Úvod, hl. 1

Nadpis knihy. - 1Reči Jeremiáša, syna Helkiášovho, spomedzi kňazov, ktorí boli v Anatote, v Benjamínovej krajine. 2Pán hovoril k nemu v dňoch júdskeho kráľa Joziáša, syna Amonovho, v trinástom roku jeho panovania, 3aj v dňoch júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku júdskeho kráľa Sedekiáša, syna Joziášovho, až po presídlenie Jeruzalema v piatom mesiaci. (*) (Tieto verše sú nadpisom Knihy. Zahrňujú Jeremiášovu činnosť len do 11. roku panovania Sedekiáša. Dnešná Kniha Jeremiášova obsahuje však aj udalosti po tomto roku, preto je pravdepodobné, že úvod bol pôvodne určený pre kratšiu zbierku, ktorú neskoršie sám prorok alebo jeho učeník Baruch doplnil časťami, ktoré hovoria o udalostiach po spomenutom roku, no v nadpise to neoznačil. O životopisných dátach prorokových a dejepisných údajoch pozri úvod.)

Povolanie za proroka. - 4Pán prehovoril ku mne takto:

6I povedal som: "Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som." 7Ale Pán mi riekol:

9Vtedy vystrel Pán ruku a dotkol sa mi úst. A Pán mi riekol:

Prút mandľovníka. - 11Pán sa ma pýtal toto: "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Vidím prút mandľovníka." 12A Pán mi povedal: "Dobre si videl, pretože budem bedliť na svoje slovo a splním ho." (*) (V pôvodine je slovná hračka. Prút mandľovníka sa v prorokovej materčine volá "bdelý prút", pretože sa prvý prebúdza zo zimného spánku a bedlí, keď ostatné rastliny ešte spia. I Boh bude bedliť a splní, čo predpovedal.)

Kypiaci hrniec. - 13Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: "Čo vidíš?" Odpovedal som: "Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu." (*) (Obsah hrnca kypel od severu. Najmocnejší nepriatelia Júdska prichádzali naozaj od severu.) 14Nato mi Pán povedal:

Proroctvá z čias kráľa Joziáša hl. 2 - 6

Nevernosť Izraela

Hriech Izraela a Júdu. - 6Pán mi povedal v dňoch kráľa Joziáša: "Videl si, čo robila odpadlica Izrael? Chodila na všetky vyššie vrchy a pod každý zelený strom a tam smilnila. (*) (O Joziášovi pozri úvod. – Modlárstvo páchali na výšinách a pod košatými stromami. – O pomere Boha k národu pozri pozn. k Iz 50,1 n.) 7Myslel som si: Až toto všetko popácha, vráti sa ku mne, ale nevrátila sa. I videla to nevernica, jej sestra, Júda, 8videla, že som odohnal odpadlicu, Izrael, práve preto, že cudzoložila, a dal som jej priepustný list, ale nevernica, Júda, jej sestra, sa nebála, lež išla a smilnila aj ona. 9A svojím krikľavým smilstvom poškvrnila zem, cudzoložila s kameňom a drevom. (*) (Rozumej: Júda sa klaňal modlám z kameňa a dreva.) 10Hej, jej sestra nevernica sa ani napriek tomuto všetkému nevrátila ku mne z celého svojho srdca, ale iba zdanlivo," hovorí Pán.

11Pán mi povedal:

Trest je zaslúžený

Výstraha Jeruzalemu

Reči po nastúpení Joakima na trón, hl. 7 - 20

Nespoliehať sa na chrám!. - 1Reč, ktorú povedal Pán Jeremiášovi: 2"Staň si do brány Pánovho domu, ohlás tam tieto slová a povedz: Počujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Pánovi. 3Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste. 4Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: »Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!« (*) (Národ sa ubezpečoval, že sa mu nič nemôže stať, lebo Pán, ktorý býva medzi nimi v chráme, nemôže dopustiť pohromu, v ktorej by zahynul aj chrám. Prorok z rozkazu Božieho podvracia túto márnu nádej.) 5Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo, 6cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi: 7nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.

8Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu. 9Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte? 10Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: »Sme v bezpečí,« len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti? 11Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? Veď aj ja vidím, hovorí Pán. (*) (Porov. Mt 21,13.) 12Choďte k môjmu príbytku do Šíla, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť svojho ľudu, Izraela! (*) (Po príchode národa do zasľúbenej zeme, najmä v dobe sudcov, bol svätostánok Pánov v Šílo, na území najsilnejšieho izraelského kmeňa Efraim. Pre zločiny Izraelitov tento stánok zahynul.) 13Teraz teda, preto, že robíte tieto rozličné skutky, (hovorí Pán), že som hovorieval k vám od svitu stále a nepočúvali ste, že som volal a neodpovedali ste: 14urobím s týmto domom, ktorý sa volá mojím menom, na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som urobil so Šílom. 15A odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo.

Modloslužba a nekajúcnosť

Kráľovná nebies. - 16A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším. 17Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema? 18Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili. (*) ("Kráľovná nebies" bola asi Aštarta, bohyňa lásky a úrodnosti, ktorú Kanaánci a s nimi aj Izraeliti uctievali spolu s Bálom, ktorého zas volali "kráľom neba".) 19Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu?

20Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne.

Poslušnosť je nad obety. - 21Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Celopaly hromaďte na žertvy a - jedzte mäso! (*) (Izraeliti spoliehali sa aj na obety, ktoré v chráme veľmi horlivo konali. Boli to však obety bezduché (porov. 6,20 n.), bolo to teda len mäso, a nie bohoslužobný úkon.) 22Veď som vašim otcom nič nehovoril a nič neprikázal o obetách a žertvách vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta. (*) (Pri východe z Egypta žiadal Boh poslušnosť (Ex 19,5). Obety, ktoré Boh krátko potom tiež prikázal, mali byť len vonkajším znakom poslušného a obetavého ducha, bez ktorého nemajú ceny (porov. Am 5,21 n.; Oz 6,6; Iz 1,11 n.; Mich 6,6-8).) 23Iba som im uložil príkaz, ktorý znel: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojím ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo.

24Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, išli za svojimi plánmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukázali mi chrbát a nie tvár. 25Odo dňa, čo vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes som deň čo deň posielal k nim rozličných svojich sluhov, prorokov, 26ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia. 27A ak im všetky tieto veci porozprávaš, nebudú ťa počúvať, ak budeš na nich volať, nedajú ti odpoveď. 28Povedz im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a nechce prijať výstrahu. Zahynula pravda, zmizla im z úst.

30pretože synovia Júdu pred mojím zrakom páchali zlo, (hovorí Pán), a svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili. (*) (Za časov kráľovských postavili Izraeliti viac ráz modly, "ohavnosti", do chrámu Pánovho (porov. napr. 2 Kr 21,4).) 31A vybudovali výšiny, Tofet, ktorý je v údolí Ben Hinom, aby tam v ohni upálili svojich synov a svoje dcéry, čo som im ja neprikázal, ani na myseľ mi to neprišlo. (*) (Pozri pozn. k Iz 30,33 a porov. Dt 12,31; Iz 57,5; Ez 16,20.36; 23,37-39; Ž 106,38 a Jer 19,6; 32,35.) 32Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že sa nebude viac hovoriť Tofet a údolie Ben Hinom, ale Údolie vraždenia. A pre nedostatok miesta budú pochovávať v Tofete. (*) (Tam, kde vraždili svoje deti, bude nepriateľ vraždiť ich, preto sa údolie Hinom smelo bude môcť volať údolím vraždenia. Hrobky nebudú stačiť a budú pochovávať v Tofete, čo bude pre túto pohanskú svätyňu veľká potupa.) 33Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal. (*) (Mnoho mŕtvol i tak ešte ostane nepochovaných, čo je pre mŕtveho veľkým zneuctením.) 34A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina."

1"V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema 2a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli. (*) (Vojsko nebies sú tu hviezdy.) 3A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov.

12A Pán hovorí: "Pretože opustili môj zákon, ktorý som im predložil, nepočúvali môj hlas, nešli za ním, 13ale išli za svojím zatvrdnutým srdcom a za bálmi, čomu ich priúčali ich otcovia." (*) (O báloch pozri pozn. k 1 Sam 7,3-4.) 14Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:

24Hľa, prídu dni a navštívim všetkých obrezaných neobrezancov: (*) (Tu vypočítané národy mali, podobne ako Izraeliti, zavedený obrad obriezky. O Egypťanoch to dosvedčuje aj Herodot (II, 37,104). Národmi, "ktoré si holia okraje a bývajú na púšti", treba rozumieť arabských beduínov. Títo si do polkruhu holili okraje vlasov, čo bolo Izraelitom, ako pohanský zvyk, zakázané (Lv 19,27). – Izraeliti síce prevádzali obrad obriezky na svojom tele, ale o mravnú čistotu sa neusilovali, srdce mali nečisté, "neobrezané" (porov. Rim 2,25 n.), boli teda neobrezaní obrezanci.) 25Egypt, Júdsko, Edom, synov Amonových, Moab a všetkých, ktorí si holia okraje a bývajú na púšti, pretože všetky národy sú obrezané, ale celý dom Izraelov má neobrezané srdce."

Ničomnosť modiel. - 1Počujte slovo, ktoré Pán hovorí k vám, dom Izraelov. (*) (Babylonci pozorovali hviezdy a z rozličných nebeských znamení veštili; porov. Iz 47,13.) 2Toto hovorí Pán:

11Takto budete o nich hovoriť: "Bohovia, ktorí nestvorili nebo a zem, tí sa stratia zo zeme a spod neba." (*) (Tento jediný verš z celej Knihy proroka Jeremiáša je písaný rečou aramejskou. Je to dozaista neskorší dodatok, lebo ruší aj súvislú reč o pravom Bohu.)

Zrušená zmluva. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: (*) (V tejto stati je dozaista reč o zmluve, ktorú kráľ Joziáš v mene ľudu obnovil s Pánom, keď našli v chráme knihu zákona; pozri 2 Kr 22 n. a úvod do Knihy Jeremiášovej.) 2"Čujte slová tejto zmluvy a oznámte mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema. 3Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy, 4ktorú som uložil vašim otcom v deň, v ktorý som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem, a budete mojím ľudom, ja však budem vaším Bohom, 5aby som splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes."

Odpovedal som slovami: "Tak je, Pane!" (*) (Porov. Gn 15,18; 17,8; Dt 7,12 n.)

6A Pán mi povedal: "Rozhlás všetky tieto slová v júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema; povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich! 7Pretože som zdôrazňoval vašim otcom; v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po dnešný deň ustavične som zdôrazňoval toto: Počúvajte môj hlas! 8Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež každý išiel za tvrdosťou svojho podlého srdca. Vtedy som priviedol na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im predložil na zachovanie, ktorú však nezachovali." (*) (Boh priviedol všetky tresty, ktorými hrozil Izraelitom, ak nebudú zachovávať Zákon; porov. Dt 28,15 n.)

9I povedal mi Pán: "Zistilo sa sprisahanie ľudí Júdu a obyvateľov Jeruzalema. (*) (Po náboženskej obnove, ktorú previedol kráľ Joziáš, bol národ začas lepší, teraz sa však vrátil k hriechom starších pokolení.) 10Vrátili sa k hriechom svojich praotcov, ktorí odopreli poslušnosť mojim slovám; aj oni chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraelov a dom Júdov zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. 11Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším. 12Nato pôjdu mestá Júdska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorých okiadzali, oni ich však nijako nezachránia v čase nešťastia. 13Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála. (*) (O "Hanbe" pozri pozn. k 3,24 n.)

14A ty sa neprihováraj za tento ľud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretože ich nevyslyším, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne. (*) (Porov. 7,16.)

17A Pán zástupov, ktorý ťa zasadil, ustanovil proti tebe nešťastie pre zločinnosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú páchali, aby urážali mňa a okiadzali Bála.

21Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: "Neprorokuj v mene Pánovom, tak nezomrieš našou rukou!" 22Takto teda hovorí Pán zástupov: "Hľa, navštívim ich: mladíci pomrú pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. 23Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia."

Proti zlým susedom Júdska. - 14Toto hovorí Pán: "Proti všetkým podlým susedom, ktorí siahali na dedičstvo, ktoré som dal svojmu ľudu, Izraelovi: Hľa, vytrhnem ich z ich krajiny a Júdov dom vytrhnem sprostred nich. 15A keď ich už vytrhnem, znovu sa zľutujem nad nimi a vrátim každého k jeho dedičstvu, každého do jeho krajiny. 16A až sa priučia cestám môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: »Ako žije Pán!« - tak ako oni naučili môj ľud prisahať na Bála -, budú upevnení uprostred môjho ľudu. 17Ale ak nebudú počúvať, vykorením ten národ, vykorením a znivočím," hovorí Pán.

Podobenstvo o opasku. - 1Pán prehovoril ku mne takto: "Choď a kúp si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedaj!" (*) (O symbolických úkonoch pozri tu celkový úvod ku všetkým prorockým spisom.) 2Kúpil som si teda podľa Pánovho slova opasok a opásal som si ním bedrá. 3I prehovoril Pán ku mne po druhý raz takto: 4"Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý máš na bedrách, a zober sa, choď k Eufratu a schovaj ho tam do skalnej pukliny!" 5Išiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Pán. 6Po uplynutí mnohých dní mi Pán povedal: "Zober sa, choď k Eufratu a zober odtiaľ opasok, ktorý som ti rozkázal schovať tam." (*) (K mezopotámskemu Eufratu prorok sotva cestoval, a to dva razy. Táto rieka je asi na 1000 km od Palestíny. Môže byť reč azda o riečke severovýchodne od Jeruzalema, blízko Anatotu, ktorá sa dnes volá Wádi-Fárá. – Ale je pravdepodobnejšie, že Jeremiáš nekonal tento náznakový úkon v skutočnosti, len vo videní.) 7Išiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hľa, opasok bol skazený, nebol súci na nič!

8Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 9"Toto hovorí Pán: Podobne pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič. 11Veď ako sa vinie opasok k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, hovorí Pán, aby boli mojím ľudom, mojou chýrečnosťou, mojou chválou a mojou ozdobou, ale nepočúvali. (*) (Zmysel symbolického úkonu je teda jasný: národ bude hynúť pri rieke Eufrat, v babylonskom zajatí.)

Podobenstvo o krčahoch. - 12Prehovor k nim teda tieto slová: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Každý krčah naplní sa vínom. Nato ti povedia: »Či nevieme dobre, že sa každý krčah vínom naplní?« (*) (Porov. 25,15.) 13I povieš im: Toto hovorí Pán: Hľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, i kňazov a prorokov, i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14A porozbíjam ich druha o druha, otcov i synov spolu - hovorí Pán. Bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti ich zničím."

Suchota. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi pre suchotu:

Proti lžiprorokom. - 11Pán mi povedal: "Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu! (*) (Porov. 7,16; 11,14.) 12Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom." 13I povedal som: "Ach, Pane, Jahve, hľa, proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste." 14A Pán mi odpovedal: "Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú. 15Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: »Meč a hlad nebude v tejto krajine.« Mečom a hladom skončia títo proroci. 16A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.

Neúprosný Boh. - 1Pán mi povedal: "Keby Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, moja duša nie je pre tento ľud. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu! (*) (Mojžiš a Samuel boli najmocnejší orodovníci, ktorí prosili u Boha za národ.) 2A ak sa ťa opýtajú: »Kdeže pôjdeme?« odpovieš im: Toto hovorí Pán:

3Štyri pokolenia vzbudím proti nim - hovorí Pán: meč, aby zabíjal, psy, aby vláčili, vtáky nebies a zverinu zeme, aby žrali a ničili. 4A urobím ich postrachom všetkých kráľovstiev zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, kráľa júdskeho, pre to, čo robil v Jeruzaleme. (*) (O Manassesovi a jeho činoch pozri 2 Kr 21,1 n.; 2 Krn 33,1 n.)

13("Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy a na celom tvojom území. (*) (Verše nepatria do tejto osnovy. Sú písané prózou, rušia súvislosť a sú veľmi podobné veršom 17,3-4. Odtiaľ sa omylom dostali sem.) 14A urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo sa rozpálil môj hnev a blčí proti vám.")

Jeremiáš, obraz nešťastného národa. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Nevezmi si manželku a nemaj synov ani dcéry na tomto mieste! (*) (Jeremiáš sa pre službu Pánovu zriekol aj rodinných radostí. Bola to obeta v Starom zákone ojedinelá, veď vtedy pokladali za hanbu nemať rodinu; porov. Dt 7,14.) 3Lebo toto hovorí Pán o synoch a dcérach, narodených na tomto mieste, a o ich matkách, ktoré ich zrodia, a o ich otcoch, ktorí ich splodia v tejto krajine: 4Zomrú smrťou plnou múk, neoplačú ich, ani nepochovajú, budú na zemi ako hnoj; zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom vtákov nebies a zvierat zeme."

5Áno, toto hovorí Pán: "Nevkroč do domu hluku a nechoď nariekať, ani im nevyslov sústrasť, pretože som odňal od toho ľudu svoj pokoj, milosť a zľutovanie - hovorí Pán. 6Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, ani ich neoplačú a nik sa neporaní, ani neostrihá pre nich. 7A nebudú lámať smútočný chlieb, aby ich potešili pre mŕtvych, ani im nedajú piť kalich útechy za otcom a za matkou. (*) (Robiť si na znak smútku zárezy do tela bolo Izraelitom ako pohanský zvyk zakázané (Lv 19,27 n.; Dt 14,1). Zakázané mali aj strihať si na znak smútku vlasy alebo bradu. Možno, že v časoch Jeremiášových tieto zvyky už nepokladali za zakázané. Pozostalí v deň pohrebu sa obyčajne postievali až do večera. Večer im priatelia doniesli pokrm a nápoj, to bol chlieb smútku a kalich útechy. Pritom priatelia vyslovili pozostalým svoju sústrasť. "Dom hluku" označuje na tomto mieste dom smútočný; porov. pozn. k 9,16.)

8Ani do domu hostiny nevkroč, aby si si posedel s nimi a jedol a pil. 9Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja odstránim vo vašich dňoch z tohto miesta viditeľne spred vašich očí hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy.

