Iz7

Kniha o Emanuelovi, hl. 7 - 12

O panne a Emanuelovi, 7,1 - 25

Len dôvera v Boha môže zachrániť. - 1V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať. (*) (O tejto vojne pozri úvod a porov. 2 Kr 15,37. Achaz hľadal pomoc u asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III. (2 Kr 16,7 n.).) 2Keď zvestovali Dávidovmu domu: "Aram táborí v Efraimsku," chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra. (*) (Dom Dávidov je dom Dávidovho potomka Achaza, ktorému oznámili, že sa aramejské vojsko spojilo proti nemu s vojskom izraelským a táborí už na území Severnej ríše, zvanej aj Efraimskou ríšou.) 3A Pán riekol Izaiášovi: "Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov, (*) (Dnes už nevieme, na ktorej strane Jeruzalema bol tento Horný rybník. Horným ho volali preto, lebo v Jeruzaleme bol aj Dolný rybník (pozri 22,9). – I meno Izaiáša ("Pán spasí"), i meno Šeárjášúba ("zvyšky sa obrátia") sú mená symbolické.) 4a povedz mu:

Daj pozor a buď spokojný,
neboj sa a srdce nech ti nechabne
pre tie dve dymiace ohorené hlavne,
pre zúrivý hnev Rasina a Aramu
a Romeliášovho syna.

(*) (Nepriateľskí králi sú blízko zániku, sú ako dohárajúce hlavne, ktoré síce nepríjemne dymia, ale škodiť už nemôžu.) 5

Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn
uzniesli proti tebe, hovoriac:

6

»Tiahnime do Júdska a podesme ho,
strhnime ho k sebe
a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!«

(*) (Syn Tábelov je nám ináč neznámy.) 7

Toto hovorí Pán, Jahve:
»Nestane sa tak a nebude tak,

8

lebo hlavou Aramu je Damask
a hlavou Damasku Rasin.
O šesťdesiatpäť rokov
bude Efraim zlomený, nebude národom.

(*) (Rozumej: Ani Aramejsko, ani Efraimsko nerozšíri svoje územie, ich králi ostanú len v doterajších svojich sídlach: v Damasku a Samárii. Tu spomínaných 65 rokov uplynulo r. 670 pr. Kr., keď asýrsky kráľ Asarhadon (Asarhaddon) osadil na územie bývalej Izraelskej ríše cudzie národy, s ktorými sa zvyšky Izraelitov zmiešali, a tak Efraim prestal byť svojráznym národom.) 9

Hlavou Efraimu je Samária
a hlavou Samárie Romeliášov syn.
Ak neuveríte,
veru neobstojíte.«"

Emanuel, syn panny. - 10Pán znovu takto prehovoril k Achazovi: (*) (Spohanštenému, ale jednako len právoplatnému kráľovi vyvoleného národa, Achazovi, núka Boh zázrak. Ale Achaz nechce opustiť modly a nechce sa vzdať asýrskeho spojenectva, preto s výhovorkou odmieta zázrak.) 11"Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!" 12Ale Achaz vravel: "Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána." 13Riekol teda (Izaiáš): "Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha? 14Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! (*) (Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: "Ak neuveríte, veru neobstojíte" (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýri, ktorých si volá na pomoc. To spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za života Achazovho a kráľ bude mať takto dôkaz moci a Božej vševediacnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: "Hľa, panna počne a porodí syna!" Pôvodina má doslovne: "Hľa, panna tehotná a rodí syna!" Izaiáš prorockým zrakom vidí pannu, ktorá, hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna doniesla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky "Boh s nami". Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba užívali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem hl. 7 a 8 knihy Izaiášovej nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša nik sa nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8,8–10 a v hl. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiášovou. I najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom sv. Matúša (1,23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela-Mesiáša, Preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod má byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky.) 15Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré. (*) (Mlieko (Vulg číta: maslo) a med býva vo Svätom písme znakom úrodnosti zeme. Tu naopak z verša 22 vidieť, že mlieko a med budú ľudia požívať pre nedostatok iných pokrmov, sú teda znakom chudoby.)

16Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš. (*) (Ešte pred príchodom Mesiáša zahynie Aramejsko a Efraimsko, potom bude spustošené aj Júdsko. Prorok však nehovorí, že Mesiáš príde hneď po tomto spustošení.) 17Pán privedie i na teba a na tvoj ľud - na dom tvojho otca - dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska - asýrskeho kráľa."

18

V ten deň
Pán zapíska muche,
ktorá je v končinách riek Egypta,
a včele, ktorá je v krajine Asýr.

(*) (Egypt sa volá muchou, lebo na okolí Nílu v Egypte je množstvo múch. Asýrsko je včela, preto aj nebezpečnejší nepriateľ.) 19

I prídu a usadia sa všetci
v jarkoch dolín a v trhlinách skál
a v každom tŕní a v každej škáre.

20

V ten deň pán oholí britvou
najatou spoza rieky - kráľom asýrskym -
hlavu a vlásky nôh,
ba aj bradu odstráni.

(*) (Asýri vyplienia krajinu a pozbavia ju všetkej krásy, ako britva pozbavuje mužovo telo všetkej ozdoby.) 21

Ak si v ten deň
prichová niekto kravičku a dve ovečky,

22

pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko,
áno, mlieko a med bude jesť
každý, kto ostane v krajine.

23

V ten deň každé miesto,
kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných,
bude tŕním a bodľačím;

24

pôjdu ta so šípmi a kušou,
lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

25

A na kopce, čo sa okopávajú motykou,
nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím
a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

Kontext   Úvod   Dozadu (Iz 6)   Dopredu (Iz 8)

Obsah