Jer+4

Úvod, hl. 1

Nadpis knihy. - 1Reči Jeremiáša, syna Helkiášovho, spomedzi kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine. 2Pán hovoril k nemu v dňoch júdskeho kráľa Joziáša, syna Amonovho, v trinástom roku jeho panovania, 3aj v dňoch júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku júdskeho kráľa Sedekiáša, syna Joziášovho, až po presídlenie Jeruzalema v piatom mesiaci. (*) (Tieto verše sú nadpisom Knihy. Zahrňujú Jeremiášovu činnosť len do 11. roku panovania Sedekiáša. Dnešná Kniha Jeremiášova obsahuje však aj udalosti po tomto roku, preto je pravdepodobné, že úvod bol pôvodne určený pre kratšiu zbierku, ktorú neskoršie sám prorok alebo jeho učeník Baruch doplnil časťami, ktoré hovoria o udalostiach po spomenutom roku, no v nadpise to neoznačil. O životopisných dátach prorokových a dejepisných údajoch pozri úvod.)

Povolanie za proroka. - 4Pán prehovoril ku mne takto:

5

"Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa,
skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa,
za proroka pre pohanov som ťa ustanovil."

(*) (Nie je tu reč o tom, že by Boh bol Jeremiášovi už pred narodením odpustil dedičný hriech a obdaril ho posväcujúcou milosťou. Hovorí sa len o jeho zasvätení, určení k prorockému úradu.)

6I povedal som: "Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som." 7Ale Pán mi riekol:

"Nehovor: »Mladučký som,«
lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem,
a povieš všetko, čo ti prikážem.

8

Neboj sa ich, veď ja som s tebou,
aby som ťa vyslobodil!" - hovorí Pán.

9Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol:

"Hľa, vložil som svoje slová do tvojich úst!

10

Pozri, postavil som ťa dnes
nad národy a nad kráľovstvá,
aby si vytrhával a rúcal,
nivočil a pustošil,
aby si budoval a sadil."

(*) (Treba si všimnúť, že sa štyrmi výrazmi označuje rúcanie a len dvoma budovanie. Toto je skutočný ráz knihy. Predpovedá väčšinou pohromy a len miestami preráža v nej nádej na požehnanú budúcnosť.)

Prút mandľovníka. - 11Pán sa ma pýtal toto: "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Vidím prút mandľovníka." 12A Pán mi povedal: "Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho." (*) (V pôvodine je slovná hračka. Prút mandľovníka sa v prorokovej materčine volá "bdelý prút", pretože sa prvý prebúdza zo zimného spánku a bedlí, keď ostatné rastliny ešte spia. I Boh bude bedliť a splní, čo predpovedal.)

Kypiaci hrniec. - 13Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu." (*) (Obsah hrnca kypel od severu. Najmocnejší nepriatelia Júdska prichádzali naozaj od severu.) 14Nato mi Pán povedal:

"Od severu kypí nešťastie
na všetkých obyvateľov krajiny.

15

Bo hľa, ja zavolám všetky kmene
kráľovstiev severu - hovorí Pán.
Prídu a každý postaví svoj trón
pred vchodom do brán Jeruzalema
proti všetkým jeho múrom vôkol
a proti všetkým júdskym mestám.

(*) (Tróny sú kreslá vojvodcov nepriateľských vojsk, ktoré budú obliehať Jeruzalem.) 16

I prerokujem s nimi svoj spor
pre všetku ich zlobu, že ma opustili,
že okiadzali cudzích bohov
a klaňali sa dielu svojich rúk."

(*) (Národ okiadzal cudzích bohov, keď im prinášal kadidlové a zápalné obety.)

Povzbudenie proroka

17

"Ale ty si opáš bedrá,
povstaň a rozpovedz im
všetko, čo som ti prikázal!
Nemaj pred nimi strach,
aby som ťa nimi nenastrašil!

(*) (Dlhý šat, aký nosili Izraeliti, bolo treba podpásať, keď sa niekto chystal na cestu, do roboty alebo do boja. Aj na Jeremiáša čaká robota a boj. – Koniec verša znie vo Vulg: "a nedopustím, aby si sa bál".) 18

A ja, hľa, urobil som ťa dnes
opevneným mestom, železným stĺpom
a kovovým múrom proti celej krajine,
proti kráľom Júdska a jeho kniežatám,
proti jeho kňazom a ľudu krajiny.

19

Budú s tebou zápasiť, ale nepremôžu ťa,
lebo s tebou som ja - hovorí Pán,
aby som ťa vyslobodil."

Proroctvá z čias kráľa Joziáša hl. 2 - 6

Nevernosť Izraela

Sľubný začiatok

1

Pán prehovoril ku mne takto:

2

"Choď a volaj do uší Jeruzalema:
Toto hovorí Pán:
Spomínam na milotu tvojej mladosti,
na lásku tvojich zásnub,
keď si ma nasledoval na pustatine,
v nezasiatej krajine.

(*) (Počas putovania na púšti bol národ ešte vernou snúbenicou Pánovou.) 3

Izrael bol svätým Pánovým,
prvotinami jeho úrody,
tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci,
dopadlo na nich nešťastie" -
hovorí Pán.

(*) (Prvotiny úrody boli zasvätené Pánovi, museli sa doniesť do svätyne (Ex 23,19) a nik nesmel beztrestne z nich jesť, ak na to nebol oprávnený (Lv 22,9 n.; porov. Lv 5,14).)

Vierolomnosť

4

Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov
a všetky rodiny Izraelovho domu!

5

Toto hovorí Pán:
"Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,
že sa vzdialili odo mňa,
išli za márnosťou a márnymi sa stali?

(*) (Márnosťou volá prorok modly.) 6

A nehovorili: »Kdeže je Pán,
ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,
ktorý nás vodil pustatinou,
krajinou pustou a hrboľatou,
krajinou suchou a temnou,
krajinou, ktorou neprejde nikto
a ani človiečik v nej nebýva?«

(*) (Obsahujú reči z prvých rokov čias kráľa Joziáša. Jeremiáš odvoláva sa v nich na dejiny národa, ktorého pomer k Bohu prirovnáva k manželstvu. Pozri pozn. k Iz 50,1 n.) 7

A voviedol som vás do krajiny sadov,
aby ste požívali jej plod a jej dobro.
Vy ste však prišli a sprznili moju zem
a moje dedičstvo ste spravili odporným.

(*) (Vulg slovo Karmel, ktoré znamená všeobecne "záhradu, sad", pokladá za vlastné meno známeho pohoria. – Izraeliti poškvrnili zem Pánovu (Svätú zem) svojimi hriechmi, hlavne modloslužbou.) 8

Kňazi nevraveli: »Kdeže je Pán?«
Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali
a pastieri sa mi spreneverili,
proroci veštili menom Bála
a za bezmocnými bôžikmi chodili.

(*) (Tí, čo chápu Zákon, sú zákonníci. Pastieri sú vodcovia ľudu.) 9

Preto sa ešte budem pravotiť s vami
- hovorí Pán -
i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.

Veľkosť viny

10

Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite,
pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne,
pozrite, či sa stalo čosi také!

(*) (Kitejci boli obyvatelia fenickej kolónie Kition na ostrove Cyprus. Kedarania boli kočovníci na sýrsko-arabskej púšti.) 11

Ak si národ zmenil bohov
- nuž to ani nie sú bohovia!
Môj národ však zamenil svoju slávu
za čosi bezvládne.

12

Zdeste sa nad tým, nebesá,
zhrozte sa veľmi, preveľmi,
hovorí Pán.

13

Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud:
mňa opustili, prameň živých vôd,
aby si vykopali popraskané cisterny,
ktoré vodu udržať nemôžu.

(*) (Živou vodou volali Izraeliti vodu z prameňa, ktorá bola v Palestíne veľmi vzácna. Neživou bola voda dažďová, ktorú zbierali do vykopaných jám, cisterien.)

Národ škodil len sebe

14

Či je Izrael otrokom?
Či je sluhom, narodeným v dome?
Prečože sa stal korisťou?

15

Levy nad ním revali,
pozdvihovali svoj hlas,
jeho pôdu obrátili na púšť;
mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.

16

I synovia Nofu a Tafnesu
ťa vypásli až po temä.

(*) (Nof je Memfis, egyptský Men-no-fer, južne od dnešnej Káhiry. Tafnes, grécky Dafne, dnešné Tell Defenneh, bola kedysi dôležitá pevnosť neďaleko Pelusiumu.) 17

Či ti to nezapríčinil
odpad od Pána, tvojho Boha,
keď ťa viedol po ceste?

18

Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta,
aby si pil vody Nílu?
A čo chceš na ceste do Asýrska,
aby si pil vody Eufratu?

(*) (Modly, popraskané cisterny, národu nepomohli, preto hľadá "vodu", pomoc inde, a to raz v Egypte, inokedy v Asýrsku. Vulg prekladá mená riek; miesto Nílu má: "vodu mútnu" miesto Eufratu: "vodu rieky".) 19

Tvoj zločin ťa stresce,
skárajú ťa tvoje nevernosti.
Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké,
že si opustil Pána, svojho Boha,
že si nemal bázeň predo mnou,
hovorí Pán, Jahve zástupov.

(*) (Modloslužbou páchanou na výšinách a pod košatými stromami porušuje izraelský národ manželskú vernosť, ktorou je zaviazaný Pánovi (porov. Iz 50,1; Oz 4,12-14; Dt 12,2; 23,17-18; 2 Kr 23,4-8).)

Modloslužba

20

Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo,
roztrhal si svoje putá
a povedal si: »Nebudem otročiť!«
A na každom vyvýšenom kopci
a pod každým zeleným stromom
si sa rozvaľoval v smilstve.

21

Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený,
ako samé pravé semä.
Ako si sa mi zmenil!
Vinič spotvorený, cudzí!

(*) (Podobenstvo o vinici pozri Iz 5,1 n.) 22

I keby si sa obmyl sodíkom
a lúhom by si plytval,
škvrnou bude tvoj zločin predo mnou,
hovorí Pán, Jahve.

23

Ako len vravíš: »Nepošpinil som sa,
za Bálom som sa nevláčil.«
Hľaď na svoju púť v údolí,
poznaj, čo si urobil,
ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,

(*) (Spomína sa tu údolie Ben-Hinom (Ben-Hinnom) pri Jeruzaleme. Tam bola povestná modlárska svätyňa Tofet, kde Izraeliti obetúvali Molochovi ešte aj svoje deti (porov. 7,31; 19,2-6; 32,35).) 24

oslica divá, naučená na púšť,
čo v roztúženosti chmáta vzduch;
ktože jej chlipnosť ukojí?
Kto ju hľadá, neunaví sa,
nájde ju v jej mesiaci.

(*) (Zvieratá sú zdivené, len keď príde ich mesiac, Izrael ustavične sa vláči a volá za modlami, div si nezoderie obuv a div mu nevyschne gágor.) 25

Chráň si nohy pred nahotou
a svoj gágor pred smädom!
Lež povedala si: »Darmo je! Nie!
Veď milujem cudzincov
a budem chodiť za nimi!«

Následky modlárstva

26

Ako sa hanbí prichytený zlodej,
tak sa hanbí dom Izraelov,
oni, ich králi a kniežatá,
aj ich kňazi a proroci.

27

Drevu hovoria: »Ty si môj otec«
a kameňu: »Ty si ma zrodil.«
Ku mne si obrátili šiju, nie tvár,
ak ich však stihne bieda, volajú:
»Povstaň a zachráň nás!«

28

Nuž kde máš bohov, čo si si narobil?
Nech vstanú, či ťa v biede zachránia?
Veď koľko máš miest,
toľko máš aj bohov, Júda!

29

Prečo sa pravotíte so mnou?
Spreneverili ste sa mi všetci,
hovorí Pán.

30

Nadarmo som bil vašich synov,
neprijali výstrahu,
váš meč hltal vašich prorokov
ako pustošiaci lev."

31

Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo:
"Či som púšťou Izraelovi?
Či krajinou temnôt?
Prečo vravíš, ľud môj: »Vzbúrili sme sa,
viac nepôjdeme k tebe!«?

32

Či panna zabudne na svoj skvost,
nevesta na svoj opasok?
Môj ľud však na mňa zabudol
od nespočetných dní.

33

Ale si len upravuješ cestičky
na vysliedenie lásky!
Preto si aj na zločiny
privykol svoje cesty.

34

Ešte i na lemoch ti objavili
krv našich biednych, nevinných:
nepristihol si ich pri vlámaní,
ale pri terebintách.

(*) (Kto zabil zlodeja, pristihnutého pri vlámaní, nebol podľa zákona vrah (Ex 22,2). Izrael však zabíja svoje obete pri terebintách (tak treba asi opraviť tento ťažký verš so LXX). Rozumie sa to o obetovaní detí, ktoré sa aj u Iz 57,5 spája s modloslužbou pri terebintách.) 35

A hovoríš: »Veď som nevinný,
hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.«
Hľa, tu som, posúdim ťa,
pretože vravíš: »Nezhrešil som.«

36

Čože sa tak veľmi ponáhľaš
zmeniť si cestu?
Aj s Egyptom pohoríš,
ako si pohorel s Asýrskom.

37

Aj odtiaľ budeš vychádzať,
že budeš ruky držať nad hlavou,
lebo Pán odvrhol tvoje opory,
úspech s nimi mať nebudeš.

(*) (Na znak žiaľu a zúfalstva dávali si ruky nad hlavu a zalamovali nimi.)

Obrátenie ešte možné

1

(Hovoria:) Keď muž prepustí ženu
a ona odíde od neho
a oddá sa inému mužovi,
či sa ešte vráti k nej?
Či nie je takáto žena celkom sprznená?
Nuž ty si smilnil s mnohými priateľmi
a máš sa vrátiť ku mne? - hovorí Pán.

(*) (Dt 24,2-4 zakazuje mužovi vziať si znova za manželku ženu, ktorú raz prepustil, ak sa znova vydala.) 2

Pozdvihni oči na hole a pozri,
kde ťa poškvrnili!
Vysedával si im na cestách
ako Arab na pustatine.
Tak si znesvätil zem
smilstvami a svojimi zločinmi.

(*) (Arabskí beduíni striehli na púšti, koho by mohli olúpiť.) 3

Preto prestala pŕška
a nebolo neskorého dažďa.
Lenže ty si mal čelo sťa neviestka,
nehanbil si sa.

4

Všakže, teraz voláš ku mne: »Otče,
si mi priateľom z mladosti!

(*) (Porov. pozn. k Iz 54,6.) 5

Či sa večne budeš mrzieť?
Bez konca budeš prechovávať hnev?«
Tak hovoríš, ale robíš zle,
koľko len vládzeš."

Hriech Izraela a Júdu. - 6Pán mi povedal v dňoch kráľa Joziáša: "Videl si, čo robila odpadlica Izrael? Chodila na všetky vyššie vrchy a pod každý zelený strom a tam smilnila. (*) (O Joziášovi pozri úvod. – Modlárstvo páchali na výšinách a pod košatými stromami. – O pomere Boha k národu pozri pozn. k Iz 50,1 n.) 7Myslel som si: Až toto všetko popácha, vráti sa ku mne, ale nevrátila sa. I videla to nevernica, jej sestra, Júda, 8videla, že som odohnal odpadlicu, Izrael, práve preto, že cudzoložila, a dal som jej priepustný list, ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona. 9A svojím krikľavým smilstvom poškvrnila zem, cudzoložila s kameňom a drevom. (*) (Rozumej: Júda sa klaňal modlám z kameňa a dreva.) 10Hej, jej sestra nevernica sa ani napriek tomuto všetkému nevrátila ku mne z celého svojho srdca, ale iba zdanlivo," hovorí Pán.

11Pán mi povedal:

"Spravodlivejšia je odpadlica Izrael
než nevernica Júda.

(*) (Júdsko dostalo viac milostí. Keď aj napriek tomu ostáva v hriechu, vina jeho je väčšia, než bola vina Izraelskej ríše.)

Obrátenie Izraela

12

Choďže, volaj tieto slová k severu a vrav:
Vráť sa, odpadlica Izrael, hovorí Pán,
nebude sa mi na vás mračiť tvár,
veď som milosrdný, hovorí Pán. -
Nebudem sa hnevať naveky.

13

Len uznaj svoj hriech,
že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu,
že si blúdila po cestách za cudzincami
pod každým stromom zeleným,
ale na môj hlas si nepočúvala,
hovorí Pán.

Obrátenie Júdu. Spása mesiášska

14

Vráťte sa, odbojní synovia - hovorí Pán,
veď ja som vaším manželom!
Nuž vezmem vás: jediného z mesta
a dvoch z pokolenia
a zavediem vás na Sion.

15

I dám vám pastierov podľa svojho srdca,
budú vás vodiť dôvtipom a múdrosťou.

16

A keď sa rozmnožíte
a budete plodní v krajine,
v tých dňoch - hovorí Pán -
nebudú viac hovoriť:
»Archa Pánovej zmluvy,«
ani im na myseľ nepríde,
nebudú na ňu spomínať ani ľutovať,
ani ju nezhotovia viac.

(*) (Stredom starozákonnej bohoslužby bola archa zmluvy, no v časoch mesiášskych, o ktorých tu prorok hovorí, ani za ňou nebudú vzdychať. Starozákonné obrady budú teda zrušené, ráz novozákonnej bohoslužby bude celkom iný. Trónom Pánovým nebude archa zmluvy (porov. pozn. k Iz 66,1), ale celý Jeruzalem, ktorý sa tu predstavuje ako stredisko nového, všeobecného, všetkým národom prístupného náboženstva.) 17

V tom čase sa Jeruzalem bude volať
trónom Pánovým
a zídu sa k nemu všetky národy,
k Pánovmu menu do Jeruzalema;
a už viac nepôjdu
za hriešnou tvrdosťou svojho srdca.

18

V ten deň pôjde Júdov dom
k domu Izraelovmu
a prídu spolu zo severnej krajiny
do krajiny, ktorú som dal vašim otcom.

Nevďak Izraela

19

Ja som však povedal:
Akože ťa pripočítam k synom
a dám ti rozkošnú krajinu,
najskvostnejšie dedičstvo medzi národmi?
A povedal som: Budeš ma volať: »Otec môj«
a neodstúpiš odo mňa.

20

Ako sa spreneverí žena priateľovi,
tak ste sa mi spreneverili, dom Izraelov,"
hovorí Pán.

Vyznanie viny

21

Čuj! Na holiach počuť plač,
nárek synov Izraela,
lebo si pokrivili cesty,
zabudli na Pána, svojho Boha.

22

"Vráťte sa, odbojní synovia,
vyliečim vašu spurnosť."
"Pozri, my prichádzame k tebe,
veď ty si Pán, náš Boh!

23

Ozaj klamom sú kopce
i lomoz vrchov.
Len v Pánovi, našom Bohu,
je spása Izraela.

24

A »Hanba« pohltila mozole našich otcov
(od našej mladosti),
ich ovce a dobytok,
ich synov a dcéry.

(*) (Modly im nepomohli, hoci im obetovali všetko, dokonca aj vlastné deti. "Hanbou" volali Izraeliti vo svojich jasnejších chvíľach falošného boha Bála. Pretože všetko obetovali "Hanbe", Bálovi, sú teraz celkom pohrúžení v hanbe.) 25

Preto ležíme vo svojej hanbe
a zakrýva nás naša potupa;
veď sme zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu,
my i naši otcovia
od svojej mladosti až po dnešný deň;
nepočúvali sme hlas Pána, svojho Boha."

(*) (Do Jeremiášovho času.)

Omilostenie

1

"Ak sa obrátiš, Izrael, hovorí Pán,
vráť sa ku mne!
A ak odstrániš spredo mňa svoje ohavy,
nebudeš viac blúdiť.

(*) ("Ohavy" sú modly.) 2

Vtedy budeš prisahať: »Ako žije Pán!«
poctivo, pravdivo a spravodlivo."
V ňom sa budú žehnať národy
a v ňom sa budú chváliť.

3

Lebo takto hovorí Pán mužom Júdska a Jeruzalema:
"Preorte si úhor
a nesejte do tŕnia!

(*) (Kto by sa uspokojil len vonkajšími prejavmi náboženstva bez vnútornej obnovy, bez "obriezky srdca", konal by ako roľník, ktorý seje na tŕnie a burinu bez toho, žeby zoral pôdu.) 4

Obrežte sa Pánovi,
odstráňte predkožku svojho srdca,
mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema,
ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev
a bude horieť neuhasiteľne
pre zlobu vašich skutkov.

Pohroma vojny

5

Oznámte v Júdsku,
rozhláste v Jeruzaleme a povedzte,
zahlahoľte v krajine na trúby,
volajte naplno a hovorte:
»Zrazte sa, pôjdeme do opevnených miest!«

6

Hore so zástavou, na Sion,
utekajte a nezastavujte sa!
Lebo od severu privediem nešťastie
a dôkladné zrútenie.

(*) (K výrazu "od severu" pozri pozn. k 1,13.)
7

Vystúpil lev zo svojej húštiny,
vyrazil ničiteľ národov,
vyšiel zo svojho ležiska,
aby z tvojej krajiny urobil púšť.
Vypáli ti mestá,
že v nich neostane ani duše.

(*) (Lev je nepriateľské vojsko.) 8

Preto sa odejte vrecovinou,
nariekajte a kvíľte,
lebo blčiaci hnev Pánov
neodstúpi od nás.

9

I stane sa v ten deň - hovorí Pán,
zmizne srdnatosť kráľa
a srdnatosť kniežat,
stŕpnu kňazi
a zdesia sa proroci."

(*) (Vodcovia národa boli smelí, len kým nebolo nepriateľa.) 10

A budú hovoriť: "Ach, Pane, Jahve,
veru si sklamal tento ľud
a Jeruzalem, keď si vravel:
»Budete mať pokoj;«
a hľa, meč vniká až do duše."

(*) (Obviňujú Pána, hoci ich oklamali len veštci, ktorých ľahko mohli rozoznať od pravých prorokov.)
11

V tom čase budú hovoriť o tomto ľude a o Jeruzaleme:
"Horúci vietor hôľ
púšťou (sa rúti) na dcéru môjho ľudu,
nie aby vial a nie aby čistil.

(*) (Horúci vietor znázorňuje nepriateľské vojsko.) 12

Zúrivý vietor mi prichádza odtiaľ:
teraz aj ja vyhlásim nad nimi svoj súd."

13

Hľa, dvíha sa ako oblaky,
jeho vozy sú sťa víchrica,
jeho kone sú rýchlejšie od orlov.
Beda nám, sme zničení!

14

Očisť si, Jeruzalem, srdce od zloby,
aby si sa zachránil;
dokiaľže budú bývať u teba
tvoje zločinné myšlienky?

15

Veď čuj! Z Danu oznamujú
a hlásia nešťastie z vrchov Efraimu.

(*) (Dan je najsevernejšie mesto Palestíny. Površie Efraim tiahne sa stredom Svätej zeme, teda už na hraniciach Júdska.) 16

Oznamujte národom: "Hľa, tu sú!"
Hláste Jeruzalemu:
"Obliehači prichádzajú z ďalekej krajiny,
dvíhajú svoj hlas proti mestám Júdska.

17

Obkľučujú ho sťa poľní hájnici,
pretože mi vzdoroval," hovorí Pán.

18

Tvoje cestičky a tvoje skutky
ti to narobili.
Je to pre tvoj hriech, že je to trpké,
že ti to preniká až k srdcu.

19

Vnútro moje, vnútro moje, hyniem!
Steny môjho srdca!
Srdce sa mi búri,
nebudem mlčať,
veď duša mi začula hlas trúby,
lomoz vojnový.

(*) (Bolesť prorokova pre pohromu vlasti taká prudká, že ju cíti až vo svalstve srdca.) 20

Skaza za skazou praská,
veď hynie celá krajina,
v okamihu hynú moje stany,
podchvíľou moje šiatre.

21

Dokedy budem vidieť zástavu,
počúvať zvuky trúby?

22

"Veď môj ľud je prihlúpy,
nepoznáva mňa;
sú to sprostí synovia,
pochopenia nemajú;
sú múdri na zločin,
a dobro robiť nevedia."

23

Videl som zem: hľa, pustá je a prázdna;
a nebesá: ich svetla nebolo.

24

Videl som vrchy: hľa, triasli sa
a všetky pahorky sa knísali.

25

Videl som, hľa, nebolo človeka
a všetky vtáčky nebies uleteli.

26

Videl som, hľa, sad je púšťou
a všetky jeho mestá sa zrútili pred Pánom,
pred žiarom jeho hnevu.

27

Lebo toto hovorí Pán:
"Spustošená bude celá krajina,
ale celkom ju nezničím.

28

Pre toto bude žialiť zem,
tam hore sčernejú nebesá,
lebo som povedal a rozhodol,
neobanujem a neodstúpim od toho."

29

Pred krikom jazdcov a lukostrelcov
celé mesto uteká,
vnikli do húštin,
vyliezli na bralá.
Každé mesto je opustené,
nebýva v nich ani človiečik.

30

Čo budeš robiť ty, spustošená?
Keď si purpur obliekaš,
keď sa ozdobuješ skvostmi zlatými,
keď si rozširuješ oči farbičkou:
darmo sa krášliš,
tvoji milovníci opovrhnú tebou,
budú ti siahať na život.

31

Veď počujem sťa hlas rodičky,
kvílenie ako prvôstky.
Hlas dcéry Sionu!
Stoná, rozkladá rukami:
"Ach, beda mi!
Duša mi klesá pred vrahmi."

Trest je zaslúžený

Skazenosť Jeruzalema

1

"Pochoďte ulice Jeruzalema,
pozerajte, vyzvedajte
a hľadajte po jeho námestiach,
či nájdete muža,
čo koná spravodlivo
a vyhľadáva pravdu,
tak mu odpustím.

2

A keď hovoria: »Ako žije Pán,«
isteže prisahajú krivo."

3

Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu?
Udrel si ich, ale necítili,
znivočil si ich, odmietli výstrahu,
tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň,
nechceli sa obrátiť.

4

Ja však som povedal: "Sú to len bedári,
prihlúpi, že nepoznajú cestu Pánovu,
spravodlivosť svojho Boha.

5

Zájdem si k veľkým, tým budem hovoriť,
veď tí poznajú cestu Pánovu,
spravodlivosť svojho Boha."
Lenže tí podobne polámali jarmo,
roztrhali povrazy.

Spustošenie krajiny

6

Preto ich zrazí lev z lesa,
vlk púšte ich znivočí,
poza ich mestá striehne leopard,
ktokoľvek z nich vykročí, toho roztrhá,
pretože sa rozmnožili ich hriechy,
ich vzbury sú primocné.

(*) (Divé zvieratá znázorňujú nepriateľské vojsko.) 7

"Ako ti to mám odpustiť?
Tvoji synovia ma opustili
a prisahali na nebohov.
Sýtil som ich, a cudzoložili,
v dome neviestky sa schádzali.

(*) (Cudzoložstvo rozumej predovšetkým o modloslužbe. Ale k tejto sa často družila aj telesná nemravnosť a Izraeliti sa jej dopúšťali.) 8

Bujnými, prekŕmenými žrebcami sú,
každý erdží za ženou blížneho.

9

Či toto nemám navštíviť? - hovorí Pán.
Či na národe, ktorý je takýto,
nemá sa pomstiť moja duša?

Súd

10

Vylezte na jeho múry, nivočte,
ale nespustošte úplne!
Odstráňte jeho výhonky,
lebo tie nepatria Pánovi.

(*) (Porov. 4,27.) 11

Veď spáchali proti mne velezradu
dom Izraelov a dom Júdov,"
hovorí Pán.

12

Popreli Pána, hovorili: "Nie on!
Nepríde na nás nešťastie,
neuzrieme meč a hlad.

13

Proroci sú však ako vzduch
a proroctva u nich niet,
nech sa im stane tak!"

14

Nuž takto hovorí Pán, Boh zástupov:
"Pretože hovoria takéto reči,
hľa, obrátim svoje slová
v tvojich ústach na oheň
a tento ľud na drevo a strávi ich.

Neznámy nepriateľ

15

Hľa, ja privediem národ zďaleka
proti vám, dom Izraelov,
hovorí Pán.
Je to národ vytrvalý,
národ pradávny,
národ, ktorého reč nepoznáš
a nerozumieš, čo hovorí.

(*) (Nepriateľský národ – Babylonci – budú svojimi šípmi, ktoré nosia v tulci, rozosievať smrť a hroby.) 16

Jeho tulec je sťa otvorený hrob,
hrdinovia sú všetci.

17

Vyje ti žatvu a chlieb,
vyje ti synov a dcéry,
vyje ti ovce a statok,
vyje ti hrozno a figy,
mečom ti zaujme opevnené mestá,
na ktoré si sa ty spoliehal.

18

Ale ani v tie dni (hovorí Pán) vás nezničím úplne."

(*) (Predpovedá sa babylonské zajatie.)
19

Akže sa spytujú: "Prečo nám Pán, náš Boh, urobil toto všetko," odpovedz im: "Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v cudzej krajine."

Nerozumný a lakomý národ

20

Toto ohláste v Jakubovom dome
a u Júdu oznámte:

21

"Počujte toto,
národ hlúpy a nechápavý,
ktorí majú oči, a nevidia,
aj uši, a nečujú."

22

Či sa nebojíte mňa? - hovorí Pán.
Či sa netrasiete predo mnou,
ktorý som piesok určil moru za breh
sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí?
Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič,
jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.

23

Lenže tento národ má
srdce odbojné a vzdorovité,
odstúpili, odišli.

24

A nemysleli si v srdci:
"Bojmeže sa Pána, svojho Boha,
ktorý dá pŕšku, včasný dážď
a dážď neskorý v pravý čas
a týždne určené na žatvu
nám zachová."

(*) (Včasným volali jesenný dážď, neskorým jarný. V dobe žatvy – medzi Veľkou nocou a Turícami – v Palestíne nepršalo. Ak im predsa nepriaznivé počasie pokazilo úrodu, to pokladali ako trest za hriechy.) 25

Vaše hriechy zmiatli toto,
vaše zločiny odďaľujú od vás blaho.

26

Veď aj v mojom ľude nájdu sa zločinci,
striehnu sťa poľovníci zhrbení,
stavajú osídla na chytanie ľudí.

27

Sťa košina, plná vtáčat,
podvodu plné sú ich domy:
takto zmohutneli a zbohatli,

28

stučneli, stlstli,
hriešne prekročili môj príkaz,
nezastanú sa pravoty siroty,
(jednako prospievajú)
a biednym neprisúdia právo.

29

Či toto nemám navštíviť?
- hovorí Pán.
Či na národe, ktorý je takýto,
nemá sa pomstiť moja duša?

(*) (Porov. vyššie v. 9.)

Falošní proroci a kňazi

30

Hrôza a ošklivosť
šíri sa v krajine.

31

Proroci prorokujú klamstvo
a kňazi vládnu na vlastnú päsť;
môj ľud však má toto rád.
Ale čo spravíte, keď tomu bude koniec?

(*) (Falošní proroci, ktorých neposlal Boh, zaliečali sa ľudu a predpovedali mu samý blahobyt. Kňazi tiež zneužívali svoj úrad; podľa Vulg: "tlieskali rukami", prisviedčali k podvodným predpovediam falošných prorokov.)

Výstraha Jeruzalemu

Nepriateľ sa blíži

1

Utečte, synovia Benjamínovi,
z Jeruzalema preč!
V Tekue trúbte na trúbe,
nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu!
Lebo od severu hrozí nešťastie
a veľké pustošenie.

(*) (Opevnené hlavné mesto Jeruzalem prijalo v čase vojny aj ubehlíkov z iných miest; porov. 4,5 n. Prorok však predpovedá takú pohromu Jeruzalema, že aj vlastní obyvatelia mesta, príslušníci kmeňa Benjamínovho, budú musieť z neho ujsť. Jeruzalem patril čiastočne kmeňu Júda, čiastočne kmeňu Benjamín; hranica medzi územiami týchto dvoch kmeňov tiahla údolím Hinom (Hinnom), v južnej čiastke mesta. I túto južnú časť budú musieť vyprázdniť. Benjamínovci budú musieť utekať ďalej na juh, do Tekuy (asi 16 km južne od Jeruzalema) a Bet-Keremu, keďže nepriateľ prichádza od severu (porov. 1,13 n.; 4,6). Poloha Bet-Keremu nie je bližšie známa.) 2

Krásnu a rozmaznanú
dcéru Siona zničím.

3

Prídu k nej pastieri so svojím stádom,
postavia vôkol nej stany
a každý vypasie svoj úsek.

(*) (Rozumej: Nepriateľskí vojvodcovia obkolesia mesto svojimi vojskami a znivočia ho.)
4

"Chystajte proti nej boj!
Hor’ sa, tiahnime cez poludnie!
Beda nám, veď skláňa sa deň
a večerné tiene sa predlžujú!

5

Hor’ sa, tiahnime v noci
a spustošme jej paláce!"

6

Lebo takto vraví Pán zástupov:
"Vytínajte stromy,
stavajte násyp proti Jeruzalemu.
Je mestom navštívenia:
je v ňom samé násilie.

7

Ako zo studne vyviera voda,
tak z neho vyviera zloba,
násilie a útlak počuť v ňom,
pred tvárou mám stále rany a jazvy.

8

Prijmiže výstrahu, Jeruzalem,
by sa mi od teba neodtrhla duša,
aby som z teba neurobil púšť,
neobývanú krajinu."

Nekajúcnosť

9

Toto hovorí Pán zástupov:
"Dôkladne pooberajú hrozno,
zvyšky Izraela.
Prilož ruku ako vinohradník
na jeho vinič!"

(*) (Rozumej: Nepriateľ odvedie do zajatia z Júdska aj zvyšky národa.)
10

Proti komuže mám hovoriť
a svedčiť, aby počuli?
Ucho, hľa, majú neobrezané,
nemôžu počuť,
Pánovo slovo, hľa, je im na posmech,
nemajú v ňom záľubu.

(*) (Uši "neobrezané" sú tupé, rečiam Božím neprístupné.) 11

Plný som Pánovho hnevu,
zunovalo sa mi zdržovať ho.
"Vylejem ho na deti na ulici
aj na hlúčok mladíkov.
Áno, i muža chytia so ženou,
starca s tým, čo doplnil vek.

(*) (Prorok už bez ľútosti oznámi všetkým hrozby Pánove.) 12

Ich domy prejdú na cudzích,
polia a ženy podobne,
pretože vystriem ruku
proti obyvateľom krajiny,"
hovorí Pán.

13

Veď od najmenšieho po najväčšieho
všetci sú ziskuchtivci;
od prorokov až po kňazov
všetci páchajú podvod.

(*) (Falošní proroci a kňazi sa starajú o blaho národa tak, že ho ubezpečujú, že sa výstrahy Jeremiášove nesplnia a že bude pokoj.) 14

Liečia ranu dcéry môjho ľudu
ľahkovážne. Vravia:
"Pokoj, pokoj!" Ale pokoja niet!