10A keď zvestuješ tomuto ľudu všetky tieto reči a oni sa ťa opýtajú: »Prečo Pán oznamuje proti nám všetko toto nešťastie? Čo je naša vina a čo je náš hriech, ktorým sme sa previnili proti Pánovi, nášmu Bohu?« 11ty im odpovieš: Pretože vaši otcovia opustili mňa - hovorí Pán, išli za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im, mňa však opustili a môj zákon nezachovávali. 12Nuž a vy ste robili horšie ako vaši otcovia; hľa, chodíte každý za svojím zatvrdnutým srdcom a nepočúvate mňa. 13Vysotím vás teda z tejto krajiny do krajiny, ktorú nepoznáte ani vy, ani vaši otcovia, a budete tam deň a noc slúžiť cudzím bohom, keďže vám neudelím milosť. (*) (Ľudovou vierou bolo, že v cudzej krajine musia ľudia slúžiť aj bohom tej krajiny. Jeremiáš to Izraelitom len pripomína, sám pozná a uznáva len jediného Boha.) 14Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že už nebudú viac hovoriť: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,« (*) (Tieto verše prerušujú rad výstrah a dávajú prísľub, že sa Izraeliti vyslobodia zo zajatia. Nepatria na toto miesto, vzaté sú sem z 23,7-8.) 15ale len: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich porozhadzoval.« A ja ich privediem späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom.

16Hľa, ja pošlem mnohých rybárov - hovorí Pán, a vychytajú ich, potom však pošlem veľa poľovníkov a vylovia ich zo všetkých vrchov a zo všetkých kopcov i zo skalných puklín. (*) (Rybári a poľovníci – to budú Babylonci, ktorí odvedú Izraelitov.) 17Lebo mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neschovajú a ich hriech nie je skrytý pred mojím zrakom. 18A odplatím (najprv) dvojnásobne ich hriech a ich vinu, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ošklivosťami preplnili moje dedičstvo."

Zasvätenie soboty. - 19Toto mi povedal Pán: "Choď, zastaň si v »Bráne synov ľudu«, ktorou vchádzajú a vychádzajú júdski králi, i vo všetkých bránach Jeruzalema 20a povieš im: Počujte slovo Pánovo, králi júdski, celé Júdsko a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vstupujete touto bránou: 21Toto hovorí Pán: Chráňte si dušu a nenoste v deň sobotný bremená a nevnášajte ich cez brány Jeruzalema. 22A nevynášajte zo svojich domov bremená v deň sobotný a nerobte nijakú robotu, ale zasväťte sobotný deň, ako som prikázal vašim otcom. 23Ale oni neposlúchali, ani si nenachýlili ucho, ba vzopreli si šiju, nepočuli a neprijali výstrahu. 24Ak ma ozaj budete počúvať - hovorí Pán, a nebudete vnášať bremená cez brány tohto mesta v deň sobotný, ale zasvätíte sobotný deň a nebudete cezeň robiť nijakú robotu: 25tak králi (a kniežatá), ktorí sedia na Dávidovom tróne, vojdú cez brány tohto mesta, vezúc sa na vozoch a na koňoch, sami aj ich kniežatá, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude večne obývané. (*) (Slovo v zátvorkách nepatrí do osnovy.) 26I prídu z miest Júdska a z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z roviny a z pohoria i z juhu; prinesú celopaly, obety, dary a tymian, prinesú tiež chválu do Pánovho domu. 27Ale ak neposlúchnete môj príkaz zasvätiť sobotný deň a nenosiť v sobotný deň bremená pri vstupe do brán Jeruzalema, zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne."

Podobenstvo o hrnčiarovi. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2"Vstaň a choď do hrnčiarovho domu, tam ti oznámim svoj rozkaz." 3Zostúpil som teda do hrnčiarovho domu. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4Ak sa skazila nádoba, ktorú práve formoval, ako to býva s hlinou v hrnčiarových rukách, urobil z nej zas inú nádobu, akú uznal za dobré urobiť.

5A Pán prehovoril ku mne takto: 6"Či ja nemôžem, dom Izraela, naložiť s vami tak ako hrnčiar? - hovorí Pán. Áno, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojich rukách, dom Izraela. 7Zrazu ohlasujem niektorému národu a niektorému kráľovstvu, že ho vykynožím, zničím a vyhubím. 8Ak sa však ten národ odvráti od zla, ktoré som mu vytýkal, oľutujem nešťastie, ktoré som zamýšľal naň dopustiť. 9Inokedy zasa ohlásim niektorému národu a kráľovstvu, že ho zbudujem a vysadím. 10Ale ak bude robiť, čo je v mojich očiach zlé, že nebude počúvať na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu mienil urobiť.

11Teraz však povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema toto: Toto hovorí Pán: Hľa, ja chystám na vás nešťastie a pripravujem plán proti vám. Obráťte sa každý zo svojej zlej cesty a napravte svoje cesty a svoje skutky!" 12Ale odpovedali: "Ani myslieť! Áno, my si pôjdeme za svojimi plánmi a budeme konať každý podľa zatvrdnutosti svojho zlého srdca." (*) (Vrchol zatvrdnutosti. Izraeliti posmešne citujú slová, ktorými im Boh ústami proroka vyčítal hriešnosť; porov. 7,24.)

Rozbitý krčah a Tofet. - 1Toto hovorí Pán: "Choď a kúp hlinený krčah, pojmi niektorých starších z ľudu a starších z kňazov, 2choď do údolia Ben-Hinom, ktoré je pri vchode Hrnčiarskej brány, a vyhlás tam slová, ktoré ti budem hovoriť. (*) (O údolí Beh-Hinom (Ben-Hinnom) a o Tofe-te pozri pozn. k Iz 30,33 a porov. Jer 7,31. – Jeruzalem-ská "Hrnčiarska brána" sa v Starom zákone nikde inde nespomína. Azda bola na južnej strane mesta, poblíž údolia Ben-Hinom.) 3Povieš: Počujte slovo Pánovo, králi Júdu a obyvatelia Jeruzalema! Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto miesto pohromu, že zacvendží v ušiach každému, kto o tom počuje. (*) (K výrazom pozri 2 Kr 21,12.) 4Pretože ma opustili a odcudzili mi toto miesto, okiadzali na ňom cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani júdski králi, a naplnili toto miesto nevinnou krvou; 5budovali výšiny Bálovi, aby v ohni spaľovali svoje dietky na obetu Bálovi - čo som im neprikazoval a nenariaďoval, ani na myseľ mi to neprišlo. (*) (Že Boh neprikázal Izraelitom, aby obetovali Bálovi, je prirodzené. Vete rozumej tak, že Boh nikdy nežiadal od Izraelitov, aby jemu, pravému Bohu, obetovali ľudí.) 6Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, a toto miesto sa už nebude volať Tofetom a údolím Ben-Hinom, ale Údolím vraždenia. (*) (Pozri pozn. k 7,32.) 7Zmarím na tomto mieste radu Júdu a Jeruzalema, pozrážam ich pred ich nepriateľom mečom rukou tých, čo im siahajú na život, ale ich mŕtvoly vydám na pokrm vtákom neba a zverine zeme. 8A toto miesto obrátim na hrôzu a výsmech: každý, kto popri ňom prejde, zhrozí sa a bude sa posmievať jeho ranám. 9Budem ich kŕmiť mäsom ich synov a mäsom ich dcér, každý bude jesť mäso svojho blížneho v obliehaní a úzkosti, keď ich budú zvierať nepriatelia a tí, čo im siahnu na život. (*) (Porov. s 7,30 n. Mnohí pokladajú celú túto stať za neskorší dodatok.)

10Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí išli s tebou. (*) (O symbolických úkonoch pozri tu celkový úvod ku všetkým prorockým spisom. O pohrebisku v Tofete porov. pozn. k 7,32.) 11I povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Tak rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbije hlinená nádoba, že sa viac nescelí. A v Tofete budú pochovávať pre nedostatok pohrebišťa. 12Takto naložím s týmto miestom a s jeho obyvateľmi - hovorí Pán. Toto mesto urobím podobným Tofetu. (*) (Aj mesto bude podobné Tofetu, bude plné mŕtvol.) 13Domy Jeruzalema a domy júdskych kráľov budú teda znečistené ako pôda Tofetu: všetky domy, na strechách ktorých okiadzali všetky nebeské vojská a liali nápoje cudzím bohom." (*) (Izraeliti i súkromne, na plochých strechách svojich domov, konali modloslužbu k úcte hviezd. Porov. 32,29; 2 Kr 23,12; Sof 1,5.)

V chráme. - 14Jeremiáš potom prišiel z Tofetu, kam ho poslal prorokovať Pán, zastal na nádvorí Pánovho domu a vravel celému národu: 15"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, privediem na toto mesto a na všetky mestá v jeho okolí každú pohromu, ktorou som im pohrozil. Veď vzopreli svoju šiju a nechcú poslúchať moje slová!"

1Lenže kňaz Pášur, syn Imerov - bol dozorca, hodnostár v dome Pánovom -, počul, keď Jeremiáš ohlasoval toto proroctvo. (*) (O kňazskej rodine Imerovej pozri Ezd 2,37. Pášur, o ktorom je tu reč, nie je totožný s Pášurom v 21,1 a 38,1.) 2Vtedy dal Pášur proroka Jeremiáša zbičovať a dal ho vložiť do klady, ktorá bola vedľa Hornej, Benjamínovej brány, pri Pánovom chráme. (*) (Benjamínova brána, o ktorej je tu reč, bola na severnej strane chrámovej ohrady. Volala sa Horná brána Benjamínova, na rozdiel od inej rovnomennej brány, ktorá bola na ohrade mesta, tiež na strane severnej; porov. 37,13; 38,7.) 3Nasledujúce ráno však Pášur Jeremiáša z klady vypustil. A Jeremiáš mu povedal: "Pán ťa nebude volať Pášur, ale »Hrôza zôkol-vôkol«. (*) (O podobných menách pozri pozn. k Iz 62,4.) 4Lebo toto hovorí Pán: Veru, urobím ťa hrôzou tebe samému a všetkým tvojim priateľom. Padnú pod mečom svojich nepriateľov a tvoje oči budú hľadieť na to. Celého Júdu však vydám do rúk babylonského kráľa, presídli ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5A vydám všetok majetok tohto mesta, všetok jeho zisk i všetky jeho cennosti; aj všetky poklady júdskych kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6A ty, Pášur, aj všetci obyvatelia tvojho domu pôjdete do zajatia. Do Bábelu pôjdeš, tam zomrieš a tam ťa pochovajú, teba i všetkých tvojich priateľov, ktorým si falošne prorokoval."

Reči a udalosti z neskoršej doby, hl. 21 - 36

Odpoveď proroka Sedekiášovi. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď kráľ Sedekiáš poslal k nemu Pášura, syna Makijášovho, a kňaza Sofoniáša, syna Másiášovho, s odkazom: (*) (O Sedekiášovi a Nabuchodonozorovi pozri úvod k nášmu prorokovi. – Pášur je totožný s tým, o ktorom je reč v 38,1, nie však s tým, o ktorom sa hovorilo v 20,1. – Kňaz Sofoniáš bol podľa 29,25 n. chrámovým dozorcom (porov. tiež 37,3 n.). Po páde Jeruzalema ho popravili v Reble (52,24 n. a 2 Kr 25,18 n.).) 2"Vypytuj sa o nás u Pána, lebo babylonský kráľ Nabuchodonozor zaútočil na nás; azda Pán s nami naloží podľa svojich rozličných skutkov zázračných, aby od nás odtiahol." 3Jeremiáš im však odpovedal: "Toto povedzte Sedekiášovi: 4Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hľa, ja obrátim v ruke vaše vojnové zbrane, ktorými vonku, za múrmi bojujete proti kráľovi Bábelu a proti Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, a zhromaždím ich uprostred tohto mesta. 5A sám budem proti vám bojovať vystretou rukou a mocným ramenom, veľkým hnevom, rozpálený prchlivosťou. 6A porazím obyvateľov tohto mesta, i ľudí, i zvieratá; pomrú na prudký mor. 7A potom - hovorí Pán - Sedekiáša, júdskeho kráľa, jeho sluhov a ľud a tých, ktorých v meste ušetrí mor, meč a hlad, vydám do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora, do rúk ich nepriateľov a do rúk, čo im striehnu na život. I porazí ich bezohľadne ostrím meča, bez ľútosti a bez milosti.

8A tomuto ľudu povedz: Toto hovorí Pán: Hľa, predkladám vám cestu života a cestu smrti. 9Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mečom, od hladu alebo na mor; kto však vyjde a poddá sa Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, ostane žiť, korisťou mu bude vlastný život. 10Lebo som si obrátil tvár proti tomuto mestu na nešťastie, nie na blaho - hovorí Pán, dostane sa do rúk babylonského kráľa a on ho spáli ohňom.

Výzva kráľovskému dvoru. - 11A domu júdskeho kráľa povedz: Počujte slovo Pánovo, 12dom Dávidov: Toto hovorí Pán:

Výstraha kráľovskému rodu. - 1Toto hovorí Pán: "Zostúp do domu júdskeho kráľa a povedz tam toto slovo: 2Povieš teda: Kráľ júdsky, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Pánovo ty i tvoji sluhovia i tvoj ľud, ktorí vchádzate cez tieto brány. 3Toto hovorí Pán: Vysluhujte právo a spravodlivosť, vysloboďte utlačeného z rúk násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu neprenasledujte a neutláčajte a nevinnú krv nevylievajte na tomto mieste. 4Lebo ak budete bedlivo zachovávať tento príkaz, vtedy králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, vezúc sa na vozoch a na koňoch, oni, ich sluhovia aj ich ľud. (*) (Porov. 17,25.) 5Ale ak neposlúchnete tieto príkazy, prisahám na seba - hovorí Pán, že tento dom bude zboreniskom. 6Lebo toto hovorí Pán o dome júdskeho kráľa:

8I prejdú mnohé národy popri tomto meste a budú si hovoriť: »Prečo Pán naložil takto s týmto veľkým mestom?« 9A odpovedia: »Preto, že opustili zmluvu Pána, svojho Boha, klaňali sa iným bohom a slúžili im.«"

11Lebo toto hovorí Pán o Joziášovom synovi Selumovi, júdskom kráľovi, ktorý panuje namiesto svojho otca Joziáša: "Kto z tohto miesta odišiel, nevráti sa viac sem, 12ale zomrie na mieste, kam ho odviedli, a túto krajinu už viac neuvidí." (*) (O týchto kráľoch pozri úvod.)

18Preto takto hovorí Pán o Joakimovi, Joziášovom synovi, júdskom kráľovi:

Proti Jechoniášovi. - 24"Ako žijem - hovorí Pán, aj keby júdsky kráľ Choniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ťa odtiaľ. (*) (Choniáš, plným menom Jechoniáš, je totožný s Joachinom. Pozri úvod.) 25A vydám ťa do ruky tých, čo ti striehnu na život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov. 26A zahodím teba i matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete. (*) (Jechoniáša odvliekli do zajatia i s matkou: 2 Kr 24,12; porov. Jer 13,18 n.) 27Do krajiny však, do ktorej sa im duša túži vrátiť, sa nevrátia."

Proti zlým pastierom. - 1"Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán. 2Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplašili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuž ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov - hovorí Pán. 3Ale ja pozbieram zvyšky svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztratil, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa. 4A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť; viac sa teda nebudú báť ani strachovať a nebude z nich chýbať - hovorí Pán.

7Preto, hľa, prídu dni - hovorí Pán, že už nebudú vravieť: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,« (*) (Porov. 16,14-15. – Zem severná je Asýrsko a Babylon, kde boli Izraeliti v zajatí.) 8ale: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal,« i vrátia sa do vlastnej krajiny."

Sny prorokov. - 25Počul som, čo hovoria proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvo. Hovoria: »Mal som sen! Mal som sen!« 26Dokedyže budú takto zmýšľať proroci, ktorí predpovedajú klamstvo a prorokujú výmysel svojho srdca? 27Títo svojimi snami, ktoré si medzi sebou rozprávajú, chcú dať môjmu ľudu zabudnúť moje meno, ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bála. 28Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva sen, a ktorý má moje slovo, nech pravdivo hovorí moje slovo! Čo má slama so zrnom? - hovorí Pán. 29Či nie je moje slovo ako oheň - hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?

30Nuž preto som ja proti prorokom - hovorí Pán, ktorí si vzájomne kradnú moje slová. 31Hľa, som proti prorokom - hovorí Pán, ktorí použijú svoj jazyk, a vravia: »Hovorí Pán.« 32Hľa, som proti tým, čo prorokujú klamné sny - hovorí Pán, rozprávajú ich a zavádzajú môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom. Ja som ich veru neposlal, ani nepoveril; a nijako neosožia tomuto ľudu - hovorí Pán.

Pánovo bremeno. - 33Ale ak sa ťa tento ľud alebo kňaz, alebo prorok spýta: »Čo je Pánovo bremeno?«, odpovieš im: »Vy ste bremeno, ale vás odhodím« - hovorí Pán. (*) ("Bremenom" volali proroci často aj výrok Boží, najmä priťažujúci, nepriaznivý výrok Boží. Týmto slovom sa aj Izraeliti dopytovali u Jeremiáša na výroky Božie, pravda z posmechu, lebo neverili Jeremiášovým "bremenám", prorockým výrokom. Na toto dostávajú odpoveď v tejto stati.) 34Keď prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: »Pánovo bremeno,« vezmem na zodpovednosť toho človeka i jeho dom. 35Takto hovorte medzi sebou a druh druhovi: »Čo odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?« 36Ale Pánovo bremeno nespomínajte viac, lebo bremenom bude každému jeho slovo. I prevrátili ste slová živého Boha, Pána zástupov, nášho Boha. 37Toto povieš prorokovi: »Čo ti odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?« 38Ale ak budete hovoriť: »Bremeno Pánovo,« nuž toto hovorí Pán: Pretože ste hovorili toto slovo: »Bremeno Pánovo,« hoci som vám odkázal: Nehovorte: »Bremeno Pánovo,« 39zodvihnem vás sťa bremeno a zahodím vás i mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom, preč od seba. 40A zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou, na ktorú sa nezabudne."

