1. Názov. Katolícke listy je spoločný názov pre sedem novozákonných spisov, ktoré popri zbierke Pavlových listov tvoria osobitnú skupinu v Novom zákone. Pomenovanie pochádza od Euzébia z Cézarey (porov. Historia Ecclesiastica II, 23,24 n.) a svedčia o ňom aj najstaršie majuskulové kódexy (napr. Vatikánsky kódex a Sinajský kódex). Na rozdiel od Pavlových listov, ktoré sú pomenované podľa adresátov, Katolícke listy sú označené podľa ich údajných autorov. Ide o: Jakubov list, Prvý a Druhý Petrov list, Prvý, Druhý a Tretí Jánov list a Júdov list. Názov »katolícke« (gréc. katholikós = všeobecný) označuje ,všeobecný' ráz ich obsahu a že sú na spôsob okružného listu (encykliky) určené pre celú Cirkev, i keď Druhý a Tretí Jánov list a Prvý Petrov list boli napísané pre istých adresátov.
2. Okolnosti a cieľ listov. Katolícke listy (s výnimkou Druhého a Tretieho Jánovho listu a čiastočne aj Jakubovho a Prvého Petrovho listu) sa zaoberajú náboženskou problematikou kresťanov a Cirkvi v posledných desaťročiach 1. stor. po Kr. Ide najmä o boj proti bludárom (Prvý Jánov, Júdov a Druhý Petrov list), ktorí sa odvolávaním na oneskorenie druhého Pánovho príchodu (parúzie) usilovali zdiskreditovať apoštolskú tradíciu a cirkevné zriadenie (Druhý Petrov list), a o problémy vyplývajúce z duchovnej únavy (Jakubov list) a z prenasledovania Cirkvi (Prvý Petrov list), ktorá ešte stále očakávala blízky Kristov príchod. Spisy sa pri tom neprestajne odvolávajú na apoštolskú autoritu (Prvý, Druhý, Tretí Jánov list a Prvý, Druhý Petrov list) a rázne obhajujú apoštolskú tradíciu a náuku (zvlášť Prvý Jánov, Júdov a Druhý Petrov list).
Exaktným skúmaním sa zistilo, že po literárnej a obsahovej stránke sú v Katolíckych listoch stopy dvoch smerov. Prvý, tzv. ,Petrov smer', odzrkadľuje predsynoptickú palestínsku katechézu: jej slovník, frazeológia a štýl spájajú Prvý Petrov list s Jakubovým listom a Druhý Petrov list s Júdovým listom. K tejto katechéze patria Petrove reči v Skutkoch apoštolov a v určitom zmysle aj Markovo evanjelium. Druhý, tzv. »Jánov smer«, ktorý akoby formou a obsahom spájal tri Jánove listy medzi sebou a s Evanjeliom podľa Jána.
3. Kánonickosť a autentickosť listov. Päť zo siedmich Katolíckych listov patrí medzi deuterokánonické spisy Nového zákona. Iba Prvý Petrov list a Prvý Jánov list boli hneď od začiatku pokladané za kánonické spisy tak na kresťanskom Východe, ako aj na Západe. O kánonickosti ostatných Katolíckych listov sa dlhší čas pochybovalo a diskutovalo. V prípade Druhého Petrovho listu preto, že nepodáva osobitnú náuku a že sa venuje otázkam, ktoré v období jeho vzniku už vraj neboli aktuálne. O Jakubovom liste sa pochybovalo, či nie je dielom falšovateľa, ktorý napísal pod menom apoštola apokryfný spis. V prípade Júdovho listu šlo o exegetické ťažkosti na základe podozrenia, že spis do istej miery závisí od Henochovho apokryfu. Druhý a Tretí Jánov list sa neprijímali preto, že sú príliš krátke, takmer nemajú náboženský obsah a chýbajú o nich dôkazy z dávnych čias. Keďže však Katolícke listy vždy tvorili jedinú zbierku a cirkevní otcovia, ako aj prvotná Cirkev ich bez rozdielu používali ako inšpirované spisy, majú takú istú hodnotu ako všetky ostatné kánonické knihy Nového zákona.
Listy sa tradične pripisujú autorom, podľa ktorých sú pomenované (t. j. Jakubovi, Petrovi, Jánovi a Júdovi), ale z hľadiska literárnej kritiky veľký počet biblistov pokladá Katolícke listy za diela, ktoré patria do biblickej pseudoepigrafie. Podľa ich mienky dala mladá Cirkev pri konci 1. stor. do obehu tieto spisy v mene apoštolov, aby aktualizovala ich posolstvo a neprestajne sa vracala k prameňom kresťanskej tradície. Tak popri Pavlovi prispelo aj učenie iných apoštolov k tomu, aby sa správne vyriešili problémy, s ktorými sa postupom času stretávala prvotná Cirkev. (Podrobnejšie o autentickosti jednotlivých Katolíckych listov pozri úvod k týmto spisom.)
4. Náboženský význam listov. Katolícke listy umožňujú nazrieť do vývoja Cirkvi v období jej prechodu od apoštolských čias do poapoštolského obdobia. Informujú zvlášť o tom, aké nebezpečenstvá jej hrozili a ako sa proti nim bránila. Osobitný dôraz kladú na to, že vernosť dedičstvu apoštolov je pre poapoštolskú Cirkev hlavnou podmienkou, aby ostala Kristovou Cirkvou a vyznávala Ježiša Krista podľa svedectva apoštolov.
Ich náboženský význam je aj v tom, že venujú veľkú pozornosť problémom života a viery kresťanských spoločenstiev. V tomto zmysle Jakubov list zdôrazňuje potrebu dobrých skutkov, Prvý Petrov list vyzýva kresťanov, aby brali vážne svoju spásu a vytrvali v prenasledovaniach, a Druhý Petrov list vystríha čitateľov pred falošnými učiteľmi a pokušeniami tohto sveta. Podobné ponaučenia dáva aj Júdov list, kým Prvý, Druhý a Tretí Jánov list odporúčajú, aby sa kresťania stránili predstaviteľov gnosticko-doketistickej náuky a neporušene zachovávali Ježišov príkaz lásky.