15

Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť,
ale hanbiť sa nehanbia,
ani červenať sa nevedia.
"Preto padnú s tými, čo budú padať,
klesnú, až ich navštívim" - hovorí Pán.

Zatvrdnutý odboj ľudu

16

Toto hovorí Pán:
"Zastaňte na cestách a viďte,
skúmajte dávne chodníky;
a kde je dobrá cesta, choďte po nej,
tak si nájdete odpočinok pre dušu."
Ale povedali: "Nepôjdeme!"

(*) (Porov. Iz 58,1.) 17

Postavil som nad vás strážcov:
"Pozorujte na hlas trúby!"
Ale povedali: "Nebudeme pozorovať."

18

Preto počujte, národy
a ktorí pasiete ich stáda!

19

Počuj, zem:
"Hľa, ja privediem nešťastie
na tento ľud,
ovocie to ich úmyslov.
Veď na moje slová nepočúvali
a mojím zákonom pohrdli!

20

Načo mi je tymian,
ktorý prichádza zo Sáby,
a voňavá trsť z ďalekej krajiny?!
Vaše celopaly nie sú na záľubu
a vaše obety sa mi nepáčia."

(*) (Vonkajšia bohoslužba sa v chráme jeruzalemskom konala horlivo. Voňavá trsť, pozri pozn. k Iz 43,24. Lenže všetky tieto bohoslužby konali sa bez patričného ducha.) 21

Preto takto hovorí Pán:
"Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky
a potknú sa na nich
otcovia a synovia naraz,
občan a priateľ zahynú."

Vpád nepriateľa

22

Toto hovorí Pán:
"Hľa, zo severnej krajiny
prichádza ľud,
od končín zeme
dvíha sa veľký národ.

23

Držia kušu a kopiju,
ukrutní sú a bez milosti,
ich hlas hučí ako more
a nesú sa na koňoch,
vystrojení ako muž do vojny
proti tebe, dcéra Sionská."

24

"Počuli sme o ňom chýr,
ovisli nám ruky,
úzkosť nás pojala,
bôle ako rodičku."

(*) (Porov. s 50,41-43.) 25

Nechoďte na pole
a nekráčajte po ceste,
lebo meč nepriateľa,
hrôza je zôkol-vôkol.

26

Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou
a váľaj sa v popole,
sťa nad jedináčikom drž smútok,
prehorkú žalobu:
Ach, v okamihu prišiel
ničiteľ proti nám!

27

Ustanovil som ťa
za vyzvedača pre svoj ľud,
aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty.

28

Odbojní vzbúrenci sú všetci,
kráčajú za ohovárkou,
(kov a železo sú),
všetci sú skazení.

29

Mech horí, v ohni mizne olovo,
roztápač roztápa nadarmo:
zločincov nemožno vylúčiť.

30

Striebrom odhodeným ich volajú,
pretože Pán ich odhodil.

(*) (Národ odporuje všetkým prorokovým námahám, nie je to šľachetný kov, len železo. Roztápač, prorok, pracuje s takou námahou, že sa od veľkého ohňa zapáli aj mech, ktorým sa oheň rozduchoval. Aby sa kov lepšie tavil, prikladali k nemu aj olovo. Toto sa v prudkom ohni nielenže roztopilo, ale sa stráca a trosku jednako nemožno vylúčiť. Ak tento ľud bol niekedy aj striebrom, je len striebrom odhodeným, pretože ho Boh zavrhol.)

Reči po nastúpení Joakima na trón, hl. 7 - 20

Nespoliehať sa na chrám!. - 1Reč, ktorú povedal Pán Jeremiášovi: 2"Staň si do brány Pánovho domu, ohlás tam tieto slová a povedz: Počujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Pánovi. 3Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste. 4Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: »Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!« (*) (Národ sa ubezpečoval, že sa mu nič nemôže stať, lebo Pán, ktorý býva medzi nimi v chráme, nemôže dopustiť pohromu, v ktorej by zahynul aj chrám. Prorok z rozkazu Božieho podvracia túto márnu nádej.) 5Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo, 6cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi: 7nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.

8Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu. 9Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte? 10Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: »Sme v bezpečí,« len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti? 11Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? Veď aj ja vidím, hovorí Pán. (*) (Porov. Mt 21,13.) 12Choďte k môjmu príbytku do Šíla, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť svojho ľudu, Izraela! (*) (Po príchode národa do zasľúbenej zeme, najmä v dobe sudcov, bol svätostánok Pánov v Šílo, na území najsilnejšieho izraelského kmeňa Efraim. Pre zločiny Izraelitov tento stánok zahynul.) 13Teraz teda, preto, že robíte tieto rozličné skutky, (hovorí Pán), že som hovorieval k vám od svitu stále a nepočúvali ste, že som volal a neodpovedali ste: 14urobím s týmto domom, ktorý sa volá mojím menom, na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som urobil so Šílom. 15A odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo.

Modloslužba a nekajúcnosť

Kráľovná nebies. - 16A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším. 17Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema? 18Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili. (*) ("Kráľovná nebies" bola asi Aštarta, bohyňa lásky a úrodnosti, ktorú Kanaánci a s nimi aj Izraeliti uctievali spolu s Bálom, ktorého zas volali "kráľom neba".) 19Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu?

20Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne.

Poslušnosť je nad obety. - 21Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Celopaly hromaďte na žertvy a - jedzte mäso! (*) (Izraeliti spoliehali sa aj na obety, ktoré v chráme veľmi horlivo konali. Boli to však obety bezduché (porov. 6,20 n.), bolo to teda len mäso, a nie bohoslužobný úkon.) 22Veď som vašim otcom nič nehovoril a nič neprikázal o obetách a žertvách vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta. (*) (Pri východe z Egypta žiadal Boh poslušnosť (Ex 19,5). Obety, ktoré Boh krátko potom tiež prikázal, mali byť len vonkajším znakom poslušného a obetavého ducha, bez ktorého nemajú ceny (porov. Am 5,21 n.; Oz 6,6; Iz 1,11 n.; Mich 6,6-8).) 23Iba som im uložil príkaz, ktorý znel: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojím ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo.

24Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, išli za svojimi plánmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukázali mi chrbát a nie tvár. 25Odo dňa, čo vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes som deň čo deň posielal k nim rozličných svojich sluhov, prorokov, 26ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia. 27A ak im všetky tieto veci porozprávaš, nebudú ťa počúvať, ak budeš na nich volať, nedajú ti odpoveď. 28Povedz im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a nechce prijať výstrahu. Zahynula pravda, zmizla im z úst.

Zločiny v údolí Ben Hinom

29

Ostrihaj si a odhoď vlasy,
na holiach zaspievaj žalospev,
veď Pán zavrhol, odsotil
rod, na ktorý sa hnevá,

(*) (Vlasy boli ozdobou mužov a hlavne žien. Ostrihali si ich, len keď mali smútok.)

30pretože synovia Júdu pred mojím zrakom páchali zlo, (hovorí Pán), a svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili. (*) (Za časov kráľovských postavili Izraeliti viac ráz modly, "ohavnosti", do chrámu Pánovho (porov. napr. 2 Kr 21,4).) 31A vybudovali výšiny, Tofet, ktorý je v údolí Ben Hinom, aby tam v ohni upálili svojich synov a svoje dcéry, čo som im ja neprikázal, ani na myseľ mi to neprišlo. (*) (Pozri pozn. k Iz 30,33 a porov. Dt 12,31; Iz 57,5; Ez 16,20.36; 23,37-39; Ž 106,38 a Jer 19,6; 32,35.) 32Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že sa nebude viac hovoriť Tofet a údolie Ben Hinom, ale Údolie vraždenia. A pre nedostatok miesta budú pochovávať v Tofete. (*) (Tam, kde vraždili svoje deti, bude nepriateľ vraždiť ich, preto sa údolie Hinom smelo bude môcť volať údolím vraždenia. Hrobky nebudú stačiť a budú pochovávať v Tofete, čo bude pre túto pohanskú svätyňu veľká potupa.) 33Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal. (*) (Mnoho mŕtvol i tak ešte ostane nepochovaných, čo je pre mŕtveho veľkým zneuctením.) 34A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina."

1"V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema 2a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli. (*) (Vojsko nebies sú tu hviezdy.) 3A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov.

Národ je nenapraviteľný

4

A povieš im: Toto hovorí Pán:
Či, kto padne, nepovstane?
Či, kto sa odvráti, nenavráti sa?

5

Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem)
odpadom trvalým?
Pridŕžajú sa klamu,
odmietajú sa obrátiť.

(*) (Slovo v zátvorke nepatrí asi do osnovy (LXX).) 6

Pozoroval som, počúval:
hovorili, čo nie je pravda,
svoj zločin nik neoľutoval, neoželel;
vraj: »Čože som urobil?«
Vo svojom behu sa neobrátia
ako kôň, čo sa rúti do boja.

7

Ešte i bocian pod nebom
pozná svoje obdobie;
hrdlička, lastovička, žeriav
zadržia čas svojho príchodu,
ale môj ľud nepozná
Pánovo nariadenie.

(*) (Porov. Iz 1,3.) 8

Ako len hovoríte: »Múdri sme
a Pánov zákon máme my!«?
Nuž hej, na lož obrátil
lživý grifeľ pisárov.

(*) (Slovo "pisár" pred zajatím babylonským neoznačovalo len zákonníkov; zahrňovalo všetkých, čo boli zodpovední za zachovanie zákona, teda prorokov, kňazov, úradníkov.) 9

Zahanbení sú mudrci,
potkli sa, zakosílili;
hľa, opovrhli slovom Pánovým,
akúže múdrosť potom majú?

10

Preto oddám ich ženy iným,
ich polia podmaniteľom,
veď od najmenšieho po najväčšieho
sú ziskuchtiví všetci
a od prorokov až po kňazov
všetci pášu podvod.

11

Liečia ranu dcéry môjho ľudu
ľahkovážne. Vravia:
»Pokoj! Pokoj!«, ale pokoja niet.

12

Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť,
ale hanbiť sa nehanbia,
ani červenať sa nevedia.
Preto padnú s tými, čo budú padať,
v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.

(*) (Tieto verše chýbajú v LXX. Sú skoro totožné s veršami 6,12-15.)

Príde nešťastie

13

Ak som chcel oberať - hovorí Pán,
nebolo strapcov na viniči,
na figovníku nebolo fíg,
ale lístie uvädlo;
ak som ja dával, prestupovali.

14

»Prečože máme sedieť?
Zhromaždite sa a poďme
do opevnených miest,
nech tam zhynieme,
pretože nás zničí Pán, náš Boh,
a napojí nás otrávenou vodou,
lebo sme zhrešili proti Pánovi.

15

Čakať na pokoj? Niet nič dobrého!
Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!«

16

Od Danu počuť fučať jeho kone,
erdžanie jeho tátošov
otriasa celú zem.
Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu,
mesto i jeho obyvateľov.

(*) (Porov. 4,15.) 17

Lebo hľa, pošlem proti vám
hady, vretenice,
ktoré nemožno očarovať,
i budú vás hrýzť," hovorí Pán.

(*) (Porov. Nm 21,6.)

Žalosť proroka

18

Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje,
srdce mi je choré.

19

Počujte! Výkrik dcéry môjho ľudu
z ďalekej krajiny:
"Či Pán nie je na Sione,
či nie je na ňom jeho kráľ?"

"Prečo ma popudzovali svojimi modlami,
cudzími ničomnosťami?"

20

"Prešla žatva, leto pominulo,
a my nie sme zachránení!"

21

Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený,
smútim, hrôza sa ma zmocňuje.

22

Či nieto balzamu v Galaáde?
Či tam nieto lekára?
Áno, prečo sa nezacelie
rana môjho ľudu?

(*) (Zajordánska krajina Galaád bola bohatá na balzamové rastliny; porov. Gn 37,25; Ez 27,17. Balzamu sa pripisovala veľká liečivá sila (porov. 46,11).) 23(9,1)

Kiežby moja hlava bola studňou
a moje oči prameňmi sĺz:
oplakával by som vo dne v noci
zabitých dcéry môjho ľudu.

Prorok sa odvracia od ľudu

1(2)Kiežby som mal na púšti
vandrovnícku kolibu,
opustil by som svoj ľud
a odišiel by som od nich,
(3)

veď sú to všetko cudzoložníci, (tlupa odbojníkov).

2

"Naťahujú si kušu - svoj jazyk,
klam, a nie spravodlivosť
zavládli v krajine,
veď sa vrhajú z hriechu do hriechu,
mňa však nepoznajú, hovorí Pán.

(*) (Porov. verš 7.) 3(4)

Chráňte sa každý svojho blížneho,
nedôverujte vlastnému bratovi,
lebo každý brat podvádza
a každý priateľ zháňa ohovárky.

4(5)

Všetci sa podvádzajú vzájomne,
pravdu neprehovoria,
jazyk si cvičia v lživých rečiach,
sú skazení, nechcú sa obrátiť.

(*) (Koniec tohto a začiatok nasledujúceho verša prekladáme podľa LXX. V pôvodine je osnova porušená a ťažko dáva zmysel.) 5(6)

Útlak za útlakom,
podvod za podvodom!
Zdráhali sa poznať ma," hovorí Pán.

6(7)

Nuž toto hovorí Pán zástupov:
"Hľa, ja ich roztápam a skúmam;
veď akože mám konať
pre zločinnosť dcéry môjho ľudu?

(*) (Slovo "zločinnosť" sme doložili zo LXX. Z hebrejského textu muselo vypadnúť, lebo inak súvis ho rozhodne vyžaduje. – O vytápaní kovu pozri 6,27-30.) 7(8)

Ich jazyk je smrtiaci šíp,
ich ústa hovoria podvodne.
»Pokoj!« hovorí priateľovi,
v sebe však zamýšľa lesť.

8

Či ich nemám za to potrestať? -
hovorí Pán.
Či sa nemám pomstiť
na takomto národe?"

9

Na vrchoch spustím plač a kvílenie
a na lúkach púšte žalospev,
veď sú vyhorené, nik tam neprejde,
ani nepočuť hlasy stád;
nebeské vtáčky a zverina
ušla, utiekla.

(*) (Tento verš podáva žalospev národa a básnicky opisuje smrteľné ticho, ktoré v krajine zavládlo. Žalospev prerušuje reč Pánovu, ktorá sa potom končí vo verši 10. V LXX tejto ťažkosti niet, tá aj verš 9 dáva do úst Pánových: "Na vrchoch spustite plač a kvílenie!") 10

"A Jeruzalem obrátim na hŕbu skál,
na brloh šakalov,
z júdskych miest urobím púšť
bez obyvateľov."

Novšie výstrahy

11

Kto je taký múdry, že to pochopí?
Komu vraveli ústa Pánove, aby to zvestoval?
Pretože hynie krajina
ako vyhorená púšť, ktorou nik neprejde.

12A Pán hovorí: "Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním, 13ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia." (*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 14Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:

"Hľa, ja nakŕmim tento ľud palinou
a napojím ich otrávenou vodou,

(*) (O otrávenej vode pozri vyššie 8,14. Aj palina je obrazom trpkosti a nešťastia.) 15

rozptýlim ich medzi národmi, ktoré nepoznajú ani oni,
ani ich otcovia; a pošlem za nimi meč, kým ich nevyhubím.

16

Toto vraví Pán zástupov:
Pozorujte a zavolajte nariekačky, nech prídu;
po najmúdrejšie pošlite, nech sa dostavia."

(*) (V tých krajoch boli a podnes sú nariekačky z povolania, ktoré najímali k pohrebom.) 17

Nech sa náhlia a začnú nad nami nárek,
aby naše oči ronili slzy
a spod našich mihalníc vyvierala vlaha.

18

Veď čuj! Nárek počuť zo Siona:
"Ako sme znivočení
a zahanbení veľmi!
Veď opúšťame krajinu,
rozhádzali nám príbytky."

19

Počujte, ženy, slovo Pánovo,
vaše uši nech načúvajú slová jeho úst;
naučte svoje dcéry nariekať
a družka družku žalospev.

20

Lebo smrť vchádza našimi oknami,
vstupuje do našich palácov,
vybíja deti z ulice
a mladíkov z námestí.

21

Hovor! (Toto hovorí Pán:)
"Mŕtvoly ľudí padajú
ako hnoj na poli,
ako snop za žencom,
a nik ich nezdvihne."

(*) (Slová v zátvorke nepatria do osnovy, prerušujú žalospev na prostriedku.)

Nechváliť sa ničomnosťami

22

Toto hovorí Pán:
"Múdry nech sa nechváli múdrosťou,
silák nech sa nehonosí silou,
boháč nech sa nechváli svojím bohatstvom,

23

ale kto sa chváli, nech sa chváli tým,
že je rozumný a pozná mňa,
že ja som Pán, ktorý sa zľutúva,
prisluhuje právo a pravdu na zemi,
lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán.

24Hľa, prídu dni a navštívim všetkých obrezaných neobrezancov: (*) (Tu vypočítané národy mali, podobne ako Izraeliti, zavedený obrad obriezky. O Egypťanoch to dosvedčuje aj Herodot (II, 37,104). Národmi, "ktoré si holia okraje a bývajú na púšti", treba rozumieť arabských beduínov. Títo si do polkruhu holili okraje vlasov, čo bolo Izraelitom, ako pohanský zvyk, zakázané (Lv 19,27). – Izraeliti síce prevádzali obrad obriezky na svojom tele, ale o mravnú čistotu sa neusilovali, srdce mali nečisté, "neobrezané" (porov. Rim 2,25 n.), boli teda neobrezaní obrezanci.) 25Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce."

Ničomnosť modiel. - 1Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov. (*) (Babylonci pozorovali hviezdy a z rozličných nebeských znamení veštili; porov. Iz 47,13.) 2Toto hovorí Pán:

"Cestám národov sa nepriúčajte
a znamení nebies sa neľakajte,
ako sa ich ľakajú národy.

3

Veď zákony národov sú nič,
je to drevo zoťaté v hore,
dielo rúk umelca sekerou.

(*) ("Zákony národov" sú modly. Pozri Iz 44,9-20; Bar 6; Múd 14 n.) 4

Krášlia ich striebrom a zlatom,
upevňujú ich klinmi a kladivom,
aby sa neknísali.

5

Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria;
treba ich nosiť, lebo nechodia.
Nebojte sa ich, veď neublížia,
ale ani dobro konať nevládzu."

6

Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľký
a veľké i mocné je tvoje meno.

7

Kto by sa ťa nebál, kráľ národov?
Áno, tebe to patrí,
veď medzi všetkými mudrcmi národov
a vo všetkých ich kráľovstvách
nie je ti nič podobné.

8

Hlúpi a sprostí sú dovedna,
ich náuka je ničomná. Drevo je to,

9

striebro kované, donesené z Taršišu,
a zlato z Ofíru;
dielo umelca a rúk zlievača.
Červený a fialový purpur je ich odev,
všetko je to dielo umelcov.

(*) (Taršiš pozri Iz 2,16. – Miesto neznámej krajiny Ofaz číta Targum a sýrsky preklad Ofír (pozri pozn. k Iz 13,12). – O purpure pozri pozn. Iz 1,18.) 10

Ale Pán je opravdivý Boh,
on je Boh živý a večný kráľ,
od jeho prchkosti trasie sa zem,
národy nevydržia jeho hnev.

11Takto budete o nich hovoriť: "Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba." (*) (Tento jediný verš z celej Knihy proroka Jeremiáša je písaný rečou aramejskou. Je to dozaista neskorší dodatok, lebo ruší aj súvislú reč o pravom Bohu.)

12

Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou postavil svet
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

13

Keď sa ozve, na nebi zahučia vody,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu pripája hromy
a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.

(*) (Podľa semitského ľudového náhľadu Boh v nebeských skladištiach uschováva vietor, dážď, sneh atď.) 14

Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
hanby sa dožil pre modlu každý zlievač,
lebo klamom sú jeho liatiny
a ducha nieto v nich.

15

Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.

16

Jakubov údel nie je takýto,
ním je Stvoriteľ všetkého.
A Izrael je kmeň jemu vlastný,
Pán zástupov je jeho meno.

(*) (Pozri 51,15-19.)

Výstraha a ponosa

17

Pozberaj zo zeme svoj batoh,
občan obliehaného mesta.

(*) (Rozumej: "Chystaj sa do zajatia!" Vulg prekladá začiatok verša: "Pozbieraj zo zeme svoju hanbu!"- Ináč krátke state do konca tejto hlavy medzi sebou nesúvisia a sú dosť porušené a neisté.) 18

Lebo toto hovorí Pán:
"Hľa, tento raz vyhodím ďaleko obyvateľov krajiny
a dopustím na nich úzkosť, aby (ma) našli."

19

Beda mi pre moju skazu,
moja rana je bolestná!
Predsa som povedal:
"Áno, to je moja nemoc, unesiem ju."

(*) (Porazené mesto predstavuje sa ako chorý človek, ktorý stratil prístrešie.) 20

Môj stan je zvalený,
roztrhané všetky povrázky,
synovia ma nechali, niet ich;
niet, kto by mi znova stan roztiahol
a rozvinul moje plachty.

21

Veď pastieri konali nerozumne
a nehľadali Pána;
preto neprospievali,
ich stáda sú rozprášené všetky.

(*) (Pastieri sú vodcovia ľudu; porov. 3,15.) 22

Čuj! Ide akýsi chýr:
veľký lomoz zo severnej krajiny,
aby z miest Júdska urobil púšť,
príbytok šakalov.

Odovzdanosť

23

"Ja viem, Pane,
že človek nemá v moci svoju cestu,
človek nemá v moci svoju púť
ani usmernenie svojich krokov.

24

Karhaj ma, Pane, ale mierne,
nie v svojom hneve, aby si ma nerozdrvil."

25

Vylej svoj hnev na národy, ktoré ťa nepoznajú,
a na pokolenia, ktoré nevzývajú tvoje meno,
veď vyjedli Jakuba, vyjedli ho, zničili
a spustošili jeho nivy.

(*) (Verš je tu asi nie na svojom mieste. Nachádza sa aj v Ž 79,6 n.)

Zrušená zmluva. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: (*) (V tejto stati je dozaista reč o zmluve, ktorú kráľ Joziáš v mene ľudu obnovil s Pánom, keď našli v chráme knihu zákona; pozri 2 Kr 22 n. a úvod do Knihy Jeremiášovej.) 2"Čujte slová tejto zmluvy a oznámte mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema. 3Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy, 4ktorú som uložil vašim otcom v deň, v ktorý som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem, a budete mojím ľudom, ja však budem vaším Bohom, 5aby som splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes."

Odpovedal som slovami: "Tak je, Pane!" (*) (Porov. Gn 15,18; 17,8; Dt 7,12 n.)

6A Pán mi povedal: "Rozhlás všetky tieto slová v júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema; povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich! 7Pretože som zdôrazňoval vašim otcom; v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po dnešný deň ustavične som zdôrazňoval toto: Počúvajte môj hlas! 8Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež každý išiel za tvrdosťou svojho podlého srdca. Vtedy som priviedol na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im predložil na zachovanie, ktorú však nezachovali." (*) (Boh priviedol všetky tresty, ktorými hrozil Izraelitom, ak nebudú zachovávať Zákon; porov. Dt 28,15 n.)

9I povedal mi Pán: "Zistilo sa sprisahanie ľudí Júdu a obyvateľov Jeruzalema. (*) (Po náboženskej obnove, ktorú previedol kráľ Joziáš, bol národ začas lepší, teraz sa však vrátil k hriechom starších pokolení.) 10Vrátili sa k hriechom svojich praotcov, ktorí odopreli poslušnosť mojim slovám; aj oni chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraelov a dom Júdov zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. 11Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším. 12Nato pôjdu mestá Júdska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorých okiadzali, oni ich však nijako nezachránia v čase nešťastia. 13Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála. (*) (O "Hanbe" pozri pozn. k 3,24 n.)

14A ty sa neprihováraj za tento ľud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretože ich nevyslyším, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne. (*) (Porov. 7,16.)

15

Čo chce môj miláčik v mojom dome?
Strojí úklady.
Či sľuby a posvätné mäso
odstráni tvoje nešťastie,
že zasa zaplesáš?"

(*) ("Miláčik" je vyvolený národ. – Vonkajšie bezduché bohoslužobné úkony nepomôžu. Posvätné mäso je mäso obetných zvierat. – Posledné dva riadky prekladá Vulg: " … odstráni od teba tvoje zločiny, ktorými si sa chválila?") 16

Rozzelenená oliva,
zdobená krásnym ovocím,
to meno ti dal Pán;
za zvuku veľkej vravy
podpálil pod ňou oheň
i znehodnotili sa jej vetvy.

(*) (Zásluhou Pánovou sa národ podobá krásnej olive, no Pán ho jednako musí trestať.)

17A Pán zástupov, ktorý ťa zasadil, ustanovil proti tebe nešťastie pre zločinnosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú páchali, aby urážali mňa a okiadzali Bála.

Jeremiáša prenasledujú

18

Pán ma poučil a pochopil som;
vtedy si mi ukázal ich výčiny.

19

Ja som bol ako krotký baránok,
vedený na zabitie;
ani som nevedel,
že stroja proti mne úklady:
"Zmárnime strom v jeho miazge,
vykoreňme ho zo zeme živých,
nech sa viac ani nespomenie jeho meno!"

(*) ("Zmárnime strom v jeho miazge", t. j. včas, kým nám nenarobí viac nepríjemností. Tohto veľmi dobrého zmyslu sa dosiahne maličkou zmenou hebrejského textu. Vulg: "Hoďme mu drevo do chleba" nedáva zmysel.) 20

Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo,
ty skúmaš myseľ a srdce,
uvidím na nich tvoju pomstu,
veď tebe som postúpil svoj spor.

(*) ("Myseľ" dosl. obličky. Podľa názoru Izraelitov boli obličky stredom citov, srdce sídlom myšlienok. – Prorok len prehlasuje, že sám sa nechce pomstiť, prenecháva súd Bohu.)

21Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: "Neprorokuj v mene Pánovom, tak nezomrieš našou rukou!" 22Takto teda hovorí Pán zástupov: "Hľa, navštívim ich: mladíci pomrú pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. 23Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia."

Prečo sa darí hriešnikom?

1

Pravdu máš ty, Pane,
keď sa súdim s tebou,
jednako chcem s tebou hovoriť o práve:
Prečo sa darí ceste zločincov,
v pokoji si žijú všetci odbojníci?

2

Zasadil si ich a zakorenili sa,
rástli a priniesli ovocie;
si blízky ich ústam,
ale ďaleký ich srdcu.

(*) ("Srdcu" – obličkám, pozri pozn. k 11,20.) 3

Ty ma však, Pane, poznáš, vidíš ma,
skúmaš, aké mám voči tebe srdce.
Veď ich ako ovce na jatku
a zasväť ich pre deň zabíjania!

(*) ("Zasväť ich" znamená: "urči ich". Porov. tiež pozn. k 11,20.) 4

Dokedy bude smútiť zem
a vädnúť zeleň všetkých polí
pre zlobu jej obyvateľov?
Hynú zvieratá i vtáctvo,
lebo vravia: "Nevidí našu budúcnosť."

Pánova odpoveď

5

"Ak ustaneš, keď bežíš s pešiakmi,
ako sa budeš pretekať s koňmi?
Keď dôveruješ len bezpečnej krajine,
čo budeš robiť v húštinách Jordánu?

(*) (Pán porekadlami odpovedá prorokovi, že sa musí chystať i na väčšie prenasledovania. Keď si už teraz zúfa, čo bude robiť potom, keď budú proti nemu stáť oveľa nebezpečnejší nepriatelia? – V húštinách Jordánu bolo veľa divej zveri (porov. 49,19).) 6

Veď i tvoji bratia, dom tvojho otca,
aj tí sa odvrátili od teba,
aj oni kričia za tebou naplno;
never im, keď hovoria k tebe láskavo."

Žalospev Pánov

7

"Opustil som svoj dom,
odvrhol svoje dedičstvo,
vydal som miláčika, svoj ľud,
do rúk jeho nepriateľov.

8

Moje dedičstvo je ku mne
ako lev v lese:
pozdvihlo proti mne svoj hlas,
preto ho nenávidím.

9

Strakatý vták je pre mňa moje dedičstvo,
dravce sú vôkol neho:
Nože, zhromaždite všetku poľnú zver,
poberte sa k pokrmu!

(*) (Izrael so svojou pestrou modloslužbou ako strakatý, zďaleka viditeľný vták. Porov. Iz 56,9.) 10

Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad,
pošliapali mi dedičstvo,
obrátili moju nivu rozkošnú
na znivočenú púšť.

11

Obrátili ju na púšť,
smúti spustošená predo mnou;
celá krajina je zničená,
ale nik si to k srdcu neberie."

12

Na všetky hole na pustatine
prichádzajú lúpežníci.
Lebo Pán má meč, ktorý požiera
od jedného konca zeme po druhý;
nijaké telo nemá pokoja.

(*) (Lúpežné národy sú nástrojom Božieho hnevu. "Telo", rozumej: živý tvor.) 13

Siali pšenicu, no žali tŕnie,
namáhali sa bez výsledku,
utŕžili hanbu so svojou úrodou
pre Pánov blčiaci hnev.

Proti zlým susedom Júdska. - 14Toto hovorí Pán: "Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. 15A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny. 16A až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: »Ako žije Pán!« - tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Bála -, budú upevnení uprostred môjho ľudu. 17Ale ak nebudú počúvať, vykorením ten národ, vykorením a znivočím," hovorí Pán.

Podobenstvo o opasku. - 1Pán prehovoril ku mne takto: "Choď a kúp si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedaj!" (*) (O symbolických úkonoch pozri tu celkový úvod ku všetkým prorockým spisom.) 2Kúpil som si teda podľa Pánovho slova opasok a opásal som si ním bedrá. 3I prehovoril Pán ku mne po druhý raz takto: 4"Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý máš na bedrách, a zober sa, choď k Eufratu a schovaj ho tam do skalnej pukliny!" 5Išiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Pán. 6Po uplynutí mnohých dní mi Pán povedal: "Zober sa, choď k Eufratu a zober odtiaľ opasok, ktorý som ti rozkázal schovať tam." (*) (K mezopotámskemu Eufratu prorok sotva cestoval, a to dva razy. Táto rieka je asi na 1000 km od Palestíny. Môže byť reč azda o riečke severovýchodne od Jeruzalema, blízko Anatotu, ktorá sa dnes volá Wádi-Fárá. – Ale je pravdepodobnejšie, že Jeremiáš nekonal tento náznakový úkon v skutočnosti, len vo videní.) 7Išiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hľa, opasok bol skazený, nebol súci na nič!

8Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 9"Toto hovorí Pán: Podobne pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič. 11Veď ako sa vinie opasok k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, hovorí Pán, aby boli mojím ľudom, mojou chýrečnosťou, mojou chválou a mojou ozdobou, ale nepočúvali. (*) (Zmysel symbolického úkonu je teda jasný: národ bude hynúť pri rieke Eufrat, v babylonskom zajatí.)

Podobenstvo o krčahoch. - 12Prehovor k nim teda tieto slová: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Každý krčah naplní sa vínom. Nato ti povedia: »Či nevieme dobre, že sa každý krčah vínom naplní?« (*) (Porov. 25,15.) 13I povieš im: Toto hovorí Pán: Hľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, i kňazov a prorokov, i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14A porozbíjam ich druha o druha, otcov i synov spolu - hovorí Pán. Bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti ich zničím."

Nebyť pyšným!

15

Počúvajte, nachýľte si ucho, nevypínajte sa,
pretože Pán hovorí:

16

Vzdajte chválu Pánovi, svojmu Bohu,
kým sa nezotmie
a kým vám nohy nenarazia
na mračné vrchy;
potom budete čakať na svetlo,
obráti ho však na noc,
urobí z neho tmu.

17

Ak toto neuposlúchnete,
v skrytosti mi bude plakať duša,
pre pýchu usedavo nariekať,
oči mi budú roniť slzy,
lebo je Pánovo stádo zajaté.

Zajatie Júdu

18

"Povedz kráľovi a kráľovnej:
Posaďte sa nižšie,
pretože vám spadne z hlavy
vaša skvostná koruna.

(*) (Kráľ, ktorý sa tu spomína, je bezpochyby Joachin (pozri úvod k Jeremiášovi). Kráľovná, o ktorej prorok hovorí, je kráľova matka. Matka kráľova hrávala na kráľovskom dvore u Izraelitov dôležitejšiu úlohu než kráľove manželky; porov. 1 Kr 2,19; 15,13.) 19

Mestá juhu sú uzavreté,
nik ich neotvorí.
Odvedú celé Júdsko,
dôkladne odvedú.

(*) (I najjužnejšie júdske mestá dostali sa do rúk nepriateľa, hoci tie mohli byť najbezpečnejšie, veď nepriateľ prichádzal vždy od severu. Tu je reč o deportácii r. 597 pr. Kr. (Pozri úvod k tomuto prorokovi.))

Zajatie je trest za hriech

20

Zdvihnite svoje oči a viďte
tých, čo idú od severu!
Kdeže je stádo, ktoré si dostal,
tvoje prekrásne ovečky?

21

Čo povieš, keď ťa navštívia?
Veď sám si ich učil proti sebe
ako priateľov - nad hlavu! (?)
Či ťa nezachvátia bolesti ako rodiacu ženu?

22

A ak si v srdci pomyslíš:
»Prečo ma toto postihlo?«
Pre tvoj veľký hriech ti odhalili vlečku,
zmocnili sa tvojej päty.

(*) (Jeruzalem prirovnáva sa k neviestke.) 23

Či aj Etióp zamení kožu
a leopard svoje pásy?
Ako budete môcť konať dobro vy,
privyknutí na podlosť?

(*) (Izraelitom sa hriech stal už prirodzenosťou ako farba kože u Etiópca alebo leoparda.) 24

Rozprášim ich ako plevu
do vetra na pustatinu.

25

Toto je tvoj údel,
časť, čo som ti nameral,
hovorí Pán,
lebo si na mňa zabudol
a na klam si sa spoliehal.

26

Nuž aj ja ti prehodím cez tvár vlečky,
nech sa zjaví tvoja hanba.

(*) (Pokračuje sa v prirovnávaní k nehanebnej žene. Vyhľadávala hanbu, nuž bude ju mať.) 27

Tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžanie,
tvoje smilstvá hanebné.
Na kopcoch, na poli
som videl tvoje ohavnosti.
Beda, Jeruzalem, neočistíš sa;
ako dlho ešte?"

(*) (Národ sa hnal za chlipnosťou ako nerozumné zviera. Na kopcoch hoveli Izraeliti modloslužbe, ktorú prorok volá cudzoložstvom.)