Videnie dvoch košov fíg. - 1Pán mi dal videnie: Hľa, dva koše fíg boli postavené pred Pánovým chrámom, keď už babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal z Jeruzalema Jechoniáša, syna Joakimovho, júdskeho kráľa, a júdske kniežatá, kováčov a zámočníkov a odviedol ich do Babylonu. (*) (O symboloch a symbolických úkonoch pozri celkový úvod ku všetkým prorockým spisom. – O Jechoniášovi pozri úvod k nášmu prorokovi. Kováčov a zámočníkov odviedol Nabuchodonozor preto, lebo tí tvorili najdôležitejšiu zložku pre potreby vtedajšej vojny.) 2V jednom koši boli figy veľmi dobré, ako figy včasné, v druhom koši zasa figy veľmi zlé, také zlé, že sa nedali jesť. 3A Pán sa ma spýtal: "Čo vidíš, Jeremiáš?" Odpovedal som: "Figy. Dobré figy sú veľmi dobré, zlé však sú veľmi zlé, také zlé, že sa nedajú jesť." 4Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 5"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy, tak dobrotivo zhliadnem na zajatcov Júdu, ktorých som z tohto miesta poslal do krajiny Chaldejcov. 6Môj zrak teda spočinie na nich dobrotivo a prinavrátim ich do tejto krajiny. Zveľadím ich a nezrúcam, zasadím ich a nevytrhám. 7Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým svojím srdcom.

8Ale ako zlé figy, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť - toto hovorí Pán, takými urobím júdskeho kráľa Sedekiáša i jeho kniežatá, i zvyšky Jeruzalema, ktoré ostali v tejto krajine a ktoré bývajú v Egypte. (*) (S Joachazom odviedol Nechao do Egypta iste aj mnohých iných Izraelitov (pozri úvod). Okrem toho v tých nepokojných časoch, keď ustavične hrozilo babylonské nebezpečenstvo, mnohí Izraeliti bezpochyby utiekli do Egypta. O týchto Izraelitoch je tu reč.) 9Urobím ich postrachom a nešťastím pre všetky kráľovstvá zeme, hanbou a príslovím, posmechom a kliatbou na každom mieste, kam ich len zaženiem. 10Dopustím na nich meč, hlad a mor, kým ich nevyhubím zo zeme, ktorú som dal im a ich otcom."

Predpoveď o sedemdesiatročnom zajatí. - 1Slovo, ktoré dostal Jeremiáš o celom júdskom ľude vo štvrtom roku Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho - to bol prvý rok babylonského kráľa Nabuchodonozora -, 2a ktoré prorok Jeremiáš oznámil celému júdskemu ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:

3"Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, kráľa júdskeho, až podnes je to dvadsaťtri rokov, čo Pán hovorí ku mne. I hovoril som k vám bez prestania, no nepočúvali ste. 4Pán k vám jednostaj posielal rozličných svojich sluhov, prorokov, ale nepočúvali ste a ucho ste pozorne nenaklonili. 5Hovoril: »Vráťte sa každý zo svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, tak ostanete bývať v krajine, ktorú dal Pán vám a vašim otcom od vekov naveky. 6A nechoďte za cudzími bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im; nedráždite ma dielom svojich rúk, potom vás nebudem trestať. 7Ale nepočúvali ste na mňa - hovorí Pán -, chceli ste ma hnevať dielom svojich rúk na vlastné nešťastie.«

8Nuž toto hovorí Pán zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová, 9hľa, pošlem a zoberiem všetky kmene severu (hovorí Pán - aj Nabuchodonozorovi, kráľovi Bábela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom. Splním na nich kliatbu, obrátim ich na hrôzu a posmech a na večnú púšť. (*) (Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, sú neskorším dodatkom; v LXX ich niet. – O kliatbe, o akej je tu reč, pozri pozn. k 1 Sam 15,3.) 10Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas mlynčekov a svetlo lampy. (*) (Porov. 7,34; 16,9. – V tých krajoch sa večer ozývali kamenné mlynčeky, na ktorých mleli múku na nasledujúci deň.) 11Celá táto krajina bude vyhnanstvom a hrôzou a tieto národy budú slúžiť sedemdesiat rokov babylonskému kráľovi. (*) (Tu sa prvý raz udáva, ako dlho má trvať babylonské zajatie. Toto proroctvo povedal Jeremiáš vo 4. roku panovania Joziáša. To bol r. 605 pr. Kr. V tom roku bola bitka pri Karkemiši, ktorou sa začína nadvláda Nabuchodonozorova aj nad Júdskom. Keď počítame sedemdesiat rokov od tohto roku, babylonské zajatie by bolo malo skončiť r. 535 pr. Kr. V skutočnosti však vydal Kýros oslobodzovací dekrét už v r. 538, týmto rokom sa teda úradne už skončilo babylonské zajatie. Z toho vidno, že číslo 70 je číslo okrúhle a netreba ho brať presne.) 12A až uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa i ten ľud -hovorí Pán - pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obrátim ju na večitú púšť. (*) (Proroctvo proti Babylonu je v hl. 50 – 51.) 13Privediem na tú krajinu všetky svoje hrozby, ktoré som proti nej vyhlásil, všetko, čo je napísané v tejto knihe, čo Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom. 14Lebo aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi; odplatím im podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk."

Pánov kalich. - 15Lebo toto mi povedal Pán, Boh Izraela: "Vezmi z mojej ruky tento vínový kalich hnevu a daj ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem. 16Napijú sa a budú sa tackať a šalieť pred mečom, ktorý medzi nich pošlem." 17Vzal som teda z Pánovej ruky kalich a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Pán poslal. 18Jeruzalem, mestá Júdska, jeho kráľov, jeho kniežatá, aby som ich vydal na zborenisko, na hrôzu, na posmech a na kliatbu (ako je tomu dnes); (*) (Slová v zátvorke nepatria do osnovy. Porov. pozn. k 3,25.) 19faraóna, egyptského kráľa, jeho sluhov, jeho kniežatá a celý jeho ľud; 20celú zmiešaninu národov a všetkých kráľov krajiny Us; všetkých kráľov filištínskej krajiny: Askalon, Gazu, Akaron a zvyšky Azotu. (*) (Krajina Us (Hus), vlasť Jóbova, sa v Gn 36,28; Nár 4,21 spomína pri Arábii, juhovýchodne od Palestíny.) 21Edom, Moab a synov Amonových, 22všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidonu a kráľov pobrežia, ktoré je za morom. 23Dedan, Temu, Buz a všetkých, čo si holia okraj. (*) (Dedan, Tema a Buz boli arabské kmene; porov. Iz 21,13-14. – O holení okraja hlavy pozri pozn. k 9,24 n.) 24Všetkých kráľov Arabska (a všetkých kráľov miešaniny), ktorí bývajú v púšti. (*) (Slová v zátvorke dostali sa sem len omylom.) 25Všetkých kráľov Zimriho, všetkých kráľov Elamu a všetkých kráľov Médey, (*) (Kmeň Zimri, ktorý je nám ináč neznámy, v LXX sa nespomína. O Médoch pozri Iz 13,17, o Elame Iz 11,11.) 26všetkých kráľov severu, blízkych i vzdialených od seba, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Sesak však bude piť po nich. (*) (Sesak je iné meno pre Babylon.) 27"A povieš im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, aby ste nevstali pre meč, ktorý pošlem medzi vás. 28A ak sa budú zdráhať vziať z tvojej ruky kalich a piť, povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Veruže budete piť! 29Lebo, hľa, ja začínam nešťastie v meste, ktoré sa volá mojím menom, a vy by ste boli ušetrení? Nebudete ušetrení, pretože ja zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme - hovorí Pán zástupov. 30Ty im však prorokuj všetky tieto veci a povedz im:

Reč o chráme. - 1Na začiatku panovania Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho, oznámil Pán túto reč: (*) (Všimni si aj poznámok k hl. 7, ktorá obsahuje podobnú reč chrámovú.) 2"Toto hovorí Pán: Zastaň si v predsieni Pánovho domu a hovor všetkým mestám Júdska, ktoré prichádzajú pokloniť sa v dome Pánovom, všetky slová, ktoré som ti rozkázal povedať im; nevynechaj ani slovíčko! 3Hádam počúvnu a vráti sa každý zo svojej zlej cesty a ja oľutujem nešťastie, ktoré pre ich zločinné skutky zamýšľam na nich dopustiť. 4A povieš im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete kráčať podľa zákona, ktorý som vám dal, 5ak nebudete počúvať slová mojich sluhov, prorokov, ktorých ustavične k vám posielam, hoci ich neposlúchate, 6vtedy naložím s týmto domom ako so Šílom a toto mesto dám ako kliatbu všetkým národom zeme."

7Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Pánovom. 8A keď Jeremiáš dopovedal všetko, čo mu Pán kázal povedať celému ľudu, chytili ho kňazi, proroci a všetok ľud s výkrikom: "Musíš zomrieť! 9Prečo si prorokoval v mene Pánovom: »Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, nebude obývané.«?" A všetok ľud sa zhrnul v Pánovom dome k Jeremiášovi. 10Keď sa dopočuli o týchto veciach júdske kniežatá, vybrali sa z kráľovho domu hore do Pánovho domu a zasadli si pri vchode Novej brány Pánovho domu. (*) (Júdske kniežatá boli vysokými svetskými úradníkmi. Poloha "Novej brány" chrámovej nie je nám už dnes známa.) 11Vtedy kňazi a proroci hovorili kniežatám a všetkému ľudu: "Výrok smrti si zasluhuje tento človek, pretože prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši."

12Ale Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: "Pán ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli. 13Napravte teda svoje cesty a svoje činy a počúvajte hlas Pána, svojho Boha, potom Pán oľutuje zlo, ktoré ohlásil proti vám. 14Ja však, pozrite, som vo vašej moci, urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne. 15Ale dobre si uvedomte, že ak ma usmrtíte, nevinnú krv uvalíte na seba, na toto mesto a na jeho obyvateľov, lebo ma naozaj Pán poslal k vám, aby som vám povedal do uší všetky tieto slová."

16Tu povedali kniežatá a všetok ľud kňazom a prorokom: "Tento človek nezasluhuje smrť, pretože nám hovoril v mene Pána, nášho Boha." 17Vstali aj mužovia spomedzi starších krajiny a povedali celému zhromaždenému národu: 18"Micheáš z Morešetu bol prorok v dňoch júdskeho kráľa Ezechiáša a povedal celému júdskemu ľudu:

19Nuž či ho júdsky kráľ Ezechiáš alebo niekto z Júdska usmrtil? Či sa nebál Pána a neprosil ho, takže Pán oľutoval nešťastie, ktoré proti nim ohlásil? A my máme spáchať veľký zločin proti sebe samým?"

Smrť proroka Uriáša. - 20Ešte prorokoval v mene Pánovom akýsi muž, Uriáš, syn Semeiášov, z Kariatiarimu. A prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine všetko to isté, čo Jeremiáš. (*) (Z prípadu, ktorý sa opisuje v predchádzajúcej stati, by sa mohlo zdať, že sa Jeremiášovi vrstovníci báli siahnuť na život niektorého proroka. Aby bolo vidno, že tomu tak nebolo a že život Jeremiášov bol v ustavičnom nebezpečenstve, pripojil buď sám Jeremiáš, alebo jeho učeník Baruch stať veršov 20-24, ktorá zaznačuje osud ináč nám neznámeho proroka Uriáša. – O Kariatiarime pozri pozn. k 1 Sam 6,21.) 21I počul jeho slová Joakim, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá, takže ho kráľ hľadal, aby ho usmrtil. Keď to Uriáš počul, bál sa, utiekol a uchýlil sa do Egypta. 22Kráľ Joakim poslal do Egypta mužov, (Elnatana, syna Achoborovho, a mužov s ním do Egypta). (*) (Slová v zátvorkách sú asi neskorší dodatok.) 23I vyvliekli Uriáša z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Joakimovi; ten ho dal zabiť mečom a jeho mŕtvolu dal hodiť do hrobky pospolitých ľudí. (*) (Kráľ zostril Uriášov trest tým, že ho nedal pochovať do rodinnej hrobky.) 24Ale Achikam, syn Safanov, držal ruku nad Jeremiášom, aby ho nevydali na smrť do rúk ľudu. (*) (Achikam je asi totožný s Achikamom spomínaným v 2 Kr 22,12. Aj Achikamov syn, neskorší správca krajiny Godoliáš, bol naklonený Jeremiášovi (porov. 40,5).)

Nabuchodonozorovo jarmo. - 1Na začiatku panovania júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, oznámil Pán Jeremiášovi tieto slová: (*) (Meno Joakima sa do tohto verša dostalo omylom opisovačov. Má tam byť meno Sedekiášovo; porov. verše 3.12. 20 a 1. verš hlavy 28.) 2Toto mi hovoril Pán: "Urob si povrazy a jarmo a polož si ich na šiju! (*) (O symbolických úkonoch pozri celkový úvod do všetkých prorockých spisov.) 3A odkáž kráľovi Edomu, kráľovi Moabu, kráľovi Amonových synov, kráľovi Týru a kráľovi Sidonu prostredníctvom poslov, ktorí prišli do Jeruzalema k júdskemu kráľovi Sedekiášovi, (*) (Cieľom schôdzky vyslancov tu uvedených krajín bolo postaviť sa spoločnými silami proti Babylonu.) 4a daj im tento príkaz pre ich pánov: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Toto povedzte svojim pánom: 5Ja som svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom urobil zem, človeka i zver, ktorá je na zemi, a dal som ju, komu sa mi páčilo. 6Teraz som však dal všetky tieto krajiny do ruky svojho sluhu, babylonského kráľa Nabuchodonozora; dal som mu aj poľnú zver, nech mu slúži! 7Všetky národy budú poddané jemu i jeho synovi, i jeho vnukovi, kým nepríde čas aj pre jeho krajinu. Budú mu slúžiť mnohé národy a veľkí králi. 8Národ však a kráľovstvo, ktoré jemu, babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi, nebude poddané, a národ, ktorý si nevloží šiju do jarma babylonského kráľa, budem stíhať mečom, hladom a morom - hovorí Pán, kým ho nevydám do jeho ruky.

9Preto vy nepočúvajte svojich prorokov, veštcov, snárov, hádačov a čarodejov, ktorí vám hovoria: »Nebudete poddaní babylonskému kráľovi!«, (*) ("Snárov" prekladáme so LXX. Dnešný hebrejský text a s ním aj Vulg má "sny".) 10lebo vám prorokujú klamstvo, aby vás vyhnali z vašej krajiny a aby som vás rozohnal tak, že zahyniete. 11Národ však, ktorý vloží šiju do jarma babylonského kráľa a bude mu poddaný, nechám v pokoji na jeho zemi - hovorí Pán, bude ju obrábať a na nej bývať."

12Júdskemu kráľovi Sedekiášovi som však povedal podobné slová: "Vložte si šije do jarma babylonského kráľa a buďte mu i jeho ľudu poddaní, tak ostanete žiť. 13Prečo by ste mali zomrieť ty i tvoj ľud pod mečom, od hladu a na mor, ako hovoril Pán o národe, ktorý sa nepoddá babylonskému kráľovi? 14A nepočúvajte reči prorokov, ktorí vám hovoria: »Nepoddajte sa babylonskému kráľovi!«, pretože vám prorokujú klamstvo. 15Ja som ich vskutku neposlal - hovorí Pán, takže falošne prorokujú v mojom mene, aby som vás odvrhol a aby ste zahynuli aj vy, aj proroci, ktorí vám prorokujú."

16Kňazom však a všetkému tomuto ľudu som vravel: Toto hovorí Pán: "Nepočúvajte reči prorokov, ktorí vám prorokujú: »Veru, nádoby Pánovho domu sa teraz čoskoro vrátia z Babylonu,« pretože vám prorokujú klamstvo. (*) (Chrámové nádoby odniesol Nabuchodonozor vtedy, keď odvliekol do zajatia Sedekiášovho predchodcu, Jechoniáša; pozri 2 Kr 24,10 n.) 17Nepočúvajte ich, poddajte sa babylonskému kráľovi, tak ostanete nažive; prečo by toto mesto malo byť zboreniskom? 18Ak sú prorokmi a ak majú slovo Pánovo, nech sa prihovárajú u Pána zástupov, aby nešli do Babylonu nádoby, ktoré zostali v Pánovom dome, v kráľovom dome a v Jeruzaleme." 19Lebo toto hovorí Pán zástupov o stĺpoch, mori, o podstavcoch a ostatnom náradí, ktoré zostalo v tomto meste, 20ktoré nevzal babylonský kráľ Nabuchodonozor, keď odviedol júdskeho kráľa Jechoniáša, syna Joziášovho, a všetkých šľachticov Júdu a Jeruzalema do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: 21Áno, toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "Čo zostalo v dome Pánovom a v dome kráľovom v Jeruzaleme, 22odnesú do Babylonu a tam ostanú, kým ich nevyhľadám - hovorí Pán, a nezoberiem a neprinesiem späť na toto miesto."

Jeremiáš a Hananiáš. - 1V tom roku, na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša - v piatom mesiaci štvrtého roku -, mi Hananiáš, syn Azurov, prorok z Gabaonu, povedal v Pánovom dome v prítomnosti kňazov a všetkého ľudu toto: (*) (O Gabaone pozri pozn. k 1 Kr 3,4. Falošný prorok Hananiáš je nám ináč neznámy.) 2"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Zlámem jarmo babylonského kráľa. (*) (Hananiáš robí narážku na symbolický úkon Jeremiášov: 27,2.) 3Ešte dva roky a vrátim na toto miesto všetky nádoby Pánovho domu, ktoré babylonský kráľ Nabuchodonozor vzal z tohto miesta a odniesol do Babylonu. 4A júdskeho kráľa Jechoniáša, syna Joakimovho, a všetkých júdskych zajatcov, ktorí odišli do Babylonu, privediem späť na toto miesto - hovorí Pán -, pretože zlámem jarmo babylonského kráľa."

