorý je verný,
Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil."

(*) (Pri vykupiteľskom diele čaká na Pánovho služobníka utrpenie. No vladári, ktorí ho budú sprvoti pokorovať, budú sa na konci pred ním skláňať. Uznajú, že je poslom Božím.) 8

Toto hovorí Pán:
"V čase milostivom ťa vyslyším
a v deň spásy ti pomôžem,
zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím,
aby si zbudoval krajinu,
aby si dostal spustnuté dedičstvá.

(*) (Boh bude služobníkovi svojmu pomáhať v činnosti mesiášskej. Aj ríša mesiášska sa bude zakladať na zmluve ako ríša starozákonná (porov. 42,6). Mesiáš dostal od Otca dedičstvo, kráľovstvo nebeské, ktoré Boh prisľúbil ľuďom, ktoré však títo opustili. On toto dedičstvo rozdáva ľuďom, ktorí sú jeho spoludedičia (Rim 8,17). Neslobodno však zabudnúť, že je tu reč o duchovnom kráľovstve a duchovnom dedičstve.) 9

A povedal väzňom: »Vyjdite!«
a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!«

2. Boh miluje Sion, 49,9b - 50,3

Pán bude pastierom svojich

Budú sa pásť popri cestách
a na všetkých poliach bude ich pastva.

10

Nebudú lačnieť ani žízniť,
nespáli ich úpal ani slnce,
lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval,
a popri žriedlach vôd ich napojí.

11

Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím
a moje chodníky sa vyvýšia.

12

Hľa, títo prichádzajú zďaleka
a tí, hľa, od severu a západu
a tamtí z južnej krajiny."

13

Plesaj, nebo, a jasaj, zem,
plesaním zaznejte, vrchy,
lebo Pán utešuje svoj ľud
a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

Potecha Siona

14

Ale Sion povedal: "Pán ma opustil,
Pán na mňa zabudol."

15

Či zabudne žena na svoje nemluvňa
a nemá zľutovania nad plodom svojho lona?
I keby ona zabudla,
ja nezabudnem na teba.

16

Hľa, do dlaní som si ťa vryl,
tvoje múry sú vždy predo mnou.

(*) (Rozumej: Boh stále myslí na Sion.) 17

Náhle prišli tvoji stavitelia
a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.

18

Zdvihni si vôkol oči a pozri:
všetci sa zišli, prišli k tebe.
Tak, ako žijem - hovorí Pán -
všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu,
opášeš sa nimi ako mladucha.

19

Veď tvoje rumy a tvoje sutiny
a tvoja spustošená krajina
bude teraz tesná pre obyvateľov
a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.

20

Ešte budú hovoriť - počuješ to -
dietky tvojej neplodnosti:
"Tesné mi je miesto,
odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!"

(*) (Deti neplodnosti sú deti, ktoré neporodil národ, ale ich dostal od Boha za dietky. Sú to cudzie národy, ktoré sa tiež pridružia k novému Sionu.) 21

A budeš si vravieť v sebe:
"Ktože mi týchto porodil?
Veď ja som bezdetná a neplodná,
zajatá a vzdialená,
kto teda týchto vychoval?
Hľa, ja som ostala sama,
odkiaľže sú títo?"

22

Toto hovorí Pán, Jahve:
"Hľa, zdvihnem ruku k národom,
ku kmeňom vztýčim svoju zástavu;
i prinesú ti synov v náručí,
dcéry ti na pleciach ponesú.

23

Králi ti budú pestúnmi,
ich kňažné tvojimi dojkami,
tvárou na zem padnú pred tebou
a budú lízať prach tvojich nôh.
Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán,
v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú."

(*) (Zo súvisu vidieť, že prorok výrazmi týchto veršov nevyvyšuje rasu, ale len náboženstvo, a to náboženstvo mesiášske. Básnicky sa tu opisuje, s akou pokorou sa budú národy hlásiť ku kráľovstvu mesiášskemu.)

Nepriateľov Boh porazí

24

Či možno odobrať korisť obrovi?
A čo silák zajal, možno vyslobodiť?

(*) ("Silák" je Babylon, ktorý väzní vyvolený národ.) 25

Áno, takto hovorí Pán:
"Aj čo obor zajal, bude odobraté,
aj korisť siláka vyslobodená.
S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť
a tvojich synov ja vyslobodím.

26

Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo
a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou;
tak sa dozvie každé telo,
že ja som Pán, tvoj spasiteľ
a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov."

(*) (Výrazy: "Dám im jesť vlastné telo a opoja sa vlastnou krvou" rozumej, že sa Babylonci budú medzi sebou nivočiť.)
Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 48)   Dopredu (Iz 50)

Obsah