Suchota. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi pre suchotu:

2

Smúti Júda
a jeho brány vysychajú,
zarmucujú sa po zem,
vypína sa výkrik Jeruzalema.

3

Ich páni poslali sluhov po vodu:
išli k cisternám,
vody nenašli,
vrátili sa s prázdnymi nádobami.
Sú zahanbení a potupení,
zahaľujú si hlavy.

4

Pretože pôda je dopraskaná,
lebo nebolo dažďa v krajine:
zahanbení sú roľníci,
zahaľujú si hlavu.

5

Veď aj jelenica na poli
porodí a opustí mláďa,
pretože niet zelene.

6

A divé osly stoja na holiach,
lapajú vzduch sťa šakaly,
oči im omdlievajú,
pretože nieto trávy.

Prosba o odpustenie

7

"Ak naše hriechy svedčia proti nám,
konaj, Pane, kvôli svojmu menu.
Veď mnoho je našich vzbúr,
zhrešili sme proti tebe.

8

Nádej Izraela,
jeho záchranca v čase úzkosti,
prečo si v krajine ako cudzinec,
ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli?

9

Prečo si ako zarazený človek,
ako silák, ktorý nevládze zachrániť?
Predsa, Pane, ty si medzi nami,
podľa tvojho mena sa voláme,
neopúšťaj nás!"

(*) ("Podľa tvojho mena sa voláme", rozumej: sme tvojou snúbenicou, porov. Iz 4,1; tiež pozn. k Iz 50,1 n.) 10

Toto hovorí Pán o tomto ľude:
"Radi sa takto kolíšu,
nohy si nešetria,
Pán však nemá v nich záľubu,"
teraz si spomenul na ich hriech
a trestá ich viny.

(*) (Izraeliti kolíšu medzi Pánom a modlami.)

Proti lžiprorokom. - 11Pán mi povedal: "Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu! (*) (Porov. 7,16; 11,14.) 12Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom." 13I povedal som: "Ach, Pane, Jahve, hľa, proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste." 14A Pán mi odpovedal: "Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú. 15Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: »Meč a hlad nebude v tejto krajine.« Mečom a hladom skončia títo proroci. 16A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.

Prorokov žiaľ

17

Povieš im túto reč:
Slzy ronia moje oči,
neprestávajú noc a deň,
lebo veľká skaza stihla
pannu, dcéru môjho ľudu,
rana veľmi bolestná.

18

Ak vyjdem na pole,
hľa, preklatí mečom,
ak vojdem do mesta,
hľa, muky hladu!
Veď i prorok, i kňaz
blúdia krajinou a nechápu!"

Žiaľ ľudu

19

Azda si celkom zavrhol Júdu,
či sa tvojej duši zhnusil Sion?
Prečo si nás udrel,
že niet pre nás uzdravenia?
Čakáme na pokoj - a blaha niet,
na čas uzdravenia - ale, hľa, zdesenie!

20

Poznáme, Pane, svoju zlobu,
vinu našich otcov,
veď sme zhrešili proti tebe.

21

Nezavrhni nás pre svoje meno,
neznevažuj trón svojej slávy;
pamätaj a nezruš svoju zmluvu s nami!

(*) (Trónom slávy Pánovej je Jeruzalem.) 22

Či sú medzi ničotami národov tí,
ktorí dajú dážď?
Alebo či dajú nebesá pŕšku?
Či si to nie ty, Pane, Bože náš?
A v teba dúfame,
lebo toto všetko si ty stvoril.

Neúprosný Boh. - 1Pán mi povedal: "Keby Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, moja duša nie je pre tento ľud. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu! (*) (Mojžiš a Samuel boli najmocnejší orodovníci, ktorí prosili u Boha za národ.) 2A ak sa ťa opýtajú: »Kdeže pôjdeme?« odpovieš im: Toto hovorí Pán:

Kto je pre smrť, na smrť,
kto je pre meč, pod meč,
kto je pre hlad, na hlad,
kto je pre zajatie, do zajatia.

3Štyri pokolenia vzbudím proti nim - hovorí Pán: meč, aby zabíjal, psy, aby vláčili, vtáky nebies a zverinu zeme, aby žrali a ničili. 4A urobím ich postrachom všetkých kráľovstiev zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, kráľa júdskeho, pre to, čo robil v Jeruzaleme. (*) (O Manassesovi a jeho činoch pozri 2 Kr 21,1 n.; 2 Krn 33,1 n.)

Boh bude trestať

5

Nuž, ktože sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem?
A ktože ťa bude ľutovať?
Kto sa u teba ohlási
spýtať sa: »Ako sa máš?«

6

Ty si ma odvrhol, hovorí Pán,
chrbát si mi ukázal,
nuž vystrel som proti tebe ruku a zničím ťa,
zunoval som zľutúvať sa.

7

Budem ich viať vejačkou
v bránach krajiny,
zbavím detí, znivočím svoj ľud:
nevrátili sa zo svojich ciest.

8

Mám u nich viac vdov,
ako je piesku v mori,
proti matkám mladíkov
privediem ničiteľa na pravé poludnie,
znenazdajky na nich uvalím
hrôzu a zdesenie.

(*) (Ženy stratia mužov, matky synov. I nad matkou, ktorá mala sedem synov, zájde slnko šťastia, lebo ich stratí.) 9

Sedemnásobná rodička uvädla,
vydýchla dušu,
ešte za dňa jej zašlo slnko,
zahanbená je a potupená.

Čo zvýši z nich, to vydám meču
pred ich nepriateľmi," hovorí Pán.

Žaloby proroka

10

Beda mi, mať moja, že si ma zrodila,
muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu.
Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku,
jednako ma preklínajú všetci.

(*) (Verše 10-21 sú jedným z miest, ktoré nám posvietia na duševné útrapy plachého proroka, ktorý mal také ťažké poslanie (pozri úvod k nášmu prorokovi). Požičiavanie peňazí býva vždy a všade príčinou nepriateľstiev. U vtedajších Izraelitov bolo ňou tým viac, že od pôžičiek nesmeli prijať úrok.) 11

Nech je tak, Pane, slúžil som ti dobre
a naliehal som na teba
v čase nešťastia a v čase úzkosti
aj za nepriateľa.

(*) (Prorok si nezaslúžil nenávisť, veď konal len v službe Pánovej a zastával sa u Boha ešte aj svojich nepriateľov. – Toto by bol asi najpravdepodobnejší zmysel verša, ktorý je veľmi porušený; preklady sa rozchádzajú.) 12

Či sa zlomí železo, železo zo severu a kov?

(*) (V starých časoch pokladali železo, dovážané zo severných krajov, za zvlášť tvrdé. U Izraelitov bolo toto železo asi symbolom nepriateľským, symbolom babylonských zbraní. Ale verš je tak porušený, že sa mnohí vzdávajú pokusu preložiť ho. Staré preklady tiež nedávajú vyhovujúci zmysel. Mnohí pokladajú verš za neskorší dodatok.)

13("Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy a na celom tvojom území. (*) (Verše nepatria do tejto osnovy. Sú písané prózou, rušia súvislosť a sú veľmi podobné veršom 17,3-4. Odtiaľ sa omylom dostali sem.) 14A urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo sa rozpálil môj hnev a blčí proti vám.")

15

Ty to vieš, Pane, pamätaj na mňa, navštív ma,
pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch,
pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť,
vedz, že pre teba znášam potupu.

16

Našli sa tvoje slová a zjedol som ich,
tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca,
veď sa nazývam tvojím menom,
Pane, Bože zástupov.

(*) (Porov. Ez 2,8; 3,1 n. – Jeremiáš bol prorok Jahveho, nazýval sa teda jeho menom.) 17

Nevysedávam v krúžku rozosmiatych,
aby som plesal…
Po tvojej ruke sedím osamelý,
lebo si ma naplnil nevôľou.

18

Prečo je moja bolesť bez konca
a moja rana nevyliečiteľná,
nechce sa zahojiť?
Azda si mi klamným potokom,
na vodu ktorého sa nemožno spoľahnúť?

(*) (V Palestíne je mnoho potokov, ktoré v lete celkom vyschnú, pútnik by sa darmo spoliehal, že v nich nájde vodu.) 19

Preto takto hovorí Pán:
"Ak sa obrátiš, obrátim ťa,
budeš stáť predo mnou;
ale oddelíš vzácne od bezcenného,
budeš akoby mojimi ústami.
Nech sa títo obrátia k tebe,
ale ty sa neobracaj k nim!

(*) (Prorok začal strácať dôveru v Pána, preto sa musí obrátiť, potom ho aj Pán obráti a urobí ho zasa svojím dôveryplným prorokom. Pravda, len tak bude môcť opäť hovoriť v mene Pánovom (bude Pánovými ústami), ak bude ohlasovať len jeho cenné reči a nie svoje malomyseľné, bezcenné žaloby.) 20

Urobím ťa pre tento ľud
pevným múrom kovovým;
budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,
lebo s tebou som ja, aby som ťa spasil
a oslobodil, hovorí Pán.

(*) (Porov. 1,18.) 21

Vyslobodím ťa z rúk zločincov
a vykúpim z moci násilníkov."

Jeremiáš, obraz nešťastného národa. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Nevezmi si manželku a nemaj synov ani dcéry na tomto mieste! (*) (Jeremiáš sa pre službu Pánovu zriekol aj rodinných radostí. Bola to obeta v Starom zákone ojedinelá, veď vtedy pokladali za hanbu nemať rodinu; porov. Dt 7,14.) 3Lebo toto hovorí Pán o synoch a dcérach, narodených na tomto mieste, a o ich matkách, ktoré ich zrodia, a o ich otcoch, ktorí ich splodia v tejto krajine: 4Zomrú smrťou plnou múk, neoplačú ich, ani nepochovajú, budú na zemi ako hnoj; zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom vtákov nebies a zvierat zeme."

5Áno, toto hovorí Pán: "Nevkroč do domu hluku a nechoď nariekať, ani im nevyslov sústrasť, pretože som odňal od toho ľudu svoj pokoj, milosť a zľutovanie - hovorí Pán. 6Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, ani ich neoplačú a nik sa neporaní, ani neostrihá pre nich. 7A nebudú lámať smútočný chlieb, aby ich potešili pre mŕtvych, ani im nedajú piť kalich útechy za otcom a za matkou. (*) (Robiť si na znak smútku zárezy do tela bolo Izraelitom ako pohanský zvyk zakázané (Lv 19,27 n.; Dt 14,1). Zakázané mali aj strihať si na znak smútku vlasy alebo bradu. Možno, že v časoch Jeremiášových tieto zvyky už nepokladali za zakázané. Pozostalí v deň pohrebu sa obyčajne postievali až do večera. Večer im priatelia doniesli pokrm a nápoj, to bol chlieb smútku a kalich útechy. Pritom priatelia vyslovili pozostalým svoju sústrasť. "Dom hluku" označuje na tomto mieste dom smútočný; porov. pozn. k 9,16.)

8Ani do domu hostiny nevkroč, aby si si posedel s nimi a jedol a pil. 9Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja odstránim vo vašich dňoch z tohto miesta viditeľne spred vašich očí hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy.

10A keď zvestuješ tomuto ľudu všetky tieto reči a oni sa ťa opýtajú: »Prečo Pán oznamuje proti nám všetko toto nešťastie? Čo je naša vina a čo je náš hriech, ktorým sme sa previnili proti Pánovi, nášmu Bohu?« 11ty im odpovieš: Pretože vaši otcovia opustili mňa - hovorí Pán, išli za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im, mňa však opustili a môj zákon nezachovávali. 12Nuž a vy ste robili horšie ako vaši otcovia; hľa, chodíte každý za svojím zatvrdnutým srdcom a nepočúvate mňa. 13Vysotím vás teda z tejto krajiny do krajiny, ktorú nepoznáte ani vy, ani vaši otcovia, a budete tam deň a noc slúžiť cudzím bohom, keďže vám neudelím milosť. (*) (Ľudovou vierou bolo, že v cudzej krajine musia ľudia slúžiť aj bohom tej krajiny. Jeremiáš to Izraelitom len pripomína, sám pozná a uznáva len jediného Boha.) 14Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že už nebudú viac hovoriť: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,« (*) (Tieto verše prerušujú rad výstrah a dávajú prísľub, že sa Izraeliti vyslobodia zo zajatia. Nepatria na toto miesto, vzaté sú sem z 23,7-8.) 15ale len: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich porozhadzoval.« A ja ich privediem späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom.

16Hľa, ja pošlem mnohých rybárov - hovorí Pán, a vychytajú ich, potom však pošlem veľa poľovníkov a vylovia ich zo všetkých vrchov a zo všetkých kopcov i zo skalných puklín. (*) (Rybári a poľovníci – to budú Babylonci, ktorí odvedú Izraelitov.) 17Lebo mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neschovajú a ich hriech nie je skrytý pred mojím zrakom. 18A odplatím (najprv) dvojnásobne ich hriech a ich vinu, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ošklivosťami preplnili moje dedičstvo."

19

Pane, sila moja a pevnosť moja,
útočište moje v čase úzkosti!
K tebe pristúpia národy
od končín sveta a povedia:
"Len klam dedili naši otcovia,
ničomnosť a veci neužitočné."

20

Nuž či si človek urobí bohov?
Veď sú to nie bohovia!

21

"Preto, hľa, ja ich naučím,
tento raz im dám poznať
svoju ruku a silu
a poznajú, že mám meno Jahve."

Vina Júdu

1

Vina Júdova je napísaná
železným rydlom, diamantovým hrotom,
je vyrytá do tabule ich srdca
a na rohy ich oltárov,

(*) (Svedkom modloslužby Izraelitov je ich vlastné svedomie, okrem toho aj oltáre a svätyne rozličných modiel, na ktoré sa ešte aj synovia pamätajú. O ašerách pozri pozn. k Iz 17,8.) 2

takže ich synovia pamätajú na ich oltáre,
na ašery, na zelené stromy,
na vysoké pahorky

3

na vrchoch v poli.

"Tvoj majetok, všetky tvoje poklady
vydám na lúpež:
tvoje hriešne výšiny
na celom tvojom území.

(*) (Porov. 15,13 n.) 4

Vypustím z ruky svoje dedičstvo,
ktoré som ti dal;
spravím ťa otrokom tvojich nepriateľov
v krajine, ktorú nepoznáš;
veď ste zapálili oheň môjho hnevu,
blčať bude naveky."

(*) (Dedičstvo bola zasľúbená zem.)

Múdre poučenie

5

Toto hovorí Pán:
"Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka
a telo urobil svojou oporou,
ale od Pána sa mu srdce vzdialilo.

(*) (Miesto "oporou" má osnova doslovne: "ramenom". Rameno je symbolom moci a opory, telo zase symbolom slabosti.) 6

Je ako tamariška na púšti,
neuzrie prichádzať blaho,
býva v púšti na vyhoreniskách,
v zemi soľnatej, neobývanej.

(*) (Strom na púšti hynie; tak sa nedožije šťastia ani človek, ktorý nezakotvil v Pánovi.) 7

Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána,
Pán bude jeho nádejou.

8

Je ako strom, zasadený pri vode,
čo si vystiera k potoku korene,
nebojí sa, keď prichádza horúčosť,
lístie mu ostáva zelené.
V suchom roku nemá starosti
a neprestáva rodiť ovocie.

(*) (K celej tejto stati porov. Ž 1.)
9

Srdce je klamlivé nado všetko
a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?

(*) (Porov. 11,20.) 10

Ja, Pán, skúmam myseľ
a skúšam srdce:
odplatím každému podľa jeho ciest,
podľa ovocia jeho skutkov."

11

Prepelicou, ktorá vyliahne, čo nezniesla,
je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo,
v polovici svojich dní ho opustí
a na konci bude ako hlupák.

12

Vyvýšený trón slávy
je od začiatku miesto našej svätyne.

13

Nádej Izraela, Pane,
všetci, čo teba opustia, budú zahanbení,
čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi,
lebo opustili prameň živých vôd, Pána.

Prorok prosil o pomoc

14

Uzdrav ma, Pane, a budem zdravý,
zachráň ma a budem zachránený,
lebo ty si moja chvála.

15

Hľa, títo mi vravia:
"Kdeže je Pánovo slovo? Nech príde!"

16

Ja som však nebol zahanbený,
keď som išiel za tebou, pastierom,
a po dni človeka som netúžil.
Ty vieš, čo vychádza z mojich úst,
je správne pred tvojou tvárou.

(*) (Keďže sa stať veršov 13-18 užíva v liturgii, prekladáme ju podľa Vulg.
Verš znie v pôvodine správne:
"Ja však som nenaliehal na teba pre zlo,
ani som netúžil po dni nešťastia.
Ty vieš, čo vychádza z úst mojich,
je pred tvárou tvojou."
Rozumej: "Nenaliehal som, aby si splnil výstrahy svoje, nečakal som netrpezlivo, kedy už zastihne národ pohroma, preto si robia zo mňa nepriatelia posmech (verš 15). Ty predsa vieš o každom mojom slove."- Preklad Vulg zakladá sa na mylnom čítaní.)
17

Nebudeš mojou záhubou,
nádejou si mi v deň nešťastia.

18

Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia,
a nech sa nezahanbím ja!
Nech sa trasú oni, a netrasiem sa ja!
Priveď na nich deň nešťastia,
dvojnásobným úderom ich znič!

(*) (Pozri pozn. k 11,20.)

Zasvätenie soboty. - 19Toto mi povedal Pán: "Choď, zastaň si v »Bráne synov ľudu«, ktorou vchádzajú a vychádzajú júdski králi, i vo všetkých bránach Jeruzalema 20a povieš im: Počujte slovo Pánovo, králi júdski, celé Júdsko a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vstupujete touto bránou: 21Toto hovorí Pán: Chráňte si dušu a nenoste v deň sobotný bremená a nevnášajte ich cez brány Jeruzalema. 22A nevynášajte zo svojich domov bremená v deň sobotný a nerobte nijakú robotu, ale zasväťte sobotný deň, ako som prikázal vašim otcom. 23Ale oni neposlúchali, ani si nenachýlili ucho, ba vzopreli si šiju, nepočuli a neprijali výstrahu. 24Ak ma ozaj budete počúvať - hovorí Pán, a nebudete vnášať bremená cez brány tohto mesta v deň sobotný, ale zasvätíte sobotný deň a nebudete cezeň robiť nijakú robotu: 25tak králi (a kniežatá), ktorí sedia na Dávidovom tróne, vojdú cez brány tohto mesta, vezúc sa na vozoch a na koňoch, sami aj ich kniežatá, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude večne obývané. (*) (Slovo v zátvorkách nepatrí do osnovy.) 26I prídu z miest Júdska a z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z roviny a z pohoria i z juhu; prinesú celopaly, obety, dary a tymian, prinesú tiež chválu do Pánovho domu. 27Ale ak neposlúchnete môj príkaz zasvätiť sobotný deň a nenosiť v sobotný deň bremená pri vstupe do brán Jeruzalema, zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne."

Podobenstvo o hrnčiarovi. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2"Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz." 3Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť.

5A Pán prehovoril ku mne takto: 6"Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. 7Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. 8Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. 9Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. 10Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť.

11Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!" 12Ale odpovedali: "Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca." (*) (Vrchol zatvrdnutosti. Izraeliti posmešne citujú slová, ktorými im Boh ústami proroka vyčítal hriešnosť; porov. 7,24.)

Odpad je nepochopiteľný

13

Nuž toto hovorí Pán:
"Spytujteže sa národov,
kto počul čosi podobné?
Čosi hrozného spáchala
panna Izraelova.

14

Či sa zo skaly stratí prsť,
z Libanonu sneh?
Či vyschnú z pohorí vody,
chladné, žblnkotajúce?

15

Veru, môj ľud na mňa zabudol,
okiadzali ničomnosť
a potkýnali sa po cestách,
po dávnych stopách,
chodili po chodníkoch,
cestách nevysypaných,

16

aby obrátili zem na púšť,
na výsmech večný;
kto len tadiaľ prejde,
zhrozí sa a pokrúti hlavou.

17

Ako východný vietor
rozprášim ich pred nepriateľom,
ukážem im chrbát, a nie tvár
v deň ich nešťastia."

Prosba proroka proti nepriateľom

18

I povedali: "Poďte a zosnujme
proti Jeremiášovi plány!
Veď u kňaza nezhynul zákon
ani u mudrca rada,
ani u proroka reč.
Poďte, porazme ho jazykom
a nedbajme na jeho slová!"

(*) (Je to nové sprisahanie proti Jeremiášovi, bezpochyby odlišné od toho, o ktorom bola reč v 11,18-23. Nepriatelia nešli proti nemu priamo.) 19

Pozri, Pane, na mňa
a počuj hlas mojich protivníkov!

20

Či sa za dobro platí zlom?
- Veď vykopali pre mňa jamu!
Spomeň, že som stál pred tebou,
aby som hovoril k ich dobru
a odvrátil od nich tvoj hnev.

(*) (Obraz je vzatý odtiaľ, že poľovníci chytali divú zver do jám; porov. verš 22.) 21

Preto oddaj ich synov hladu
a vydaj ich do moci meča,
nech sú ich ženy bezdetné a vdovy,
ich mužov nech pobije smrť,
ich mladíkov nech porazia mečom v boji.

(*) (O podobných rečiach pozri pozn. k 11,20.) 22

Nech sa z ich domov ozýva krik,
keď zrazu privedieš na nich lupičov,
lebo vykopali jamu, aby ma chytili,
a pod nohy mi skryli osídla.

(*) (Pozri pozn. k v. 20.) 23

Ale, ty, Pane, poznáš
všetky ich smrteľné plány proti mne.
Neodpusť im ich vinu
a ich hriech si nezotri spred tváre!
Nech padajú pred tebou;
v čase svojho hnevu konaj proti nim!

(*) (Prorok nechce, aby Boh jeho nepriateľom neodpustil hriechy, keby činili pokánie, prosí len, aby ich nástrahy nenechal bez trestu.)

Rozbitý krčah a Tofet. - 1Toto hovorí Pán: "Choď a kúp hlinený krčah, pojmi niektorých starších z ľudu a starších z kňazov, 2choď do údolia Ben-Hinom, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a vyhlás tam slová, ktoré ti budem hovoriť. (*) (O údolí Beh-Hinom (Ben-Hinnom) a o Tofe-te pozri pozn. k Iz 30,33 a porov. Jer 7,31. – Jeruzalem-ská "Hrnčiarska brána" sa v Starom zákone nikde inde nespomína. Azda bola na južnej strane mesta, poblíž údolia Ben-Hinom.) 3Povieš: Počujte slovo Pánovo, králi Júdu a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto miesto pohromu, že zacvendží v ušiach každému, kto o tom počuje. (*) (K výrazom pozri 2 Kr 21,12.) 4Pretože ma opustili a odcudzili mi toto miesto, okiadzali na ňom cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani júdski králi, a naplnili toto miesto nevinnou krvou; 5budovali výšiny Bálovi, aby v ohni spaľovali svoje dietky na obetu Bálovi - čo som im neprikazoval a nenariaďoval, ani na myseľ mi to neprišlo. (*) (Že Boh neprikázal Izraelitom, aby obetovali Bálovi, je prirodzené. Vete rozumej tak, že Boh nikdy nežiadal od Izraelitov, aby jemu, pravému Bohu, obetovali ľudí.) 6Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, a toto miesto sa už nebude volať Tofetom a údolím Ben-Hinom, ale Údolím vraždenia. (*) (Pozri pozn. k 7,32.) 7Zmarím na tomto mieste radu Júdu a Jeruzalema, pozrážam ich pred ich nepriateľom mečom rukou tých, čo im siahajú na život, ale ich mŕtvoly vydám na pokrm vtákom neba a zverine zeme. 8A toto miesto obrátim na hrôzu a výsmech: každý, kto popri ňom prejde, zhrozí sa a bude sa posmievať jeho ranám. 9Budem ich kŕmiť mäsom ich synov a mäsom ich dcér, každý bude jesť mäso svojho blížneho v obliehaní a úzkosti, keď ich budú zvierať nepriatelia a tí, čo im siahnu na život. (*) (Porov. s 7,30 n. Mnohí pokladajú celú túto stať za neskorší dodatok.)

10Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí išli s tebou. (*) (O symbolických úkonoch pozri tu celkový úvod ku všetkým prorockým spisom. O pohrebisku v Tofete porov. pozn. k 7,32.) 11I povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Tak rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbije hlinená nádoba, že sa viac nescelí. A v Tofete budú pochovávať pre nedostatok pohrebišťa. 12Takto naložím s týmto miestom a s jeho obyvateľmi - hovorí Pán. Toto mesto urobím podobným Tofetu. (*) (Aj mesto bude podobné Tofetu, bude plné mŕtvol.) 13Domy Jeruzalema a domy júdskych kráľov budú teda znečistené ako pôda Tofetu: všetky domy, na strechách ktorých okiadzali všetky nebeské vojská a liali nápoje cudzím bohom." (*) (Izraeliti i súkromne, na plochých strechách svojich domov, konali modloslužbu k úcte hviezd. Porov. 32,29; 2 Kr 23,12; Sof 1,5.)

V chráme. - 14Jeremiáš potom prišiel z Tofetu, kam ho poslal prorokovať Pán, zastal na nádvorí Pánovho domu a vravel celému národu: 15"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto mesto a na všetky mestá v jeho okolí každú pohromu, ktorou som im pohrozil. Veď vzopreli svoju šiju a nechcú poslúchať moje slová!"

1Lenže kňaz Pášur, syn Imerov - bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom -, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo. (*) (O kňazskej rodine Imerovej pozri Ezd 2,37. Pášur, o ktorom je tu reč, nie je totožný s Pášurom v 21,1 a 38,1.) 2Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme. (*) (Benjamínova brána, o ktorej je tu reč, bola na severnej strane chrámovej ohrady. Volala sa Horná brána Benjamínova, na rozdiel od inej rovnomennej brány, ktorá bola na ohrade mesta, tiež na strane severnej; porov. 37,13; 38,7.) 3Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: "Pán ťa nebude volať Pášur, ale »Hrôza zôkol-vôkol«. (*) (O podobných menách pozri pozn. k Iz 62,4.) 4Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady júdskych kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval."

Trpká ponosa proroka

7

Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť,
uchopil si ma a premohol.
Som na posmech celý deň,
každý sa mi posmieva.

(*) (Porov. 15,10-21. K "zvádzaniu" porov. 1,6 n.)
8

Kedykoľvek hovorím, len kričím:
"Násilie a lúpež!" volám.
Veď Pánovo slovo mi slúži
na hanbu a výsmech celý deň!

9

I myslel som: "Nespomeniem si naň
a nebudem viac hovoriť v jeho mene,"
ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň,
zovretý v mojich kostiach;
namáhal som sa, aby som to vydržal,
no nevládal som.

10

Veď počúvam potupy mnohých
(hrôza zôkol-vôkol):
"Udávajte, nech ho oznámime!"
Aj každý, kto mi bol priateľom,
striehne na môj pád:
"Hádam sa dá zviesť, premôžeme ho
a vypomstíme sa na ňom!"

(*) (Porov. pozn. k 18,18.)
11

Ale Pán je so mnou ako mocný hrdina,
nuž moji prenasledovatelia sa potknú a nič nezmôžu,
zahanbia sa veľmi, že nič nedosiahli,
hanbou večnou, nezabudnuteľnou.

12

Pane zástupov, čo skúmaš spravodlivého,
čo prezrieš myseľ a srdce,
nechže vidím na nich tvoju pomstu,
veď som tebe zveril svoj spor.

(*) (K výrazom pozri pozn. k 11,20.)
13

Spievajte Pánovi,
oslavujte Pána,
veď život bedára vytrhol
z ruky zločincov!

Prorok zlorečí svojmu osudu

14

Prekliaty deň, v ktorý som sa narodil!
Deň, v ktorý ma porodila matka,
nech nie je požehnaný!

(*) (Trpké žaloby Jeremiášove sú výronom jeho zronenej duše. K tomu sú plné básnického zveličovania, a preto znejú nášmu uchu pritvrdo. V Starom zákone nie sú však ojedinelé. Podobné sú im aj žaloby Jóbove (Jób 3,3 n.). Keď Boh posudzoval takéto ponosy láskavo, ani my ich nesmieme posudzovať prísne.) 15

Prekliaty muž, ktorý oznámil môjmu otcovi:
"Dieťa sa ti narodilo, chlapček!" -
a naplnil ho radosťou.

16

Nech je muž ten ako mestá,
ktoré rozvrátil Pán bez milosti.
Za rána nech počuje krik
a lomoz v poludňajšom čase!

17

Pretože ma neusmrtil v lone,
aby mi bola matka hrobom,
jej život večne ťarchavý.

18

Prečože som vyšiel z lona
vidieť bolesť a utrpenie,
aby sa v hanbe míňali moje dni?

Reči a udalosti z neskoršej doby, hl. 21 - 36

Odpoveď proroka Sedekiášovi. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď kráľ Sedekiáš poslal k nemu Pášura, syna Makijášovho, a kňaza Sofoniáša, syna Másiášovho, s odkazom: (*) (O Sedekiášovi a Nabuchodonozorovi pozri úvod k nášmu prorokovi. – Pášur je totožný s tým, o ktorom je reč v 38,1, nie však s tým, o ktorom sa hovorilo v 20,1. – Kňaz Sofoniáš bol podľa 29,25 n. chrámovým dozorcom (porov. tiež 37,3 n.). Po páde Jeruzalema ho popravili v Reble (52,24 n. a 2 Kr 25,18 n.).) 2"Vypytuj sa o nás u Pána, lebo babylonský kráľ Nabuchodonozor zaútočil na nás; azda Pán s nami naloží podľa svojich rozličných skutkov zázračných, aby od nás odtiahol." 3Jeremiáš im však odpovedal: "Toto povedzte Sedekiášovi: 4Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hľa, ja obrátim v ruke vaše vojnové zbrane, ktorými vonku, za múrmi bojujete proti kráľovi Bábelu a proti Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, a zhromaždím ich uprostred tohto mesta. 5A sám budem proti vám bojovať vystretou rukou a mocným ramenom, veľkým hnevom, rozpálený prchlivosťou. 6A porazím obyvateľov tohto mesta, i ľudí, i zvieratá; pomrú na prudký mor. 7A potom - hovorí Pán - Sedekiáša, júdskeho kráľa, jeho sluhov a ľud a tých, ktorých v meste ušetrí mor, meč a hlad, vydám do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora, do rúk ich nepriateľov a do rúk, čo im striehnu na život. I porazí ich bezohľadne ostrím meča, bez ľútosti a bez milosti.

8A tomuto ľudu povedz: Toto hovorí Pán: Hľa, predkladám vám cestu života a cestu smrti. 9Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mečom, od hladu alebo na mor; kto však vyjde a poddá sa Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, ostane žiť, korisťou mu bude vlastný život. 10Lebo som si obrátil tvár proti tomuto mestu na nešťastie, nie na blaho - hovorí Pán, dostane sa do rúk babylonského kráľa a on ho spáli ohňom.

Výzva kráľovskému dvoru. - 11A domu júdskeho kráľa povedz: Počujte slovo Pánovo, 12dom Dávidov: Toto hovorí Pán:

Od rána súďte spravodlivo,
vysloboďte utláčaného z rúk násilníka,
aby nevypukol sťa oheň môj hnev
a neblčal neuhasiteľne
pre zločinnosť vašich skutkov.

Proti mestu

13

Hľa, proti tebe som, čo bývaš v údolí,
pevnosť roviny! - hovorí Pán.
Vy vravíte: »Ktože k nám vnikne
a vojde do našich príbytkov?«

(*) (Obyvatelia Jeruzalema spoliehali sa na výhodnú polohu mesta, ktoré bolo z troch strán obkľúčené dolinami, len zo severu bol doň ľahší prístup. Mesto ležalo na kopcoch.) 14

Potrestám vás podľa ovocia vašich skutkov
- hovorí Pán,
a zapálim oheň v jeho lese,
takže strávi všetko jeho okolie."

Výstraha kráľovskému rodu. - 1Toto hovorí Pán: "Zostúp do domu júdskeho kráľa a povedz tam toto slovo: 2Povieš teda: Kráľ júdsky, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Pánovo ty i tvoji sluhovia i tvoj ľud, ktorí vchádzate cez tieto brány. 3Toto hovorí Pán: Vysluhujte právo a spravodlivosť, vysloboďte utlačeného z rúk násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu neprenasledujte a neutláčajte a nevinnú krv nevylievajte na tomto mieste. 4Lebo ak budete bedlivo zachovávať tento príkaz, vtedy králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, vezúc sa na vozoch a na koňoch, oni, ich sluhovia aj ich ľud. (*) (Porov. 17,25.) 5Ale ak neposlúchnete tieto príkazy, prisahám na seba - hovorí Pán, že tento dom bude zboreniskom. 6Lebo toto hovorí Pán o dome júdskeho kráľa:

Galaádom si mi,
temenom Libanonu:
jednako ťa obrátim na púšť,
na mestá neobývané.

(*) (Libanon a Galaád (pozri pozn. k 8,22; porov. 1 Kr 7,2-5).) 7

A zasvätím proti tebe zhubcov,
mužov s výzbrojou.
Vyrúbu tvoje vyberané cédre
a pohádžu na oheň.

(*) ("Zasvätím" rozumej: určím, pripravím. Porov. Iz 13,3.)

8I prejdú mnohé národy popri tomto meste a budú si hovoriť: »Prečo Pán naložil takto s týmto veľkým mestom?« 9A odpovedia: »Preto, že opustili zmluvu Pána, svojho Boha, klaňali sa iným bohom a slúžili im.«"

O Joachazovi (Selumovi)

10

Neplačte za zomrelým
a nenariekajte za ním;
plačte radšej za odchádzajúcim,
pretože sa už nevráti
a neuvidí svoj rodný kraj.

11Lebo toto hovorí Pán o Joziášovom synovi Selumovi, júdskom kráľovi, ktorý panuje namiesto svojho otca Joziáša: "Kto z tohto miesta odišiel, nevráti sa viac sem, 12ale zomrie na mieste, kam ho odviedli, a túto krajinu už viac neuvidí." (*) (O týchto kráľoch pozri úvod.)

Proti Joakimovi

13

Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravodlivo
a svoje izby neprávom,
bezplatne si zotročuje blížneho
a nedá mu jeho mzdu;

(*) (O Joakimovi pozri úvod.) 14

Kto hovorí: "Postavím si veľký dom
a priestranné izby;"
vylomí si obloky,
pokryje cédrom, zafarbí na červeno.

15

Či si kráľom, aby si sa chvastal cédrami?
Či tvoj otec nejedol a nepil?
Ale vykonával právo a spravodlivosť,
a preto mu bolo dobre.

16

Rozsúdil spor nízkeho a biedneho:
(vtedy bolo dobre).
"Či to neznamená: poznať mňa?" -
hovorí Pán.