5Prorok Jeremiáš odpovedal prorokovi Hananiášovi v prítomnosti kňazov a v prítomnosti všetkého ľudu, ktorý stál v Pánovom dome. 6Prorok Jeremiáš povedal: "Amen! Nech tak urobí Pán! Nech Pán uskutoční tvoje slová, ktoré si prorokoval, že prinavráti nádoby Pánovho domu a všetkých zajatcov z Babylonu na toto miesto. 7Ale počuj slová, ktoré ti ja poviem do uší a do uší všetkého ľudu. 8Proroci, ktorí boli odpradávna predo mnou a pred tebou, predpovedali mnohým krajinám a veľkým kráľovstvám vojnu, nešťastie a mor. 9Ak prorok predpovedá pokoj, až keď sa splní prorocké slovo, pozná sa, že toho proroka naozaj poslal Pán."

10Vtedy prorok Hananiáš sňal jarmo zo šije proroka Jeremiáša a polámal ho. (*) (Na symbolický úkon odpovedá Hananiáš iným úkonom, pravda, falošným.) 11A Hananiáš povedal v prítomnosti všetkého ľudu: "Toto hovorí Pán: Takto zlámem jarmo babylonského kráľa Nabuchodonozora ešte do dvoch rokov zo šije všetkých národov." - Nato prorok Jeremiáš išiel svojou cestou.

12Keď už prorok Hananiáš zlámal jarmo zo šije proroka Jeremiáša, prehovoril Pán k Jeremiášovi takto: 13"Choď a povedz Hananiášovi toto: Takto hovorí Pán: Drevené jarmo si zlámal, nuž urobím miesto neho jarmo železné. (*) (Pôvodina má "urobíš", zrejme svojimi falošnými proroctvami.) 14Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Železné jarmo položím na šiju všetkých týchto národov, aby slúžili babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Budú mu teda slúžiť; dal som mu ešte aj poľnú zver." 15A prorok Jeremiáš povedal prorokovi Hananiášovi: "Počujže, Hananiáš! Neposlal ťa Pán, ty si falošnou nádejou zavádzal tento ľud. 16Preto toto hovorí Pán: Pošlem ťa zo zeme preč, tohto roku zomrieš, pretože si hlásal vzburu proti Pánovi."

17A prorok Hananiáš zomrel v tom roku, v siedmom mesiaci.

List babylonským zajatcom. - 1Toto je znenie listu, čo poslal prorok Jeremiáš (zvyškom) starcov v zajatí, kňazom, prorokom a všetkému ľudu - ktorých odviedol z Jeruzalema do Babylonu Nabuchodonozor, (*) (Pod "starcami" rozumej pohlavárov rodov a rodín, ktorí v zajatí, kde Izraeliti nemali inakšej vlastnej vrchnosti, hrali zasa dôležitú úlohu. Prečo píše dnešný hebrejský text "zvyškom" starcov, nevieme. V LXX slovo "zvyškom" nie je, možno teda, že sa dostalo do osnovy omylom. – Medzi zajatcami; ktorých Nabuchodonozor odviedol r. 597 a ktorým Jeremiáš píše list, boli aj praví proroci, medzi nimi veľký prorok Ezechiel.) 2keď z Jeruzalema odišiel kráľ Jechoniáš a kráľovná, eunuchovia, júdske a jeruzalemské kniežatá, kováči a zámočníci - (*) (Pozri pozn. k 13,18 a 24,1.) 3prostredníctvom Elasa, syna Safanovho, a Gamariáša, syna Helkiášovho, ktorých júdsky kráľ Sedekiáš poslal do Babylonu k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi: (*) (Či je Helkiáš totožný s veľkňazom Helkiášom (2 Kr 22,4 n.) a či je Safan totožný so Safanom, ktorý sa spomína 26,24, nevieme. Tiež nevieme, aké poslanie malo posolstvo Sedekiášovo u babylonského kráľa.) 4"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým zajatcom, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: 5Stavajte domy a bývajte v nich, saďte záhrady a jedzte ich ovocie, 6berte si manželky a ploďte synov a dcéry; i pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili. 7Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho.

8Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezavedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani veštci; ani nepočúvajte svoje sny, ktoré sa vám prisnijú, (*) (Tu je reč prirodzene o falošných prorokoch.) 9pretože vám falošne prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Pán.

10Lebo takto hovorí Pán: Až sa sedemdesiat rokov pre Babylon bude chýliť ku koncu, navštívim vás a splním na vás svoje prisľúbenie, že vás privediem späť na toto miesto. 11Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej. 12Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. 13Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom, 14dám sa vám nájsť - hovorí Pán -, vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil - hovorí Pán -, a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.

15Lebo vy hovoríte: »Pán nám vzbudil v Babylone prorokov.« 16Ale toto hovorí Pán kráľovi, ktorý sedí na Dávidovom tróne, a všetkému ľudu, ktorý býva v tomto meste, vašim bratom, ktorí nešli s vami do zajatia: 17Toto hovorí Pán zástupov: Áno, pošlem na nich meč, hlad a mor a urobím ich podobnými odporným figám, takým zlým, že ich nemožno jesť. (*) (Podobenstvo o figách pozri 24,1 n.) 18A budem ich stíhať mečom, hladom a morom. Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme, kliatbou, hrôzou, posmechom a potupou medzi všetkými národmi, kde som ich roztratil, 19pretože nepočúvali moje slová - hovorí Pán, keď som im opätovne posielal svojich sluhov, prorokov; nepočúvali ste ich, hovorí Pán. 20Počujte teda slovo Pánovo, všetci zajatci, ktorých som poslal z Jeruzalema do Babylonu:

21Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, o Achabovi, synovi Koliášovom, a Sedekiášovi, synovi Masiášovom, ktorí vám falošne prorokujú v mojom mene: Hľa, vydám ich do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora; pred vaším zrakom ich zabije. 22A všetci júdski zajatci, ktorí sú v Babylone, vezmú si z nich túto kliatbu: »Nech s tebou naloží Pán ako so Sedekiášom a Achabom, ktorých babylonský kráľ piekol na ohni.« 23Pretože spáchali v Izraeli hanebnosť, cudzoložili so ženami svojich blížnych a v mojom mene hovorili falošné reči, ktoré som im neprikázal. Ja to viem a som toho svedkom, hovorí Pán." (*) (Trest smrti upálením bol v Babylone známy; porov. Dan 3,6-19 n. tiež Kódex Hamurapiho §§ 27,110,157. Tu spomínaní falošní proroci sú nám ináč neznámi.)

Jeremiáš a Semeiáš. - 24A Nechelamitovi Semeiášovi povieš: (*) (Pod dojmom listu Jeremiášovho poslal akýsi falošný prorok Semeiáš z Babylonu do Jeruzalema list, v ktorom udáva Jeremiáša. Na tento list dáva teraz Jeremiáš odpoveď.) 25"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, pretože si vlastným menom poslal všetkému ľudu, ktorý je v Jeruzaleme, a kňazovi Sofoniášovi, synovi Másiášovmu, i všetkým kňazom list v znení: 26»Pán ťa urobil kňazom namiesto kňaza Jojadu, aby si v Pánovom dome dozeral na každého šialenca, ktorý prorokuje, a aby si ho dal do klady a do okov. 27Nuž prečo si teraz nepokarhal Jeremiáša z Anatotu, ktorý vám prorokuje? 28Veď nám odkázal do Babylonu toto: Dlhé to bude. Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie!«" 29Kňaz Sofoniáš prečítal tento list samému Jeremiášovi. 30Pán však riekol Jeremiášovi: 31"Odkáž všetkým zajatcom: Toto hovorí Pán o Nechelamitovi Semeiášovi: Pretože vám Semeiáš prorokoval, hoci som ho neposlal, a budil vo vás falošné nádeje, 32preto takto hovorí Pán: Hľa, potrestám Semeiáša a jeho potomstvo. Nebude mať nikoho, kto by býval uprostred tohto ľudu, a neuvidí blaho, ktoré ja dám svojmu ľudu - hovorí Pán -, pretože hlásal odboj proti Pánovi."

Budúca spása Izraela

Oslobodenie vo veľký deň Pána. - 1Slovo, ktoré Pán povedal Jeremiášovi: 2"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal. (*) (Porov. Iz 8,1; 30,8.) 3Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť." 4Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku: 5"Áno, toto hovorí Pán:

8V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci. 9Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím. (*) ("Dávid" je veľký potomok Dávidov, Mesiáš.)

Požehnanie budúcich čias. - 23Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: "V júdskej krajine a v jej mestách, až obrátim ich osud, budú ešte hovoriť toto slovo:

27"Hľa, prídu dni - hovorí Pán, keď zasejem dom Izraelov a dom Júdov semenom ľudí a semenom zvierat. 28A ako som nad nimi bedlil, keď som mal vytrhávať, rúcať, pustošiť, nivočiť a pôsobiť nešťastie, tak budem bedliť, keď budem mať budovať a sadiť, hovorí Pán. (*) (Pozri pozn. k 1,10.11; porov. 44,27; Bar 2,9.) 29V tých dňoch nebudú viac hovoriť:

30Každý zomrie len pre svoj hriech; zuby stŕpnu každému človeku, ktorý je plánky.

Nová zmluva. - 31Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! 32Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. 33Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. 34Už sa nebudú vzájomne poučovať a brat bratovi nebude hovoriť: »Poznajte Pána!«, pretože ma všetci poznajú od najmenšieho po najväčších - hovorí Pán. Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem." (*) (Opis novej zmluvy je jedným z najkrajších miest nielen Jeremiáša, ale celého Starého zákona. Nová zmluva bude mať ráz duchovný, vnútorný, bude napísaná do sŕdc ľudí (2 Kor 3,3; porov. Hebr 8,8-12).)

Nové mesto. - 38Hľa, prídu dni, hovorí Pán, a mesto sa vybuduje pre Pána od veže Chananel až po Rožnú bránu. (*) (Veža Chananel bola v severovýchodnej (Neh 3,1; 12,39; Zach 14,10), Rožná brána však v severozápadnej časti Jeruzalema (2 Kr 14,13; 2 Krn 26,9; Zach 14,10).) 39Meracia šnúra však pôjde ďalej rovno ku kopcu Gareb a skrúti sa ku Goe. (*) (Miestopisné mená Goa a Gareb sú nám ináč neznáme.) 40Celé Údolie mŕtvol a popola a celé pole až po potok Kedron a po uhol Konskej brány na východ, bude zasvätené Pánovi. Nikdy viac nebude zbúrané ani zrúcané." (*) (Údolie, ktoré sa tu spomína, je údolie Ben Hinom (pozri pozn. k Iz 30,33). I miesta, ktoré boli kedysi poškvrnené ľudskými obetami, budú v Novom Jeruzaleme zasvätené Pánovi. Na tomto je vlastne celý dôraz pri opisovaní hlavného mesta novej Božej ríše. Tu opísaný Jeruzalem je len obrazom tejto ríše, v ktorej sa všetko bude musieť zasvätiť Bohu. – Mnohí tento opis mesta (verše 38-40) pokladajú za nepôvodný, lebo nepovažujú za možné, žeby Jeremiáš po opise duchovnej Božej ríše a nového národa bol takýmito hmotnými farbami opísal Nový Jeruzalem. – O Konskej bráne pozri 2 Kr 11,16, porov. Neh 3,27 n.)

Kúpa poľa ako obraz obnovy. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v desiatom roku júdskeho kráľa Sedekiáša - to bol osemnásty rok Nabuchodonozora. 2Vojsko babylonského kráľa vtedy obliehalo Jeruzalem, prorok Jeremiáš bol však uväznený v strážnom nádvorí, ktoré bolo v paláci júdskeho kráľa. 3Uväznil ho júdsky kráľ Sedekiáš s výčitkou: "Prečo prorokuješ: »Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, zaujme ho! 4Sedekiáš, júdsky kráľ, však neunikne moci Chaldejcov, ba určite sa dostane do rúk babylonského kráľa, bude s nim hovoriť z úst do úst a bude mu hľadieť z očí do očí. 5Odvedie Sedekiáša do Babylonu a tam aj ostane, kým ho nenavštívim, hovorí Pán. Ak budete bojovať proti Chaldejcom, nebudete mať úspech.«?"

6Jeremiáš povedal: "Pán prehovoril ku mne takto: 7Hľa, príde k tebe Hanameel, syn tvojho strýca Seluma, s návrhom: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote, veď máš na kúpu príbuzenské prednostné právo!« (*) (U Izraelitov mali nemovitosti ostať podľa možnosti v tej istej rodine alebo aspoň v tom istom rode. Keď niekto z nútenosti predal pozemok, najbližší príbuzný mal tento majetok kúpiť (Lv 25,23 n.). Jednoduchšie bolo, keď utisnutý človek predal pozemok hneď svojmu príbuznému. Takýto bol prípad, o ktorom je tu reč.) 8Prišiel teda ku mne Hanameel, syn môjho strýca, ako povedal Pán, do strážneho nádvoria a povedal mi: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote na území Benjamínovom, veď ty máš prednostné právo nadobudnúť si ho, tebe patrí vymeniť ho, kúp si ho!« Vedel som, že je to Pánovo slovo. 9Kúpil som teda od Hanameela, syna svojho strýca, pole, ktoré je v Anatote, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra. (*) (O vážení peňazí pozri pozn. Iz 55,1.) 10Napísal som listinu, zapečatil som ju, pribral som svedkov a na vážkach som odvážil striebro. 11Vzal som zapečatenú kúpnu zmluvu podľa predpisov a nariadení aj otvorenú zmluvu (*) (Podľa babylonských, na celom východe rozšírených zvykov písali zmluvy dvojmo. Jednu zapečatili, aby sa zaistila nemeniteľnosť, druhá bola kedykoľ-vek k nahliadnutiu. O Baruchovi pozri úvod k tomuto prorokovi.) 12a pred očami svojho bratanca Hanameela, pred očami v kúpnej listine podpísaných svedkov a pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sa zdržovali v strážnom nádvorí, som ju odovzdal Baruchovi, synovi Masiášovho syna Nériho. 13A pred ich očami som dal Baruchovi tento príkaz: 14Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú kúpnu zmluvu, aj zmluvu otvorenú a ulož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhý čas. (*) (Archeologické nálezy dokazujú, že v Egypte i v Babylone uschovávali verejné listiny v hlinených nádobách. Qumránske objavy potvrdzujú, že aj v Palestíne.) 15Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ešte sa budú v tejto krajine kupovať domy, polia a vinohrady. (*) (Bolo zvláštne kupovať pozemok vtedy, keď už sotva bola nádej, že by sa krajina zachránila od nepriateľa. Jeremiáš z vnuknutia Božieho robí to v pevnej nádeji, že raz, pravda, až po zajatí, budú Izraeliti znovu pánmi svojich majetkov. Dôkazom tejto nádeje mali byť uschované kúpnopredajné zmluvy.)

16Keď som odovzdal kúpnu listinu Baruchovi, synovi Nériho, takto som sa modlil k Pánovi: 17Ach, Pane, Jahve, pozri; ty si svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil nebo i zem a tebe nie je nemožná nijaká vec. 18Tisícom preukazuješ milosrdenstvo, vinu otcov však, keď sa pominú, odplatíš ich synom; Boh veľký a mocný, ktorého meno je Pán zástupov! 19Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov; 20ktorý si robil znamenia a divy v egyptskej krajine a podnes (robíš) na Izraeli i na ľuďoch a urobil si si meno, aké máš dnes, 21a vyviedol si svoj ľud, Izrael, z egyptskej krajiny znameniami a zázrakmi, mocnou rukou a vystretým ramenom i veľkou hrôzou. 22A dal si im túto krajinu, ktorú si prísahou prisľúbil ich otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. 23Prišli a zaujali ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nekráčali podľa tvojich príkazov, nič, čo si im kázal robiť, nerobili, nuž stíhal si ich všetkým týmto nešťastím. 24Pozri, násypy postúpili až k mestu, aby ho zaujali, a mesto sa dostáva do ruky Chaldejcov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Spĺňa sa, čo si povedal, a ty to vidíš. 25A ty si mi povedal, Pane, Jahve: »Kúp si to pole!«, no mesto sa jednako dostáva do ruky Chaldejcov."

26I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 27"Hľa, ja som Pán, Boh každého tvora; či je mne nejaká vec nemožná? 28Preto takto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky Chaldejcov a do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora; zmocní sa ho! 29Chaldejci, ktorí na toto mesto útočia, vniknú a podpália toto mesto a spália ho i domy, na strechách ktorých okiadzali Bála a liali nápojové obety cudzím bohom, aby ma dráždili. (*) (Porov. 19,13 i s poznámkou.) 30Veď synovia Izraela a synovia Júdu robia od mladi iba to, čo je v mojich očiach zlé; synovia Izraela ma dielami svojich rúk iba dráždia - hovorí Pán. 31Odkedy ho postavili, až po dnešný deň bolo mi toto mesto iba na hnev a na zlosť, že si ho musím odstrániť spred tváre 32pre všetku zlobu synov Izraela a synov Júdu, ktorú popáchali sami, ich králi, kniežatá, kňazi a proroci, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby ma dráždili. 33Obrátili ku mne šiju, a nie tvár; jednostaj som ich poučoval, ale nepočúvali, výčitku neprijali. 34Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho zneuctili. (*) (Pozri pozn. k 7,30.) 35A postavili výšiny v údolí Ben Hinom, aby zasväcovali svojich synov a svoje dcéry Molochovi, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, žeby páchali túto ošklivosť a Júdu priviedli do hriechu." (*) (O ľudských obetách v údolí Ben Hinom pozri pozn. k Iz 30,33. – K výrazom pozri Jer 7,31 a 19,5.)