(*) (Slová v zátvorkách nepatria do osnovy, dostali sa tam omylom z verša 15.) 17

No ty nemáš oči ani srdce,
iba pre svoj vlastný zisk,
pre vylievanie nevinnej krvi
a pre páchanie násilia a útlaku.

18Preto takto hovorí Pán o Joakimovi, Joziášovom synovi, júdskom kráľovi:

"Nebudú za ním nariekať:
»Ach brat! Ach sestra!«
Nebudú za ním nariekať:
»Ach pane, ach veličenstvo!«

19

Pochovajú ho ako osla,
vyvlečú ho a vyhodia
von za brány Jeruzalema."

(*) (Ako sa toto proroctvo splnilo, nevieme. Z 2 Kr 24,6 možno usudzovať, že ho riadne pochovali. Možno, že mu Boh zmiernil trest a prorok sa už o tom nezmieňuje.)

Proti Jeruzalemu

20

Vystúp na Libanon a krič,
i na Bášane vydaj svoj hlas
a volaj z Abarimu,
veď sú zlomení všetci tvoji priatelia!

(*) (O Bášane pozri pozn. k Iz 2,13. – Abarim je pohorie v Zajordánsku, na moabských poliach. K nemu patrí aj vrch Nebo.) 21

Hovoril som ti, keď si bol v bezpečí,
povedal si: "Nechcem počuť!"
To je tvoj spôsob od mladosti,
nepočúval si môj hlas.

22

Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor,
tvoji milovníci pôjdu do zajatia;
vtedy sa zahanbíš a zmätieš
pre všetku svoju zlobu.

23

Ty, ktorý bývaš na Libanone,
ktorý máš hniezdo na cédroch,
budeš stenať, až prídu na teba bôle
ako bolesti na rodičku.

(*) (Libanon, obraz bezpečnosti. Jeruzalem sa cíti ako hniezdo na libanonských cédroch.)

Proti Jechoniášovi. - 24"Ako žijem - hovorí Pán, aj keby júdsky kráľ Choniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ťa odtiaľ. (*) (Choniáš, plným menom Jechoniáš, je totožný s Joachinom. Pozri úvod.) 25A vydám ťa do ruky tých, čo ti striehnu na život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov. 26A zahodím teba i matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete. (*) (Jechoniáša odvliekli do zajatia i s matkou: 2 Kr 24,12; porov. Jer 13,18 n.) 27Do krajiny však, do ktorej sa im duša túži vrátiť, sa nevrátia."

28

Či je nádobou bezcennou, odhodenou
tento muž, Choniáš?
Či je nádobou, ktorú nik nechce?
Prečo sú odvrhnutí, on a jeho semä,
a zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?

29

Zem, zem, zem, počuj slovo Pánovo:

30

Toto hovorí Pán:
"Zapíšte tohto muža: Bezdetný,
človek, ktorý nemal zdaru vo svojich dňoch,
lebo z jeho potomstva sa nepodarí nikomu
sedieť na Dávidovom tróne
a znovu panovať v Júdsku."

(*) (Z rodu Jechoniášovho nebolo kráľa; jeho nástupcom a posledným júdskym kráľom bol jeho strýc Sedekiáš.)

Proti zlým pastierom. - 1"Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán. 2Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplašili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuž ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov - hovorí Pán. 3Ale ja pozbieram zvyšky svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztratil, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa. 4A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť; viac sa teda nebudú báť ani strachovať a nebude z nich chýbať - hovorí Pán.

Výhonok Pánov - Mesiáš

5

Hľa, prídu dni - hovorí Pán,
že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok
a bude ako kráľ panovať múdro,
v krajine bude prisluhovať
právo a spravodlivosť.

6

Za jeho dní Júda dosiahne spásu,
Izrael bude bývať v bezpečí.
A toto je meno, ktorým ho budú volať:
»Pán je naša spravodlivosť.«

(*) (Proti zlým pastierom svojho ľudu stavia Boh dobrého pastiera Mesiáša, ktorého už prorok Izaiáš volá "Výhonok Pána". Ten istý prorok hovorí tiež, že Mesiáš bude pochádzať z rodu Jesseho, ktorý bol otcom Dávidovým. Symbolické meno Mesiášovo (pozri pozn. k Iz 62,4: "Pán je naša spravodlivosť") je súčasne aj narážka na posledného júdskeho kráľa Sedekiáša, ktorého meno znamená: "Pán je moja spravodlivosť". – "Výhonkom" volá sa Mesiáš aj v 33,16, okrem toho Zach 3,8; 6,12.)

7Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, že už nebudú vravieť: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,« (*) (Porov. 16,14-15. – Zem severná je Asýrsko a Babylon, kde boli Izraeliti v zajatí.) 8ale: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal,« i vrátia sa do vlastnej krajiny."

Reči o prorokoch

9

Srdce sa zlomilo vo mne,
trasú sa mi všetky kosti,
som ako opitý človek,
ako muž presiaknutý vínom
pred Pánom a pred jeho svätými slovami.

10

Veď cudzoložníkmi je preplnená krajina,
lebo od kliatby smúti zem,
uschýnajú nivy roviny,
ich úsilím je zloba,
ich silou je neprávosť.

11

"Veď i prorok, i kňaz sú hriešni,
a vo svojom dome som našiel ich zločin
- hovorí Pán.

(*) (Proroci, o ktorých je v tejto stati reč, sú proroci falošní.) 12

Preto budú ich cesty sťa kĺzačka,
vo tme sa pošmyknú a padnú na nej,
áno, privediem na nich pohromu
v roku ich navštívenia -
hovorí Pán.

13

U prorokov Samárie som videl nerozum,
prorokovali menom Bála
a zavádzali môj ľud, Izrael.

(*) (Samária bola hlavné mesto severnej, Izraelskej ríše, ktorej obyvateľov Boh potrestal asýrskym zajatím. Od tých čias si Izraeliti Južnej ríše mysleli, že sú lepší než ich severní bratia, lebo ich Boh ušetril od zajatia. Túto samoľúbu mienku podvracia prorok.) 14

Na jeruzalemských prorokoch som však videl ohavnosť:
cudzoložstvo a zhon za klamstvom.
Utvrdzovali zločincov,
aby sa nik neodvrátil od hriechu;
ku mne boli všetci ako Sodoma,
jeho obyvatelia ako Gomora."

15

Nuž takto vraví Pán zástupov o prorokoch:
"Hľa, ja ich nakŕmim palinou
a napojím ich otrávenou vodou,
lebo od prorokov Jeruzalema
vyšla hriešnosť na celú zem.

(*) (O otrávenej vode 8,14; o paline pozri pozn. k 9,14.) 16

Toto hovorí Pán zástupov:
Nepočúvajte na slová prorokov,
ktorí vám prorokujú.
Oni vás zavádzajú,
vidinu svojho srdca hovoria,
a nie z Pánových úst.

17

Jednostaj hovoria tým,
čo opovrhujú slovom Pánovým:
»Pokoj budete mať!«
A každému, kto kráča
v tvrdosti svojho srdca, vravia:
»Nepríde na vás pohroma.«

(*) (Začiatok verša prekladáme podľa LXX.) 18

Veď ktože stál v rade Pánovej,
videl a počul jeho reč?
Kto pozoroval a počúval jeho reč?

(*) (Reči prorokov sú falošné, nik z nich nepočul reč Pánovu, lebo k nim nehovoril.) 19

(Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev;
a rozvírený víchor
víri nad hlavou bezbožníkov.

(*) (Tieto verše sú vzaté z 30,23-24.) 20

Neodvráti sa Pánov hnev,
kým nesplní a neustáli
plány svojho srdca.
Na konci dní to pochopíte jasne.)

21

Neposlal som prorokov,
oni však utekajú,
neprehovoril som k nim,
oni však prorokujú.

22

Ak stáli v mojej rade,
nech oznámia môjmu ľudu moje slová,
nech ich odvrátia od ich zlej cesty
a od ich zločinných skutkov!

23

Či som ja Bohom iba zblízka
- hovorí Pán,
a zďaleka nie som Boh?

(*) (Rozumej: Boh je i vtedy Bohom, keď nedáva očividne cítiť svoju prítomnosť.) 24

A keď sa kto čo ako dobre skryje,
či ho ja nevidím? - hovorí Pán.
Nuž či nezaplňujem ja nebesá? -
hovorí Pán.

Sny prorokov. - 25Počul som, čo hovoria proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvo. Hovoria: »Mal som sen! Mal som sen!« 26Dokedyže budú takto zmýšľať proroci, ktorí predpovedajú klamstvo a prorokujú výmysel svojho srdca? 27Títo svojimi snami, ktoré si medzi sebou rozprávajú, chcú dať môjmu ľudu zabudnúť moje meno, ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bála. 28Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva sen, a ktorý má moje slovo, nech pravdivo hovorí moje slovo! Čo má slama so zrnom? - hovorí Pán. 29Či nie je moje slovo ako oheň - hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?

30Nuž preto som ja proti prorokom - hovorí Pán, ktorí si vzájomne kradnú moje slová. 31Hľa, som proti prorokom - hovorí Pán, ktorí použijú svoj jazyk, a vravia: »Hovorí Pán.« 32Hľa, som proti tým, čo prorokujú klamné sny - hovorí Pán, rozprávajú ich a zavádzajú môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom. Ja som ich veru neposlal, ani nepoveril; a nijako neosožia tomuto ľudu - hovorí Pán.

Pánovo bremeno. - 33Ale ak sa ťa tento ľud alebo kňaz, alebo prorok spýta: »Čo je Pánovo bremeno?«, odpovieš im: »Vy ste bremeno, ale vás odhodím« - hovorí Pán. (*) ("Bremenom" volali proroci často aj výrok Boží, najmä priťažujúci, nepriaznivý výrok Boží. Týmto slovom sa aj Izraeliti dopytovali u Jeremiáša na výroky Božie, pravda z posmechu, lebo neverili Jeremiášovým "bremenám", prorockým výrokom. Na toto dostávajú odpoveď v tejto stati.) 34Keď prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: »Pánovo bremeno,« vezmem na zodpovednosť toho človeka i jeho dom. 35Takto hovorte medzi sebou a druh druhovi: »Čo odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?« 36Ale Pánovo bremeno nespomínajte viac, lebo bremenom bude každému jeho slovo. I prevrátili ste slová živého Boha, Pána zástupov, nášho Boha. 37Toto povieš prorokovi: »Čo ti odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?« 38Ale ak budete hovoriť: »Bremeno Pánovo,« nuž toto hovorí Pán: Pretože ste hovorili toto slovo: »Bremeno Pánovo,« hoci som vám odkázal: Nehovorte: »Bremeno Pánovo,« 39zodvihnem vás sťa bremeno a zahodím vás i mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom, preč od seba. 40A zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou, na ktorú sa nezabudne."

Videnie dvoch košov fíg. - 1Pán mi dal videnie: Hľa, dva koše fíg boli postavené pred Pánovým chrámom, keď už babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal z Jeruzalema Jechoniáša, syna Joakimovho, júdskeho kráľa, a júdske kniežatá, kováčov a zámočníkov a odviedol ich do Babylonu. (*) (O symboloch a symbolických úkonoch pozri celkový úvod ku všetkým prorockým spisom. – O Jechoniášovi pozri úvod k nášmu prorokovi. Kováčov a zámočníkov odviedol Nabuchodonozor preto, lebo tí tvorili najdôležitejšiu zložku pre potreby vtedajšej vojny.) 2V jednom koši boli figy veľmi dobré, ako figy včasné, v druhom koši zasa figy veľmi zlé, také zlé, že sa nedali jesť. 3A Pán sa ma spýtal: "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Figy. Dobré figy sú veľmi dobré, zlé však sú veľmi zlé, také zlé, že sa nedajú jesť." 4Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 5"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy, tak dobrotivo zhliadnem na zajatcov Júdu, ktorých som z tohto miesta poslal do krajiny Chaldejcov. 6Môj zrak teda spočinie na nich dobrotivo a prinavrátim ich do tejto krajiny. Zveľadím ich a nezrúcam, zasadím ich a nevytrhám. 7Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým svojím srdcom.

8Ale ako zlé figy, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť - toto hovorí Pán, takými urobím júdskeho kráľa Sedekiáša i jeho kniežatá, i zvyšky Jeruzalema, ktoré ostali v tejto krajine a ktoré bývajú v Egypte. (*) (S Joachazom odviedol Nechao do Egypta iste aj mnohých iných Izraelitov (pozri úvod). Okrem toho v tých nepokojných časoch, keď ustavične hrozilo babylonské nebezpečenstvo, mnohí Izraeliti bezpochyby utiekli do Egypta. O týchto Izraelitoch je tu reč.) 9Urobím ich postrachom a nešťastím pre všetky kráľovstvá zeme, hanbou a príslovím, posmechom a kliatbou na každom mieste, kam ich len zaženiem. 10Dopustím na nich meč, hlad a mor, kým ich nevyhubím zo zeme, ktorú som dal im a ich otcom."

Predpoveď o sedemdesiatročnom zajatí. - 1Slovo, ktoré dostal Jeremiáš o celom júdskom ľude vo štvrtom roku Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho - to bol prvý rok babylonského kráľa Nabuchodonozora -, 2a ktoré prorok Jeremiáš oznámil celému júdskemu ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:

3"Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, kráľa júdskeho, až podnes je to dvadsaťtri rokov, čo Pán hovorí ku mne. I hovoril som k vám bez prestania, no nepočúvali ste. 4Pán k vám jednostaj posielal rozličných svojich sluhov, prorokov, ale nepočúvali ste a ucho ste pozorne nenaklonili. 5Hovoril: »Vráťte sa každý zo svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, tak ostanete bývať v krajine, ktorú dal Pán vám a vašim otcom od vekov naveky. 6A nechoďte za cudzími bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im; nedráždite ma dielom svojich rúk, potom vás nebudem trestať. 7Ale nepočúvali ste na mňa - hovorí Pán -, chceli ste ma hnevať dielom svojich rúk na vlastné nešťastie.«

8Nuž toto hovorí Pán zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová, 9hľa, pošlem a zoberiem všetky kmene severu (hovorí Pán - aj Nabuchodonozorovi, kráľovi Bábela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom. Splním na nich kliatbu, obrátim ich na hrôzu a posmech a na večnú púšť. (*) (Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, sú neskorším dodatkom; v LXX ich niet. – O kliatbe, o akej je tu reč, pozri pozn. k 1 Sam 15,3.) 10Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas mlynčekov a svetlo lampy. (*) (Porov. 7,34; 16,9. – V tých krajoch sa večer ozývali kamenné mlynčeky, na ktorých mleli múku na nasledujúci deň.) 11Celá táto krajina bude vyhnanstvom a hrôzou a tieto národy budú slúžiť sedemdesiat rokov babylonskému kráľovi. (*) (Tu sa prvý raz udáva, ako dlho má trvať babylonské zajatie. Toto proroctvo povedal Jeremiáš vo 4. roku panovania Joziáša. To bol r. 605 pr. Kr. V tom roku bola bitka pri Karkemiši, ktorou sa začína nadvláda Nabuchodonozorova aj nad Júdskom. Keď počítame sedemdesiat rokov od tohto roku, babylonské zajatie by bolo malo skončiť r. 535 pr. Kr. V skutočnosti však vydal Kýros oslobodzovací dekrét už v r. 538, týmto rokom sa teda úradne už skončilo babylonské zajatie. Z toho vidno, že číslo 70 je číslo okrúhle a netreba ho brať presne.) 12A až uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa i ten ľud -hovorí Pán - pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obrátim ju na večitú púšť. (*) (Proroctvo proti Babylonu je v hl. 50 – 51.) 13Privediem na tú krajinu všetky svoje hrozby, ktoré som proti nej vyhlásil, všetko, čo je napísané v tejto knihe, čo Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom. 14Lebo aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi; odplatím im podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk."

Pánov kalich. - 15Lebo toto mi povedal Pán, Boh Izraela: "Vezmi z mojej ruky tento vínový kalich hnevu a daj ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem. 16Napijú sa a budú sa tackať a šalieť pred mečom, ktorý medzi nich pošlem." 17Vzal som teda z Pánovej ruky kalich a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Pán poslal. 18Jeruzalem, mestá Júdska, jeho kráľov, jeho kniežatá, aby som ich vydal na zborenisko, na hrôzu, na posmech a na kliatbu (ako je tomu dnes); (*) (Slová v zátvorke nepatria do osnovy. Porov. pozn. k 3,25.) 19faraóna, egyptského kráľa, jeho sluhov, jeho kniežatá a celý jeho ľud; 20celú zmiešaninu národov a všetkých kráľov krajiny Us; všetkých kráľov filištínskej krajiny: Askalon, Gazu, Akaron a zvyšky Azotu. (*) (Krajina Us (Hus), vlasť Jóbova, sa v Gn 36,28; Nár 4,21 spomína pri Arábii, juhovýchodne od Palestíny.) 21Edom, Moab a synov Amonových, 22všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidonu a kráľov pobrežia, ktoré je za morom. 23Dedan, Temu, Buz a všetkých, čo si holia okraj. (*) (Dedan, Tema a Buz boli arabské kmene; porov. Iz 21,13-14. – O holení okraja hlavy pozri pozn. k 9,24 n.) 24Všetkých kráľov Arabska (a všetkých kráľov miešaniny), ktorí bývajú v púšti. (*) (Slová v zátvorke dostali sa sem len omylom.) 25Všetkých kráľov Zimriho, všetkých kráľov Elamu a všetkých kráľov Médey, (*) (Kmeň Zimri, ktorý je nám ináč neznámy, v LXX sa nespomína. O Médoch pozri Iz 13,17, o Elame Iz 11,11.) 26všetkých kráľov severu, blízkych i vzdialených od seba, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Sesak však bude piť po nich. (*) (Sesak je iné meno pre Babylon.) 27"A povieš im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, aby ste nevstali pre meč, ktorý pošlem medzi vás. 28A ak sa budú zdráhať vziať z tvojej ruky kalich a piť, povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Veruže budete piť! 29Lebo, hľa, ja začínam nešťastie v meste, ktoré sa volá mojím menom, a vy by ste boli ušetrení? Nebudete ušetrení, pretože ja zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme - hovorí Pán zástupov. 30Ty im však prorokuj všetky tieto veci a povedz im:

Pán kričí z výsosti,
zo svojho svätého príbytku vydáva hlas,
hlasno kričí nad svojimi nivami,
rozozvučí ujúkanie ako šliapači
proti všetkým obyvateľom zeme.

(*) (Šliapači pri šliapaní vína veselo ujúkali (porov. Iz 16,10). No ujúkanie Pánovo bude pre národy hrozné, ako bojový výkrik nepriateľa.) 31

Hrmot preniká až do končín zeme,
pretože Pán má spor s národmi;
on sa súdi s každým človekom,
zlých odovzdá meču
- hovorí Pán.

32

Toto hovorí Pán zástupov:
Hľa, pohroma ide z národa na národ,
zo strání zeme dvíha sa veľká búrka!"

33

A pán ich porazí v ten deň
od jedného konca zeme po druhý;
neoplačú, nezoberú a nepochovajú ich,
budú hnojom na povrchu poľa.

34

Kvíľte, pastieri, a volajte,
zvíjajte sa, vodcovia stád,
je zvrchovaný čas pozrážať (a rozohnať) vás,
popadáte sťa vybrané barany.

(*) (Slovo v zátvorkách nepatrí do textu. Výraz "sťa vybrané barany" sme vzali zo LXX; pôvodina a s ňou aj Vulg číta "sťa nádoby vybrané".) 35

Zhynulo útočište pastierov
a útulok vodcov stáda.

36

Čuj, krik pastierov,
kvílenie vodcov stáda!
Veď Pán spustošil ich pastvu!

37

A pre blčiaci Pánov hnev
zmĺknu nivy pokojné.

38

Opustil ako lev svoju húštinu,
veď ich krajina ostala púšťou
pre ničiaci meč
a pre blčiaci Pánov hnev.

(*) ("Pre ničiaci meč" pozri LXX. Dnešný hebrejský text a s ním aj Vulg je narušený, číta: "Od hnevu holuba" (?).)

Reč o chráme. - 1Na začiatku panovania Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho, oznámil Pán túto reč: (*) (Všimni si aj poznámok k hl. 7, ktorá obsahuje podobnú reč chrámovú.) 2"Toto hovorí Pán: Zastaň si v predsieni Pánovho domu a hovor všetkým mestám Júdska, ktoré prichádzajú pokloniť sa v dome Pánovom, všetky slová, ktoré som ti rozkázal povedať im; nevynechaj ani slovíčko! 3Hádam počúvnu a vráti sa každý zo svojej zlej cesty a ja oľutujem nešťastie, ktoré pre ich zločinné skutky zamýšľam na nich dopustiť. 4A povieš im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete kráčať podľa zákona, ktorý som vám dal, 5ak nebudete počúvať slová mojich sluhov, prorokov, ktorých ustavične k vám posielam, hoci ich neposlúchate, 6vtedy naložím s týmto domom ako so Šílom a toto mesto dám ako kliatbu všetkým národom zeme."

7Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Pánovom. 8A keď Jeremiáš dopovedal všetko, čo mu Pán kázal povedať celému ľudu, chytili ho kňazi, proroci a všetok ľud s výkrikom: "Musíš zomrieť! 9Prečo si prorokoval v mene Pánovom: »Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, nebude obývané.«?" A všetok ľud sa zhrnul v Pánovom dome k Jeremiášovi. 10Keď sa dopočuli o týchto veciach júdske kniežatá, vybrali sa z kráľovho domu hore do Pánovho domu a zasadli si pri vchode Novej brány Pánovho domu. (*) (Júdske kniežatá boli vysokými svetskými úradníkmi. Poloha "Novej brány" chrámovej nie je nám už dnes známa.) 11Vtedy kňazi a proroci hovorili kniežatám a všetkému ľudu: "Výrok smrti si zasluhuje tento človek, pretože prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši."

12Ale Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: "Pán ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli. 13Napravte teda svoje cesty a svoje činy a počúvajte hlas Pána, svojho Boha, potom Pán oľutuje zlo, ktoré ohlásil proti vám. 14Ja však, pozrite, som vo vašej moci, urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne. 15Ale dobre si uvedomte, že ak ma usmrtíte, nevinnú krv uvalíte na seba, na toto mesto a na jeho obyvateľov, lebo ma naozaj Pán poslal k vám, aby som vám povedal do uší všetky tieto slová."

16Tu povedali kniežatá a všetok ľud kňazom a prorokom: "Tento človek nezasluhuje smrť, pretože nám hovoril v mene Pána, nášho Boha." 17Vstali aj mužovia spomedzi starších krajiny a povedali celému zhromaždenému národu: 18"Micheáš z Morešetu bol prorok v dňoch júdskeho kráľa Ezechiáša a povedal celému júdskemu ľudu:

»Toto hovorí Pán zástupov:
Sion zorú ako roľu,
Jeruzalem bude zborenisko
a chrámový vrch lesná výšina.«

(*) (Spis tohto proroka Micheáša máme medzi dvanástimi malými prorokmi. Miesto, na ktoré sa starší ľudu odvolávajú, je Mich 3,12.)

19Nuž či ho júdsky kráľ Ezechiáš alebo niekto z Júdska usmrtil? Či sa nebál Pána a neprosil ho, takže Pán oľutoval nešťastie, ktoré proti nim ohlásil? A my máme spáchať veľký zločin proti sebe samým?"

Smrť proroka Uriáša. - 20Ešte prorokoval v mene Pánovom akýsi muž, Uriáš, syn Semeiášov, z Kariatiarimu. A prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine všetko to isté, čo Jeremiáš. (*) (Z prípadu, ktorý sa opisuje v predchádzajúcej stati, by sa mohlo zdať, že sa Jeremiášovi vrstovníci báli siahnuť na život niektorého proroka. Aby bolo vidno, že tomu tak nebolo a že život Jeremiášov bol v ustavičnom nebezpečenstve, pripojil buď sám Jeremiáš, alebo jeho učeník Baruch stať veršov 20-24, ktorá zaznačuje osud ináč nám neznámeho proroka Uriáša. – O Kariatiarime pozri pozn. k 1 Sam 6,21.) 21I počul jeho slová Joakim, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá, takže ho kráľ hľadal, aby ho usmrtil. Keď to Uriáš počul, bál sa, utiekol a uchýlil sa do Egypta. 22Kráľ Joakim poslal do Egypta mužov, (Elnatana, syna Achoborovho, a mužov s ním do Egypta). (*) (Slová v zátvorkách sú asi neskorší dodatok.) 23I vyvliekli Uriáša z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Joakimovi; ten ho dal zabiť mečom a jeho mŕtvolu dal hodiť do hrobky pospolitých ľudí. (*) (Kráľ zostril Uriášov trest tým, že ho nedal pochovať do rodinnej hrobky.) 24Ale Achikam, syn Safanov, držal ruku nad Jeremiášom, aby ho nevydali na smrť do rúk ľudu. (*) (Achikam je asi totožný s Achikamom spomínaným v 2 Kr 22,12. Aj Achikamov syn, neskorší správca krajiny Godoliáš, bol naklonený Jeremiášovi (porov. 40,5).)

Nabuchodonozorovo jarmo. - 1Na začiatku panovania júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, oznámil Pán Jeremiášovi tieto slová: (*) (Meno Joakima sa do tohto verša dostalo omylom opisovačov. Má tam byť meno Sedekiášovo; porov. verše 3.12. 20 a 1. verš hlavy 28.) 2Toto mi hovoril Pán: "Urob si povrazy a jarmo a polož si ich na šiju! (*) (O symbolických úkonoch pozri celkový úvod do všetkých prorockých spisov.) 3A odkáž kráľovi Edomu, kráľovi Moabu, kráľovi Amonových synov, kráľovi Týru a kráľovi Sidonu prostredníctvom poslov, ktorí prišli do Jeruzalema k júdskemu kráľovi Sedekiášovi, (*) (Cieľom schôdzky vyslancov tu uvedených krajín bolo postaviť sa spoločnými silami proti Babylonu.) 4a daj im tento príkaz pre ich pánov: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Toto povedzte svojim pánom: 5Ja som svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom urobil zem, človeka i zver, ktorá je na zemi, a dal som ju, komu sa mi páčilo. 6Teraz som však dal všetky tieto krajiny do ruky svojho sluhu, babylonského kráľa Nabuchodonozora; dal som mu aj poľnú zver, nech mu slúži! 7Všetky národy budú poddané jemu i jeho synovi, i jeho vnukovi, kým nepríde čas aj pre jeho krajinu. Budú mu slúžiť mnohé národy a veľkí králi. 8Národ však a kráľovstvo, ktoré jemu, babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi, nebude poddané, a národ, ktorý si nevloží šiju do jarma babylonského kráľa, budem stíhať mečom, hladom a morom - hovorí Pán, kým ho nevydám do jeho ruky.

9Preto vy nepočúvajte svojich prorokov, veštcov, snárov, hádačov a čarodejov, ktorí vám hovoria: »Nebudete poddaní babylonskému kráľovi!«, (*) ("Snárov" prekladáme so LXX. Dnešný hebrejský text a s ním aj Vulg má "sny".) 10lebo vám prorokujú klamstvo, aby vás vyhnali z vašej krajiny a aby som vás rozohnal tak, že zahyniete. 11Národ však, ktorý vloží šiju do jarma babylonského kráľa a bude mu poddaný, nechám v pokoji na jeho zemi - hovorí Pán, bude ju obrábať a na nej bývať."

12Júdskemu kráľovi Sedekiášovi som však povedal podobné slová: "Vložte si šije do jarma babylonského kráľa a buďte mu i jeho ľudu poddaní, tak ostanete žiť. 13Prečo by ste mali zomrieť ty i tvoj ľud pod mečom, od hladu a na mor, ako hovoril Pán o národe, ktorý sa nepoddá babylonskému kráľovi? 14A nepočúvajte reči prorokov, ktorí vám hovoria: »Nepoddajte sa babylonskému kráľovi!«, pretože vám prorokujú klamstvo. 15Ja som ich vskutku neposlal - hovorí Pán, takže falošne prorokujú v mojom mene, aby som vás odvrhol a aby ste zahynuli aj vy, aj proroci, ktorí vám prorokujú."

16Kňazom však a všetkému tomuto ľudu som vravel: Toto hovorí Pán: "Nepočúvajte reči prorokov, ktorí vám prorokujú: »Veru, nádoby Pánovho domu sa teraz čoskoro vrátia z Babylonu,« pretože vám prorokujú klamstvo. (*) (Chrámové nádoby odniesol Nabuchodonozor vtedy, keď odvliekol do zajatia Sedekiášovho predchodcu, Jechoniáša; pozri 2 Kr 24,10 n.) 17Nepočúvajte ich, poddajte sa babylonskému kráľovi, tak ostanete nažive; prečo by toto mesto malo byť zboreniskom? 18Ak sú prorokmi a ak majú slovo Pánovo, nech sa prihovárajú u Pána zástupov, aby nešli do Babylonu nádoby, ktoré zostali v Pánovom dome, v kráľovom dome a v Jeruzaleme." 19Lebo toto hovorí Pán zástupov o stĺpoch, mori, o podstavcoch a ostatnom náradí, ktoré zostalo v tomto meste, 20ktoré nevzal babylonský kráľ Nabuchodonozor, keď odviedol júdskeho kráľa Jechoniáša, syna Joziášovho, a všetkých šľachticov Júdu a Jeruzalema do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: 21Áno, toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Čo zostalo v dome Pánovom a v dome kráľovom v Jeruzaleme, 22odnesú do Babylonu a tam ostanú, kým ich nevyhľadám - hovorí Pán, a nezoberiem a neprinesiem späť na toto miesto."

Jeremiáš a Hananiáš. - 1V tom roku, na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša - v piatom mesiaci štvrtého roku -, mi Hananiáš, syn Azurov, prorok z Gabaonu, povedal v Pánovom dome v prítomnosti kňazov a všetkého ľudu toto: (*) (O Gabaone pozri pozn. k 1 Kr 3,4. Falošný prorok Hananiáš je nám ináč neznámy.) 2"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Zlámem jarmo babylonského kráľa. (*) (Hananiáš robí narážku na symbolický úkon Jeremiášov: 27,2.) 3Ešte dva roky a vrátim na toto miesto všetky nádoby Pánovho domu, ktoré babylonský kráľ Nabuchodonozor vzal z tohto miesta a odniesol do Babylonu. 4A júdskeho kráľa Jechoniáša, syna Joakimovho, a všetkých júdskych zajatcov, ktorí odišli do Babylonu, privediem späť na toto miesto - hovorí Pán -, pretože zlámem jarmo babylonského kráľa."

5Prorok Jeremiáš odpovedal prorokovi Hananiášovi v prítomnosti kňazov a v prítomnosti všetkého ľudu, ktorý stál v Pánovom dome. 6Prorok Jeremiáš povedal: "Amen! Nech tak urobí Pán! Nech Pán uskutoční tvoje slová, ktoré si prorokoval, že prinavráti nádoby Pánovho domu a všetkých zajatcov z Babylonu na toto miesto. 7Ale počuj slová, ktoré ti ja poviem do uší a do uší všetkého ľudu. 8Proroci, ktorí boli odpradávna predo mnou a pred tebou, predpovedali mnohým krajinám a veľkým kráľovstvám vojnu, nešťastie a mor. 9Ak prorok predpovedá pokoj, až keď sa splní prorocké slovo, pozná sa, že toho proroka naozaj poslal Pán."

10Vtedy prorok Hananiáš sňal jarmo zo šije proroka Jeremiáša a polámal ho. (*) (Na symbolický úkon odpovedá Hananiáš iným úkonom, pravda, falošným.) 11A Hananiáš povedal v prítomnosti všetkého ľudu: "Toto hovorí Pán: Takto zlámem jarmo babylonského kráľa Nabuchodonozora ešte do dvoch rokov zo šije všetkých národov." - Nato prorok Jeremiáš išiel svojou cestou.

12Keď už prorok Hananiáš zlámal jarmo zo šije proroka Jeremiáša, prehovoril Pán k Jeremiášovi takto: 13"Choď a povedz Hananiášovi toto: Takto hovorí Pán: Drevené jarmo si zlámal, nuž urobím miesto neho jarmo železné. (*) (Pôvodina má "urobíš", zrejme svojimi falošnými proroctvami.) 14Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Železné jarmo položím na šiju všetkých týchto národov, aby slúžili babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Budú mu teda slúžiť; dal som mu ešte aj poľnú zver." 15A prorok Jeremiáš povedal prorokovi Hananiášovi: "Počujže, Hananiáš! Neposlal ťa Pán, ty si falošnou nádejou zavádzal tento ľud. 16Preto toto hovorí Pán: Pošlem ťa zo zeme preč, tohto roku zomrieš, pretože si hlásal vzburu proti Pánovi."

17A prorok Hananiáš zomrel v tom roku, v siedmom mesiaci.

List babylonským zajatcom. - 1Toto je znenie listu, čo poslal prorok Jeremiáš (zvyškom) starcov v zajatí, kňazom, prorokom a všetkému ľudu - ktorých odviedol z Jeruzalema do Babylonu Nabuchodonozor, (*) (Pod "starcami" rozumej pohlavárov rodov a rodín, ktorí v zajatí, kde Izraeliti nemali inakšej vlastnej vrchnosti, hrali zasa dôležitú úlohu. Prečo píše dnešný hebrejský text "zvyškom" starcov, nevieme. V LXX slovo "zvyškom" nie je, možno teda, že sa dostalo do osnovy omylom. – Medzi zajatcami; ktorých Nabuchodonozor odviedol r. 597 a ktorým Jeremiáš píše list, boli aj praví proroci, medzi nimi veľký prorok Ezechiel.) 2keď z Jeruzalema odišiel kráľ Jechoniáš a kráľovná, eunuchovia, júdske a jeruzalemské kniežatá, kováči a zámočníci - (*) (Pozri pozn. k 13,18 a 24,1.) 3prostredníctvom Elasa, syna Safanovho, a Gamariáša, syna Helkiášovho, ktorých júdsky kráľ Sedekiáš poslal do Babylonu k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi: (*) (Či je Helkiáš totožný s veľkňazom Helkiášom (2 Kr 22,4 n.) a či je Safan totožný so Safanom, ktorý sa spomína 26,24, nevieme. Tiež nevieme, aké poslanie malo posolstvo Sedekiášovo u babylonského kráľa.) 4"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým zajatcom, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: 5Stavajte domy a bývajte v nich, saďte záhrady a jedzte ich ovocie, 6berte si manželky a ploďte synov a dcéry; i pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. 7Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho.

8Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezavedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani veštci; ani nepočúvajte svoje sny, ktoré sa vám prisnijú, (*) (Tu je reč prirodzene o falošných prorokoch.) 9pretože vám falošne prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Pán.