36Teraz teda toto hovorí Pán, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa pomocou meča, hladu a moru dostáva do ruky babylonského kráľa: 37"Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozhádzal vo svojom hneve, vo svojom zápale a veľkej prchkosti; privediem ich späť na toto miesto a usadím ich v bezpečnosti. 38Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 39A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma po všetky dni báli pre svoje - a potom aj pre deti svojich detí - blaho. 40Uzavriem s nimi večnú zmluvu, ktorou im neprestanem robiť dobro; vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodklonili. 41Radosť z nich budem mať, keď im budem preukazovať dobro; zasadím ich verne v tejto krajine, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 42Lebo toto hovorí Pán: Ako som na tento ľud dopustil všetko toto veľké nešťastie, tak im spôsobím všetko blaho, o ktorom im hovorím. 43Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine o ktorej vy hovoríte: »Spustošená je, bez ľudí a zvierat, dostáva sa do ruky Chaldejcov.« 44Budú kupovať polia za peniaze, písať listiny, pečatiť a priberať svedkov v krajine Benjamínovej i v okolí Jeruzalema, v mestách Júdska, v horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, až obrátim ich osud" - hovorí Pán.

Lepšia budúcnosť Júdu a Jeruzalema. - 1A Pán znova takto prehovoril k Jeremiášovi, keď bol ešte uväznený v strážnom nádvorí: 2"Toto hovorí Pán, ktorý stvoril zem, utvoril ju a upevnil - Pánom sa volá: (*) (Obrat "stvoril zem" prekladáme podľa LXX. Dnešný hebrejský text má mylne: "ju stvoril". Vulg prekladá: "ktorý to urobí".) 3Volaj ku mne a vyslyším ťa a oznámim ti veľké, nevystihnuteľné veci, o ktorých nevieš. 4Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela, o domoch tohto mesta, o zrúcaných júdskych domoch na násypy a o meči: 5Idú bojovať proti Chaldejcom a naplniť ich mŕtvolami ľudí, ktorých som porazil vo svojom hneve a svojej prchkosti, pretože som - pre ich veľkú zlobu - zakryl pred týmto mestom svoju tvár. 6Hľa, ja mu obviažem ranu, vyliečim a uzdravím ich a odhalím im poklady pokoja a pravdy. 7Zmením osud Júdu a osud Izraela a zbudujem ich ako kedysi. 8Očistím ich od všetkých hriechov, ktoré spáchali proti mne, a odpustím im všetky hriechy, ktoré spáchali proti mne, keď sa mi spreneverili. 9A bude mi to na slávu, radosť, chválu a ozdobu pred všetkými národmi zeme, keď počujú všetko dobro, ktoré som im urobil. Budú sa báť a triasť pre všetko dobro a pre všetko blaho, ktoré som im dal. (*) (Miesto "ktoré som im dal" prekladáme podľa LXX a Vulg. Dnešný hebrejský text má: "ktoré som mu dal".)

10Toto hovorí Pán: Na tomto mieste, o ktorom vy hovoríte: »Pusté je, bez ľudí a bez zvierat,« v mestách Júdska a na uliciach Jeruzalema, ktoré sú spustošené, bez ľudí, bez obyvateľov a bez zvierat, ešte zazneje 11hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy, hlas tých, čo hovoria: »Oslavujte Pána zástupov, pretože Pán je dobrý, pretože jeho milosrdenstvo trvá naveky« a čo nesú obetu vďaky do Pánovho domu, lebo zmením osud krajiny ako na začiatku, hovorí Pán. (*) (Porov. 7,34; 16,9; 25,10.)

12Toto hovorí Pán zástupov: Na tomto pustom mieste bez ľudí a bez dobytka a vo všetkých jeho mestách budú ešte nivy pastierov, kde budú odpočívať s ovcami. 13V horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, v Benjamínovej krajine, v okolí Jeruzalema i v mestách Júdska budú ešte prechádzať ovce rukami počítača, hovorí Pán. (*) (Tento pastiersky život je obrazom pokoja a bezpečnosti.)

14Hľa, prídu dni - hovorí Pán -, že upevním slovo blaha, ktoré som prisľúbil Izraelovmu domu a domu Júdovmu. 15V tých dňoch a v tom čase dám Dávidovi vyklíčiť spravodlivý výhonok, ktorý bude konať v krajine právo a spravodlivosť. (*) (O Dávidovom výhonku pozri pozn. k 23,5-6.) 16V tých dňoch Júda dosiahne spásu a Jeruzalem bude bývať v bezpečí a budú ho volať: »Pán, naša spravodlivosť«. 17Lebo toto hovorí Pán: Dávidovi nebude chýbať muž, ktorý zasadne na jeho trón. 18A levitským kňazom nebude predo mnou chýbať muž, ktorý bude obetovať celopaly, spaľovať žertvy a prinášať obety po všetky dni."

19I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: (*) (Porov. 31,35-37.) 20"Toto hovorí Pán: Keď zrušíte moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, že nebude deň a noc vo svojom čase, 21vtedy sa zruší aj moja zmluva s Dávidom, mojím sluhom, takže nebude mať syna, ktorý by kraľoval na jeho tróne, a s levitskými kňazmi, mojimi sluhami. 22Ako nemožno spočítať vojsko nebies ani zmerať piesok mora, tak rozmnožím semä Dávida, svojho sluhu, a levitov, ktorí mi slúžia." (*) (Vojsko nebies sú tu hviezdy.)

23A Pán prehovoril k Jeremiášovi toto slovo: 24"Či si nezbadal, že títo ľudia vravia: »Pán zavrhol dva rody, ktoré si vyvolil« a opovrhujú mojím ľudom, že pred nimi už ani nie je národom? (*) (Dva rody sú dve kráľovstvá, na ktoré sa vyvolený národ rozdelil.) 25Toto hovorí Pán: Ak nemám zmluvu s dňom a nocou a ak som nedal svoje zákony nebu a zemi, 26tak zavrhnem aj potomstvo Jakuba a svojho sluhu Dávida, že pre Abrahámovo, Izákovo a Jakubovo potomstvo nevezmem panovníka z jeho rodu. Áno, zmením ich osud a zmilujem sa nad nimi."

Výstraha Sedekiášovi. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor, celé jeho vojsko, všetky kráľovstvá zeme podrobené jeho moci a všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým jeho mestám: (*) (Nabuchodonozor tiahol na západ s celou svojou vojenskou silou, pretože sa chystal aj proti Egyptu; porov. 43,10-13.) 2"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Choď a povedz júdskemu kráľovi Sedekiášovi: Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky babylonského kráľa a on ho spáli ohňom! (*) (Porov. 32,4.) 3Ani ty sa z jeho moci nevyslobodíš, určite ťa chytia a odovzdajú do jeho ruky; z očí do očí budeš vidieť babylonského kráľa a z úst do úst bude s tebou hovoriť; potom pôjdeš do Babylonu. 4Jednako počuj slovo Pánovo, júdsky kráľ Sedekiáš! Toto ti hovorí Pán: Nezomrieš pod mečom. (*) (Pred mŕtvolami spaľovali rozličné zeliny a tymian, porov. 2 Krn 16,13-14. – Sedekiáš by bol mal čestný, kráľovský pohreb, keby bol počúval slovo Pánovo (verš 4). Keďže to neurobil, zomrel v zajatí, oslepený.) 5Zomrieš v pokoji a ako pálili (voňavky) tvojim otcom, prvším kráľom, tvojim predchodcom, tak (ich) budú páliť aj tebe a budú za tebou nariekať: »Ach, pane!« To je slovo, ktoré som povedal ja" - hovorí Pán.

6Prorok Jeremiáš povedal všetky tieto slová júdskemu kráľovi Sedekiášovi v Jeruzaleme. (*) (O Lachisi pozri 2 Kr 14,19. – O Azeke 1 Sam 17,1.) 7A vojsko babylonského kráľa bojovalo proti Jeruzalemu a proti všetkým júdskym mestám, ktoré ostali: proti Lachisu a Azeke. Z júdskych miest ostali tieto opevnené mestá.

Výčitka otrokom. - 8Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi keď kráľ Sedekiáš uzavrel so všetkými ľuďmi v Jeruzaleme dohodu, aby vyhlásili prepustenie, (*) (Podľa Ex 21,2 n. a Dt 15,12 n. musel každý Izraelita svojho hebrejského otroka alebo otrokyňu po šiestich rokoch služby prepustiť na slobodu bez akejkoľvek náhrady. Teraz však urobili viac: prepustili všetci naraz svojich hebrejských otrokov bez ohľadu na dobu ich služby. Potom však, pravdepodobne vtedy, keď obliehajúce vojsko na čas odstúpilo od mesta a Izraeliti si mysleli, že je po nebezpečenstve, vzali svojich otrokov naspäť do služby násilím.) 9aby každý prepustil na slobodu svojho hebrejského sluhu a svoju hebrejskú slúžku, aby nik nezotročoval Judejca, svojho brata. 10I poslúchli všetci veľmoži a všetci ľudia, ktorí pristúpili k dohode, že každý prepustí na slobodu svojho sluhu a svoju slúžku, že ich nebudú viac zotročovať. Poslúchli a poprepúšťali ich. 11Ale potom priviedli späť sluhov a slúžky, ktorých prepustili na slobodu, a nútili ich za sluhov a za slúžky.

12Pán teda prehovoril k Jeremiášovi toto slovo: 13"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som uzavrel zmluvu s vašimi otcami v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva, slovami: 14Po siedmich rokoch nech každý prepustí svojho hebrejského brata, ktorý sa mu predal. Šesť rokov nech ti slúži, potom ho prepusť od seba na slobodu! Ale vaši otcovia ma nepočúvali, nenaklonili si ucho. (*) (Izraelita sa predal do služby svojmu veriteľovi, keď nevedel vyplatiť svoj dlh.) 15Vy ste sa teraz obrátili a urobili ste, čo je správne v mojich očiach, keď ste každý svojmu blížnemu ohlásili slobodu a uzavreli ste dohodu predo mnou, v dome, ktorý sa volá mojím menom. 16Potom ste opäť znesvätili moje meno, keď ste priviedli späť každý svojho sluhu a svoju slúžku, ktorých ste prepustili celkom na slobodu, a nútili ste ich, aby vám boli sluhami a slúžkami.

17Preto takto hovorí Pán: Vy ste ma nepočúvali, aby ste vyhlásili prepustenie každý svojmu bratovi a každý svojmu blížnemu. Nuž ja vám ohlasujem prepustenie - hovorí Pán - pre meč, pre mor a pre hlad a urobím vás postrachom všetkým kráľovstvám zeme. 18Mužov však, ktorí prestúpili moju zmluvu a nesplnili podmienky dohody, ktorú uzavreli predo mnou, keď preťali teľa na dvoje a prechádzali pomedzi jeho časti: (*) (Obrad, ktorý sprevádzal uzavretie zmluvy, sa v Gn 15,9 opisuje podrobnejšie. Pôvod tohto obradu nie je nám známy. Azda ho konali s kliatbou: Kto nezadrží zmluvu, nech ho postihne osud tohto zvieraťa.) 19Júdske kniežatá a kniežatá jeruzalemské, eunuchov a kňazov i všetkých ľudí krajiny, ktorí prechádzali pomedzi časti teľaťa, 20vydám do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, čo im striehnu na život, takže ich mŕtvoly budú pokrmom nebeských vtákov a zemskej zveri. 21Aj júdskeho kráľa Sedekiáša a jeho kniežatá vydám do rúk ich nepriateľov a do rúk tých, čo im striehnu na život, do rúk vojska babylonského kráľa, ktoré od vás ustúpilo. 22Hľa, vydám rozkaz, hovorí Pán, a vrátim ich k tomuto mestu; budú naň útočiť, zmocnia sa ho a spália ho ohňom; a mestá Júdska obrátim na neobývanú púšť."

Svedomitosť Rechabovcov. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v dňoch júdskeho kráľa Joakima, Joziášovho syna: 2"Choď k rodu Rechabovcov, prehovor s nimi, zaveď ich do Pánovho domu, do niektorej z miestností, a ponúkni ich vínom." (*) (Zvyky a životosprávu Rechabovcov nám najpresnejšie opisuje Jeremiáš v tejto stati. O ich pôvode pozri pozn. k 2 Kr 10,15. Jeremiáš ich kladie za vzor celému národu.) 3I vzal som Jezoniáša, syna Jeremiášovho, syna Habsaniášovho, jeho bratov, všetkých jeho synov a celý rod Rechabovcov 4a priviedol som ich do Pánovho domu, do miestnosti synov Hanana, syna Jegedeliáša, Božieho muža, ktorá bola vedľa miestnosti kniežat, nad izbou strážcu prahu Másiáša, syna Selumovho. (*) (Toto podrobné opisovanie miestnosti je nám nie jasné, pretože nepoznáme presnú rozlohu a zadelenie miestností, ktoré boli okolo jeruzalemského chrámu. Strážca prahu bol vyšší chrámový úradník, ktorého úloha bola nepripustiť nepovolaných do chrámu.) 5I predložil som pred synov rodu Rechabovcov čaše plné vína a kalichy a vyzval som ich: "Pite víno!" 6Odpovedali však: "Nepijeme víno, pretože Rechabov syn Jonadab, náš otec, nám prikázal: »Nikdy nepite víno ani vy, ani vaši synovia! 7Ani domy nestavajte, nesejte semeno, nesaďte a nevlastnite vinice, ale bývajte celý svoj život v stanoch, aby ste sa dožili dlhého veku na zemi, na ktorej ste pútnikmi.« 8I poslúchli sme svojho otca, Rechabovho syna Jonadaba, vo všetkom, čo nám prikázal, takže celý svoj život nepijeme víno ani my, ani naše ženy, ani naši synovia, ani naše dcéry. 9A pre svoje obydlie nestaviame domy, nemáme viníc ani poľa, ani osiva, 10ale bývame v stanoch. Poslúchame a robíme všetko podľa toho, ako nám prikázal náš otec Jonadab. 11Keď však vojsko babylonského kráľa Nabuchodonozora napredovalo proti krajine, povedali sme: Poďte, vojdime pred vojskom Chaldejcov a pred vojskom Aramejcov do Jeruzalema! Preto bývame v Jeruzaleme."

12Vtedy takto prehovoril Pán k Jeremiášovi: 13"Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Iď a povedz mužom Júdska a obyvateľom Jeruzalema: Nevezmete si poučenie a nebudete poslúchať moje slová? - hovorí Pán. 14Zachovávajú sa slová Rechabovho syna Jonadaba; ten prikázal svojim synom nepiť víno, nuž nepili až po dnešný deň, pretože poslúchajú rozkaz svojho otca. Ja však neprestajne hovorím k vám, ale nepočúvate ma. 15Ustavične k vám posielam rozličných svojich sluhov, prorokov, s odkazom: Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty, napravte svoje skutky a nechoďte za cudzími bohmi slúžiť im, tak budete bývať v krajine, ktorú som dal vám a vašim otcom, ale nenaklonili ste si sluch a nepočúvali ste ma. 16Áno, potomci Rechabovho syna Jonadaba zachovali príkaz svojho otca, ktorý im dal, tento ľud však nepočúval mňa. 17Preto takto hovorí Pán, Boh zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja dopustím na Júdu a na obyvateľov Jeruzalema všetko nešťastie, ktorým som im hrozil, pretože som hovoril k nim, ale nepočúvali, volal som, ale neodpovedali."

18Rodu Rechabovcov však povedal Jeremiáš: "Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pretože ste poslúchli príkaz svojho otca Jonadaba, zachovali ste všetky jeho nariadenia a robili ste všetko podľa toho, čo vám prikázal, 19preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Jonadabovi, synovi Rechabovmu, nebude chýbať muž, ktorý bude stáť pred mojou tvárou." (*) ("Stáť pred Pánom" znamená byť v osobitnej službe Pánovej. A Rechabovci boli naozaj vo zvláštnej službe Pánovej, veď z náboženských pohnútok viedli taký prísny život, že prorok sľubuje Rechabovcom, že ich rod nevymrie.)

Joakim spáli Jeremiášovu knihu. - 1Vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 2"Vezmi si zvitkovú knihu a napíš do nej všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, čo som k tebe za čias Joziáša hovoril, až po dnešný deň. (*) (O zvitku pozri pozn. k Iz 34,4.) 3Hádam si dom Júdov povšimne rozličné nešťastia, ktorými ich zamýšľam postihnúť, takže sa odvráti každý od svojej zlej cesty a odpustím im ich vinu a ich hriech."

4Jeremiáš teda zavolal Barucha, syna Nériho, a Baruch z Jeremiášových úst napísal do zvitkovej knihy všetky Pánove slová, ktoré mu hovoril. 5I prikázal Jeremiáš Baruchovi: "Ja som hatený, nemôžem ísť do Pánovho domu. (*) (Nevieme, prečo nemohol ísť Jeremiáš do chrámu.) 6Choď teda ty a v Pánovom dome v pôstny deň čítaj do uší ľudu Pánove slová zo zvitku, ktorý si napísal z mojich úst; čítaj ich aj do uší všetkých Júdovcov, ktorí prídu zo svojich miest. 7Hádam prenikne ich modlitba k Pánovi a odvráti sa každý od svojej zlej cesty. Lebo veľký je hnev a prchlivosť, ktorou Pán hrozil tomuto ľudu." 8Baruch, syn Nériho, urobil všetko tak, ako mu rozkázal prorok Jeremiáš a čítal z knihy Pánove slová v Pánovom dome.

9V piatom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásili pôst pred Pánom všetkému jeruzalemskému ľudu a všetkému ľudu, ktorý z júdskych miest prichádzal do Jeruzalema. 10Vtedy Baruch v Pánovom dome, v izbe Gamariáša, syna pisára Safana, v hornom nádvorí pri vchode Novej brány Pánovho domu čítal z knihy do uší všetkému ľudu Jeremiášove slová. (*) (O Novej bráne porov. 26,10; Safan je asi totožný s tým Safanom, o ktorom je reč v 2 Kr 22,8-12.) 11Všetky Pánove slová z knihy však počul Micheáš, syn Gamariáša, syna Safanovho. 12Zostúpil teda do kráľovho domu, do pisárovej izby, kde práve zasadali všetky kniežatá: pisár Elisama, Semeiášov syn Dalaiáš, Achoborov syn Elnatán, Safanov syn Gamariáš, Hananiášov syn Sedekiáš a všetky kniežatá. 13Micheáš im oznámil všetky reči, ktoré počul, keď ich Baruch čítal z knihy pred ľudom. 14Vtedy kniežatá poslali k Baruchovi Júdiho, syna Nataniáša, syna Selemiáša, syna Chusiho, s odkazom: "Vezmi si do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a príď!" A Baruch, syn Nériho, vzal do ruky zvitok a išiel k nim. 15I povedali mu: "Nože si sadni a čítaj pred nami!" Nato Baruch čítal pred nimi. 16Keď však počuli všetky reči, zarazení pozerali na seba a povedali Baruchovi: "Všetky tieto reči musíme oznámiť kráľovi." 17A vypytovali sa Barucha: "Povedz nám, ako si napísal z jeho úst všetky tieto slová?" 18Baruch im odpovedal: "Ústne mi hovoril všetky tieto slová a ja som písal atramentom do knihy." 19Vtedy kniežatá povedali Baruchovi: "Choď a schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš; aby nik nevedel, kde ste."