10Lebo takto hovorí Pán: Až sa sedemdesiat rokov pre Babylon bude chýliť ku koncu, navštívim vás a splním na vás svoje prisľúbenie, že vás privediem späť na toto miesto. 11Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. 12Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. 13Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, 14dám sa vám nájsť - hovorí Pán -, vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil - hovorí Pán -, a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.

15Lebo vy hovoríte: »Pán nám vzbudil v Babylone prorokov.« 16Ale toto hovorí Pán kráľovi, ktorý sedí na Dávidovom tróne, a všetkému ľudu, ktorý býva v tomto meste, vašim bratom, ktorí nešli s vami do zajatia: 17Toto hovorí Pán zástupov: Áno, pošlem na nich meč, hlad a mor a urobím ich podobnými odporným figám, takým zlým, že ich nemožno jesť. (*) (Podobenstvo o figách pozri 24,1 n.) 18A budem ich stíhať mečom, hladom a morom. Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme, kliatbou, hrôzou, posmechom a potupou medzi všetkými národmi, kde som ich roztratil, 19pretože nepočúvali moje slová - hovorí Pán, keď som im opätovne posielal svojich sluhov, prorokov; nepočúvali ste ich, hovorí Pán. 20Počujte teda slovo Pánovo, všetci zajatci, ktorých som poslal z Jeruzalema do Babylonu:

21Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, o Achabovi, synovi Koliášovom, a Sedekiášovi, synovi Masiášovom, ktorí vám falošne prorokujú v mojom mene: Hľa, vydám ich do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora; pred vaším zrakom ich zabije. 22A všetci júdski zajatci, ktorí sú v Babylone, vezmú si z nich túto kliatbu: »Nech s tebou naloží Pán ako so Sedekiášom a Achabom, ktorých babylonský kráľ piekol na ohni.« 23Pretože spáchali v Izraeli hanebnosť, cudzoložili so ženami svojich blížnych a v mojom mene hovorili falošné reči, ktoré som im neprikázal. Ja to viem a som toho svedkom, hovorí Pán." (*) (Trest smrti upálením bol v Babylone známy; porov. Dan 3,6-19 n. tiež Kódex Hamurapiho §§ 27,110,157. Tu spomínaní falošní proroci sú nám ináč neznámi.)

Jeremiáš a Semeiáš. - 24A Nechelamitovi Semeiášovi povieš: (*) (Pod dojmom listu Jeremiášovho poslal akýsi falošný prorok Semeiáš z Babylonu do Jeruzalema list, v ktorom udáva Jeremiáša. Na tento list dáva teraz Jeremiáš odpoveď.) 25"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, pretože si vlastným menom poslal všetkému ľudu, ktorý je v Jeruzaleme, a kňazovi Sofoniášovi, synovi Másiášovmu, i všetkým kňazom list v znení: 26»Pán ťa urobil kňazom namiesto kňaza Jojadu, aby si v Pánovom dome dozeral na každého šialenca, ktorý prorokuje, a aby si ho dal do klady a do okov. 27Nuž prečo si teraz nepokarhal Jeremiáša z Anatotu, ktorý vám prorokuje? 28Veď nám odkázal do Babylonu toto: Dlhé to bude. Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie!«" 29Kňaz Sofoniáš prečítal tento list samému Jeremiášovi. 30Pán však riekol Jeremiášovi: 31"Odkáž všetkým zajatcom: Toto hovorí Pán o Nechelamitovi Semeiášovi: Pretože vám Semeiáš prorokoval, hoci som ho neposlal, a budil vo vás falošné nádeje, 32preto takto hovorí Pán: Hľa, potrestám Semeiáša a jeho potomstvo. Nebude mať nikoho, kto by býval uprostred tohto ľudu, a neuvidí blaho, ktoré ja dám svojmu ľudu - hovorí Pán -, pretože hlásal odboj proti Pánovi."

Budúca spása Izraela

Oslobodenie vo veľký deň Pána. - 1Slovo, ktoré Pán povedal Jeremiášovi: 2"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal. (*) (Porov. Iz 8,1; 30,8.) 3Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť." 4Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku: 5"Áno, toto hovorí Pán:

Počuli sme strašný hlas;
úzkosť a niet pokoja.

6

Spytujte sa, pozrite,
či porodí muž?
Prečo vidím, že každý muž
má ruky na bedrách sťa rodička
a každá tvár sa zmenila, zbledla.

7

Ach, veľký je to deň,
podobného mu niet,
je to čas úzkosti pre Jakuba,
ale vyslobodí sa z toho.

(*) (V nešťastí, o ktorom píše prorok, i mužovia sa budú zvíjať od bolesti ako žena, ktorá rodí. Obraz rodiacej ženy bol u Izraelitov obrazom najväčšej bolesti.)

8V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci. 9Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím. (*) ("Dávid" je veľký potomok Dávidov, Mesiáš.)

10

Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub,
hovorí Pán,
nestrachuj sa - Izrael,
lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky
a tvoje potomstvo z krajiny zajatia;
i vráti sa Jakub a odpočinie si,
v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

(*) (Tieto verše sú totožné s veršami 46,27-28.) 11

Veď som s tebou ja, hovorí Pán,
aby som ťa zachránil.
Áno, zničím všetky národy,
medzi ktoré som ťa roztrúsil,
iba teba nezničím,
ale budem ťa karhať spravodlivo
a bez trestu ťa nenechám.

Národ sa vylieči

12

Lebo toto hovorí Pán:
Nezhojiteľný je tvoj úraz,
nevyliečiteľná tvoja rana.

13

Nik sa nechce ujať tvojho vredu,
nemáš lieku na zhojenie.

14

Všetci tvoji milovníci zabudli na teba,
nevyhľadávajú ťa;
veď som ťa udrel nepriateľskou ranou,
príkrym karhaním
pre množstvo tvojich hriechov,
silu tvojich zločinov.

15

Čo kričíš pre svoj úraz? -
Tvoja bolesť je nezhojiteľná;
pre množstvo tvojich hriechov,
silu tvojich zločinov
som ti to urobil.

16

Ale všetci, čo ťa hlcú, budú pohltení,
všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia,
všetci, čo ťa koristia, budú korisťou
a všetci, čo ťa plienia, budú plenom.

17

Lebo ti zacelím jazvu
a rany ti vyliečim,
hovorí Pán,
veď ťa volajú Odohnaná,
Sion, ktorý nik nehľadá.

(*) (O podobných menách pozri pozn. k Iz 62,4. – Novší prekladatelia dávajú všeobecne verš 17 pred v. 16. Tak je zmysel plynnejší.)

Obnova národa

18

Toto hovorí Pán:
Hľa, obrátim osud Jakubových stanov,
nad jeho šiatrami sa zľutujem,
mesto sa zbuduje na svojich kopcoch
a palác bude stáť na pravom mieste.

(*) (Miesto: "obrátim osud" možno prekladať aj: "vrátim zajatcov".) 19

Chválospev sa bude z nich ozývať
a hlas veselosti,
rozmnožím ich, neumenšia sa,
oslávim ich, neoslabnú.

20

Jeho synovia budú ako kedysi,
ich obec sa upevní predo mnou
a navštívim všetkých, čo ich utláčajú.

21

Vládcu bude mať z vlastných radov
a panovníka si sám zrodí.
Priblížim si ho a príde ku mne,
veď ktože by nasadzoval život
a priblížil by sa mi - hovorí Pán.

(*) (Chcieť sa dať do priameho styku s Bohom znamenalo vždy nasadzovať život.) 22

I budete mojím ľudom
a ja budem vaším Bohom.

23

Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev,
víchor sa rúti,
zúri nad hlavou bezbožníkov!

(*) (Tieto dva verše čítame aj 23,19-20.) 24

Neodvráti sa Pánov hnev,
kým nesplní a neustáli
plány svojho srdca,
na konci dní to pochopíte.

1

V tom čase, hovorí Pán,
budem Bohom všetkým rodom Izraela
a oni budú mojím ľudom.

Božie milosrdenstvo zachráni národ

2

Toto hovorí Pán:
Na pustatine našiel milosť
národ, ušetrený mečom,
do svojho odpočinku išiel Izrael."

(*) (V národnom nešťastí nezahynú všetci; tí, čo ostanú, pôjdu zo zajatia cez sýrsku púšť do zasľúbenej zeme, ako kedysi z Egypta išli do nej cez púšť sinajskú.) 3

Zďaleka sa mu zjavil Pán:
"Láskou odvekou som ťa miloval,
preto som ti zachoval priazeň.

(*) ("Zjavil sa mu" prekladáme podľa LXX. Dnešný hebrejský text a s ním aj Vulg číta mylne: "Zjavil sa mi".) 4

Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa,
panna, Izrael;
ešte sa ozdobíš bubnami,
vykročíš do tanca natešených.

5

Ešte budeš sadiť vinice
na vrchoch Samárie:
čo sadzači zasadia, aj užijú.

6

Lebo príde deň, keď budú kričať
strážnici na vrchoch Efraima:
»Hor’ sa, poďme na Sion
k Pánovi, svojmu Bohu!«

(*) (Pri obnovení Izraela sa národ zasa zjednotí: severná krajina, zvaná aj Efraim, s radosťou sa pripojí k Sionu, ktorý bol v Južnom kráľovstve.)

Návrat zo zajatia

7

Lebo toto hovorí Pán:
Jasajte pre Jakuba v radosti
a plesajte nad hlavou národov!
Rozhlasujte, oslavujte a hovorte:
»Pán vyslobodil svoj ľud,
zvyšky Izraela.«

8

Hľa, privediem ich zo severnej krajiny
a z končín zeme ich zhromaždím;
medzi nimi i slepých a chromých,
samodruhé i šestonedieľky:
veľký zástup sa vráti sem.

9

Prichádzajú s plačom,
no vediem ich s potechou,
zavediem ich k potokom vôd
po rovnej ceste, kde sa nepotknú,
lebo som Izraelov otec
a Efraim je môj prvorodený."

Žiaľ sa zmení na radosť

10

Národy, čujte slovo Pánovo;
ohlasujte na ďalekých ostrovoch
a vravte: "Ten, čo rozosial Izrael, pozbiera ho
a ustráži ho ako pastier stádo."

11

Áno, Pán vykúpi Jakuba,
vyslobodí ho z ruky, čo ho premohla.

12

Prídu a zaplesajú na výšine Siona,
budú sa hrnúť k darom Pánovým,
k obiliu, muštu a oleju,
k mláďatám oviec a statku.
Ich duša bude ako zavodnená záhrada,
nebudú viac mrieť túžbou.

13

Vtedy sa bude panna tešiť v tanci,
i mladíci a starci pospolu.
"Ich smútok zmením na radosť,
poteším ich, rozveselím po žiali.

14

Opojím dušu kňazov hojnosťou
a môj ľud sa nasýti mojimi darmi" -
hovorí Pán.

(*) ("Opojím dušu kňazov hojnosťou" znie doslovne: "Opojím dušu kňazov tukom", čo znamená, že národ bude v hojnosti prinášať obety, takže ani kňazi nebudú trpieť núdzu. Množstvo obetí, pravda, predpokladá hojnosť.)

Ráchelin žiaľ

15

Toto hovorí Pán:
"Čuj, v Ráme počuť vzdychanie,
prehorký plač,
Ráchel narieka nad svojimi deťmi,
nedá sa potešiť
nad deťmi, pretože ich niet."

(*) (Prorok predstavuje tu obrazne Ráchel, manželku Jakubovu, ako matku celého národa. Bola matkou Jozefa a Benjamína. Od Jozefa pochádzajú dva severné kmene, Efraim a Manasses; kmeň Benjamínov zasa bol na území Južného kráľovstva a hlavné mesto národa, Jeruzalem, ktorý bol aj stredom jeho náboženského kultu, bol na území tohto kmeňa. (Podľa Gn 35,19 – porov. 1 Sam 10,2 – hrob Ráchel bol asi 2 km severne od Betlehema.) Podľa Jer 40,1 v Ráme, dnes Er-Ram asi 8 km severne od Jeruzalema, zhromažďovali Babylonci po páde Jeruzalema Izraelitov, ktorých chceli odviesť do zajatia. Prorok básnicky opisuje, ako Ráchel narieka nad svojimi nešťastnými synmi. – Podľa Mt 2,18 bol tento obrazný nárek Ráchel aj predobrazom náreku betlehemských matiek nad deťmi, ktoré dal povraždiť Herodes.)
16

Toto hovorí Pán:
"Zabráň svojmu hlasu plač
a svojim očiam slzy,
veď tvoja námaha dostane odmenu,
hovorí Pán,
vrátia sa z nepriateľskej krajiny.

17

Je nádej pre tvoju budúcnosť
- hovorí Pán,
synovia sa vrátia na svoje územie.

18

Počujem Efraima vzdychať:
»Šľahal si ma, nuž dal som sa šľahať
ako neskrotený junec.
Priveď ma späť a navrátim sa,
veď ty si Pán, môj Boh!

19

Už som oželel svoj odpad,
a keď som uznal, bil som si stehno,
hanbil som sa a červenal,
lebo som niesol hanbu svojej mladosti.«

(*) ("Biť si stehno" je prejav veľkého žiaľu.) 20

Či mi je Efraim drahým synom?
Či je rozkošným dieťaťom?
Veď kedykoľvek mu hrozím,
znovu si musím naň spomenúť
a trasie sa mi preň vnútro,
musím sa nad ním zmilovať"
- hovorí Pán.

21

Postav si stĺpy,
zasaď si kamene,
daj pozor na cestu,
na chodník, ktorým si kráčal;
vráť sa späť, panna, Izrael,
vráť sa sem do týchto svojich miest!

(*) (Prorok žiada národ, aby na ceste, ktorou ide do zajatia, postavil kamene a stĺpy, aby vedel, kadiaľ sa má zo zajatia vrátiť.) 22

Dokedyže budeš blúdiť,
dcéra odbojná?
Veď Pán stvorí čosi nové na zemi:
Žena obkľúči muža.

(*) (Výklad výrazu: "Žena obkľúči muža" je veľmi ťažký a neistý. Bude asi znamenať, že žena bude zahrňovať svojho manžela prejavmi priazne a lásky; alebo ešte skôr, že sa žena bude usilovať znovu si získať priazeň manžela, ktorú stratila. Tento zmysel by sa hodil aj do súvisu: Izrael (žena), bude sa v časoch obnovy usilovať získať si priazeň a lásku Boha (manžela: porov. pozn. k Iz 50,1 n.). Bude to ozaj vec nová, lebo doteraz bol Izrael manželkou nevernou.)

Požehnanie budúcich čias. - 23Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo:

»Pán nech ťa požehná,
spravodlivá niva, svätý vrch!«

24

A budú tam bývať spolu
Júda a všetky jeho mestá,
roľníci a sprievodcovia stád.

25

Áno, opojím unavenú dušu
a každú roztúženú dušu naplním."

26

(Preto som sa zobudil a pozeral,
môj sen mi bol sladký.)

(*) (I keď pochádza od Jeremiáša, vložil ho niekto medzi jeho diela na nesprávne miesto.)

27"Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat. 28A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán. (*) (Pozri pozn. k 1,10.11; porov. 44,27; Bar 2,9.) 29V tých dňoch nebudú viac hovoriť:

»Otcovia jedli plánky
a synom stŕpli zuby.«

(*) (Toto porekadlo bolo bežné (Ez 18).)

30Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.

Nová zmluva. - 31Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! 32Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. 33Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. 34Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem." (*) (Opis novej zmluvy je jedným z najkrajších miest nielen Jeremiáša, ale celého Starého zákona. Nová zmluva bude mať ráz duchovný, vnútorný, bude napísaná do sŕdc ľudí (2 Kor 3,3; porov. Hebr 8,8-12).)

Nový národ

35

Toto hovorí Pán,
ktorý dáva slnko za svetlo dňu,
určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci,
pobúri more, že hučia jeho vlny,
Pán zástupov má meno:

36

"Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou,
hovorí Pán,
aj semä Izraela prestane byť národom
predo mnou po všetky dni."

37

Toto hovorí Pán:
"Ak sa hore dajú zmerať nebesá
a dolu preskúmať základy zeme,
aj ja zavrhnem celé semä Izraela
pre všetko, čo urobili - hovorí Pán.

Nové mesto. - 38Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu. (*) (Veža Chananel bola v severovýchodnej (Neh 3,1; 12,39; Zach 14,10), Rožná brána však v severozápadnej časti Jeruzalema (2 Kr 14,13; 2 Krn 26,9; Zach 14,10).) 39Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe. (*) (Miestopisné mená Goa a Gareb sú nám ináč neznáme.) 40Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané." (*) (Údolie, ktoré sa tu spomína, je údolie Ben Hinom (pozri pozn. k Iz 30,33). I miesta, ktoré boli kedysi poškvrnené ľudskými obetami, budú v Novom Jeruzaleme zasvätené Pánovi. Na tomto je vlastne celý dôraz pri opisovaní hlavného mesta novej Božej ríše. Tu opísaný Jeruzalem je len obrazom tejto ríše, v ktorej sa všetko bude musieť zasvätiť Bohu. – Mnohí tento opis mesta (verše 38-40) pokladajú za nepôvodný, lebo nepovažujú za možné, žeby Jeremiáš po opise duchovnej Božej ríše a nového národa bol takýmito hmotnými farbami opísal Nový Jeruzalem. – O Konskej bráne pozri 2 Kr 11,16, porov. Neh 3,27 n.)

Kúpa poľa ako obraz obnovy. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v desiatom roku júdskeho kráľa Sedekiáša - to bol osemnásty rok Nabuchodonozora. 2Vojsko babylonského kráľa vtedy obliehalo Jeruzalem, prorok Jeremiáš bol však uväznený v strážnom nádvorí, ktoré bolo v paláci júdskeho kráľa. 3Uväznil ho júdsky kráľ Sedekiáš s výčitkou: "Prečo prorokuješ: »Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, zaujme ho! 4Sedekiáš, júdsky kráľ, však neunikne moci Chaldejcov, ba určite sa dostane do rúk babylonského kráľa, bude s nim hovoriť z úst do úst a bude mu hľadieť z očí do očí. 5Odvedie Sedekiáša do Babylonu a tam aj ostane, kým ho nenavštívim, hovorí Pán. Ak budete bojovať proti Chaldejcom, nebudete mať úspech.«?"

6Jeremiáš povedal: "Pán prehovoril ku mne takto: 7Hľa, príde k tebe Hanameel, syn tvojho strýca Seluma, s návrhom: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote, veď máš na kúpu príbuzenské prednostné právo!« (*) (U Izraelitov mali nemovitosti ostať podľa možnosti v tej istej rodine alebo aspoň v tom istom rode. Keď niekto z nútenosti predal pozemok, najbližší príbuzný mal tento majetok kúpiť (Lv 25,23 n.). Jednoduchšie bolo, keď utisnutý človek predal pozemok hneď svojmu príbuznému. Takýto bol prípad, o ktorom je tu reč.) 8Prišiel teda ku mne Hanameel, syn môjho strýca, ako povedal Pán, do strážneho nádvoria a povedal mi: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote na území Benjamínovom, veď ty máš prednostné právo nadobudnúť si ho, tebe patrí vymeniť ho, kúp si ho!« Vedel som, že je to Pánovo slovo. 9Kúpil som teda od Hanameela, syna svojho strýca, pole, ktoré je v Anatote, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra. (*) (O vážení peňazí pozri pozn. Iz 55,1.) 10Napísal som listinu, zapečatil som ju, pribral som svedkov a na vážkach som odvážil striebro. 11Vzal som zapečatenú kúpnu zmluvu podľa predpisov a nariadení aj otvorenú zmluvu (*) (Podľa babylonských, na celom východe rozšírených zvykov písali zmluvy dvojmo. Jednu zapečatili, aby sa zaistila nemeniteľnosť, druhá bola kedykoľ-vek k nahliadnutiu. O Baruchovi pozri úvod k tomuto prorokovi.) 12a pred očami svojho bratanca Hanameela, pred očami v kúpnej listine podpísaných svedkov a pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sa zdržovali v strážnom nádvorí, som ju odovzdal Baruchovi, synovi Masiášovho syna Nériho. 13A pred ich očami som dal Baruchovi tento príkaz: 14Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú kúpnu zmluvu, aj zmluvu otvorenú a ulož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhý čas. (*) (Archeologické nálezy dokazujú, že v Egypte i v Babylone uschovávali verejné listiny v hlinených nádobách. Qumránske objavy potvrdzujú, že aj v Palestíne.) 15Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ešte sa budú v tejto krajine kupovať domy, polia a vinohrady. (*) (Bolo zvláštne kupovať pozemok vtedy, keď už sotva bola nádej, že by sa krajina zachránila od nepriateľa. Jeremiáš z vnuknutia Božieho robí to v pevnej nádeji, že raz, pravda, až po zajatí, budú Izraeliti znovu pánmi svojich majetkov. Dôkazom tejto nádeje mali byť uschované kúpnopredajné zmluvy.)

16Keď som odovzdal kúpnu listinu Baruchovi, synovi Nériho, takto som sa modlil k Pánovi: 17Ach, Pane, Jahve, pozri; ty si svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil nebo i zem a tebe nie je nemožná nijaká vec. 18Tisícom preukazuješ milosrdenstvo, vinu otcov však, keď sa pominú, odplatíš ich synom; Boh veľký a mocný, ktorého meno je Pán zástupov! 19Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov; 20ktorý si robil znamenia a divy v egyptskej krajine a podnes (robíš) na Izraeli i na ľuďoch a urobil si si meno, aké máš dnes, 21a vyviedol si svoj ľud, Izrael, z egyptskej krajiny znameniami a zázrakmi, mocnou rukou a vystretým ramenom i veľkou hrôzou. 22A dal si im túto krajinu, ktorú si prísahou prisľúbil ich otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. 23Prišli a zaujali ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nekráčali podľa tvojich príkazov, nič, čo si im kázal robiť, nerobili, nuž stíhal si ich všetkým týmto nešťastím. 24Pozri, násypy postúpili až k mestu, aby ho zaujali, a mesto sa dostáva do ruky Chaldejcov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Spĺňa sa, čo si povedal, a ty to vidíš. 25A ty si mi povedal, Pane, Jahve: »Kúp si to pole!«, no mesto sa jednako dostáva do ruky Chaldejcov."

26I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 27"Hľa, ja som Pán, Boh každého tvora; či je mne nejaká vec nemožná? 28Preto takto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky Chaldejcov a do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora; zmocní sa ho! 29Chaldejci, ktorí na toto mesto útočia, vniknú a podpália toto mesto a spália ho i domy, na strechách ktorých okiadzali Bála a liali nápojové obety cudzím bohom, aby ma dráždili. (*) (Porov. 19,13 i s poznámkou.) 30Veď synovia Izraela a synovia Júdu robia od mladi iba to, čo je v mojich očiach zlé; synovia Izraela ma dielami svojich rúk iba dráždia - hovorí Pán. 31Odkedy ho postavili, až po dnešný deň bolo mi toto mesto iba na hnev a na zlosť, že si ho musím odstrániť spred tváre 32pre všetku zlobu synov Izraela a synov Júdu, ktorú popáchali sami, ich králi, kniežatá, kňazi a proroci, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby ma dráždili. 33Obrátili ku mne šiju, a nie tvár; jednostaj som ich poučoval, ale nepočúvali, výčitku neprijali. 34Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho zneuctili. (*) (Pozri pozn. k 7,30.) 35A postavili výšiny v údolí Ben Hinom, aby zasväcovali svojich synov a svoje dcéry Molochovi, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, žeby páchali túto ošklivosť a Júdu priviedli do hriechu." (*) (O ľudských obetách v údolí Ben Hinom pozri pozn. k Iz 30,33. – K výrazom pozri Jer 7,31 a 19,5.)

36Teraz teda toto hovorí Pán, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa pomocou meča, hladu a moru dostáva do ruky babylonského kráľa: 37"Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozhádzal vo svojom hneve, vo svojom zápale a veľkej prchkosti; privediem ich späť na toto miesto a usadím ich v bezpečnosti. 38Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 39A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma po všetky dni báli pre svoje - a potom aj pre deti svojich detí - blaho. 40Uzavriem s nimi večnú zmluvu, ktorou im neprestanem robiť dobro; vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodklonili. 41Radosť z nich budem mať, keď im budem preukazovať dobro; zasadím ich verne v tejto krajine, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 42Lebo toto hovorí Pán: Ako som na tento ľud dopustil všetko toto veľké nešťastie, tak im spôsobím všetko blaho, o ktorom im hovorím. 43Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine o ktorej vy hovoríte: »Spustošená je, bez ľudí a zvierat, dostáva sa do ruky Chaldejcov.« 44Budú kupovať polia za peniaze, písať listiny, pečatiť a priberať svedkov v krajine Benjamínovej i v okolí Jeruzalema, v mestách Júdska, v horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, až obrátim ich osud" - hovorí Pán.

Lepšia budúcnosť Júdu a Jeruzalema. - 1A Pán znova takto prehovoril k Jeremiášovi, keď bol ešte uväznený v strážnom nádvorí: 2"Toto hovorí Pán, ktorý stvoril zem, utvoril ju a upevnil - Pánom sa volá: (*) (Obrat "stvoril zem" prekladáme podľa LXX. Dnešný hebrejský text má mylne: "ju stvoril". Vulg prekladá: "ktorý to urobí".) 3Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš. 4Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela, o domoch tohto mesta, o zrúcaných júdskych domoch na násypy a o meči: 5Idú bojovať proti Chaldejcom a naplniť ich mŕtvolami ľudí, ktorých som porazil vo svojom hneve a svojej prchkosti, pretože som - pre ich veľkú zlobu - zakryl pred týmto mestom svoju tvár. 6Hľa, ja mu obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ich a odhalím im poklady pokoja a pravdy. 7Zmením osud Júdu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi. 8Očistím ich od všetkých hriechov, ktoré spáchali proti mne, a odpustím im všetky hriechy, ktoré spáchali proti mne, keď sa mi spreneverili. 9A bude mi to na slávu, radosť, chválu a ozdobu pred všetkými národmi zeme, keď počujú všetko dobro, ktoré som im urobil. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetko blaho, ktoré som im dal. (*) (Miesto "ktoré som im dal" prekladáme podľa LXX a Vulg. Dnešný hebrejský text má: "ktoré som mu dal".)

10Toto hovorí Pán: Na tomto mieste, o ktorom vy hovoríte: »Pusté je, bez ľudí a bez zvierat,« v mestách Júdska a na uliciach Jeruzalema, ktoré sú spustošené, bez ľudí, bez obyvateľov a bez zvierat, ešte zazneje 11hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy, hlas tých, čo hovoria: »Oslavujte Pána zástupov, pretože Pán je dobrý, pretože jeho milosrdenstvo trvá naveky« a čo nesú obetu vďaky do Pánovho domu, lebo zmením osud krajiny ako na začiatku, hovorí Pán. (*) (Porov. 7,34; 16,9; 25,10.)

12Toto hovorí Pán zástupov: Na tomto pustom mieste bez ľudí a bez dobytka a vo všetkých jeho mestách budú ešte nivy pastierov, kde budú odpočívať s ovcami. 13V horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, v Benjamínovej krajine, v okolí Jeruzalema i v mestách Júdska budú ešte prechádzať ovce rukami počítača, hovorí Pán. (*) (Tento pastiersky život je obrazom pokoja a bezpečnosti.)

14Hľa, prídu dni - hovorí Pán -, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu. 15V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť. (*) (O Dávidovom výhonku pozri pozn. k 23,5-6.) 16V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: »Pán, naša spravodlivosť«. 17Lebo toto hovorí Pán: Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý zasadne na jeho trón. 18A levitským kňazom nebude predo mnou chýbať muž, ktorý bude obetovať celopaly, spaľovať žertvy a prinášať obety po všetky dni."

19I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: (*) (Porov. 31,35-37.) 20"Toto hovorí Pán: Keď zrušíte moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, že nebude deň a noc vo svojom čase, 21vtedy sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s levitskými kňazmi, mojimi sluhami. 22Ako nemožno spočítať vojsko nebies ani zmerať piesok mora, tak rozmnožím semä Dávida, svojho sluhu, a levitov, ktorí mi slúžia." (*) (Vojsko nebies sú tu hviezdy.)

23A Pán prehovoril k Jeremiášovi toto slovo: 24"Či si nezbadal, že títo ľudia vravia: »Pán zavrhol dva rody, ktoré si vyvolil« a opovrhujú mojím ľudom, že pred nimi už ani nie je národom? (*) (Dva rody sú dve kráľovstvá, na ktoré sa vyvolený národ rozdelil.) 25Toto hovorí Pán: Ak nemám zmluvu s dňom a nocou a ak som nedal svoje zákony nebu a zemi, 26tak zavrhnem aj potomstvo Jakuba a svojho sluhu Dávida, že pre Abrahámovo, Izákovo a Jakubovo potomstvo nevezmem panovníka z jeho rodu. Áno, zmením ich osud a zmilujem sa nad nimi."

Výstraha Sedekiášovi. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor, celé jeho vojsko, všetky kráľovstvá zeme podrobené jeho moci a všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám: (*) (Nabuchodonozor tiahol na západ s celou svojou vojenskou silou, pretože sa chystal aj proti Egyptu; porov. 43,10-13.) 2"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Choď a povedz júdskemu kráľovi Sedekiášovi: Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a on ho spáli ohňom! (*) (Porov. 32,4.) 3Ani ty sa z jeho moci nevyslobodíš, určite ťa chytia a odovzdajú do jeho ruky; z očí do očí budeš vidieť babylonského kráľa a z úst do úst bude s tebou hovoriť; potom pôjdeš do Babylonu. 4Jednako počuj slovo Pánovo, júdsky kráľ Sedekiáš! Toto ti hovorí Pán: Nezomrieš pod mečom. (*) (Pred mŕtvolami spaľovali rozličné zeliny a tymian, porov. 2 Krn 16,13-14. – Sedekiáš by bol mal čestný, kráľovský pohreb, keby bol počúval slovo Pánovo (verš 4). Keďže to neurobil, zomrel v zajatí, oslepený.) 5Zomrieš v pokoji a ako pálili (voňavky) tvojim otcom, prvším kráľom, tvojim predchodcom, tak (ich) budú páliť aj tebe a budú za tebou nariekať: »Ach, pane!« To je slovo, ktoré som povedal ja" - hovorí Pán.

6Prorok Jeremiáš povedal všetky tieto slová júdskemu kráľovi Sedekiášovi v Jeruzaleme. (*) (O Lachisi pozri 2 Kr 14,19. – O Azeke 1 Sam 17,1.) 7A vojsko babylonského kráľa bojovalo proti Jeruzalemu a proti všetkým júdskym mestám, ktoré ostali: proti Lachisu a Azeke. Z júdskych miest ostali tieto opevnené mestá.

Výčitka otrokom. - 8Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi keď kráľ Sedekiáš uzavrel so všetkými ľuďmi v Jeruzaleme dohodu, aby vyhlásili prepustenie, (*) (Podľa Ex 21,2 n. a Dt 15,12 n. musel každý Izraelita svojho hebrejského otroka alebo otrokyňu po šiestich rokoch služby prepustiť na slobodu bez akejkoľvek náhrady. Teraz však urobili viac: prepustili všetci naraz svojich hebrejských otrokov bez ohľadu na dobu ich služby. Potom však, pravdepodobne vtedy, keď obliehajúce vojsko na čas odstúpilo od mesta a Izraeliti si mysleli, že je po nebezpečenstve, vzali svojich otrokov naspäť do služby násilím.) 9aby každý prepustil na slobodu svojho hebrejského sluhu a svoju hebrejskú slúžku, aby nik nezotročoval Judejca, svojho brata. 10I poslúchli všetci veľmoži a všetci ľudia, ktorí pristúpili k dohode, že každý prepustí na slobodu svojho sluhu a svoju slúžku, že ich nebudú viac zotročovať. Poslúchli a poprepúšťali ich. 11Ale potom priviedli späť sluhov a slúžky, ktorých prepustili na slobodu, a nútili ich za sluhov a za slúžky.

12Pán teda prehovoril k Jeremiášovi toto slovo: 13"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som uzavrel zmluvu s vašimi otcami v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva, slovami: 14Po siedmich rokoch nech každý prepustí svojho hebrejského brata, ktorý sa mu predal. Šesť rokov nech ti slúži, potom ho prepusť od seba na slobodu! Ale vaši otcovia ma nepočúvali, nenaklonili si ucho. (*) (Izraelita sa predal do služby svojmu veriteľovi, keď nevedel vyplatiť svoj dlh.) 15Vy ste sa teraz obrátili a urobili ste, čo je správne v mojich očiach, keď ste každý svojmu blížnemu ohlásili slobodu a uzavreli ste dohodu predo mnou, v dome, ktorý sa volá mojím menom. 16Potom ste opäť znesvätili moje meno, keď ste priviedli späť každý svojho sluhu a svoju slúžku, ktorých ste prepustili celkom na slobodu, a nútili ste ich, aby vám boli sluhami a slúžkami.

17Preto takto hovorí Pán: Vy ste ma nepočúvali, aby ste vyhlásili prepustenie každý svojmu bratovi a každý svojmu blížnemu. Nuž ja vám ohlasujem prepustenie - hovorí Pán - pre meč, pre mor a pre hlad a urobím vás postrachom všetkým kráľovstvám zeme. 18Mužov však, ktorí prestúpili moju zmluvu a nesplnili podmienky dohody, ktorú uzavreli predo mnou, keď preťali teľa na dvoje a prechádzali pomedzi jeho časti: (*) (Obrad, ktorý sprevádzal uzavretie zmluvy, sa v Gn 15,9 opisuje podrobnejšie. Pôvod tohto obradu nie je nám známy. Azda ho konali s kliatbou: Kto nezadrží zmluvu, nech ho postihne osud tohto zvieraťa.) 19Júdske kniežatá a kniežatá jeruzalemské, eunuchov a kňazov i všetkých ľudí krajiny, ktorí prechádzali pomedzi časti teľaťa, 20vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo im striehnu na život, takže ich mŕtvoly budú pokrmom nebeských vtákov a zemskej zveri. 21Aj júdskeho kráľa Sedekiáša a jeho kniežatá vydám do rúk ich nepriateľov a do rúk tých, čo im striehnu na život, do rúk vojska babylonského kráľa, ktoré od vás ustúpilo. 22Hľa, vydám rozkaz, hovorí Pán, a vrátim ich k tomuto mestu; budú naň útočiť, zmocnia sa ho a spália ho ohňom; a mestá Júdska obrátim na neobývanú púšť."

Svedomitosť Rechabovcov. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v dňoch júdskeho kráľa Joakima, Joziášovho syna: 2"Choď k rodu Rechabovcov, prehovor s nimi, zaveď ich do Pánovho domu, do niektorej z miestností, a ponúkni ich vínom." (*) (Zvyky a životosprávu Rechabovcov nám najpresnejšie opisuje Jeremiáš v tejto stati. O ich pôvode pozri pozn. k 2 Kr 10,15. Jeremiáš ich kladie za vzor celému národu.) 3I vzal som Jezoniáša, syna Jeremiášovho, syna Habsaniášovho, jeho bratov, všetkých jeho synov a celý rod Rechabovcov 4a priviedol som ich do Pánovho domu, do miestnosti synov Hanana, syna Jegedeliáša, Božieho muža, ktorá bola vedľa miestnosti kniežat, nad izbou strážcu prahu Másiáša, syna Selumovho. (*) (Toto podrobné opisovanie miestnosti je nám nie jasné, pretože nepoznáme presnú rozlohu a zadelenie miestností, ktoré boli okolo jeruzalemského chrámu. Strážca prahu bol vyšší chrámový úradník, ktorého úloha bola nepripustiť nepovolaných do chrámu.) 5I predložil som pred synov rodu Rechabovcov čaše plné vína a kalichy a vyzval som ich: "Pite víno!" 6Odpovedali však: "Nepijeme víno, pretože Rechabov syn Jonadab, náš otec, nám prikázal: »Nikdy nepite víno ani vy, ani vaši synovia! 7Ani domy nestavajte, nesejte semeno, nesaďte a nevlastnite vinice, ale bývajte celý svoj život v stanoch, aby ste sa dožili dlhého veku na zemi, na ktorej ste pútnikmi.« 8I poslúchli sme svojho otca, Rechabovho syna Jonadaba, vo všetkom, čo nám prikázal, takže celý svoj život nepijeme víno ani my, ani naše ženy, ani naši synovia, ani naše dcéry. 9A pre svoje obydlie nestaviame domy, nemáme viníc ani poľa, ani osiva, 10ale bývame v stanoch. Poslúchame a robíme všetko podľa toho, ako nám prikázal náš otec Jonadab. 11Keď však vojsko babylonského kráľa Nabuchodonozora napredovalo proti krajine, povedali sme: Poďte, vojdime pred vojskom Chaldejcov a pred vojskom Aramejcov do Jeruzalema! Preto bývame v Jeruzaleme."

12Vtedy takto prehovoril Pán k Jeremiášovi: 13"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Iď a povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema: Nevezmete si poučenie a nebudete poslúchať moje slová? - hovorí Pán. 14Zachovávajú sa slová Rechabovho syna Jonadaba; ten prikázal svojim synom nepiť víno, nuž nepili až po dnešný deň, pretože poslúchajú rozkaz svojho otca. Ja však neprestajne hovorím k vám, ale nepočúvate ma. 15Ustavične k vám posielam rozličných svojich sluhov, prorokov, s odkazom: Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty, napravte svoje skutky a nechoďte za cudzími bohmi slúžiť im, tak budete bývať v krajine, ktorú som dal vám a vašim otcom, ale nenaklonili ste si sluch a nepočúvali ste ma. 16Áno, potomci Rechabovho syna Jonadaba zachovali príkaz svojho otca, ktorý im dal, tento ľud však nepočúval mňa. 17Preto takto hovorí Pán, Boh zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja dopustím na Júdu a na obyvateľov Jeruzalema všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, pretože som hovoril k nim, ale nepočúvali, volal som, ale neodpovedali."

18Rodu Rechabovcov však povedal Jeremiáš: "Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pretože ste poslúchli príkaz svojho otca Jonadaba, zachovali ste všetky jeho nariadenia a robili ste všetko podľa toho, čo vám prikázal, 19preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Jonadabovi, synovi Rechabovmu, nebude chýbať muž, ktorý bude stáť pred mojou tvárou." (*) ("Stáť pred Pánom" znamená byť v osobitnej službe Pánovej. A Rechabovci boli naozaj vo zvláštnej službe Pánovej, veď z náboženských pohnútok viedli taký prísny život, že prorok sľubuje Rechabovcom, že ich rod nevymrie.)

Joakim spáli Jeremiášovu knihu. - 1Vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 2"Vezmi si zvitkovú knihu a napíš do nej všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, čo som k tebe za čias Joziáša hovoril, až po dnešný deň. (*) (O zvitku pozri pozn. k Iz 34,4.) 3Hádam si dom Júdov povšimne rozličné nešťastia, ktorými ich zamýšľam postihnúť, takže sa odvráti každý od svojej zlej cesty a odpustím im ich vinu a ich hriech."

4Jeremiáš teda zavolal Barucha, syna Nériho, a Baruch z Jeremiášových úst napísal do zvitkovej knihy všetky Pánove slová, ktoré mu hovoril. 5I prikázal Jeremiáš Baruchovi: "Ja som hatený, nemôžem ísť do Pánovho domu. (*) (Nevieme, prečo nemohol ísť Jeremiáš do chrámu.) 6Choď teda ty a v Pánovom dome v pôstny deň čítaj do uší ľudu Pánove slová zo zvitku, ktorý si napísal z mojich úst; čítaj ich aj do uší všetkých Júdovcov, ktorí prídu zo svojich miest. 7Hádam prenikne ich modlitba k Pánovi a odvráti sa každý od svojej zlej cesty. Lebo veľký je hnev a prchlivosť, ktorou Pán hrozil tomuto ľudu." 8Baruch, syn Nériho, urobil všetko tak, ako mu rozkázal prorok Jeremiáš a čítal z knihy Pánove slová v Pánovom dome.

9V piatom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásili pôst pred Pánom všetkému jeruzalemskému ľudu a všetkému ľudu, ktorý z júdskych miest prichádzal do Jeruzalema. 10Vtedy Baruch v Pánovom dome, v izbe Gamariáša, syna pisára Safana, v hornom nádvorí pri vchode Novej brány Pánovho domu čítal z knihy do uší všetkému ľudu Jeremiášove slová. (*) (O Novej bráne porov. 26,10; Safan je asi totožný s tým Safanom, o ktorom je reč v 2 Kr 22,8-12.) 11Všetky Pánove slová z knihy však počul Micheáš, syn Gamariáša, syna Safanovho. 12Zostúpil teda do kráľovho domu, do pisárovej izby, kde práve zasadali všetky kniežatá: pisár Elisama, Semeiášov syn Dalaiáš, Achoborov syn Elnatán, Safanov syn Gamariáš, Hananiášov syn Sedekiáš a všetky kniežatá. 13Micheáš im oznámil všetky reči, ktoré počul, keď ich Baruch čítal z knihy pred ľudom. 14Vtedy kniežatá poslali k Baruchovi Júdiho, syna Nataniáša, syna Selemiáša, syna Chusiho, s odkazom: "Vezmi si do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a príď!" A Baruch, syn Nériho, vzal do ruky zvitok a išiel k nim. 15I povedali mu: "Nože si sadni a čítaj pred nami!" Nato Baruch čítal pred nimi. 16Keď však počuli všetky reči, zarazení pozerali na seba a povedali Baruchovi: "Všetky tieto reči musíme oznámiť kráľovi." 17A vypytovali sa Barucha: "Povedz nám, ako si napísal z jeho úst všetky tieto slová?" 18Baruch im odpovedal: "Ústne mi hovoril všetky tieto slová a ja som písal atramentom do knihy." 19Vtedy kniežatá povedali Baruchovi: "Choď a schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš; aby nik nevedel, kde ste."

20Potom vošli ku kráľovi do nádvoria, ale zvitok nechali v izbe pisára Elisamu, a všetko oznámili kráľovi. 21Kráľ poslal Júdiho, aby doniesol zvitok. Júdi ho doniesol z izby pisára Elisamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa. 22Kráľ však sedel v zimnom dome - bol deviaty mesiac - a pred ním bolo rozpálené ohnisko. 23Keď Júdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, odrezal ich pisárskym nožom a hodil na oheň, ktorý bol na ohnisku, kým celý zvitok nezhorel v ohni na ohnisku. 24Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tieto reči, sa teda nebáli a neroztrhli si rúcho. (*) (Rúcho si roztrhli na znak smútku a pokánia.) 25Ba hoci Elnatán, Dalaiáš a Gamariáš naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich. 26A kráľ prikázal Jeremielovi, kráľovmu synovi, Saraiášovi, synovi Ezriela, a Selemiášovi, synovi Abdeela, aby chytili pisára Barucha a proroka Jeremiáša; ale Pán ich skryl. (*) (Jeremiel nebol synom kráľovským, tento názov bol len dvorný titul niektorého vysokého úradníka.)

27Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré z Jeremiášových úst napísal Baruch, prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 28"Vezmi si zasa iný zvitok a napíš doň všetky predošlé slová z prvšieho zvitku, ktorý spálil júdsky kráľ Joakim. 29Júdskemu kráľovi Joakimovi však povedz: Toto hovorí Pán: Ty si spálil ten zvitok s výčitkou: »Prečo si napísal doň slová: Určite príde babylonský kráľ, znivočí túto krajinu a odstráni z nej ľudí i zvieratá!?« 30Nuž toto hovorí Pán júdskemu kráľovi Joakimovi: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu, v noci na mráz. (*) (Proroctvo sa splnilo v tom zmysle, že Joakim mal jediného potomka, ktorý bol kráľom; bol to jeho syn Jechoniáš; panovanie tohto trvalo však iba tri mesiace. Nástupca Jechoniášov bol Joakimov brat Sedekiáš. O mŕtvole Joakimovej porov. pozn. k 22,19.) 31A strescem na ňom, na jeho potomstve i na jeho sluhoch ich hriech a dopustím na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Júdska všetky nešťastia, ktorými som im hrozil, no nepočúvali."

32Jeremiáš vzal teda iný zvitok a dal ho pisárovi Baruchovi, synovi Nériho, ktorý doň napísal z úst Jeremiáša všetky slová knihy, ktorú júdsky kráľ Joakim spálil na ohni, a ešte doložil mnohé podobné reči.

Pád Jeruzalema, hl. 37 - 44

Posolstvo kráľa Jeremiášovi. - 1Po Joakimovom synovi Jechoniášovi nastúpil kráľ Sedekiáš; za kráľa v júdskej krajine ho ustanovil babylonský kráľ Nabuchodonozor. 2Ale ani on, ani jeho služobníci, ani ľud krajiny nepočúvali reči Pánove, ktoré hovoril prostredníctvom proroka Jeremiáša.

3I poslal kráľ Sedekiáš Juchala, syna Selemiášovho, a kňaza Sofoniáša, syna Másiášovho, k prorokovi Jeremiášovi s odkazom: "Modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu!" (*) (O Sofoniášovi pozri pozn. k 21,1.) 4Jeremiáš však chodil sem-tam medzi ľudom; nedali ho totiž do väzenia. (*) (Porov. 32,2.) 5Vtedy vyrazilo z Egypta faraónovo vojsko. Keď Chaldejci, obliehajúci Jeruzalem, počuli túto zvesť, ustúpili od Jeruzalema.

6A Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi: 7"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Toto povedzte júdskemu kráľovi, ktorý vás poslal ku mne vypytovať sa: Veruže sa faraónovo vojsko, ktoré vyrazilo vám na pomoc, vráti do svojej krajiny, do Egypta. 8Chaldejci sa však vrátia, budú útočiť na toto mesto, zaujmú ho a vypália ohňom. 9Toto hovorí Pán: Neklamte samých seba slovami: »Chaldejci od nás nadobro odišli,« pretože neodišli. 10I keby ste porazili celé vojsko Chaldejcov, ktorí bojovali proti vám, že by neostali u nich iba ranení chlapi: zdvihne sa každý vo svojom stane a spália ohňom toto mesto."

Uväznenie proroka a jeho rozhovor s kráľom. - 11Keď vojsko Chaldejcov ustúpilo od Jeruzalema pred faraónovým vojskom, 12odchádzal Jeremiáš z Jeruzalema do Benjamínovej krajiny usporiadať tam medzi ľudom dedičstvo(?). 13Keď bol v Benjamínovej bráne, bol tam strážca menom Jeriáš, syn Selemiáša, syna Hananiášovho. Ten zadržal Jeremiáša s obvinením: "Chceš utiecť k Chaldejcom." (*) (Benjamínova brána bola blízko severovýchodného rohu mestskej ohrady. Volali ju tak preto, lebo cez ňu viedla cesta na územie kmeňa Benjamínovho.) 14Jeremiáš však odpovedal: "Lož! Nejdem k Chaldejcom." Ale Jeriáš ani nepočúval naň, zajal Jeremiáša a predviedol ho pred kniežatá. 15Kniežatá sa rozzlostili na Jeremiáša, dali ho zbiť a uvrhli ho do väzenia v dome pisára Jonatána; z toho totiž urobili väznicu. 16Jeremiáš teda išiel do cisternovej miestnosti v sklepení a Jeremiáš tam sedel dlhé dni.

17Ale kráľ Sedekiáš ho dal odtiaľ vyviesť a potajomky sa ho vo svojom dome vypytoval: "Či je nejaký výrok od Pána?" Jeremiáš odpovedal: "Je." A doložil: "Dostaneš sa do rúk babylonského kráľa." 18Nato sa Jeremiáš opýtal kráľa Sedekiáša: "Čím som sa previnil proti tebe, proti tvojim sluhom a proti tvojmu ľudu, že ste ma uvrhli do väzenia? 19A kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokovali: Babylonský kráľ nepríde proti vám a proti tejto krajine? 20Nuž teraz počúvaj, môj pane, kráľu; nech nájde u teba vyslyšanie moja prosba: Nevráť ma do domu pisára Jonatána, aby som tam neumrel." 21Kráľ Sedekiáš preto vydal rozkaz a Jeremiáša umiestnili v strážnom nádvorí a z Pekárskej ulice mu dávali denne peceň chleba, kým sa v meste neminul všetok chlieb. A Jeremiáš ostal v strážnom nádvorí.

Jeremiáš v cisterne. - 1Safatiáš, syn Mátanov, Gedeliáš, syn Pášurov, Juchal, syn Selemiášov, a Pášur, syn Melchiášov, počuli slová, ktoré Jeremiáš hovoril všetkému ľudu, a to: 2"Toto hovorí Pán: Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mečom, od hladu a na mor; kto však prejde k Chaldejcom, ostane žiť, vlastný život bude jeho korisťou a bude žiť. (*) (K výrazom pozri 21,9.) 3Toto hovorí Pán: Určite sa toto mesto dostane do rúk vojska babylonského kráľa, ktorý si ho podmaní." 4Vtedy kniežatá povedali kráľovi: "Nech usmrtia tohto človeka; veď takto len podlamuje odolnosť bojovníkov, ktorí v tomto meste zostali, aj odolnosť všetkého ľudu, keď im hovorí podobné reči. Veď tento človek nehľadá blaho tohto ľudu, ale len nešťastie." 5Kráľ Sedekiáš im odpovedal: "Veď ho máte v rukách! A kráľ nemôže nič proti vám." 6Vzali teda Jeremiáša a hodili ho do cisterny kráľovho syna Melchiáša, ktorá bola v strážnom nádvorí. Jeremiáša spustili po povrazoch; v cisterne však nebola voda, ale iba blato, nuž Jeremiáš sa ponoril do bahna.

7V kráľovskom dome zamestnaný eunuch, Etiópec Abdemelech, sa dopočul, že Jeremiáša spustili do cisterny. Kráľ práve sedel v Benjamínovej bráne. (*) (O Benjamínovej bráne pozri pozn. k 37,13.) 8Keď Abdemelech vychádzal z kráľovského domu, oslovil kráľa: 9"Pane môj, kráľu, zlo spáchali tí mužovia všetkým, čo urobili prorokovi Jeremiášovi, keď ho hodili do cisterny, aby tam dolu umrel od hladu, veď v meste už niet chleba!" 10Nato kráľ rozkázal Etiópcovi Abdemelechovi: "Vezmi odtiaľto so sebou tridsať chlapov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr, ako zomrie." (*) (Miesto "tridsať" je azda lepšie čítať "troch". Na túto robotu stačili traja chlapi.) 11Abdemelech vzal teda so sebou chlapov, išiel do kráľovho domu do odevného skladu, vzal odtiaľ handry zo šiat a staré zdrapy a spustil ich po povrazoch Jeremiášovi do cisterny. 12Etiópec Abdemelech povedal Jeremiášovi: "Daj si tieto staré handry a zdrapy pod pazuchu pod povrazy!" Jeremiáš urobil tak 13a Jeremiáša vytiahli povrazmi a vyviedli ho z cisterny. Potom ostal Jeremiáš v strážnom nádvorí.

Posledný rozhovor Jeremiáša s kráľom. - 14Kráľ Sedekiáš dal však Jeremiáša priviesť k sebe k tretiemu vchodu Pánovho domu a kráľ povedal Jeremiášovi: "Spýtam sa ťa čosi, nezataj predo mnou nič!" 15Jeremiáš odpovedal Sedekiášovi: "A nedáš ma usmrtiť, ak ti to poviem? A ak ti dám radu, nepočúvneš ma." 16Sedekiáš sa teda tajne zaprisahal Jeremiášovi: "Ako žije Pán, ktorý nám dal tento život, nedám ťa usmrtiť ani ťa nedám do rúk mužov, ktorí ti číhajú na život." 17Nato Jeremiáš povedal Sedekiášovi: "Toto hovorí Pán, Boh zástupov, Boh Izraela: Ak sa poddáš vojvodcom babylonského kráľa, zachrániš si život a toto mesto nevypália; budeš žiť ty i tvoj dom. 18Ak sa však nepoddáš vojvodcom babylonského kráľa, toto mesto sa dostane do ruky Chaldejcov, vypália ho a ty sa nevyslobodíš z ich ruky." 19Kráľ Sedekiáš odpovedal Jeremiášovi: "Mám starosti pre Júdovcov, ktorí prešli k Chaldejcom, aby ma nevydali do ich rúk; oni by ma znevážili." 20Jeremiáš povedal: "Nevydajú! Počúvni Pánov hlas vo veci, o ktorej ti hovorím, bude sa ti dobre vodiť a ostaneš nažive. 21Ale ak sa budeš zdráhať prejsť, tak mi Pán zjavil toto: 22Hľa, všetky ženy, ktoré ešte zostali v dome júdskeho kráľa, vyvedú k vojvodcom babylonského kráľa a samy budú hovoriť:

»Zaviedli ťa a premohli ťa
tvoji dôverní priatelia.
Keď sa ti nohy zaborili do blata,
ukázali ti chrbát.«

23Všetky tvoje ženy a tvojich synov vyvedú k Chaldejcom a ty sa nevyslobodíš z ich rúk, padneš do ruky babylonského kráľa a toto mesto vypália ohňom." 24Nato Sedekiáš povedal Jeremiášovi: "Nech sa nik nedozvie o týchto veciach, vtedy nezomrieš. 25Ak sa však kniežatá dozvedia, že som s tebou hovoril, a prídu k tebe a budú sa ťa spytovať: »Povedz nám, čo si vravel kráľovi i čo tebe povedal kráľ, nezataj to pred nami a neusmrtíme ťa« 26- odpovedz im: »Predložil som kráľovi svoju prosbu, aby ma neposlal naspäť do Jonatánovho domu, aby som tam neumrel.«"

27A kniežatá prišli k Jeremiášovi a vypytovali sa ho a on im povedal všetko tak, ako mu rozkázal kráľ. Nechali ho teda na pokoji, vec sa totiž nerozchýrila. (*) (Jeremiáš neluhal, lebo skutočne prosil kráľa, aby ho neposlal späť do domu Jonatánovho, porov. 37,20.) 28Jeremiáš však ostal v strážnom nádvorí až do dňa, keď sa zmocnili Jeruzalema.

Keď zaujali Jeruzalem…

Súd nad Sedekiášom. - 1(V deviatom roku júdskeho kráľa Sedekiáša, v desiatom mesiaci, pritiahol babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko k Jeruzalemu a obliehal ho. (*) (Tieto verše nepatria asi do pôvodného textu. Bola to okrajová poznámka niektorého čitateľa, ktorá sa omylom dostala do osnovy.) 2V jedenástom roku Sedekiáša, v štvrtom mesiaci, piaty deň mesiaca, prelomili hradby), 3vošli všetci vojvodcovia babylonského kráľa a usadili sa v strednej bráne: veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, rab-saris Nabušerban, rab-mág Nergalsareser a všetci ostatní vojvodcovia babylonského kráľa. (*) (Tento verš je veľmi porušený, mená a tituly treba v ňom opraviť podľa verša 13. – Rab-saris bol titul náčelníka eunuchov. Titul rabmág je neistý. Možno, že to bol pôvodne titul náčelníka babylonských kňazov (mágov). – Stredná brána bola asi na severnej strane mestských ohrád.) 4Keď ich však júdsky kráľ Sedekiáš a všetci bojovníci uvideli, ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez kráľovskú záhradu, cez bránu medzi dvoma múrmi, a dali sa smerom k Arabe. (*) (Araba je kotlina Jordána i jej pokračovanie južne od Mŕtveho mora až po zátoku Elanitickú; porov. 2 Kr 25,4. Vulg prekladá toto vlastné meno slovom "púšť". Kráľovská záhrada bola kdesi tam, kde sa stretá údolie Kedronu s údolím Ben-Hinom. Tam musela byť aj "Brána medzi dvoma múrmi".) 5Chaldejské vojsko ich prenasledovalo, Sedekiáša dochytili na Jerišských poliach, zajali ho, zaviedli k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi do Rebly v krajine Emat a on vyriekol nad ním súd. (*) (Pozri úvod. – O Emate aj pozn. k Iz 10,9.) 6Babylonský kráľ dal v Reble pobiť Sedekiášových synov pred jeho očami; aj všetkých jeruzalemských šľachticov dal babylonský kráľ pobiť. 7Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami, aby ho odviedol do Babylonu. 8Kráľov dom a domy ľudí Chaldejci vypálili a múry Jeruzalema zrúcali. 9Zvyšok ľudí, ktorí ešte zostali v meste, utečencov, ktorí ušli k nemu, a všetok ostatný ľud odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do Babylonu. 10Ale najchudobnejších ľudí, ktorí nemali nič, nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan v júdskej krajine a dal im v ten deň vinice a polia. (*) (Pozri hl. 52.)

Prisľúbenie Abdemelechovi. - 11Ohľadne Jeremiáša prikázal však babylonský kráľ Nabuchodonozor veliteľovi telesnej stráže Nabuzardanovi toto: 12"Zaujmi sa ho, maj na ňom svoje oči a neurob mu nič zlé, ale zaobchádzaj s ním tak, ako ti on povie." (*) (Výraz: "maj na ňom oči" rozumie Nabuchodonozor dobromyseľne, chce, aby jeho vojvodca sa staral o bezpečnosť prorokovu.) 13A veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, rab-saris Nabušerban, rab-mág Nergalsareser a všetci veľmoži babylonského kráľa 14dali priviesť Jeremiáša zo strážneho nádvoria a odovzdali ho Godoliášovi, synovi Achikama, syna Safanovho, aby ho prepustil domov. Zostal teda uprostred ľudu. (*) (O Godoliášovi pozri úvod.)

15K Jeremiášovi však, keď bol uväznený v strážnom nádvorí, prehovoril Pán takto: 16"Choď a povedz Etiópcovi Abdemelechovi: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja splním svoje slová proti tomuto mestu na jeho nešťastie, nie na blaho; splnia sa pred tebou v tento deň. 17Ale teba vyslobodím v ten deň - hovorí Pán -, nedostaneš sa do rúk mužov, ktorých sa bojíš. (*) (Abdemelech dôveroval v Pána, lebo veril slovám jeho proroka Jeremiáša a dal ho vyslobodiť z cisterny.) 18Áno, naisto ťa vyslobodím, nepadneš pod mečom, svoj život budeš mať za korisť, pretože si dôveroval vo mňa" - hovorí Pán.

Jeremiáš u Godoliáša. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď ho veliteľ telesnej stráže Nabuzardan prepustil z Rámy. - Keď sa ho ujal, bol spútaný reťazami uprostred všetkých jeruzalemských a júdskych zajatcov, ktorých zajímali do Babylonu. (*) (O Ráme pozri pozn. k 31,15.) 2Veliteľ telesnej stráže teda Jeremiáša predviedol a hovoril mu: "Pán, tvoj Boh, vyhlásil nad týmto miestom toto nešťastie. 3Pán splnil a urobil, ako povedal, lebo ste zhrešili proti Pánovi a nepočúvali ste jeho hlas, preto vás postihla táto vec. 4A teraz, hľa, dnes ťa oslobodím od reťazí, ktoré máš na rukách. Ak sa ti páči ísť so mnou do Babylonu, poď, budem mať na tebe svoje oči; ak sa ti však nepáči ísť so mnou do Babylonu, ostaň! Pozri, celá krajina je pred tebou, choď, kde uznáš za správne a dobré. 5Ak nechceš ísť so mnou, vráť sa ku Godoliášovi, synovi Achikama, syna Safanovho, ktorého babylonský kráľ postavil nad júdske mestá, bývaj s ním uprostred ľudu, alebo choď, kdekoľvek sa ti zapáči ísť." Nato mu veliteľ telesnej stráže dal potraviny a dary a prepustil ho. 6A Jeremiáš šiel k Achikamovmu synovi Godoliášovi do Masfy a býval s ním uprostred ľudu, ponechaného v krajine. (*) (O Masfe pozri pozn. k 1 Sam 7,5.)

7Všetci vojvodcovia oddielov, ktoré sa zdržovali v poli, a ich mužovia sa dopočuli, že babylonský kráľ postavil na čelo krajiny Achikamovho syna Godoliáša a že mu zveril mužov, ženy, deti a chudobných krajiny, ktorých neodviedli do Babylonu. (*) (Čiastke izraelského vojska podarilo sa uniknúť pred Babyloncami. Tieto oddiely sa báli zdržovať sa v mestách, preto ostali na voľnom poli.) 8I prišli do Masfy ku Godoliášovi Izmael, syn Nataniáša, Johanan a Jonatán, synovia Kareho, Sareáš, syn Tanehumeta, synovia Ofiho z Netofy a Jezoniáš, syn Machtiho, sami aj so svojimi chlapmi. (*) (Meno Jonatán nepatrí asi do osnovy; chýba aj 2 Kr 25,23. – Netofu stotožňujú najnovšie s Chirbet edd Faluhom medzi Betlehemom a Tekuou.) 9A Godoliáš, syn Achikama, syna Safanovho, sa zaprisahal im a ich chlapom: "Nebojte sa slúžiť Chaldejcom; ostaňte v krajine a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre. 10Pozrite, ja bývam v Masfe, aby som bol v službách Chaldejcov, ktorí prichádzajú k nám, vy však zoberte víno, ovocie a olej, uložte si to do komôr a ostaňte vo svojich mestách, ktoré obsadíte." (*) (Bol zrovna čas oberačiek.) 11Ale aj Júdovci, ktorí boli v Moabsku, medzi Amončanmi, v Edomsku a v rozličných krajinách, počuli, že babylonský kráľ nechal zvyšky z Júdu a že im na čelo postavil Godoliáša, syna Achikama, syna Safanovho. 12Nato sa vrátili všetci Júdovci zo všetkých krajín, kde sa boli rozpŕchli, a prišli do júdskej krajiny ku Godoliášovi do Masfy a nazbierali veľmi mnoho vína a ovocia.

13Jochanan, syn Kareho, a všetci vojvodcovia oddielov, ktoré sa zdržovali v poli, prišli ku Godoliášovi do Masfy a povedali mu: (*) (Izmael pochádzal z júdskeho kráľovského rodu. Aké príčiny mal kráľ Amončanov spolčovať sa s Izmaelom proti Godoliášovi, nevieme.) 14"Vieš, že Bális, kráľ Amončanov, poslal Nataniášovho syna Izmaela, aby ťa zabil?" Ale Godoliáš, syn Achikamov, im neveril. 15Jochanan, syn Kareho, však povedal v Masfe potajomky Godoliášovi: "Pôjdem a zabijem Izmaela, syna Nataniášovho; nik sa o tom nedozvie. Prečo by mal zabiť on teba? To by sa rozpŕchli všetci Júdovci, zhromaždení okolo teba, a zahynuli by zvyšky Júdu." 16Ale Godoliáš, syn Achikamov, povedal Jochananovi, synovi Kareho: "Nerob to! Veď nehovoríš o Izmaelovi pravdu."

Izmaelove výčiny. - 1V siedmom mesiaci však išiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho, z rodu kráľovského, a s ním kráľovskí veľmoži a desať chlapov ku Godoliášovi, synovi Achikama, do Masfy a jedli spoločne v Masfe. 2Tu sa Nataniášov syn Izmael zdvihol aj desiati chlapi, ktorí boli s ním, a zabili Godoliáša, syna Achikama, syna Safanovho, mečom. Zabili teda toho, ktorého babylonský kráľ postavil na čelo krajiny. 3A Izmael pobil aj všetkých Júdovcov, ktorí boli s ním - s Godoliášom - v Masfe, i Chaldejcov, bojovníkov, ktorí sa tam nachádzali.

4Nasledujúci deň po zabití Godoliáša, keď ešte nik nič nevedel, 5prišli zo Sichemu, zo Šíla a zo Samárie mužovia - osemdesiat chlapov - s oholenými bradami, roztrhaným rúchom a so zárezmi; mali v rukách dary a tymian a chceli to zaniesť do Pánovho domu. (*) (Jeruzalemský chrám bol vtedy už v troskách, no miesto, kde stál, aj naďalej ostalo Izraelitom miestom svätým. Prichádzali ta dokonca aj Samaritáni, s ktorými Izraeliti prerušili náboženské styky až po zajatí. Pútnici nosili obvyklé vonkajšie znaky smútku a pokánia, o nich, najmä o zárezoch, pozri pozn. k 16,5-7.) 6Vtom im vyšiel z Masfy v ústrety Izmael, syn Nataniáša; a ako išiel, plakal. Keď sa s nimi stretol, povedal im: "Poďte ku Godoliášovi, Achikamovmu synovi!" 7Keď potom prišli do stredu mesta, Izmael, syn Nataniáša, ich pobil a pohádzal do jamy sám s chlapmi, ktorí boli s ním. (*) (Slovo "a pohádzal" má výslovne len sýrsky preklad; osnova hebrejská ho nevyžaduje, v našej reči by však bez neho veta nemala dobrý zmysel.) 8Ale našlo sa medzi nimi desať mužov, ktorí povedali Izmaelovi: "Nezabíjaj nás, lebo máme v poli zásoby pšenice, jačmeňa, oleja a medu." Nechal ich teda a nepobil ich spolu s ich bratmi. (*) (Izmael počítal s tým, že sa zásob týchto ľudí zmocní, preto im daroval životy, aspoň kým zásoby nájde.) 9Cisterna však do ktorej Izmael pohádzal všetky mŕtvoly mužov, čo zabil pre Godoliáša, bola tá, čo dal urobiť kráľ Asa proti izraelskému kráľovi Básovi. Nataniášov syn Izmael ju naplnil mŕtvolami. (*) (Výraz "pre Godoliáša" prekladáme na základe Vulg. Dnešný hebrejský text má: "prostredníctvom Godoliáša", čo je určite omyl, lebo Godoliáš bol už mŕtvy. – Iní menia osnovu na základe LXX a čítajú: "cisterna veľká". – Júdsky kráľ Asa opevňoval svojho času Masfu proti izraelskému kráľovi Básovi; porov. 1 Kr 15,22.) 10Potom Izmael zajal všetky zvyšky ľudu, čo boli v Masfe, kráľove dcéry a všetok ľud, ktorý zostal v Masfe, nad ktorým veliteľ telesnej stráže Nabuzardan postavil Godoliáša, syna Achikamovho. Nataniášov syn Izmael ich zajal, potom vyrazil a chcel prejsť k Amončanom.

11Keď Jochanan, syn Kareho, a všetci vojvodcovia oddielov, ktoré boli s ním, počuli o všetkých nerestiach, čo popáchal Nataniášov syn Izmael, 12vzali všetkých chlapov, išli proti Izmaelovi, synovi Nataniášovmu, do boja a našli ho pri veľkých vodách pri Gabaone. (*) (Veľké vody pri Gabaone je asi rybník, spomínaný 2 Sam 2,13.) 13A keď všetok ľud, ktorý bol s Izmaelom, zazrel Jochanana, syna Kareho, a všetkých veliteľov oddielov, ktoré boli s ním, zaradoval sa. 14A všetok ľud, ktorý Izmael zajal z Masfy, vrátil sa späť a šiel k Jochananovi, synovi Kareho. 15Nataniášov syn Izmael sa však s ôsmimi chlapmi zachránil pred Jochananom a odišiel k Amončanom. 16Potom Jochanan, syn Kareho, a všetci velitelia oddielov, ktoré boli s ním, zachytil celý zvyšok ľudu, ktorý Izmael, syn Nataniášov, po zabití Achikamovho syna Godoliáša zajal z Masfy: mužov, udatných bojovníkov, ženy, deti a eunuchov, ktorých priviedol späť z Gabaonu, 17odišli a zdržali sa v hostinci Chamaám pri Betleheme. Chceli ísť do Egypta 18pre Chaldejcov, lebo sa ich báli, pretože Nataniášov syn Izmael zabil Achikamovho syna Godoliáša, ktorého babylonský kráľ postavil na čelo krajiny.

Boh zakazuje útek do Egypta. - 1Tu pristúpili všetci velitelia oddielov, tiež Jochanan, syn Kareho, a Jezoniáš, syn Ozaiášov, a všetok ľud od najväčšieho po najmenších 2a povedali prorokovi Jeremiášovi: "Prijmi našu prosbu a modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu, za celý tento zvyšok, veď nás z množstva ostalo iba máličko, ako nás vidíš na vlastné oči; 3nech nám Pán, tvoj Boh, označí cestu, ktorou máme ísť, a čo si máme počať." 4Prorok Jeremiáš im odpovedal: "Počujem. Hľa, modlím sa k Pánovi, vášmu Bohu, ako si žiadate, a oznámim vám všetko, čo vám Pán odpovie, nič nezatajím pred vami." 5Oni však odpovedali Jeremiášovi: "Nech je Pán proti nám pravdivý a verný svedok, ak nebudeme robiť podľa toho, čo nám Pán, tvoj Boh, od teba odkáže. 6Či v zlom, či v dobrom budeme počúvať hlas Pána, svojho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby sa nám dobre viedlo, keď budeme počúvať hlas Pána, svojho Boha."