20Potom vošli ku kráľovi do nádvoria, ale zvitok nechali v izbe pisára Elisamu, a všetko oznámili kráľovi. 21Kráľ poslal Júdiho, aby doniesol zvitok. Júdi ho doniesol z izby pisára Elisamu a čítal ho pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa. 22Kráľ však sedel v zimnom dome - bol deviaty mesiac - a pred ním bolo rozpálené ohnisko. 23Keď Júdi prečítal tri alebo štyri stĺpce, odrezal ich pisárskym nožom a hodil na oheň, ktorý bol na ohnisku, kým celý zvitok nezhorel v ohni na ohnisku. 24Kráľ a všetci jeho služobníci, ktorí počúvali všetky tieto reči, sa teda nebáli a neroztrhli si rúcho. (*) (Rúcho si roztrhli na znak smútku a pokánia.) 25Ba hoci Elnatán, Dalaiáš a Gamariáš naliehali na kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich. 26A kráľ prikázal Jeremielovi, kráľovmu synovi, Saraiášovi, synovi Ezriela, a Selemiášovi, synovi Abdeela, aby chytili pisára Barucha a proroka Jeremiáša; ale Pán ich skryl. (*) (Jeremiel nebol synom kráľovským, tento názov bol len dvorný titul niektorého vysokého úradníka.)

27Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré z Jeremiášových úst napísal Baruch, prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 28"Vezmi si zasa iný zvitok a napíš doň všetky predošlé slová z prvšieho zvitku, ktorý spálil júdsky kráľ Joakim. 29Júdskemu kráľovi Joakimovi však povedz: Toto hovorí Pán: Ty si spálil ten zvitok s výčitkou: »Prečo si napísal doň slová: Určite príde babylonský kráľ, znivočí túto krajinu a odstráni z nej ľudí i zvieratá!?« 30Nuž toto hovorí Pán júdskemu kráľovi Joakimovi: Nebude mať nikoho, kto by zasadol na Dávidov trón a jeho mŕtvolu vyhodia vo dne na horúčavu, v noci na mráz. (*) (Proroctvo sa splnilo v tom zmysle, že Joakim mal jediného potomka, ktorý bol kráľom; bol to jeho syn Jechoniáš; panovanie tohto trvalo však iba tri mesiace. Nástupca Jechoniášov bol Joakimov brat Sedekiáš. O mŕtvole Joakimovej porov. pozn. k 22,19.) 31A strescem na ňom, na jeho potomstve i na jeho sluhoch ich hriech a dopustím na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Júdska všetky nešťastia, ktorými som im hrozil, no nepočúvali."

32Jeremiáš vzal teda iný zvitok a dal ho pisárovi Baruchovi, synovi Nériho, ktorý doň napísal z úst Jeremiáša všetky slová knihy, ktorú júdsky kráľ Joakim spálil na ohni, a ešte doložil mnohé podobné reči.

Pád Jeruzalema, hl. 37 - 44

Posolstvo kráľa Jeremiášovi. - 1Po Joakimovom synovi Jechoniášovi nastúpil kráľ Sedekiáš; za kráľa v júdskej krajine ho ustanovil babylonský kráľ Nabuchodonozor. 2Ale ani on, ani jeho služobníci, ani ľud krajiny nepočúvali reči Pánove, ktoré hovoril prostredníctvom proroka Jeremiáša.

3I poslal kráľ Sedekiáš Juchala, syna Selemiášovho, a kňaza Sofoniáša, syna Másiášovho, k prorokovi Jeremiášovi s odkazom: "Modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu!" (*) (O Sofoniášovi pozri pozn. k 21,1.) 4Jeremiáš však chodil sem-tam medzi ľudom; nedali ho totiž do väzenia. (*) (Porov. 32,2.) 5Vtedy vyrazilo z Egypta faraónovo vojsko. Keď Chaldejci, obliehajúci Jeruzalem, počuli túto zvesť, ustúpili od Jeruzalema.

6A Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi: 7"Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Toto povedzte júdskemu kráľovi, ktorý vás poslal ku mne vypytovať sa: Veruže sa faraónovo vojsko, ktoré vyrazilo vám na pomoc, vráti do svojej krajiny, do Egypta. 8Chaldejci sa však vrátia, budú útočiť na toto mesto, zaujmú ho a vypália ohňom. 9Toto hovorí Pán: Neklamte samých seba slovami: »Chaldejci od nás nadobro odišli,« pretože neodišli. 10I keby ste porazili celé vojsko Chaldejcov, ktorí bojovali proti vám, že by neostali u nich iba ranení chlapi: zdvihne sa každý vo svojom stane a spália ohňom toto mesto."

Uväznenie proroka a jeho rozhovor s kráľom. - 11Keď vojsko Chaldejcov ustúpilo od Jeruzalema pred faraónovým vojskom, 12odchádzal Jeremiáš z Jeruzalema do Benjamínovej krajiny usporiadať tam medzi ľudom dedičstvo(?). 13Keď bol v Benjamínovej bráne, bol tam strážca menom Jeriáš, syn Selemiáša, syna Hananiášovho. Ten zadržal Jeremiáša s obvinením: "Chceš utiecť k Chaldejcom." (*) (Benjamínova brána bola blízko severovýchodného rohu mestskej ohrady. Volali ju tak preto, lebo cez ňu viedla cesta na územie kmeňa Benjamínovho.) 14Jeremiáš však odpovedal: "Lož! Nejdem k Chaldejcom." Ale Jeriáš ani nepočúval naň, zajal Jeremiáša a predviedol ho pred kniežatá. 15Kniežatá sa rozzlostili na Jeremiáša, dali ho zbiť a uvrhli ho do väzenia v dome pisára Jonatána; z toho totiž urobili väznicu. 16Jeremiáš teda išiel do cisternovej miestnosti v sklepení a Jeremiáš tam sedel dlhé dni.

17Ale kráľ Sedekiáš ho dal odtiaľ vyviesť a potajomky sa ho vo svojom dome vypytoval: "Či je nejaký výrok od Pána?" Jeremiáš odpovedal: "Je." A doložil: "Dostaneš sa do rúk babylonského kráľa." 18Nato sa Jeremiáš opýtal kráľa Sedekiáša: "Čím som sa previnil proti tebe, proti tvojim sluhom a proti tvojmu ľudu, že ste ma uvrhli do väzenia? 19A kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokovali: Babylonský kráľ nepríde proti vám a proti tejto krajine? 20Nuž teraz počúvaj, môj pane, kráľu; nech nájde u teba vyslyšanie moja prosba: Nevráť ma do domu pisára Jonatána, aby som tam neumrel." 21Kráľ Sedekiáš preto vydal rozkaz a Jeremiáša umiestnili v strážnom nádvorí a z Pekárskej ulice mu dávali denne peceň chleba, kým sa v meste neminul všetok chlieb. A Jeremiáš ostal v strážnom nádvorí.

Jeremiáš v cisterne. - 1Safatiáš, syn Mátanov, Gedeliáš, syn Pášurov, Juchal, syn Selemiášov, a Pášur, syn Melchiášov, počuli slová, ktoré Jeremiáš hovoril všetkému ľudu, a to: 2"Toto hovorí Pán: Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mečom, od hladu a na mor; kto však prejde k Chaldejcom, ostane žiť, vlastný život bude jeho korisťou a bude žiť. (*) (K výrazom pozri 21,9.) 3Toto hovorí Pán: Určite sa toto mesto dostane do rúk vojska babylonského kráľa, ktorý si ho podmaní." 4Vtedy kniežatá povedali kráľovi: "Nech usmrtia tohto človeka; veď takto len podlamuje odolnosť bojovníkov, ktorí v tomto meste zostali, aj odolnosť všetkého ľudu, keď im hovorí podobné reči. Veď tento človek nehľadá blaho tohto ľudu, ale len nešťastie." 5Kráľ Sedekiáš im odpovedal: "Veď ho máte v rukách! A kráľ nemôže nič proti vám." 6Vzali teda Jeremiáša a hodili ho do cisterny kráľovho syna Melchiáša, ktorá bola v strážnom nádvorí. Jeremiáša spustili po povrazoch; v cisterne však nebola voda, ale iba blato, nuž Jeremiáš sa ponoril do bahna.

7V kráľovskom dome zamestnaný eunuch, Etiópec Abdemelech, sa dopočul, že Jeremiáša spustili do cisterny. Kráľ práve sedel v Benjamínovej bráne. (*) (O Benjamínovej bráne pozri pozn. k 37,13.) 8Keď Abdemelech vychádzal z kráľovského domu, oslovil kráľa: 9"Pane môj, kráľu, zlo spáchali tí mužovia všetkým, čo urobili prorokovi Jeremiášovi, keď ho hodili do cisterny, aby tam dolu umrel od hladu, veď v meste už niet chleba!" 10Nato kráľ rozkázal Etiópcovi Abdemelechovi: "Vezmi odtiaľto so sebou tridsať chlapov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr, ako zomrie." (*) (Miesto "tridsať" je azda lepšie čítať "troch". Na túto robotu stačili traja chlapi.) 11Abdemelech vzal teda so sebou chlapov, išiel do kráľovho domu do odevného skladu, vzal odtiaľ handry zo šiat a staré zdrapy a spustil ich po povrazoch Jeremiášovi do cisterny. 12Etiópec Abdemelech povedal Jeremiášovi: "Daj si tieto staré handry a zdrapy pod pazuchu pod povrazy!" Jeremiáš urobil tak 13a Jeremiáša vytiahli povrazmi a vyviedli ho z cisterny. Potom ostal Jeremiáš v strážnom nádvorí.

Posledný rozhovor Jeremiáša s kráľom. - 14Kráľ Sedekiáš dal však Jeremiáša priviesť k sebe k tretiemu vchodu Pánovho domu a kráľ povedal Jeremiášovi: "Spýtam sa ťa čosi, nezataj predo mnou nič!" 15Jeremiáš odpovedal Sedekiášovi: "A nedáš ma usmrtiť, ak ti to poviem? A ak ti dám radu, nepočúvneš ma." 16Sedekiáš sa teda tajne zaprisahal Jeremiášovi: "Ako žije Pán, ktorý nám dal tento život, nedám ťa usmrtiť ani ťa nedám do rúk mužov, ktorí ti číhajú na život." 17Nato Jeremiáš povedal Sedekiášovi: "Toto hovorí Pán, Boh zástupov, Boh Izraela: Ak sa poddáš vojvodcom babylonského kráľa, zachrániš si život a toto mesto nevypália; budeš žiť ty i tvoj dom. 18Ak sa však nepoddáš vojvodcom babylonského kráľa, toto mesto sa dostane do ruky Chaldejcov, vypália ho a ty sa nevyslobodíš z ich ruky." 19Kráľ Sedekiáš odpovedal Jeremiášovi: "Mám starosti pre Júdovcov, ktorí prešli k Chaldejcom, aby ma nevydali do ich rúk; oni by ma znevážili." 20Jeremiáš povedal: "Nevydajú! Počúvni Pánov hlas vo veci, o ktorej ti hovorím, bude sa ti dobre vodiť a ostaneš nažive. 21Ale ak sa budeš zdráhať prejsť, tak mi Pán zjavil toto: 22Hľa, všetky ženy, ktoré ešte zostali v dome júdskeho kráľa, vyvedú k vojvodcom babylonského kráľa a samy budú hovoriť:

23Všetky tvoje ženy a tvojich synov vyvedú k Chaldejcom a ty sa nevyslobodíš z ich rúk, padneš do ruky babylonského kráľa a toto mesto vypália ohňom." 24Nato Sedekiáš povedal Jeremiášovi: "Nech sa nik nedozvie o týchto veciach, vtedy nezomrieš. 25Ak sa však kniežatá dozvedia, že som s tebou hovoril, a prídu k tebe a budú sa ťa spytovať: »Povedz nám, čo si vravel kráľovi i čo tebe povedal kráľ, nezataj to pred nami a neusmrtíme ťa« 26- odpovedz im: »Predložil som kráľovi svoju prosbu, aby ma neposlal naspäť do Jonatánovho domu, aby som tam neumrel.«"

27A kniežatá prišli k Jeremiášovi a vypytovali sa ho a on im povedal všetko tak, ako mu rozkázal kráľ. Nechali ho teda na pokoji, vec sa totiž nerozchýrila. (*) (Jeremiáš neluhal, lebo skutočne prosil kráľa, aby ho neposlal späť do domu Jonatánovho, porov. 37,20.) 28Jeremiáš však ostal v strážnom nádvorí až do dňa, keď sa zmocnili Jeruzalema.

Keď zaujali Jeruzalem…

Súd nad Sedekiášom. - 1(V deviatom roku júdskeho kráľa Sedekiáša, v desiatom mesiaci, pritiahol babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko k Jeruzalemu a obliehal ho. (*) (Tieto verše nepatria asi do pôvodného textu. Bola to okrajová poznámka niektorého čitateľa, ktorá sa omylom dostala do osnovy.) 2V jedenástom roku Sedekiáša, v štvrtom mesiaci, piaty deň mesiaca, prelomili hradby), 3vošli všetci vojvodcovia babylonského kráľa a usadili sa v strednej bráne: veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, rab-saris Nabušerban, rab-mág Nergalsareser a všetci ostatní vojvodcovia babylonského kráľa. (*) (Tento verš je veľmi porušený, mená a tituly treba v ňom opraviť podľa verša 13. – Rab-saris bol titul náčelníka eunuchov. Titul rabmág je neistý. Možno, že to bol pôvodne titul náčelníka babylonských kňazov (mágov). – Stredná brána bola asi na severnej strane mestských ohrád.) 4Keď ich však júdsky kráľ Sedekiáš a všetci bojovníci uvideli, ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez kráľovskú záhradu, cez bránu medzi dvoma múrmi, a dali sa smerom k Arabe. (*) (Araba je kotlina Jordána i jej pokračovanie južne od Mŕtveho mora až po zátoku Elanitickú; porov. 2 Kr 25,4. Vulg prekladá toto vlastné meno slovom "púšť". Kráľovská záhrada bola kdesi tam, kde sa stretá údolie Kedronu s údolím Ben-Hinom. Tam musela byť aj "Brána medzi dvoma múrmi".) 5Chaldejské vojsko ich prenasledovalo, Sedekiáša dochytili na Jerišských poliach, zajali ho, zaviedli k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi do Rebly v krajine Emat a on vyriekol nad ním súd. (*) (Pozri úvod. – O Emate aj pozn. k Iz 10,9.) 6Babylonský kráľ dal v Reble pobiť Sedekiášových synov pred jeho očami; aj všetkých jeruzalemských šľachticov dal babylonský kráľ pobiť. 7Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami, aby ho odviedol do Babylonu. 8Kráľov dom a domy ľudí Chaldejci vypálili a múry Jeruzalema zrúcali. 9Zvyšok ľudí, ktorí ešte zostali v meste, utečencov, ktorí ušli k nemu, a všetok ostatný ľud odviedol veliteľ telesnej stráže Nabuzardan do Babylonu. 10Ale najchudobnejších ľudí, ktorí nemali nič, nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan v júdskej krajine a dal im v ten deň vinice a polia. (*) (Pozri hl. 52.)

Prisľúbenie Abdemelechovi. - 11Ohľadne Jeremiáša prikázal však babylonský kráľ Nabuchodonozor veliteľovi telesnej stráže Nabuzardanovi toto: 12"Zaujmi sa ho, maj na ňom svoje oči a neurob mu nič zlé, ale zaobchádzaj s ním tak, ako ti on povie." (*) (Výraz: "maj na ňom oči" rozumie Nabuchodonozor dobromyseľne, chce, aby jeho vojvodca sa staral o bezpečnosť prorokovu.) 13A veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, rab-saris Nabušerban, rab-mág Nergalsareser a všetci veľmoži babylonského kráľa 14dali priviesť Jeremiáša zo strážneho nádvoria a odovzdali ho Godoliášovi, synovi Achikama, syna Safanovho, aby ho prepustil domov. Zostal teda uprostred ľudu. (*) (O Godoliášovi pozri úvod.)

15K Jeremiášovi však, keď bol uväznený v strážnom nádvorí, prehovoril Pán takto: 16"Choď a povedz Etiópcovi Abdemelechovi: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja splním svoje slová proti tomuto mestu na jeho nešťastie, nie na blaho; splnia sa pred tebou v tento deň. 17Ale teba vyslobodím v ten deň - hovorí Pán -, nedostaneš sa do rúk mužov, ktorých sa bojíš. (*) (Abdemelech dôveroval v Pána, lebo veril slovám jeho proroka Jeremiáša a dal ho vyslobodiť z cisterny.) 18Áno, naisto ťa vyslobodím, nepadneš pod mečom, svoj život budeš mať za korisť, pretože si dôveroval vo mňa" - hovorí Pán.