7Po desiatich dňoch však prehovoril Pán k Jeremiášovi. 8I zavolal Jochanana, syna Kareho, všetkých veliteľov oddielov, ktoré boli s ním, i všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho 9a povedal im: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predniesol vašu prosbu. 10Ak trvalo zostanete v tejto krajine, zveľadím vás a nespustoším, zasadím vás a nevytrhám, lebo som oľutoval zlo, čo som vám urobil. (*) (Porov. 1,10.) 11Nebojte sa babylonského kráľa, pred ktorým máte strach; nebojte sa ho - hovorí Pán, veď som s vami ja, aby som vás chránil a aby som vás vyslobodil z jeho ruky. 12Získam vám milosť, takže sa zľutuje nad vami a ponechá vás na vašej pôde. 13Ale ak poviete: »Nebudeme bývať v tejto krajine« a nebudete počúvať hlas Pána, svojho Boha; 14ak poviete: »Nie, ale pôjdeme do egyptskej krajiny, kde nebudeme vidieť vojnu, ani nepočujeme hlas trúby a nebudeme mrieť za chlebom; tam budeme bývať«: 15nuž potom počujte slovo Pánovo, zvyšky Júdu: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak si ozaj k Egyptu obraciate tváre a chcete tam ísť bývať, 16tak vás meč, ktorého sa bojíte, zasiahne tam - v egyptskej krajine; a hlad, ktorého sa strachujete, zmocní sa vás tam v Egypte a tam pomriete. 17A všetci mužovia, ktorí sú odhodlaní ísť do Egypta a bývať tam, pomrú pod mečom, od hladu a na mor. Nik z nich neunikne a nezachráni sa pred hladom, ktorý ja na nich dopustím. 18Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ako sa rozpálil môj hnev a moja prchlivosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa moja prchlivosť rozpáli na vás, ak pôjdete do Egypta; budete na kliatbu, na pustošenie, na zlorečenie a na hanbu a toto miesto viac neuvidíte. 19Pán hovoril k vám, zvyšky Júdu: Nechoďte do Egypta! A vedzte, že som vám to dnes dosvedčil. 20Veď zavádzate sami seba! Lebo vy ste ma poslali k Pánovi, nášmu Bohu, vraviac: »Modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu, a všetko nám oznám tak, ako povie Pán, náš Boh; urobíme to.« 21Nuž oznámil som vám to dnes, a nepočúvate hlas Pána, svojho Boha v ničom z toho, pre čo ma k vám poslal. 22Teraz však, aby ste o tom vedeli, pomriete pod mečom, od hladu a na mor na mieste, kde chcete ísť bývať."

Ľud odchádza do Egypta. - 1Keď Jeremiáš dohovoril celému ľudu všetky slová Pána, ich Boha, ktoré im Pán, ich Boh, po ňom odkázal - (všetky tie slová) -, 2Azariáš, syn Ozaiášov, Jochanan, syn Kareho, a všetci odbojní mužovia povedali Jeremiášovi: "Hovoríš lož. Neposlal ťa Pán, náš Boh, s odkazom: »Nechoďte bývať do Egypta ako cudzinci.« (*) (Syn Oziášov, ktorý sa tu volá Azariášom, má v 42,1 meno Jezoniáš. Nakoľko LXX už v 42,1 volá tohto muža Azariášom, je pravdepodobné, že toto je jeho správne meno.) 3Ale Baruch, syn Nériho, ťa štve proti nám; chce nás vydať do ruky Chaldejcov, aby nás usmrtili, alebo odviedli do Babylonu." 4Jochanan, syn Kareho, velitelia oddielov a všetok ľud nepočúvali teda na Pánov hlas, aby zostali v júdskej krajine. 5Jochanan, syn Kareho, a všetci velitelia oddielov pojali zvyšky Júdu, ktoré sa spomedzi rozličných národov, kde sa roztratili, vrátili bývať do júdskej krajiny, 6mužov, ženy, deti, kráľove dcéry a každého, koho veliteľ telesnej stráže Nabuzardan nechal s Godoliášom, synom Achikama, syna Safanovho, s prorokom Jeremiášom a s Nériho synom Baruchom 7a išli do egyptskej krajiny, lebo nepočúvali Pánov hlas. Išli až po Tafnes. (*) (Tafnes pozri v 2,16 a pozn. k tomu miestu.)

8V Tafnese však prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 9"Vezmi do ruky veľké kamene a schovaj ich do tehlovej malty, ktorá je pri vchode do faraónovho domu v Tafnese tak, aby to júdski mužovia videli. (*) (Výraz "do tehlovej malty" je neistý, pretože sa slovo, ktoré prekladáme "malta", vyskytuje v Biblii len tento jediný raz. Preto ani nevieme presne, ako previedol Jeremiáš tento symbolický úkon. Podobne je vo verši 10 neisté slovo "baldachýn". Význam symbolickej akcie je však jasný: Babylonský kráľ si podmaní aj Egypt. – Tafnes nebol sídlom egyptských faraónov.) 10A povedz im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja pošlem a privediem svojho sluhu, babylonského kráľa Nabuchodonozora, a postavím jeho trón nad tieto kamene, ktoré som schoval, a roztiahne nad nimi svoj baldachýn. 11Príde a porazí egyptskú krajinu. Kto je na smrť - na smrť! Kto je na zajatie - do zajatia! A kto je pod meč - pod meč! 12Podloží oheň pod domy egyptských bohov, vypáli ich a odvlečie ich do zajatia; i vyčistí egyptskú krajinu, ako si pastier vyčistí odev; potom v , pokoji odíde odtiaľto. (*) (Slovo "podloží" prekladáme podľa LXX a Vulg. Dnešný hebrejský text má: "podložím".) 13Doláme stĺpy domu slnka, ktorý je v Egypte, a domy egyptských božstiev spáli ohňom." (*) (Stredom kultu boha slnka, ktorého Egypťania volali Ra, bolo mesto Heliopolis. Medzi troskami tohto mesta severovýchodne od Káhiry podnes vidieť obelisky. K menu mesta Heliopolis pozri pozn. k Iz 19,18.)

Hriech a trest utečencov. - 1Slovo, ktoré Jeremiáš dostal pre všetkých Júdovcov, ktorí bývajú v egyptskej krajine, ktorí bývajú v Magdole, Tafnese, Nófe a v krajine Patros. (*) (Poloha mesta Magdol (hebr. Migdol) nie je podnes s istotou určená. Ležalo blízko Tafnesu na egyptskom pohraničí vedľa cesty z Egypta do Ázie. -O Tafnese pozri pozn. k 2,16. – Nóf (aj Móf) je Memfis, pozri pozn. k Iz 19,13.- Patros, pozri pozn. k Iz 11,11.)

2"Vy ste videli všetko nešťastie, ktoré som dopustil na Jeruzalem a na všetky júdske mestá. Pozrite, dnes sú opustené, niet v nich obyvateľov 3pre zločin, ktorý páchali, aby ma popudzovali, keď chodili okiadzať a uctievať cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia. 4I posielal som k vám rozličných svojich sluhov, prorokov; jednostaj som ich posielal s odkazom: Nerobte tú ohavnú vec, ktorú nenávidím! 5Ale nepočúvali a nepriklonili si ucho, aby sa odvrátili od svojho zločinu a aby neokiadzali cudzích bohov. 6Preto vzkypela moja zlosť a môj hnev sa rozpálil na júdske mestá a na jeruzalemské ulice, takže zostali zrúcaniskom a púšťou, ako sú dnes. 7Teraz však toto hovorí Pán, Boh zástupov, Boh Izraela: Prečo páchate proti sebe samým taký veľký zločin? Chcete si z Júdu vykynožiť mužov i ženy, deti i dojčence, aby z vás neostal ani zvyšok, 8keď ma popudzujete dielami svojich rúk a okiadzate cudzích bohov v egyptskej krajine, do ktorej ste šli bývať? Chcete sa vyhubiť, chcete byť kliatbou a posmechom medzi všetkými národmi zeme? 9Nuž či ste zabudli na zločiny svojich otcov, na zločiny júdskych kráľov, na zločiny ich kniežat, na svoje vlastné zločiny a na zločiny svojich žien, ktoré popáchali v júdskej krajine a na uliciach Jeruzalema? (*) (Výraz: "ich kniežat" prekladáme podľa LXX. Dnešná hebr. osnova a s ňou aj Vulg číta "ich žien", čo sa do osnovy dostalo vplyvom nasledujúcej vety.) 10Do tohto dňa sa nepokorujú, ani sa neboja, ani nekráčajú podľa môjho zákona a mojich príkazov, ktoré som dal im a ich otcom. 11Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Obrátim svoju tvár proti vám na nešťastie; chcem vyhubiť celého Júdu. 12Vezmem zvyšky Júdu, ktoré sa vybrali na cestu do Egypta bývať tam, a vyhynú všetci v egyptskej krajine, padnú pod mečom a od hladu, vymrú od najmenších po najväčších; pod mečom a od hladu pomrú a budú na zlorečenie, na hrôzu, na kliatbu a na potupu. 13I navštívim obyvateľov Egypta, ako som navštívil obyvateľov Jeruzalema mečom, hladom a morom. 14A zo zvyškov Júdu, ktoré išli bývať do egyptskej krajiny, nebude oslobodených ani zachránených, čo by sa vrátili do júdskej krajiny, hoci ich túžba tiahne vrátiť sa a bývať tam. No nevrátia sa, iba tí, čo utečú."

15Nato všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy okiadzajú cudzích bohov, i ženy, ktoré stáli vo veľkom zástupe, a všetok ľud, ktorý býval v egyptskej krajine a v Patrose, odpovedal Jeremiášovi takto: 16"Vo veci, ktorú si nám hovoril v mene Pána, ťa neposlúchneme. 17Naopak, budeme robiť všetko, čo naše ústa posľubovali: budeme páliť kadidlo kráľovnej neba, budeme jej liať nápojové obety, ako sme to robili my i naši otcovia, naši králi i naše kniežatá v mestách Júdska a po uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba dosýta, boli sme blažení a nepoznali sme nešťastie. (*) (O kráľovnej neba pozri pozn. k 7,18.) 18Odkedy sme však prestali páliť kadidlo kráľovnej neba a vylievať jej nápojové obety, všetko nám chýba a nivočí nás meč i hlad. 19A keď pálime kadidlo kráľovnej neba a vylievame jej na obetu nápoje, robíme vari bez svojich mužov koláčiky s jej obrazom a lejeme jej nápojové obety?"

20Vtedy Jeremiáš hovoril celému národu, mužom, ženám a všetkým, čo mu odpovedali: 21"Nuž či to nebolo kadidlo, ktoré ste aj vy, aj vaši otcovia, vaši králi, vaše kniežatá i ľud krajiny pálili v mestách Júdska a po uliciach Jeruzalema, na čo sa Pán rozpamätal a vystúpilo mu to k srdcu? 22A pán už nevládal znášať vaše zločinné skutky a vaše ohavnosti, ktoré ste páchali, preto vám ostala krajina púšťou, hrôzou a kliatbou bez obyvateľov, ako je dnes. 23Pretože ste pálili kadidlo, že ste hrešili proti Pánovi, nepočúvali ste Pánov hlas a nekráčali ste podľa jeho zákona, jeho príkazov a jeho nariadení: áno, preto vás postihlo všetko toto nešťastie, v ktorom ste dnes."

24I vravel Jeremiáš k celému národu a ku všetkým ženám: "Čujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí ste v egyptskej krajine: 25Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vy a vaše ženy ste svojimi ústami vyhlásili, čo svojimi rukami konáte: »Veru splníme svoje sľuby, ktoré sme zložili, že budeme páliť kadidlo kráľovnej neba a vylievať jej nápojové obety.« Plňte len svoje sľuby a zachovávajte svoje sľuby! 26Čujte teda slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí bývate v egyptskej krajine: Hľa, na svoje veľké meno prisahám - hovorí Pán: V celej egyptskej krajine nebude nijaký júdsky človek vzývať moje meno slovami: »Tak, ako žije Pán, Jahve!« 27Hľa, budem bedliť nad nimi na nešťastie, nie na šťastie; a všetci júdski mužovia, ktorí sú v egyptskej krajine, budú hynúť mečom a hladom, kým nevyhynú. (*) (O "bedlení" pozri 1,11 a pozn. k tomu veršu; porov. 31,28; Bar 2,9.) 28A tí, čo uniknú meču - niekoľkí mužovia -, vrátia sa z egyptskej krajiny do krajiny júdskej. A všetky zvyšky Júdu, čo išli bývať do egyptskej krajiny, sa dozvedia, čie slovo sa splnilo, či moje, či ich. 29A toto vám bude znamením - hovorí Pán -, že vás navštívim na tomto mieste, aby ste vedeli, že sa určite na vás splnia moje slová na vaše nešťastie. 30Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám egyptského kráľa, faraóna Hofru, do ruky jeho nepriateľov a do ruky tých, čo mu striehnu na život, ako som vydal júdskeho kráľa Sedekiáša do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora, jeho nepriateľa, ktorý mu striehol na život." (*) (Poslucháči ešte dožijú pád faraóna Hofru (588-569), ktorý tu Pán ústami Jeremiáša predpovedá. To bude dôkaz, že sa splnia aj proroctvá o záhube Izraelitov, ktorí sú v Egypte. – Proroctvo nehovorí, že nepriateľom faraóna Hofru bude Nabuchodo-nozor. Tento pri svojej výprave do Egypta (asi 568), tak sa zdá, už nenašiel tam Hofru, ale jeho nástupcu Amasisa (asi 569-525). Podľa toho, čo spomína Herodot (II, 161-63.169) a Diodorus Siculus (I, 68), faraóna Hofru po porážke, ktorú utrpel v Kyrene, zbavil trónu Amasis. Hofra bol potom za čas vo väzení, potom ho Egypťania zadrhli.)

Proroctvo o Baruchovi. - 1Slovo, ktoré prorok Jeremiáš povedal Nériho synovi Baruchovi, keď z Jeremiášových úst napísal tieto slová do knihy vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho: (*) (To, čo sa tu spomína, je opísané v hl. 36.) 2"Toto hovorí Pán, Boh Izraela, tebe, Baruch: 3Povedal si: »Beda mi, lebo Pán mi pridáva k rane bolesť. Vyčerpaný som od vzdychania a nenachádzam odpočinku.« (*) (Porov. 36,19; 43,3.) 4(Toto mu povieš:) Takto hovorí Pán: Hľa, čo som zbudoval, zrúcam, a čo som zasadil, vytrhám; (je to celá krajina). (*) (Slová, ktoré sme na oboch miestach tohto verša dali do zátvoriek, nepatria k pôvodnej osnove. – K výrazom porov. 1,10.) 5A ty žiadaš veľké veci! Nežiadaj ich! Lebo, hľa, dopustím nešťastie na každého človeka - hovorí Pán -, tebe však dám tvoj život za korisť na každom mieste, kamkoľvek pôjdeš."

Proroctvá proti pohanom

1Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti národom. (*) (O umiestnení a poradí týchto proroctiev v preklade LXX pozri úvod k tomuto prorokovi.)

Proti Egyptu. - 2O Egypte. Proti vojsku egyptského kráľa, faraóna Nechaa, ktoré bolo pri rieke Eufrat a ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho. (*) (O faraónovi Nechaovi a o bitke pri Karkamiši pozri úvod k nášmu prorokovi; tiež pozn. k 2 Kr 23,29; porov. 2 Krn 35,20.)

3

"Chystajte pancier a štít
a pochodujte do boja!

4

Kantáre na kone!
Sadajte, jazdci, nastúpte v prilbách,
ostrite kopije, oblečte pancier!

5

Čože to vidím?
Veď zakolísali,
ustupujú nazad.
Ich siláci sú porazení,
utekajú behom
a neobrátia sa.
Hrôza zôkol-vôkol! -
hovorí Pán.

6

Neutečie rýchlobežec,
neunikne silák!
Na severe, pri brehu rieky Eufrat
zaváhali, klesajú.

7

Kto to vystupuje ako Níl,
ako rieky mu hučia vody?

8

Egypt vystupuje ako Níl,
ako rieky hučia jeho vody
a vraví: Vystúpim, zaplavím zem,
zničím mesto i jeho občanov.

9

Hor’ sa, paripy!
Rúťte sa, vozy!
Na pochod, bojovníci!
Kuš a Pút, čo nosia štít,
a Lýdovia, čo nosia a naťahujú kušu.

(*) (Kušiti sú Etiópci. O národe menom Pút a o Lýdoch (Lúd) pozri pozn. k Iz 66,18. Nič istého však o týchto národoch nevieme. Pútitov pokladá LXX a Vulg za Líbyjcov. Isté je však, že všetky tieto národy patrili pod nadvládu Egypta, lebo sú vo vojsku Nechaovom.) 10

Nuž ten deň je pre Pána, Jahveho zástupov,
dňom pomsty, aby sa vyvŕšil na svojich nepriateľoch.

Meč bude hltať a nasýti sa,
opojí sa ich krvou.
Veď obetu bude mať Pán, Jahve zástupov,
v severnej krajine pri rieke Eufrat.

(*) (Porážka pohanského národa opisuje sa ako obeta aj Iz 34,6; porov. Ez 39,17-20; Sof 1,7.)
11

Hor’ sa do Galaádu a dones balzam,
panna, dcéra Egypta!
Nadarmo hromadíš lieky,
niet zacelenia pre teba.

(*) (O Galaáde a jeho balzame pozri pozn. k 8,22.) 12

Národy sa dozvedia tvoju hanbu,
tvojím krikom sa preplní zem,
veď silák sa potkýna o siláka
a padnú naraz obaja."

13Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu. (*) (Tento verš je nadpisom novej básne, ktorá má s predošlou len to spoločné, že hovorí tiež o Egypte.)

14

"Ohláste v Egypte, oznámte v Magdole,
povedzte v Nofe a Tafnese,
povedzte: »Nastupuj, chystaj sa,
veď meč hlce okolo teba!«

(*) (O Magdole pozri pozn. k 44,1. O Nofe (Memfise) pozn. k Iz 19,13, porov. Jer 44,1; o Tafnese pozn. k 2,16; porov. 44,1.) 15

Prečože je zvrhnutý tvoj silák?
Neobstál, lebo ho zrútil Pán,

(*) (Tie isté hebrejské spoluhlásky číta LXX ináč a prekladá:
"Prečo ušiel Apis?
Tvoj býk neobstál,
lebo zrútil ho Pán."
Býka Apisa uctievali v Memfise. – "Silák" v osnove hebr. a Vulg označuje faraóna alebo egyptských bojovníkov vôbec.)
16

zakolísal sa veľmi a padol.
Druh hovorí druhovi:
Hore! Vráťme sa k svojmu národu,
do svojej rodnej krajiny
pred pustošiacim mečom.

(*) (O ničiacom meči pozri pozn. k 25,38. – Cudzineckí vojaci z faraónovho vojska by sa chceli z ďalekého a nebezpečného bojiska dostať domov.) 17

Nazvite faraóna, egyptského kráľa:
»Zúrenie, ktoré premeškalo čas.«

(*) (Niektorí vidia v tomto symbolickom mene narážku na faraóna Mofru, ktorý obliehanému Jeruzalemu prišiel na pomoc po čase, keď už bolo teda neskoro; porov. 37,5 n. Vec je však veľmi neistá.)
18

Ako žijem - hovorí Kráľ,
ktorý sa volá Pánom zástupov.
Ako Tábor medzi vrchmi
a ako Karmel pri mori, príde!

19

Prichystaj si výstroj do zajatia,
obyvateľka, dcéra Egypta,
lebo Nóf bude pustatinou,
vyhorí, nebude mať občanov.

20

Nádhernou jalovicou bol Egypt,
prepadol ju ovad zo severu.

(*) (Podobný obraz pozri u Iz 7,18.) 21

V jeho strede boli aj žoldnieri
ako tučné jalovice,
lež aj tí sa obrátili,
utiekli zaraz, nezastali,
lebo prišiel na nich čas ich biedy,
doba ich navštívenia.

22

Čuj, ide ako had;
áno, idú v sile,
sekerami ho prepadajú
ako drevorubači.

23

Stínajú jeho les, hovorí Pán,
lebo ním nemožno preniknúť.
Veď ich je viac ako kobyliek,
nemajú konca-kraja.

24

Potupená je dcéra Egypta,
dostala sa do rúk severného národa."

25Pán zástupov, Boh Izraela, hovorí: "Hľa, navštívim Amona z No aj faraóna, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kráľov, aj faraóna), i všetkých, čo sa naň spoliehajú. (*) (Mesto No sú Téby, hlavné mesto Patrosu, Horného Egypta. V tomto meste si zvlášť uctievali boha Amona. Nahum (3,8) volá toto mesto No-Amon, Téby Amonove. – Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, chýbajú v LXX a sú asi neskorším dodatkom.) 26A vydám ich do ruky tých, čo im striehnu na život, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky jeho služobníkov. Potom však bude zasa obývaný ako za dávnych čias, hovorí Pán. (*) (Myšlienku o obnove Egypta pozri aj Ez 29,13 n.)

27

Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub,
nestrachuj sa, Izrael,
lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky
a tvoje potomstvo z krajiny zajatia;
i vráti sa Jakub a odpočinie si,
v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

(*) (Verše sú totožné s 30,10-11. Nevieme, na ktoré miesto patria pôvodne.) 28

Ty sa neboj, sluha môj, Jakub,
hovorí Pán, veď som s tebou ja;
áno, zničím všetky národy,
medzi ktoré som ťa roztratil,
iba teba nezničím,
ale budem ťa karhať spravodlivo
a bez trestu ťa nenechám."

Proti Filištíncom. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o Filištíncoch skôr, než faraón porazil Gazu. (*) (Správu, že faraón v tomto čase porazil Gazu, nám história nezanechala. – O Gaze pozri pozn. k 1 Sam 6,17.) 2Toto hovorí Pán:

"Hľa, vystupujú vody od severu,
stávajú sa rozvodneným potokom,
zaplavujú zem a všetko, čo je na nej,
mesto i jeho obyvateľov.
A ľudia volajú,
kvília všetci obyvatelia zeme

(*) (Nepriateľom od severu sú Babylonci.) 3

od dupotu kopýt jeho žrebcov,
od lomozu vozov, od hrkotu kolies.
Otcovia sa neobrátia k deťom,
lebo im klesajú ruky

4

pre deň, ktorý prišiel
zničiť všetkých Filištíncov
a vyhubiť Týru a Sidonu
posledné zvyšky spojencov.
Áno, Pán zničí Filištíncov,
zvyšky ostrova Kaftor.

(*) (Filištínci aj podľa Am 9,7 pochádzajú z ostrova Kaftor. Obyčajne stotožňujú tento ostrov s Krétou. Kréťania a Filištínci sa častejšie spomínajú vedľa seba (Ez 25,16; Sof 2,5).) 5

Na Gazu príde plešivosť,
Askalon je znivočený;
pozostatky Enakovcov,
dokedyže sa budete zraňovať?

(*) (Plešina je znakom smútku. O Askalone pozri pozn. k 1 Sam 6,17. Slovo "Enakovci" prekladáme podľa LXX. Dnešná hebr. osnova a s ňou aj Vulg číta: "pozostatky ich údolia", čo nedáva dobrý zmysel. -Enakovci boli kmeňom obrov, praobyvateľov krajiny Filištíncov. Pochádzali od Enaka; porov. Joz 11,22. Tu však meno Enakovcov označuje ich nástupcov, Filištíncov. – O zárezoch na znak smútku pozri pozn. k 16,5-7.)
6

Ó, Pánov meč,
dokedy nebudeš mať odpočinku?
Vráť sa do svojej pošvy,
oddýchni si a prestaň!

7

Akože si odpočinie,
keď mu Pán dal rozkaz?
Proti Askalonu a brehu mora,
kam ho postavil."

(*) (Krajina Filištíncov ležala na pobreží Stredozemného mora.)

Proti Moabčanom. - 1O Moabe. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:

"Beda Nebu, veď je zničené,
potupený a podmanený je Kiriataim,
potupený je hrad a zrúcaný.

(*) (Nebo je mesto, ktoré ležalo poblíž vrchu Nebo, dobre známeho z dejín Mojžišových. – Kiriataim, dnes Kurejat, je tiež moabské mesto medzi Medabou a Dibonom, trochu však k západu. – Toto proroctvo Jeremiášovo má mnohé spoločné myšlienky a výrazy s podobným Izaiášovým proroctvom: Iz 15 – 16.) 2

Slávy Moabu už niet.
V Hesebone mu stroja nešťastie:
Poďme, zničme ho, nech nie je národom.
Aj ty, Madmen, zamĺkneš,
príde za tebou meč.

(*) (O Hesebone pozri pozn. k Iz 15,4. – Madmen je totožné s Medabou (Iz 15,2). Dnes ju volajú Mádába.) 3

Čuj krik z Horonaimu,
veľké pustošenie a rúcanie.

4

Zlomený je Moab,
kričia, že ich počuť až do Segoru.

5

Áno, hore svahom Luitu
vystupujú v plači.
Áno, na svahu Horonaimu
počuť krik pre skazu.

(*) (Porov. Iz 15,5. Tam sa spomínajú aj mestá Horonaim, Segor a Luit. – Verš 5 treba opraviť podľa Iz 15,5 d-e.) 6

Bežte a zachráňte si život
a buďte ako tamariška na púšti.

(*) (Porov. 17,6.) 7

Pretože si dúfal v svoje diela a poklady,
aj teba podmania!
Kamoš pôjde do zajatia,
jeho kňazi a kniežatá tiež.

(*) (Kamoš bol bohom Moabčanov.) 8

A ničiteľ vnikne do každého mesta,
ani len jediné mesto sa nezachráni;
zhynie údolie a skazu vezme pláň,
ako riekol Pán.

9

Dajte krídla Moabu,
nech letom unikne!
Jeho mestá obrátia sa na púšť,
že nebude v nich obyvateľov.

(*) (Začiatok verša je veľmi neistý. Vulg má: "Dajte Moabu kvet, nech odchádza v kvete!") 10

Zlorečený, kto koná Pánovo dielo nedbalo,
zlorečený, kto si odťahuje meč od krvi!

(*) (Je to výzva na zhubcu, aby svoje dielo vykonal dôkladne, lebo Moabsko odsúdil k zániku Boh, koná teda dielo Boha.) 11

Moab bol nerušený od mladosti,
spočíval na svojich kvasniciach,
neprelieval sa z nádoby do nádoby
a do zajatia nešiel,
preto trvala jeho chuť
a vôňa sa mu nezmenila.

(*) (Podobenstvo je vzaté z vína.)

12Preto veru prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem prelievačov a nachýlia ho, vyprázdnia jeho nádoby a krčahy mu porozbíjajú. 13Moab ostane v hanbe pre Kamoša, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nádej. (*) (V Beteli konali príslušníci severného izraelského kráľovstva nezákonitú bohoslužbu, ba modloslužbu; pozri 1 Kr 12,29 a pozn.)

14

Čo vravíte: »Hrdinovia sme
a mocní chlapi do boja«?

15

Moab bude zničený, vystupujú do jeho miest,
jeho vybraná mlaď zostupuje na jatku,
hovorí Kráľ,
volá sa Pán zástupov.

(*) (Začiatok verša treba opraviť podľa verša 18. – Vulg prekladá: "Spustošený je Moab, jeho mestá vyhubili".) 16

Blíži sa skaza Moabu,
jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa.

17

Ľutujte ho všetci z jeho okolia
a všetci, čo poznáte jeho meno,
vravte: »Ako sa len zlomila
silná palica, berla okrasná.«

18

Dolu z nádhery, seď o smäde,
obyvateľka, dcéra Dibonu,
veď ničiteľ Moabu útočí na teba,
zrúca tvoje pevnosti!

(*) (O smäde sa mnohým vidí nemožné, preto menia osnovu: "seď v blate" alebo "seď v suchej zemi". – Dibon pozri pozn. k Iz 15,2.) 19

Postav sa na cestu a vyzeraj,
obyvateľka Aroeru,
pýtaj sa bežcov a utečencov.
Povedz: »Čo sa stalo?«

(*) (Aroer, dnes Araír, leží južne od Dibonu, ale ešte na severnej strane rieky Arnon.) 20

V hanbe je Moab, áno, podlomil sa,
kvíľte a volajte,
zvestujte pri Arnone,
že Moab je zničený.

21Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat, 22na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim, 23na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon, 24na Kariot, na Bozru a na všetky mestá moabskej krajiny, či sú ďaleko, alebo blízko. (*) (Tieto verše podávajú zoznam ohrozovaných, dnes už väčšinou nezistiteľných moabských miest.)

25

Odrazený je roh Moabu
a jeho rameno je zlomené,
hovorí Pán.

(*) (Roh a rameno sú symbolom moci.) 26

Opojte ho, veď sa dvíhal nad Pána,
nech sa Moab váľa v tom, čo vydávil,
nech je aj on na posmech.

27

A či ti Izrael nebol na posmech?
Či ho dochytili medzi zlodejmi,
že si vždy pokyvoval hlavou, keď si s ním hovoril?

(*) (Porov. 2,26. – Kývať na niekoho hlavou bol posunok opovrhnutia.) 28

Opustite mestá a bývajte v bralách,
obyvatelia Moabu,
buďte ako holub,
ktorý hniezdi na okraji dier.

(*) (Koniec verša je porušený. Niektorí menia osnovu: "ktorý hniezdi na púšti v diere".)
29

Počuli sme o pýche Moabu, veľmi pyšný je,
o jeho namyslenosti, pýche, nadutosti, povýšenosti srdca.

(*) (Počnúc týmto veršom je paralelizmus s Iz 15 – 16 veľmi častý.) 30

Ja poznám - hovorí Pán - jeho prchkosť;
má nezmyselné reči, nezmyselné činy.

31

Preto kvílim pre Moab,
pre celý Moab volám,
pre ľudí z Kir Cheresu vzdychám.

(*) (Kir-Cheres je Kir-Charošet; pozri pozn. k Iz 16,7.) 32

Viac ako Jazer oplakávam
vinohrad Sabamy.
Tvoje výhonky prekračovali more,
siahali až k (moru) Jazeru:
do tvojej oberačky a tvojho vinobrania
vpadol ničiteľ.

(*) (Sabamu a Jazer pozri u Iz 16,8. Slovo v zátvorke nepatrí do osnovy; pozri pozn. k Iz 16,8.) 33

I zmizla radosť a plesanie
zo záhrad a z krajiny moabskej.
Urobím koniec vínu v lisoch,
šliapač nešliape,
ujúkanie nie je ujúkaním.

(*) (Pri šliapaní hrozna ujúkali od radosti, teraz budú ujúkať od bôľu a hrôzy; nie každé ujúkanie je teda rovnaké.)
34

Krik znie od Hesebonu k Eleále,
až k Jase vydávajú hlas.
Od Segoru až k Horonaimu,
k tretiemu Eglatu;
veď aj vody Nimrimu
sa na púšť obrátia.

(*) (Eleále pozri Iz 15,4. – K výkladu porov. Iz 15,5-8.) 35

A urobím v Moabe koniec
- hovorí Pán,
tým, čo vystupujú na výšinu
a okiadzajú bôžikov.

36

Preto moje vnútro vzlyká
pre Moaba ako flauta,
moje srdce pre ľud z Kír Cheresu
ako flauta vzlyká,
lebo stratili svoje zvyšky.

37

Veď každá hlava je plešivá
a každá brada oholená,
na každej ruke zárezy
a na každých bedrách vrecovina.

(*) (O znakoch smútku pozri pozn. k 16,5-7.) 38

Na všetkých strechách Moabu
i na jeho uliciach všetko narieka,
lebo som zlomil Moab
ako odpornú nádobu
- hovorí Pán.

39

Ako je zničený! Kvíľte!
Ako Moab obrátil s hanbou šiju!
Moab bude posmechom a hrôzou
všetkým, ktorých má vôkol seba.

40

Lebo toto hovorí Pán:
Pozri, letí ako orol,
rozprestiera krídla nad Moabom.

(*) ("Orol" – Boh alebo ľudský vykonávateľ trestu. – Porov. tieto verše s 49,22.) 41

Podmanené sú mestá
a zaujaté pevnosti.
Srdce hrdinov Moabska však ten deň bude
ako srdce ženy, ktorá rodí.

42

Moab bude zničený, nebude národom,
pretože sa vyvyšoval nad Pána.

43

Strach, jama a osídlo
pre teba, obyvateľ Moabu
- hovorí Pán.

(*) (Porov. Iz 24,17 n.) 44

Kto unikne hrôze, padne do jamy,
a kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla;
áno, toto dopustím na Moab
v roku jeho navštívenia
- hovorí Pán.

45

V tieni Hesebonu zastanú
utečenci bez moci.
Veď z Hesebonu vyšľahne oheň
a plameň z domu Sehona
i strávi sluchy Moabu
a temä zúrivcov.

(*) (Osnovu sme trochu opravili: miesto "z domu" má osnova "spomedzi", čo je iste mylné. – Sehon bol kráľom Amorejčanov; zaujal moabské mesto Hesebon a urobil si z neho sídelné mesto. Izraeliti ho pri vstupe do zasľúbenej zeme porazili; porov. Nm 21,11 n., najmä verše 26-29.) 46

Beda ti, Moab,
zahynul ľud Kamoša,
veď ti synov odviedli do zajatia
a tvoje dcéry do vyhnanstva.

47

Ale obrátim osud Moabu
na konci dní," hovorí Pán.

Potiaľto je súd nad Moabom.

Proti Amončanom. - 1O synoch Amona. Toto hovorí Pán:

"Či Izrael nemá synov?
Či nemá dedičov?
Prečo dedí po Gadovi Melchom
a jeho ľud býva v jeho mestách?

(*) (Melchom bol hlavný boh Amončanov a spomína sa tu miesto svojho národa. Amončanom sa vyčíta, že zaujali územie izraelského kmeňa Gadovho. Postupne sa, pravda, Amončania zmocňovali aj územia ďalších zajordánskych kmeňov.) 2

Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán,
keď vyvolám lomoz vojny
proti Rabat Amonu:
premení sa na hŕbu zrúcanín,
jeho dcéry vyhoria ohňom
a Izrael zdedí po svojich dedičoch,
hovorí Pán.

(*) (Rabat Amon (Rabbat Ammon=Rabba Amon-čanov) bolo hlavné mesto Amončanov. Dnes sa volá Ammán.)
3

Kvíľ, Hesebon, lebo zničený je Hai,
volajte, dcéry Raby,
oblečte si vrecovinu, nariekajte,
pobehujte po ohradách,
lebo Melchom pôjde do zajatia,
tiež jeho kňazi a kniežatá.

(*) (Dnes už nevieme, prečo spomína prorok mestá Hesebon a Hai. Mesto Hai neležalo v Zajordánsku. Hesebon bol síce blízko hraníc Amončanov, ale patril Moabčanom. Nevieme o tom, že by sa ho Amončania boli niekedy zmocnili.) 4

Čo sa pýšiš dolinami,
(Odplávalo ti údolie!)
dcéra odbojná!?
Spoliehaš sa na svoje poklady:
»Ktože príde proti mne?«

(*) (Slová v zátvorkách sú asi neskorším dodatkom.) 5

Hľa, dopustím na teba strach,
hovorí Pán, Jahve zástupov,
zo všetkých strán
a roztratíte sa každý svojím smerom:
utečencov nepozbiera nik.