Jeremiáš u Godoliáša. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď ho veliteľ telesnej stráže Nabuzardan prepustil z Rámy. - Keď sa ho ujal, bol spútaný reťazami uprostred všetkých jeruzalemských a júdskych zajatcov, ktorých zajímali do Babylonu. (*) (O Ráme pozri pozn. k 31,15.) 2Veliteľ telesnej stráže teda Jeremiáša predviedol a hovoril mu: "Pán, tvoj Boh, vyhlásil nad týmto miestom toto nešťastie. 3Pán splnil a urobil, ako povedal, lebo ste zhrešili proti Pánovi a nepočúvali ste jeho hlas, preto vás postihla táto vec. 4A teraz, hľa, dnes ťa oslobodím od reťazí, ktoré máš na rukách. Ak sa ti páči ísť so mnou do Babylonu, poď, budem mať na tebe svoje oči; ak sa ti však nepáči ísť so mnou do Babylonu, ostaň! Pozri, celá krajina je pred tebou, choď, kde uznáš za správne a dobré. 5Ak nechceš ísť so mnou, vráť sa ku Godoliášovi, synovi Achikama, syna Safanovho, ktorého babylonský kráľ postavil nad júdske mestá, bývaj s ním uprostred ľudu, alebo choď, kdekoľvek sa ti zapáči ísť." Nato mu veliteľ telesnej stráže dal potraviny a dary a prepustil ho. 6A Jeremiáš šiel k Achikamovmu synovi Godoliášovi do Masfy a býval s ním uprostred ľudu, ponechaného v krajine. (*) (O Masfe pozri pozn. k 1 Sam 7,5.)

7Všetci vojvodcovia oddielov, ktoré sa zdržovali v poli, a ich mužovia sa dopočuli, že babylonský kráľ postavil na čelo krajiny Achikamovho syna Godoliáša a že mu zveril mužov, ženy, deti a chudobných krajiny, ktorých neodviedli do Babylonu. (*) (Čiastke izraelského vojska podarilo sa uniknúť pred Babyloncami. Tieto oddiely sa báli zdržovať sa v mestách, preto ostali na voľnom poli.) 8I prišli do Masfy ku Godoliášovi Izmael, syn Nataniáša, Johanan a Jonatán, synovia Kareho, Sareáš, syn Tanehumeta, synovia Ofiho z Netofy a Jezoniáš, syn Machtiho, sami aj so svojimi chlapmi. (*) (Meno Jonatán nepatrí asi do osnovy; chýba aj 2 Kr 25,23. – Netofu stotožňujú najnovšie s Chirbet edd Faluhom medzi Betlehemom a Tekuou.) 9A Godoliáš, syn Achikama, syna Safanovho, sa zaprisahal im a ich chlapom: "Nebojte sa slúžiť Chaldejcom; ostaňte v krajine a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre. 10Pozrite, ja bývam v Masfe, aby som bol v službách Chaldejcov, ktorí prichádzajú k nám, vy však zoberte víno, ovocie a olej, uložte si to do komôr a ostaňte vo svojich mestách, ktoré obsadíte." (*) (Bol zrovna čas oberačiek.) 11Ale aj Júdovci, ktorí boli v Moabsku, medzi Amončanmi, v Edomsku a v rozličných krajinách, počuli, že babylonský kráľ nechal zvyšky z Júdu a že im na čelo postavil Godoliáša, syna Achikama, syna Safanovho. 12Nato sa vrátili všetci Júdovci zo všetkých krajín, kde sa boli rozpŕchli, a prišli do júdskej krajiny ku Godoliášovi do Masfy a nazbierali veľmi mnoho vína a ovocia.

13Jochanan, syn Kareho, a všetci vojvodcovia oddielov, ktoré sa zdržovali v poli, prišli ku Godoliášovi do Masfy a povedali mu: (*) (Izmael pochádzal z júdskeho kráľovského rodu. Aké príčiny mal kráľ Amončanov spolčovať sa s Izmaelom proti Godoliášovi, nevieme.) 14"Vieš, že Bális, kráľ Amončanov, poslal Nataniášovho syna Izmaela, aby ťa zabil?" Ale Godoliáš, syn Achikamov, im neveril. 15Jochanan, syn Kareho, však povedal v Masfe potajomky Godoliášovi: "Pôjdem a zabijem Izmaela, syna Nataniášovho; nik sa o tom nedozvie. Prečo by mal zabiť on teba? To by sa rozpŕchli všetci Júdovci, zhromaždení okolo teba, a zahynuli by zvyšky Júdu." 16Ale Godoliáš, syn Achikamov, povedal Jochananovi, synovi Kareho: "Nerob to! Veď nehovoríš o Izmaelovi pravdu."

Izmaelove výčiny. - 1V siedmom mesiaci však išiel Izmael, syn Nataniáša, syna Elisamovho, z rodu kráľovského, a s ním kráľovskí veľmoži a desať chlapov ku Godoliášovi, synovi Achikama, do Masfy a jedli spoločne v Masfe. 2Tu sa Nataniášov syn Izmael zdvihol aj desiati chlapi, ktorí boli s ním, a zabili Godoliáša, syna Achikama, syna Safanovho, mečom. Zabili teda toho, ktorého babylonský kráľ postavil na čelo krajiny. 3A Izmael pobil aj všetkých Júdovcov, ktorí boli s ním - s Godoliášom - v Masfe, i Chaldejcov, bojovníkov, ktorí sa tam nachádzali.

4Nasledujúci deň po zabití Godoliáša, keď ešte nik nič nevedel, 5prišli zo Sichemu, zo Šíla a zo Samárie mužovia - osemdesiat chlapov - s oholenými bradami, roztrhaným rúchom a so zárezmi; mali v rukách dary a tymian a chceli to zaniesť do Pánovho domu. (*) (Jeruzalemský chrám bol vtedy už v troskách, no miesto, kde stál, aj naďalej ostalo Izraelitom miestom svätým. Prichádzali ta dokonca aj Samaritáni, s ktorými Izraeliti prerušili náboženské styky až po zajatí. Pútnici nosili obvyklé vonkajšie znaky smútku a pokánia, o nich, najmä o zárezoch, pozri pozn. k 16,5-7.) 6Vtom im vyšiel z Masfy v ústrety Izmael, syn Nataniáša; a ako išiel, plakal. Keď sa s nimi stretol, povedal im: "Poďte ku Godoliášovi, Achikamovmu synovi!" 7Keď potom prišli do stredu mesta, Izmael, syn Nataniáša, ich pobil a pohádzal do jamy sám s chlapmi, ktorí boli s ním. (*) (Slovo "a pohádzal" má výslovne len sýrsky preklad; osnova hebrejská ho nevyžaduje, v našej reči by však bez neho veta nemala dobrý zmysel.) 8Ale našlo sa medzi nimi desať mužov, ktorí povedali Izmaelovi: "Nezabíjaj nás, lebo máme v poli zásoby pšenice, jačmeňa, oleja a medu." Nechal ich teda a nepobil ich spolu s ich bratmi. (*) (Izmael počítal s tým, že sa zásob týchto ľudí zmocní, preto im daroval životy, aspoň kým zásoby nájde.) 9Cisterna však do ktorej Izmael pohádzal všetky mŕtvoly mužov, čo zabil pre Godoliáša, bola tá, čo dal urobiť kráľ Asa proti izraelskému kráľovi Básovi. Nataniášov syn Izmael ju naplnil mŕtvolami. (*) (Výraz "pre Godoliáša" prekladáme na základe Vulg. Dnešný hebrejský text má: "prostredníctvom Godoliáša", čo je určite omyl, lebo Godoliáš bol už mŕtvy. – Iní menia osnovu na základe LXX a čítajú: "cisterna veľká". – Júdsky kráľ Asa opevňoval svojho času Masfu proti izraelskému kráľovi Básovi; porov. 1 Kr 15,22.) 10Potom Izmael zajal všetky zvyšky ľudu, čo boli v Masfe, kráľove dcéry a všetok ľud, ktorý zostal v Masfe, nad ktorým veliteľ telesnej stráže Nabuzardan postavil Godoliáša, syna Achikamovho. Nataniášov syn Izmael ich zajal, potom vyrazil a chcel prejsť k Amončanom.

11Keď Jochanan, syn Kareho, a všetci vojvodcovia oddielov, ktoré boli s ním, počuli o všetkých nerestiach, čo popáchal Nataniášov syn Izmael, 12vzali všetkých chlapov, išli proti Izmaelovi, synovi Nataniášovmu, do boja a našli ho pri veľkých vodách pri Gabaone. (*) (Veľké vody pri Gabaone je asi rybník, spomínaný 2 Sam 2,13.) 13A keď všetok ľud, ktorý bol s Izmaelom, zazrel Jochanana, syna Kareho, a všetkých veliteľov oddielov, ktoré boli s ním, zaradoval sa. 14A všetok ľud, ktorý Izmael zajal z Masfy, vrátil sa späť a šiel k Jochananovi, synovi Kareho. 15Nataniášov syn Izmael sa však s ôsmimi chlapmi zachránil pred Jochananom a odišiel k Amončanom. 16Potom Jochanan, syn Kareho, a všetci velitelia oddielov, ktoré boli s ním, zachytil celý zvyšok ľudu, ktorý Izmael, syn Nataniášov, po zabití Achikamovho syna Godoliáša zajal z Masfy: mužov, udatných bojovníkov, ženy, deti a eunuchov, ktorých priviedol späť z Gabaonu, 17odišli a zdržali sa v hostinci Chamaám pri Betleheme. Chceli ísť do Egypta 18pre Chaldejcov, lebo sa ich báli, pretože Nataniášov syn Izmael zabil Achikamovho syna Godoliáša, ktorého babylonský kráľ postavil na čelo krajiny.

Boh zakazuje útek do Egypta. - 1Tu pristúpili všetci velitelia oddielov, tiež Jochanan, syn Kareho, a Jezoniáš, syn Ozaiášov, a všetok ľud od najväčšieho po najmenších 2a povedali prorokovi Jeremiášovi: "Prijmi našu prosbu a modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu, za celý tento zvyšok, veď nás z množstva ostalo iba máličko, ako nás vidíš na vlastné oči; 3nech nám Pán, tvoj Boh, označí cestu, ktorou máme ísť, a čo si máme počať." 4Prorok Jeremiáš im odpovedal: "Počujem. Hľa, modlím sa k Pánovi, vášmu Bohu, ako si žiadate, a oznámim vám všetko, čo vám Pán odpovie, nič nezatajím pred vami." 5Oni však odpovedali Jeremiášovi: "Nech je Pán proti nám pravdivý a verný svedok, ak nebudeme robiť podľa toho, čo nám Pán, tvoj Boh, od teba odkáže. 6Či v zlom, či v dobrom budeme počúvať hlas Pána, svojho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby sa nám dobre viedlo, keď budeme počúvať hlas Pána, svojho Boha."

7Po desiatich dňoch však prehovoril Pán k Jeremiášovi. 8I zavolal Jochanana, syna Kareho, všetkých veliteľov oddielov, ktoré boli s ním, i všetok ľud od najmenšieho po najväčšieho 9a povedal im: "Toto hovorí Pán, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predniesol vašu prosbu. 10Ak trvalo zostanete v tejto krajine, zveľadím vás a nespustoším, zasadím vás a nevytrhám, lebo som oľutoval zlo, čo som vám urobil. (*) (Porov. 1,10.) 11Nebojte sa babylonského kráľa, pred ktorým máte strach; nebojte sa ho - hovorí Pán, veď som s vami ja, aby som vás chránil a aby som vás vyslobodil z jeho ruky. 12Získam vám milosť, takže sa zľutuje nad vami a ponechá vás na vašej pôde. 13Ale ak poviete: »Nebudeme bývať v tejto krajine« a nebudete počúvať hlas Pána, svojho Boha; 14ak poviete: »Nie, ale pôjdeme do egyptskej krajiny, kde nebudeme vidieť vojnu, ani nepočujeme hlas trúby a nebudeme mrieť za chlebom; tam budeme bývať«: 15nuž potom počujte slovo Pánovo, zvyšky Júdu: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak si ozaj k Egyptu obraciate tváre a chcete tam ísť bývať, 16tak vás meč, ktorého sa bojíte, zasiahne tam - v egyptskej krajine; a hlad, ktorého sa strachujete, zmocní sa vás tam v Egypte a tam pomriete. 17A všetci mužovia, ktorí sú odhodlaní ísť do Egypta a bývať tam, pomrú pod mečom, od hladu a na mor. Nik z nich neunikne a nezachráni sa pred hladom, ktorý ja na nich dopustím. 18Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ako sa rozpálil môj hnev a moja prchlivosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa moja prchlivosť rozpáli na vás, ak pôjdete do Egypta; budete na kliatbu, na pustošenie, na zlorečenie a na hanbu a toto miesto viac neuvidíte. 19Pán hovoril k vám, zvyšky Júdu: Nechoďte do Egypta! A vedzte, že som vám to dnes dosvedčil. 20Veď zavádzate sami seba! Lebo vy ste ma poslali k Pánovi, nášmu Bohu, vraviac: »Modli sa za nás k Pánovi, nášmu Bohu, a všetko nám oznám tak, ako povie Pán, náš Boh; urobíme to.« 21Nuž oznámil som vám to dnes, a nepočúvate hlas Pána, svojho Boha v ničom z toho, pre čo ma k vám poslal. 22Teraz však, aby ste o tom vedeli, pomriete pod mečom, od hladu a na mor na mieste, kde chcete ísť bývať."

Ľud odchádza do Egypta. - 1Keď Jeremiáš dohovoril celému ľudu všetky slová Pána, ich Boha, ktoré im Pán, ich Boh, po ňom odkázal - (všetky tie slová) -, 2Azariáš, syn Ozaiášov, Jochanan, syn Kareho, a všetci odbojní mužovia povedali Jeremiášovi: "Hovoríš lož. Neposlal ťa Pán, náš Boh, s odkazom: »Nechoďte bývať do Egypta ako cudzinci.« (*) (Syn Oziášov, ktorý sa tu volá Azariášom, má v 42,1 meno Jezoniáš. Nakoľko LXX už v 42,1 volá tohto muža Azariášom, je pravdepodobné, že toto je jeho správne meno.) 3Ale Baruch, syn Nériho, ťa štve proti nám; chce nás vydať do ruky Chaldejcov, aby nás usmrtili, alebo odviedli do Babylonu." 4Jochanan, syn Kareho, velitelia oddielov a všetok ľud nepočúvali teda na Pánov hlas, aby zostali v júdskej krajine. 5Jochanan, syn Kareho, a všetci velitelia oddielov pojali zvyšky Júdu, ktoré sa spomedzi rozličných národov, kde sa roztratili, vrátili bývať do júdskej krajiny, 6mužov, ženy, deti, kráľove dcéry a každého, koho veliteľ telesnej stráže Nabuzardan nechal s Godoliášom, synom Achikama, syna Safanovho, s prorokom Jeremiášom a s Nériho synom Baruchom 7a išli do egyptskej krajiny, lebo nepočúvali Pánov hlas. Išli až po Tafnes. (*) (Tafnes pozri v 2,16 a pozn. k tomu miestu.)

8V Tafnese však prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 9"Vezmi do ruky veľké kamene a schovaj ich do tehlovej malty, ktorá je pri vchode do faraónovho domu v Tafnese tak, aby to júdski mužovia videli. (*) (Výraz "do tehlovej malty" je neistý, pretože sa slovo, ktoré prekladáme "malta", vyskytuje v Biblii len tento jediný raz. Preto ani nevieme presne, ako previedol Jeremiáš tento symbolický úkon. Podobne je vo verši 10 neisté slovo "baldachýn". Význam symbolickej akcie je však jasný: Babylonský kráľ si podmaní aj Egypt. – Tafnes nebol sídlom egyptských faraónov.) 10A povedz im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja pošlem a privediem svojho sluhu, babylonského kráľa Nabuchodonozora, a postavím jeho trón nad tieto kamene, ktoré som schoval, a roztiahne nad nimi svoj baldachýn. 11Príde a porazí egyptskú krajinu. Kto je na smrť - na smrť! Kto je na zajatie - do zajatia! A kto je pod meč - pod meč! 12Podloží oheň pod domy egyptských bohov, vypáli ich a odvlečie ich do zajatia; i vyčistí egyptskú krajinu, ako si pastier vyčistí odev; potom v , pokoji odíde odtiaľto. (*) (Slovo "podloží" prekladáme podľa LXX a Vulg. Dnešný hebrejský text má: "podložím".) 13Doláme stĺpy domu slnka, ktorý je v Egypte, a domy egyptských božstiev spáli ohňom." (*) (Stredom kultu boha slnka, ktorého Egypťania volali Ra, bolo mesto Heliopolis. Medzi troskami tohto mesta severovýchodne od Káhiry podnes vidieť obelisky. K menu mesta Heliopolis pozri pozn. k Iz 19,18.)

Hriech a trest utečencov. - 1Slovo, ktoré Jeremiáš dostal pre všetkých Júdovcov, ktorí bývajú v egyptskej krajine, ktorí bývajú v Magdole, Tafnese, Nófe a v krajine Patros. (*) (Poloha mesta Magdol (hebr. Migdol) nie je podnes s istotou určená. Ležalo blízko Tafnesu na egyptskom pohraničí vedľa cesty z Egypta do Ázie. -O Tafnese pozri pozn. k 2,16. – Nóf (aj Móf) je Memfis, pozri pozn. k Iz 19,13.- Patros, pozri pozn. k Iz 11,11.)