6

Ale potom obrátim osud synov Amona" - hovorí Pán.

Proti Edomu. - 7O Edome. Toto hovorí Pán zástupov:

"Či v Temane už niet múdrosti?
Či mudrci ostali bezradní?
Či sa ich múdrosť skazila?

(*) (Krajina Edomčanov bola južne od Júdska. Hoci boli národom príbuzným Izraelitom – pochádzali od Jakubovho brata Ezaua -, správali sa k nim nepriateľsky. Ktorási časť ich územia volala sa Teman a bola chýrna múdrosťou (Jób 2,11; porov. Bar 3,22 n.). – Porov. toto proroctvo so spisom Abdiášovým.) 8

Bežte, ujdite, usaďte sa v nížinách,
obyvatelia Dedanu,
veď na Ezaua dopustím nešťastie,
čas jeho navštívenia.

(*) (O Dedančanoch pozri pozn. k Iz 21,13-17. – O Ezauovi pozri pozn. k predošlému veršu.) 9

Ak prídu k tebe oberači,
nenechajú ani stebielka,
ako zlodeji v noci
narobia škody, koľko chcú.

10

Lebo ja odhalím Ezaua,
objavím jeho skrýše,
nebude sa môcť schovať,
zahynie jeho rod i bratia,
i jeho susedia a nebude ho viac.

11

Nechaj svoje siroty, ja ich uživím,
a tvoje vdovy nech dúfajú vo mňa!

12Lebo toto hovorí Pán: Hľa, tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostaneš, ale musíš ho piť. 13Na seba som prisahal, - hovorí Pán, pustatinou a potupou, púšťou a kliatbou bude Bozra a všetky jej mestá budú večnými zboreniskami." (*) (O Bozre pozri pozn. k Iz 34,6.)

14

Počul som zvesť od Pána
a hlásateľ je vyslaný k národom:
"Zhromaždite sa, choďte proti nemu
a pozdvihnite sa do boja!"

15

"Bo, hľa, malým som ťa urobil medzi národmi,
opovrhnutým medzi ľuďmi.

16

Strach, čo si šíril, ťa sklamal
aj pýcha tvojho srdca,
čo bývaš v trhlinách skál,
obsadzuješ vysoké kopce.
Postav si hniezdo vysoko sťa orol,
zrútim ťa odtiaľ - hovorí Pán.

(*) (Ešte sv. Hieronym (K Abdiášovi 5) dosvedčuje, že Edomčania bývali v jaskyniach.) 17

A Edom bude na hrôzu,
každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa
a zapískne nad jeho ranami.

18

Podobne ako v spustošenej Sodome a Gomore
a v susedných mestách, hovorí Pán,
nik tam nebude bývať,
neusadí sa tam človiečik.

19

Hľa, vystupuje sťa lev z nádhery Jordána
na nivy trvalé.
V okamihu ich odoženiem odtiaľ
a ustanovím tam vyvolenca.
Veď ktože je ako ja
a kto ma vezme na zodpovednosť?
A kto je tým pastierom,
čo obstojí predo mnou?

(*) (Pre verše 19-21 porov. 50,44-46.)
20

Preto čujte rozhodnutie Pána,
ktoré vyniesol proti Edomu,
a jeho úmysly, ktoré uvážil
proti obyvateľom Temanu:
Áno, odvlečú ich sťa najmenšie z oviec,
áno, ich nivy sa zdesia nad nimi.

21

Hrmotom ich pádu otrasie sa zem,
krik je na Červenom mori
- to počuť ich hlas!

22

Hľa, ako orol sa dvíha, letí,
rozprestiera si krídla nad Bozrou;
a srdce hrdinov Edomu bude v ten deň
ako srdce ženy, ktorá rodí."

(*) (Porov. s 48,40.)

Proti Damasku. - 23O Damasku.

"V hanbe je Emat a Arfad,
pretože počuli zlú zvesť,
stonú ako more, desia sa,
uspokojiť sa nemôžu.

(*) (O Emate a Arfade pozri pozn: k Iz 10,9. Tieto mestá sa tu spomínajú len preto, lebo aj v nich bývali Aramejčania ako v Damasku, ináč neboli od Damasku závislé.) 24

Skleslý je Damask,
dáva sa na útek,
hrôza sa ho chytá,
úzkosť a bolesti
zmocňujú sa ho sťa rodičky.

25

Ako by nebolo opustené
oslavované mesto,
obec rozkoše?

26

Preto budú padať jeho mladíci na uliciach,
v ten deň zahynú všetci bojovníci
- hovorí Pán.

27

Pod múrmi Damasku podpálim oheň,
ktorý strávi Benhadadove paláce."

(*) (Meno Benadad nosili viacerí králi Damasku.)

Proti Kedaru. - 28O Kedare a kráľovstvách Chasoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Toto hovorí Pán:

"Hor’ sa, tiahnite proti Kedaru,
spustošte synov Východu!

(*) (O Kedaranoch pozri pozn. k Iz 21,13-17. – Chasorom sa volalo viac miest na severe Predjordánska. V Zajordánsku na okraji púšte, ako sa to tu predpokladá, nie je nám známa ríša tohto mena. "Synov východu" rozumej vtedajších Kedarčanov.) 29

Ich stany a stáda zoberú,
ich kože a všetko ich náradie,
aj ich ťavy si vezmú
a privolávajú im:
»Hrôza zo všetkých strán!«

30

Bežte, utekajte veľmi,
usaďte sa v nížinách, občania Chasoru,
hovorí Pán,
pretože babylonský kráľ Nabuchodonozor
vyniesol proti vám rozhodnutie
a vymyslel proti vám plán.

31

Hor’ sa, tiahnite proti pokojnému národu,
ktorý býva v bezpečí, hovorí Pán,
nemá dverí ani závor,
bývajú osamote.

(*) (Arabské kmene, o ktorých je tu reč, viedli pokojný pastiersky život.) 32

Ich ťavy budú na lúpež,
a množstvo ich stád na korisť
a roztrúsim do všetkých vetrov
tých, čo si strihajú sluchy,
zo všetkých strán im privediem nešťastie,
hovorí Pán.

(*) (O strihaní slúch pozri pozn. k 9,24 n.) 33

Chasor bude bydliskom šakalov,
pustatinou naveky;
nebude tam bývať nik,
neusadí sa tam človiečik."

Proti Elamu. - 34Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti Elamu na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša. (*) (O Elame pozri pozn. k Iz 11,11.) 35"Toto hovorí Pán zástupov:

Veru zlámem kušu Elamu,
jeho hlavnú silu,

36

a privediem na Elam štyri vetry
zo štyroch končín nebies
a rozprášim ich do všetkých týchto vetrov,
takže nebude národa,
ku ktorému by nešli utečenci Elamu.

37

Podesím Elam pred jeho nepriateľmi
a pred tými, čo im striehnu na život.
Privediem na nich nešťastie:
svoj rozpálený hnev - hovorí Pán,
a pošlem za nimi meč,
kým ich nevyhubím.

38

Potom postavím v Elame svoj trón,
odstránim odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Pán.

(*) (Elam neskoršie nemal vlastných panovníkov, vlial sa do Perzskej ríše.)

39Ale na konci dní zmením osud Elamu," hovorí Pán.

Proti Bábelu. - 1Slovo, ktoré prostredníctvom proroka Jeremiáša povedal Pán proti Babylonu, proti krajine Chaldejcov. (*) (Dlhé proroctvo o Babylone nie je jednotná báseň, ale skôr zbierka básní, ktoré majú ten istý predmet: pád Babylonu, ktorý bol postrachom Východu a zničil Júdske kráľovstvo. Preto v ňom niet ani nejakej myšlienkovej ucelenosti. – Mnohí, a to aj niektorí katolíci sa domnievajú, že toto proroctvo alebo aspoň jeho väčšiu časť nenapísal Jeremiáš.)

2

"Rozhláste medzi národmi, oznámte,
(zdvihnite zástavu, oznámte),
nebojte sa, povedzte: »Podmanený je Bábel,
v hanbe je Bél, zrútil sa Merodach.
V hanbe sú jeho sochy,
zrútili sa jeho modly.«

(*) (Slová v zátvorke nepatria asi do pôvodnej osnovy. – O Bélovi pozri pozn. k Iz 46,1. – Merodach je Marduk, hlavný boh hlavného mesta Babylonského kráľovstva, Babylonu, kde mal veľký chrám; tento bol jedným z divov sveta, volal sa E-sag-ila. Niekedy aj Marduka volali Bélom, pánom.) 3

Lebo tiahne proti nemu národ od severu,
ten obráti na púšť jeho krajinu,
že v nej nebude obyvateľa:
ľudia i zvieratá ušli, utiekli.

(*) (Nepriateľ od severu sú Médi a Peržania.) 4

V tých dňoch a v tom čase
- hovorí Pán -
pôjdu synovia Izraela,
oni a synovia Júdu spolu,
pôjdu v ustavičnom plači
a budú hľadať Pána, svojho Boha.

5

Budú sa vypytovať na cestu k Sionu,
kam budú obrátení:
»Poďte, pripojme sa k Pánovi
zmluvou večnou, nezabudnuteľnou!«

6

Strateným stádom bol môj ľud,
ich pastieri sa s nimi tárali:
vodili ich sem-tam po horách,
chodili z vrchu na kopec,
na košiarenie zabudli.

7

Hltal ich každý, kto ich našiel,
ich nepriatelia vraveli: »Neprehrešíme sa,
pretože zhrešili proti Pánovi, spravodlivej nive,
proti Pánovi, nádeji svojich otcov.«

8

Bežte zo stredu Bábela,
vyjdite z chaldejskej krajiny
ako barany v čele stáda.

9

Lebo, hľa, ja popudím
a privediem proti Bábelu
zhluk veľkých národov zo severnej krajiny,
nastúpia proti nemu, podmania ho;
ich šípy sťa obratný bojovník,
ktorý sa naprázdno nevráti.

10

Chaldejsko bude na plen,
nasýtia sa všetci, čo ho plienia,"
hovorí Pán.

11

Len sa radujte a jasajte,
vy, čo ste olúpili moje dedičstvo;
len vyskakujte ako teľa na tráve
a erdžite ako žrebce.

12

Veľmi sa vaša matka zahanbí,
červenať sa bude vaša rodička.
Hľa, bude posledný medzi národmi,
púšťou, spáleninou, pustatinou.

13

Pre Pánov hnev nebudú v ňom bývať,
bude osamelý celý,
každý, kto prejde popri Bábeli, zhrozí sa
a zapískne nad jeho ranami.

(*) (Porov. 49,17.)
14

Nastupujte dookola proti Bábelu,
všetci, čo naťahujete kušu;
strieľajte naň, nešetrite šípmi,
lebo sa prehrešil proti Pánovi.

15

Volajte proti nemu zôkol-vôkol,
dvíha si ruky,
stĺpy mu padajú, rúcajú sa mu múry.
Áno, to je pomsta Pánova,
pomstite sa na ňom,
robte s ním, čo on robil.

16

Vyhubte z Babylonu rozsievačov
aj tých, čo sa v čase žatvy chytajú kosáka.
Pred mečom ničiacim
každý sa obráti k vlastnému národu
a každý pobeží do vlastnej krajiny.

(*) (O ničiacom meči pozri pozn. k 25,38; porov. 46,16.)
17

Izrael je rozohnané stádo,
rozohnali ho levy:
asýrsky kráľ ho hltal prvý
a babylonský kráľ Nabuchodonozor
mu na konci dolámal kosti.

(*) (Spomína sa tu zánik Severnej (721 pr. Kr.) a Južnej (586) ríše Izraelitov.) 18

Preto takto hovorí Pán zástupov,
Boh Izraela:
"Veru navštívim babylonského kráľa
i jeho krajinu,
ako som navštívil kráľa asýrskeho.

19

Izrael však vrátim na jeho nivy:
bude vypásať Karmel a Bášan;
na vrchu Efraim a v Galaáde sa nasýti.

(*) (O Karmele pozri pozn. k Iz 33,9. – O Bášane Iz 2,13. – O Galaáde 8,22.) 20

V tých dňoch a v tom čase - hovorí Pán -
budú hľadať vinu Izraela, no nebude jej;
a hriechy Júdu, ale ich nenájdu,
lebo odpustím tým, ktorých ponechám.

21

Vystúp proti krajine Merataim
a proti obyvateľom Pekodu,
nivoč a pustoš ich, hovorí Pán,
urob všetko, ako som ti rozkázal."

(*) (Merataim sa volalo južné pobrežie Babylonu pri Perzskom zálive. Pekod ("klin": Pukudu) bolo meno akéhosi aramejského kmeňa na východe stredného Babylonu. Ale obe mená sú aj alegorickým označením celého Babylonu: Merataim znamená: "dvojnásobná vzbura"; Pekod: "navštívenie".) 22

Vojnový lomoz je v krajine
a veľká pohroma.

23

Ako sa rozbilo, rozdrúzgalo
kladivo celej zeme!
Ako sa hrôzou stal
Bábel medzi národmi!

24

Postavil som ti osídlo a chytil si sa,
Babylon, ani si to nezbadal,
dolapili ťa a chytili,
lebo si vyzýval Pána.

25

Pán otvoril svoju pokladnicu
a vytiahol nástroje svojho hnevu,
veď Pán, Jahve zástupov,
má robotu v krajine Chaldejcov.

26

Poďte proti nemu od končín,
otvorte jeho sypárne,
hromaďte ho akoby do kôp
a ničte ho, nech z neho neostane nič!

27

Zabite mu všetky býky,
nech idú na jatku,
beda im, veď prišiel ich deň,
čas ich navštívenia!

28

Čuj, utečenci a zachránenci
z babylonskej krajiny:
majú oznámiť na Sione
pomstu Pána, nášho Boha,
(pomstu za jeho chrám).

(*) (Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, v LXX chýbajú. Dostali sa sem asi z 51,11.) 29

Zvolajte proti Babylonu množstvo
všetkých, čo napínajú kušu,
táborte okolo neho,
aby z neho neunikol nik;
odplaťte mu podľa jeho skutkov,
robte s ním všetko tak, ako on robil,
pretože bol pyšný voči Pánovi,
voči svätému Izraelovmu.

30

"Preto budú jeho mladíci padať po uliciach
a všetci jeho bojovníci zahynú v ten deň,
hovorí Pán.

31

Hľa, som proti tebe, ty pýcha,
hovorí Pán, Jahve zástupov,
áno, prišiel tvoj deň,
čas tvojho navštívenia.

32

Potkne sa pyšný, padne
a nezdvihne ho nik,
podložil som oheň pod jeho mestá,
ten strávi všetko jeho okolie."

33

Toto hovorí Pán zástupov:
"Utláčaní sú synovia Izraela
a synovia Júdu zároveň,
všetci, čo ich zajali, ich zdržujú,
zdráhajú sa ich prepustiť.

34

Ich vykupiteľ je mocný,
volá sa Pán zástupov,
on sám povedie ich spor,
aby získal odpočinok zemi
a podesil obyvateľov Bábelu.

35

Meč na Chaldejcov, hovorí Pán,
a na obyvateľov Babylonu,
na jeho kniežatá i na jeho mudrcov.

36

Meč na tárajov, nech zošalejú,
meč na jeho hrdinov, nech popadajú!

37

Meč na jeho kone i jeho vozy
a na všetku luzu, čo je v ňom,
nech sú ako ženy!
Meč na jeho poklady, nech sú vyplienené!

38

Meč na jeho vody, nech vyschnú!

Lebo je to krajina modiel
a strašidlami sa vychvaľujú.

(*) (Babylonci sa báli svojich bohov a zobrazovali si ich v strašidelných podobách.) 39

Preto bude bývať zver púšte s hyenami,
pštrosy v ňom budú bývať,
nebude už nikdy obývaný,
ani zaľudnený na večné pokolenia.

40

Ako keď Boh rozvrátil Sodomu
a Gomoru a susedné mestá, hovorí Pán,
nebude tam bývať nik,
neusadí sa tam človiečik.

(*) (Porov. 49,18.)
41

Hľa, prichádza od severu ľud,
veľký národ a mnohí králi,
dvíhajú sa zo strání zeme!

(*) (Pozri pozn. k v. 3. Verše 41-43 porov. s veršami 6,22-24.) 42

Chápu sa kuše a oštepa,
sú ukrutní a bez milosti,
ich hlas hučí ako more
a nesú sa na koňoch,
sú vystrojení ako muž do vojny
proti tebe, dcéra Bábelu.

43

Babylonský kráľ počul chýr,
ovisli mu ruky,
úzkosť sa ho zmocnila,
bôle ako rodičky.

44

Hľa, vystupuje ako lev z nádhery Jordána
na nivy trvalé!
V okamihu ich odoženiem odtiaľ
a ustanovím tam vyvolenca.
Veď ktože je ako ja
a kto ma vezme na zodpovednosť?!
Kto je tým pastierom,
čo obstojí predo mnou?!"

45

Preto čujte rozhodnutie Pánovo,
ktoré vyniesol nad Babylonom,
a jeho úmysly, ktoré uvážil
proti krajine Chaldejcov.
Áno, odvlečú ich ako najmenšie z oviec,
ich nivy sa zdesia nad nimi.

46

Od hrmotu: "Podmanený je Bábel!"
zem sa otrasie
a krik počujú medzi národmi.

(*) (Porov. s 49,19-21.)

1Toto hovorí Pán:

"Hľa, vzbudím proti Bábelu
a proti obyvateľom Chaldejska
ducha nivočenia!

(*) (Miesto "Chaldejska" dostalo sa podľa určitého kabalistického pravidla slovo: "Léb-Qamaj". Podľa LXX a Targumu sme sa vrátili k pôvodnému slovu, pretože je tu zásah kabalistiky celkom zrejmý.) 2

Pošlem do Babylonu
vejačov a prevejú ho,
vyprázdnia jeho krajinu.
Budú proti nemu zôkol-vôkol
v deň nešťastia.

3

Strelec nech si nenapína kušu,
nech nenastupuje vo svojom pancieri!
Nešetrite jeho mladíkov,
vyhubte celé jeho vojsko!"

(*) (Začiatok verša obsahuje výzvu na Babyloncov, že odpor je zbytočný. Ďalšia výzva patrí útočiacemu nepriateľovi Babylonu.) 4

Nech padajú zabití na chaldejskú zem
a prebodnutí na jeho ulice!

5

Lebo Izrael a Júda neovdovel
po svojom Bohu, Pánovi zástupov.

Lebo ich krajina je plná hriechu
pred Svätým Izraelovým.

(*) (Dnešní prekladatelia kladú druhú polovicu tohto verša pred prvú, tak je zmysel plynulejší. – Porov. pozn. k Iz 50,1 n.)
6

Bežte zo stredu Bábela,
každý si chráňte život,
nech nezahyniete jeho vinou,
lebo pre Pána je to deň pomsty,
odpláca mu, čo si zaslúžil.

7

Bábel bol zlatým kalichom
v Pánovej ruke,
ktorý opájal celú zem,
z jeho vína pili národy,
preto sa pomiatli.

(*) (Obrazy ako v 25,15 n. – Babylon považuje za nástroj, ktorým Boh trestal národy.) 8

Odrazu padol Bábel, zlomil sa,
nariekajte nad ním,
doneste balzam na jeho rany,
azda sa uzdraví.

9

"Liečili sme Bábel, no neuzdravil sa,
nechajme ho, poďme každý do svojej vlasti;
jeho pravota siaha až k nebesám,
až k oblakom nesie sa.

10

Pán dokázal našu pravdu,
poďme a hlásajme na Sione
dielo Pána, nášho Boha!"

11

Ostrite šípy, naplňujte tulce,
Pán vzbudil ducha médskeho kráľa,
proti Bábelu smeruje jeho plán, chce ho zničiť!
Áno, to je pomsta Pánova,
pomsta za jeho chrám.

(*) (So LXX treba čítať "kráľa" namiesto "kráľov".) 12

Zdvihnite zástavu proti múrom Bábelu,
zosilnite stráž, postavte hliadky,
zriaďte postriežky,
lebo Pán zamýšľa aj urobí,
čo prehlasoval o občanoch Bábela.

13

Ty, čo bývaš nad veľkými vodami,
v hojnosti pokladov:
prišiel tvoj koniec, koniec tvojim ziskom.

(*) (Pre rieku Eufrat, pri ktorej ležalo mesto Babylon, a pre mocné ohrady mesta pokladali Babylon za nedobytný.) 14

Pán zástupov sa zaprisahal sám na seba:
"Preplním ťa ľuďmi ako kobylkami,
prepuknú v jasot nad tebou."

15

Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou svet postavil
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

16

Keď sa ozve, na nebi vody zahučia,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu tvorí blesky,
zo svojich skladíšť vietor vypúšťa.

17

Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
dožil sa hanby každý zlievač pre modlu,
lebo je klam jeho liatina,
nieto ducha v nej.

18

Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.

19

Takýto nie je údel Jakubov,
ním je Stvoriteľ všetkého,
Izrael je jeho vlastným kmeňom;
Pán zástupov je jeho meno.

(*) (Porov. s 10,12-16. Poznámky pozri tam.)
20

"Kladivom si mi,
vojnovým nástrojom,
tebou rozdrvím národy
a tebou zničím kráľovstvá.

21

Tebou rozdrvím koňa i jazdca,
tebou rozdrvím voz i pohoniča,

22

tebou rozdrvím muža i ženu,
tebou rozdrvím starca i chlapca,
tebou rozdrvím mládenca i pannu,

23

tebou rozdrvím pastiera i stádo,
tebou rozdrvím roľníka i záprah,
tebou rozdrvím vojvodcov i správcov.

(*) (Kladivo má tu ten istý význam ako kalich vo verši 7.)
24

Ale odplatím Bábelu
a všetkým občanom Chaldejska
všetok ich zločin, čo spáchali na Sione,
pred vašimi očami - hovorí Pán.

(*) (Babylon mal poslanie od Pána, ale prekročil medze, preto čaká naň trest.) 25

Hej, som proti tebe, vrch nivočenia,
hovorí Pán,
ktorý nivočíš celú zem,
vystriem proti tebe ruku
a zrútim ťa z brál,
urobím ťa vrchom požiaru.

26

Nevezmú z teba kameň do uhla
ani kameň do základov,
ale budeš večným zboreniskom,"
hovorí Pán.

27

Zdvihnite zástavu v krajine,
trúbte na trúbe medzi národmi,
zasväcujte národy proti nemu,
zvolajte proti nemu kráľovstvá:
Ararat, Meni a Askenez,
ustanovte proti nemu tafsara,
žeňte kone, naježené sťa kobylky.

(*) (Krajiny Ararat, Meni a pravdepodobne aj Askenez boli na okolí dnešnej Arménie. – Tafsar je, tak sa zdá, titul vysokého asýrskeho a médskeho vojenského hodnostára.) 28

Zasväcujte proti nemu národy,
kráľa Médey s jeho vojvodcami
a všetkými jeho správcami
a s celou krajinou, nad ktorou vládne.

(*) (Podľa LXX treba čítať "kráľa" miesto "kráľov".) 29

Zem sa zatrasie a zachveje,
lebo sa spĺňa Pánov plán proti Bábelu
urobiť babylonskú krajinu
pustou a neobývanou.

30

Siláci Bábelu prestali bojovať,
vysedávajú v pevnostiach,
vyschla im sila, stali sa ženami.
Jeho príbytky podpálili,
dolámali jeho závory.

31

Bežec beží proti bežcovi
a posol proti poslovi
oznámiť kráľovi Bábelu,
že mu zo všetkých strán zaujali mesto.

(*) (Podľa Dan 5,1 n. pád Babylonu prekvapil babylonského kráľa na hostine; porov. Herodot, I,191.) 32

Brody obsadili,
mláky vyhoreli ohňom,
bojovníci sú zdesení.

(*) (Mlákami sa dozaista rozumie vodou napustená ochranná priekopa okolo hradieb mesta. Výrazom "vyhoreli ohňom" opisuje sa básnicky, že voda v priekopách vyschla a nepriateľ má ľahký prístup.) 33

Lebo toto hovorí Pán zástupov,
Boh Izraela:
"Dcéra Bábelu je ako humno,
keď šliapu po ňom,
už len máličko
a príde deň jeho žatvy."

(*) (Pred žatvou chystajú humno na mlatbu: vymažú ho hlinou a vyšliapu, aby bolo rovné.)
34

"Pohltil, strovil ma
Nabuchodonozor, kráľ Bábelu,
a odložil ma sťa prázdnu nádobu,
prehltol ma ako drak,
naplnil si brucho,
od mojich dobrôt ma odsotil."

(*) (Slová verša sú žalobou Izraela na Babyloncov; porov. nasledujúci verš.) 35

"Neprávosť proti mne a moje telo
nech je na Bábeli,"
povie obyvateľstvo Siona;
"a moja krv na obyvateľoch Chaldejska,"
povie Jeruzalem.

36

Preto takto hovorí Pán:
"Hľa, ja povediem tvoj spor
a ja vyplním tvoju pomstu,
vysuším jeho more,
aj jeho pramene vysuším.

37

Nuž Babylon bude hŕbou skál,
príbytkom šakalov,
hrôzou a posmechom,
bez obyvateľov.

38

Spoločne budú ručať ako lev,
revať ako mláďatá levíc.

39

Keď budú v horúčke, pripravím im hostinu,
napojím ich, až budú jasať,
potom zaspia spánkom večným
a neprebudia sa - hovorí Pán.

40

Povediem ich ako baránky na jatku,
ako barany a capy."

41

Ako bol podmanený Sesak
a zaujatá sláva celej zeme!
Ako sa stal hrôzou
Bábel medzi národmi!

(*) (Sesak bolo meno egyptského faraóna, ale do tohto textu dostalo sa kabalistikou, ktorú sme spomenuli vo v. 1 tejto hlavy, a to miesto slova Bábel.) 42

More vystúpilo proti Bábelu,
pokryl ho nával jeho vĺn.

43

Jeho mestá zostali púšťou,
krajinou vyschnutou, pustou,
krajinou, v ktorej nik nebýva,
človek ani po nej neprejde.

44

"Navštívim Béla v Bábeli
a vytrhnem mu z úst, čo prehltol,
nebudú sa viac k nemu hrnúť národy.
Aj múr Babylonu padne.

(*) (O Bélovi pozri pozn. k Iz 46,1. – Verš predpovedá, že Boh vyslobodí z Babylonu – z úst Bélových – svoj ľud. – Múry Babylonu boli u starých dejepiscov predmetom obdivu, a to právom. Vykopávkami sa zistilo, že ohrada mala dva múry. Vonkajší bol viac než sedem, vnútorný viac než desať metrov hrubý. Asi na každých desať metrov bola veža, teda spolu viac než sto veží.)
45

Ľud môj, ujdi z jeho stredu,
každý si zachráňte život
pred blížiacim sa hnevom Pánovým.

46

Nech sa vám neplaší srdce a nebojte sa
zvesti, ktorú počuť v krajine,
keď jeden rok príde chýr
a nasledujúci rok chýr iný,
keď bude v krajine násilie,
vladár proti vladárovi.

47

Preto, hľa, prídu dni
a strescem modly Bábelu,
zahanbí sa celá jeho krajina
a jeho zabití padnú v jeho strede.

48

Plesať bude nad Bábelom nebo a zem
i všetko, čo je na nich,
lebo od severu prídu proti nemu
ničitelia - hovorí Pán.

49

Aj Bábel musí padnúť
pre zabitých Izraela;
aj pre Bábel padali
zabití celej zeme.

50

Vy, čo ste unikli meču, choďte, nezastaňte,
spomeňte si zdiaľky na Pána,
nech vám príde Jeruzalem na myseľ.

51

»Hanbíme sa, čuli sme o potupe,
tvár nám pokrýva pohana,
pretože cudzinci vnikli
do svätých miest Pánovho domu.«

(*) (Zajatci odpovedajú na výzvu predchádzajúceho verša.)
52

Preto, hľa, prídu dni, hovorí Pán,
keď strescem jeho modly
a v celej jeho krajine
budú stenať ranení.

53

Keby sa Bábel vyvýšil do nebies
a vo výsosti upevňoval svoju moc:
odo mňa prídu jeho ničitelia,"
hovorí Pán.

54

Čuj! Krik z Bábelu
a veľký lomoz z krajiny Chaldejcov!

55

Lebo Pán pustoší Babylon,
udúša v ňom veľký krik.
Ich vlny sa valia sťa veľké vody,
hukot vydáva ich hlas.

(*) ("Vlny" značia útočiace vojsko.) 56

Veď (proti nemu), proti Bábelu prichádza ničiteľ,
chytia jeho hrdinov, zlámu ich kuše,
veď Bohom odplaty je Pán,
odpláca s určitosťou.

(*) (Slová v zátvorke nepatria do osnovy.)
57

"Opojím jeho kniežatá i mudrcov,
jeho vojvodcov, správcov a hrdinov,
potom zaspia večným spánkom
a neprebudia sa," hovorí Kráľ,
ktorý sa volá Pánom zástupov.

(*) (Porov. verš 39.) 58

Toto hovorí Pán zástupov:
"Širočizný múr Bábela
sa do základov zrúti
a jeho vysokánske brány
ohňom vyhoria,
takže národy pracujú nadarmo
a kmene robia pre oheň."

(*) (O múre Babylonu pozri pozn. k veršu 44.)

Hrozbopis proti Babylonu. - 59Vec, ktorou prorok Jeremiáš poveril Saraiáša, syna Neriášovho, syna Másiášovho, keď s júdskym kráľom Sedekiášom išiel do Babylonu vo štvrtom roku jeho panovania. Saraiáš bol náčelníkom ubytovania. (*) (Podľa hebrejskej osnovy a Vulg cestoval vo 4. roku svojho panovania sám Sedekiáš do Babylonu, čo síce nie je nemožné, ale nikde inde to nemáme potvrdené. Podľa LXX poslal ta kráľ iba posolstvo. Takéto posolstvá išli do Babylonu viac ráz, porov. 29,3.) 60Jeremiáš napísal do knihy všetko nešťastie, ktoré malo prísť na Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu. 61A Jeremiáš povedal Saraiášovi: "Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všetky tieto slová. 62A povedz: »Pane, ty si riekol o tomto mieste, že ho zničia, že v ňom nebude obyvateľov - ani ľudí, ani zvierat -, bude večnou púšťou.« 63A keď dočítaš túto knihu, priviaž o ňu kameň a hoď ju do prostriedku Eufratu 64a povedz: »Takto sa ponorí Bábel a nevstane z nešťastia, ktoré naň ja dopustím, ale zahynie.«"

Potiaľto sú Jeremiášove slová.

HISTORICKÝ DODATOK

1Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim. 3S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.

4V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp. 5Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 6Na deviaty deň štvrtého mesiaca sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba. 7Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu medzi dvoma múrmi, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. (*) (Pozri pozn. k 39,4.) 8Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili Sedekiáša na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho. 9I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly v krajine Emat a on vyniesol nad ním rozsudok. (*) (O Reble pozri pozn. k 2 Kr 23,33.)

10Babylonský kráľ zabil Sedekiášových synov pred jeho očami a pozabíjal v Reble aj všetky júdske kniežatá. 11Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára až do dňa jeho smrti.

12V piatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca - v jedenástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa -, prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, osobný minister babylonského kráľa. 13I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil. 14Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky múry okolo Jeruzalema. 15Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan odviedol do zajatia (aj chudobných ľudu) a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu. (*) (Slová v zátvorkách sú neskorším dodatkom. Chýbajú v 39,9 a 2 Kr 25,11.) 16Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan niektorých za vinohradníkov a roľníkov.

17Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a všetok kov z nich odniesli do Babylonu. 18Vzali aj hrnce, lopatky, nože, kropáče a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba. 19Kotlíky, uholníky, kropáče, hrnce, svietniky, misky a čaše, či boli zo zlata, alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže. 20Dva stĺpy, jedno more a dvanásť býkov, ktoré boli pod podstavcami, ktoré dal spraviť kráľ Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť. 21Čo sa stĺpov týka: výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov a obopínala ich dvanásť lakťová stuha. Ich hrúbka bola štyri prsty, boli duté. 22Mali kovové hlavice, výška jednej hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola. Taký bol aj druhý stĺp s granátovými jablkami. 23Granátových jabĺk bolo deväťdesiatšesť, viseli voľne. Vcelku bolo na mrežiach sto granátových jabĺk. (*) (Výraz: "viseli voľne" je veľmi neistý. Doslovne by bolo asi: "vo vzduchu". – Rozdiel v počte granátových jabĺk (najprv 96, potom 100, v 1 Kr 7,20 zasa 200) vysvetlil by azda nejasný výraz, ktorý sme preložili "viseli voľne". Keďže je nám však tento výraz nejasný, ostáva nevyriešeným problémom aj otázka počtu granátových jabĺk.)

24Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 25Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste. (*) (V 2 Kr 25,19 spomínajú sa len piati mužovia z osobnej služby kráľovej. Nevieme, ktorej osnove dať prednosť. V čísliciach pri odpisovaní veľmi ľahko vznikli chyby.) 26Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly. 27A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia. (*) (Tieto verše uvádzajú v podstate 2 Kr 24,18 – 25,21; verše 31-34 zasa 2 Kr 25,27-30. Tento dodatok pripojil k dielu Jeremiášovmu niekto až neskoršie, aby bolo zrejmé, ako sa proroctvá Jeremiášove splnili. Poznámky pozri aj k uvedeným miestam 2 Kr 24-25.)

28Toto je ľud, ktorý Nabuchodonozor v siedmom roku odviedol do zajatia: tritisícdvadsaťtri Júdovcov. (*) (V údajoch o rozličných odvedeniach Židov do zajatia babylonského aj o počte zajatých sú rozdiely medzi týmito veršami a údajmi kníh kráľov. V čísliciach, ako sme spomenuli, boli omyly pri odpisovaní ľahko možné. A je veľmi pravdepodobné, že nám Biblia nezaznačuje všetky odvedenia Židov. Jozef Flávius spomína odvedenie aj z 23. roku panovania Nabuchodonozorovho, čo by bol 582/81 rok pr. Kr. (Starožitnosti X,9,7). Z toho vidno, že odvedenia tu spomínané nemusia byť totožné s tými, o ktorých nám zachovali správu knihy kráľov.) 29V osemnástom roku Nabuchodonozora osemstotridsaťdva duší z Jeruzalema. 30V dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora zajal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan z Júdovcov sedemstoštyridsaťpäť duší, vcelku štyritisíc duší.

31V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty piaty deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina a vyviedol ho zo žalára. (*) (Oproti tomu 2 Kr 25,27 má 27. deň mesiaca. Pozri pozn. k veršu 27.) 32Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 34Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.

Kontext   Úvod      

Obsah