2"Vy ste videli všetko nešťastie, ktoré som dopustil na Jeruzalem a na všetky júdske mestá. Pozrite, dnes sú opustené, niet v nich obyvateľov 3pre zločin, ktorý páchali, aby ma popudzovali, keď chodili okiadzať a uctievať cudzích bohov, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia. 4I posielal som k vám rozličných svojich sluhov, prorokov; jednostaj som ich posielal s odkazom: Nerobte tú ohavnú vec, ktorú nenávidím! 5Ale nepočúvali a nepriklonili si ucho, aby sa odvrátili od svojho zločinu a aby neokiadzali cudzích bohov. 6Preto vzkypela moja zlosť a môj hnev sa rozpálil na júdske mestá a na jeruzalemské ulice, takže zostali zrúcaniskom a púšťou, ako sú dnes. 7Teraz však toto hovorí Pán, Boh zástupov, Boh Izraela: Prečo páchate proti sebe samým taký veľký zločin? Chcete si z Júdu vykynožiť mužov i ženy, deti i dojčence, aby z vás neostal ani zvyšok, 8keď ma popudzujete dielami svojich rúk a okiadzate cudzích bohov v egyptskej krajine, do ktorej ste šli bývať? Chcete sa vyhubiť, chcete byť kliatbou a posmechom medzi všetkými národmi zeme? 9Nuž či ste zabudli na zločiny svojich otcov, na zločiny júdskych kráľov, na zločiny ich kniežat, na svoje vlastné zločiny a na zločiny svojich žien, ktoré popáchali v júdskej krajine a na uliciach Jeruzalema? (*) (Výraz: "ich kniežat" prekladáme podľa LXX. Dnešná hebr. osnova a s ňou aj Vulg číta "ich žien", čo sa do osnovy dostalo vplyvom nasledujúcej vety.) 10Do tohto dňa sa nepokorujú, ani sa neboja, ani nekráčajú podľa môjho zákona a mojich príkazov, ktoré som dal im a ich otcom. 11Preto takto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Obrátim svoju tvár proti vám na nešťastie; chcem vyhubiť celého Júdu. 12Vezmem zvyšky Júdu, ktoré sa vybrali na cestu do Egypta bývať tam, a vyhynú všetci v egyptskej krajine, padnú pod mečom a od hladu, vymrú od najmenších po najväčších; pod mečom a od hladu pomrú a budú na zlorečenie, na hrôzu, na kliatbu a na potupu. 13I navštívim obyvateľov Egypta, ako som navštívil obyvateľov Jeruzalema mečom, hladom a morom. 14A zo zvyškov Júdu, ktoré išli bývať do egyptskej krajiny, nebude oslobodených ani zachránených, čo by sa vrátili do júdskej krajiny, hoci ich túžba tiahne vrátiť sa a bývať tam. No nevrátia sa, iba tí, čo utečú."

15Nato všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy okiadzajú cudzích bohov, i ženy, ktoré stáli vo veľkom zástupe, a všetok ľud, ktorý býval v egyptskej krajine a v Patrose, odpovedal Jeremiášovi takto: 16"Vo veci, ktorú si nám hovoril v mene Pána, ťa neposlúchneme. 17Naopak, budeme robiť všetko, čo naše ústa posľubovali: budeme páliť kadidlo kráľovnej neba, budeme jej liať nápojové obety, ako sme to robili my i naši otcovia, naši králi i naše kniežatá v mestách Júdska a po uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba dosýta, boli sme blažení a nepoznali sme nešťastie. (*) (O kráľovnej neba pozri pozn. k 7,18.) 18Odkedy sme však prestali páliť kadidlo kráľovnej neba a vylievať jej nápojové obety, všetko nám chýba a nivočí nás meč i hlad. 19A keď pálime kadidlo kráľovnej neba a vylievame jej na obetu nápoje, robíme vari bez svojich mužov koláčiky s jej obrazom a lejeme jej nápojové obety?"

20Vtedy Jeremiáš hovoril celému národu, mužom, ženám a všetkým, čo mu odpovedali: 21"Nuž či to nebolo kadidlo, ktoré ste aj vy, aj vaši otcovia, vaši králi, vaše kniežatá i ľud krajiny pálili v mestách Júdska a po uliciach Jeruzalema, na čo sa Pán rozpamätal a vystúpilo mu to k srdcu? 22A pán už nevládal znášať vaše zločinné skutky a vaše ohavnosti, ktoré ste páchali, preto vám ostala krajina púšťou, hrôzou a kliatbou bez obyvateľov, ako je dnes. 23Pretože ste pálili kadidlo, že ste hrešili proti Pánovi, nepočúvali ste Pánov hlas a nekráčali ste podľa jeho zákona, jeho príkazov a jeho nariadení: áno, preto vás postihlo všetko toto nešťastie, v ktorom ste dnes."

24I vravel Jeremiáš k celému národu a ku všetkým ženám: "Čujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí ste v egyptskej krajine: 25Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vy a vaše ženy ste svojimi ústami vyhlásili, čo svojimi rukami konáte: »Veru splníme svoje sľuby, ktoré sme zložili, že budeme páliť kadidlo kráľovnej neba a vylievať jej nápojové obety.« Plňte len svoje sľuby a zachovávajte svoje sľuby! 26Čujte teda slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí bývate v egyptskej krajine: Hľa, na svoje veľké meno prisahám - hovorí Pán: V celej egyptskej krajine nebude nijaký júdsky človek vzývať moje meno slovami: »Tak, ako žije Pán, Jahve!« 27Hľa, budem bedliť nad nimi na nešťastie, nie na šťastie; a všetci júdski mužovia, ktorí sú v egyptskej krajine, budú hynúť mečom a hladom, kým nevyhynú. (*) (O "bedlení" pozri 1,11 a pozn. k tomu veršu; porov. 31,28; Bar 2,9.) 28A tí, čo uniknú meču - niekoľkí mužovia -, vrátia sa z egyptskej krajiny do krajiny júdskej. A všetky zvyšky Júdu, čo išli bývať do egyptskej krajiny, sa dozvedia, čie slovo sa splnilo, či moje, či ich. 29A toto vám bude znamením - hovorí Pán -, že vás navštívim na tomto mieste, aby ste vedeli, že sa určite na vás splnia moje slová na vaše nešťastie. 30Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám egyptského kráľa, faraóna Hofru, do ruky jeho nepriateľov a do ruky tých, čo mu striehnu na život, ako som vydal júdskeho kráľa Sedekiáša do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora, jeho nepriateľa, ktorý mu striehol na život." (*) (Poslucháči ešte dožijú pád faraóna Hofru (588-569), ktorý tu Pán ústami Jeremiáša predpovedá. To bude dôkaz, že sa splnia aj proroctvá o záhube Izraelitov, ktorí sú v Egypte. – Proroctvo nehovorí, že nepriateľom faraóna Hofru bude Nabuchodo-nozor. Tento pri svojej výprave do Egypta (asi 568), tak sa zdá, už nenašiel tam Hofru, ale jeho nástupcu Amasisa (asi 569-525). Podľa toho, čo spomína Herodot (II, 161-63.169) a Diodorus Siculus (I, 68), faraóna Hofru po porážke, ktorú utrpel v Kyrene, zbavil trónu Amasis. Hofra bol potom za čas vo väzení, potom ho Egypťania zadrhli.)

Proroctvo o Baruchovi. - 1Slovo, ktoré prorok Jeremiáš povedal Nériho synovi Baruchovi, keď z Jeremiášových úst napísal tieto slová do knihy vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho: (*) (To, čo sa tu spomína, je opísané v hl. 36.) 2"Toto hovorí Pán, Boh Izraela, tebe, Baruch: 3Povedal si: »Beda mi, lebo Pán mi pridáva k rane bolesť. Vyčerpaný som od vzdychania a nenachádzam odpočinku.« (*) (Porov. 36,19; 43,3.) 4(Toto mu povieš:) Takto hovorí Pán: Hľa, čo som zbudoval, zrúcam, a čo som zasadil, vytrhám; (je to celá krajina). (*) (Slová, ktoré sme na oboch miestach tohto verša dali do zátvoriek, nepatria k pôvodnej osnove. – K výrazom porov. 1,10.) 5A ty žiadaš veľké veci! Nežiadaj ich! Lebo, hľa, dopustím nešťastie na každého človeka - hovorí Pán -, tebe však dám tvoj život za korisť na každom mieste, kamkoľvek pôjdeš."

Proroctvá proti pohanom

1Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti národom. (*) (O umiestnení a poradí týchto proroctiev v preklade LXX pozri úvod k tomuto prorokovi.)

Proti Egyptu. - 2O Egypte. Proti vojsku egyptského kráľa, faraóna Nechaa, ktoré bolo pri rieke Eufrat a ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor vo štvrtom roku júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho. (*) (O faraónovi Nechaovi a o bitke pri Karkamiši pozri úvod k nášmu prorokovi; tiež pozn. k 2 Kr 23,29; porov. 2 Krn 35,20.)

13Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor pôjde poraziť egyptskú krajinu. (*) (Tento verš je nadpisom novej básne, ktorá má s predošlou len to spoločné, že hovorí tiež o Egypte.)

25Pán zástupov, Boh Izraela, hovorí: "Hľa, navštívim Amona z No aj faraóna, (aj Egypt, aj jeho bohov, aj jeho kráľov, aj faraóna), i všetkých, čo sa naň spoliehajú. (*) (Mesto No sú Téby, hlavné mesto Patrosu, Horného Egypta. V tomto meste si zvlášť uctievali boha Amona. Nahum (3,8) volá toto mesto No-Amon, Téby Amonove. – Slová, ktoré sme dali do zátvoriek, chýbajú v LXX a sú asi neskorším dodatkom.) 26A vydám ich do ruky tých, čo im striehnu na život, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky jeho služobníkov. Potom však bude zasa obývaný ako za dávnych čias, hovorí Pán. (*) (Myšlienku o obnove Egypta pozri aj Ez 29,13 n.)

Proti Filištíncom. - 1Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi o Filištíncoch skôr, než faraón porazil Gazu. (*) (Správu, že faraón v tomto čase porazil Gazu, nám história nezanechala. – O Gaze pozri pozn. k 1 Sam 6,17.) 2Toto hovorí Pán:

Proti Moabčanom. - 1O Moabe. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela:

12Preto veru prídu dni, hovorí Pán, keď pošlem prelievačov a nachýlia ho, vyprázdnia jeho nádoby a krčahy mu porozbíjajú. 13Moab ostane v hanbe pre Kamoša, ako Izraelov dom ostal v hanbe pre Betel, svoju nádej. (*) (V Beteli konali príslušníci severného izraelského kráľovstva nezákonitú bohoslužbu, ba modloslužbu; pozri 1 Kr 12,29 a pozn.)

21Príde súd na krajiny roviny, na Helon, na Jasu, na Mefaat, 22na Dibon, na Nebo, na Bet-Debelaim, 23na Kiriataim, na Bet-Gamul, na Bet-Maon, 24na Kariot, na Bozru a na všetky mestá moabskej krajiny, či sú ďaleko, alebo blízko. (*) (Tieto verše podávajú zoznam ohrozovaných, dnes už väčšinou nezistiteľných moabských miest.)

Potiaľto je súd nad Moabom.

Proti Amončanom. - 1O synoch Amona. Toto hovorí Pán:

Proti Edomu. - 7O Edome. Toto hovorí Pán zástupov:

12Lebo toto hovorí Pán: Hľa, tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty, ty by si ostal bez trestu? Bez trestu neostaneš, ale musíš ho piť. 13Na seba som prisahal, - hovorí Pán, pustatinou a potupou, púšťou a kliatbou bude Bozra a všetky jej mestá budú večnými zboreniskami." (*) (O Bozre pozri pozn. k Iz 34,6.)

Proti Damasku. - 23O Damasku.

Proti Kedaru. - 28O Kedare a kráľovstvách Chasoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor. Toto hovorí Pán:

Proti Elamu. - 34Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti Elamu na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša. (*) (O Elame pozri pozn. k Iz 11,11.) 35"Toto hovorí Pán zástupov:

39Ale na konci dní zmením osud Elamu," hovorí Pán.

Proti Bábelu. - 1Slovo, ktoré prostredníctvom proroka Jeremiáša povedal Pán proti Babylonu, proti krajine Chaldejcov. (*) (Dlhé proroctvo o Babylone nie je jednotná báseň, ale skôr zbierka básní, ktoré majú ten istý predmet: pád Babylonu, ktorý bol postrachom Východu a zničil Júdske kráľovstvo. Preto v ňom niet ani nejakej myšlienkovej ucelenosti. – Mnohí, a to aj niektorí katolíci sa domnievajú, že toto proroctvo alebo aspoň jeho väčšiu časť nenapísal Jeremiáš.)

1Toto hovorí Pán:

Hrozbopis proti Babylonu. - 59Vec, ktorou prorok Jeremiáš poveril Saraiáša, syna Neriášovho, syna Másiášovho, keď s júdskym kráľom Sedekiášom išiel do Babylonu vo štvrtom roku jeho panovania. Saraiáš bol náčelníkom ubytovania. (*) (Podľa hebrejskej osnovy a Vulg cestoval vo 4. roku svojho panovania sám Sedekiáš do Babylonu, čo síce nie je nemožné, ale nikde inde to nemáme potvrdené. Podľa LXX poslal ta kráľ iba posolstvo. Takéto posolstvá išli do Babylonu viac ráz, porov. 29,3.) 60Jeremiáš napísal do knihy všetko nešťastie, ktoré malo prísť na Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu. 61A Jeremiáš povedal Saraiášovi: "Keď prídeš do Babylonu, hľaď prečítať všetky tieto slová. 62A povedz: »Pane, ty si riekol o tomto mieste, že ho zničia, že v ňom nebude obyvateľov - ani ľudí, ani zvierat -, bude večnou púšťou.« 63A keď dočítaš túto knihu, priviaž o ňu kameň a hoď ju do prostriedku Eufratu 64a povedz: »Takto sa ponorí Bábel a nevstane z nešťastia, ktoré naň ja dopustím, ale zahynie.«"

Potiaľto sú Jeremiášove slová.

HISTORICKÝ DODATOK

1Sedekiáš mal dvadsaťjeden rokov, keď začal kraľovať, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Amital, dcéra Jeremiáša z Lobny. 2Robil, čo sa Pánovi nepáči, celkom tak, ako robil Joakim. 3S Jeruzalemom a Júdskom sa toto dialo pre Pánov hnev, kým ich konečne neodvrhol od seba. - Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.

4V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a celé jeho vojsko proti Jeruzalemu, utáboril sa proti nemu a postavil okolo neho násyp. 5Mesto bolo v stave obliehania až do jedenásteho roku kráľa Sedekiáša. 6Na deviaty deň štvrtého mesiaca sa v meste tak rozmohol hlad, že vidiecky ľud nemal chleba. 7Mesto dostalo trhlinu a všetci bojovníci ušli; v noci vytiahli z mesta cestou cez bránu medzi dvoma múrmi, ktorá bola pri kráľovskej záhrade - hoci Chaldejci obkľučovali mesto -, a dali sa smerom k Arabe. (*) (Pozri pozn. k 39,4.) 8Chaldejské oddiely prenasledovali kráľa a dochytili Sedekiáša na Jerišskej rovine. Všetky jeho oddiely sa však rozpŕchli od neho. 9I zajali kráľa a zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Rebly v krajine Emat a on vyniesol nad ním rozsudok. (*) (O Reble pozri pozn. k 2 Kr 23,33.)

10Babylonský kráľ zabil Sedekiášových synov pred jeho očami a pozabíjal v Reble aj všetky júdske kniežatá. 11Sedekiášovi oslepil oči a spútal ho okovami; babylonský kráľ ho odviedol do Babylonu, kde ho vrhol do žalára až do dňa jeho smrti.

12V piatom mesiaci, na desiaty deň mesiaca - v jedenástom roku kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa -, prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nabuzardan, osobný minister babylonského kráľa. 13I podpálil Pánov chrám aj kráľovský palác a všetky jeruzalemské domy. Všetky veľké domy spálil. 14Všetko chaldejské vojsko, ktoré bolo s veliteľom telesnej stráže, zrúcalo všetky múry okolo Jeruzalema. 15Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan odviedol do zajatia (aj chudobných ľudu) a zvyšok ľudí, ktorí ostali v meste, tiež i prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, ako aj zvyšok zástupu. (*) (Slová v zátvorkách sú neskorším dodatkom. Chýbajú v 39,9 a 2 Kr 25,11.) 16Z chudobných krajiny však nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan niektorých za vinohradníkov a roľníkov.

17Kovové stĺpy, ktoré boli v Pánovom chráme, podstavce a kovové more, ktoré bolo v Pánovom chráme, Chaldejci polámali a všetok kov z nich odniesli do Babylonu. 18Vzali aj hrnce, lopatky, nože, kropáče a misky a všetky kovové nádoby, ktorými sa vykonávala služba. 19Kotlíky, uholníky, kropáče, hrnce, svietniky, misky a čaše, či boli zo zlata, alebo zo striebra, zobral veliteľ telesnej stráže. 20Dva stĺpy, jedno more a dvanásť býkov, ktoré boli pod podstavcami, ktoré dal spraviť kráľ Šalamún v Pánovom chráme. Kov týchto predmetov nebolo možno odvážiť. 21Čo sa stĺpov týka: výška každého stĺpa bola osemnásť lakťov a obopínala ich dvanásť lakťová stuha. Ich hrúbka bola štyri prsty, boli duté. 22Mali kovové hlavice, výška jednej hlavice bola päť lakťov. Mriežkovanie a granátové jablká boli na hlavici dookola. Taký bol aj druhý stĺp s granátovými jablkami. 23Granátových jabĺk bolo deväťdesiatšesť, viseli voľne. Vcelku bolo na mrežiach sto granátových jabĺk. (*) (Výraz: "viseli voľne" je veľmi neistý. Doslovne by bolo asi: "vo vzduchu". – Rozdiel v počte granátových jabĺk (najprv 96, potom 100, v 1 Kr 7,20 zasa 200) vysvetlil by azda nejasný výraz, ktorý sme preložili "viseli voľne". Keďže je nám však tento výraz nejasný, ostáva nevyriešeným problémom aj otázka počtu granátových jabĺk.)

24Veliteľ telesnej stráže zajal aj veľkňaza Saraiáša a druhého kňaza Sofoniáša a troch strážcov prahu. 25Z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol veliteľom bojovníkov, sedem mužov z osobnej kráľovej služby, ktorí boli v meste, vojvodcovho pisára, ktorý odvádzal ľud krajiny, a šesťdesiat mužov z vidieckeho ľudu, ktorí boli v meste. (*) (V 2 Kr 25,19 spomínajú sa len piati mužovia z osobnej služby kráľovej. Nevieme, ktorej osnove dať prednosť. V čísliciach pri odpisovaní veľmi ľahko vznikli chyby.) 26Veliteľ telesnej stráže Nabuzardan ich zajal a zaviedol k babylonskému kráľovi do Rebly. 27A babylonský kráľ ich dal pobiť; usmrtil ich v Reble v ematskej krajine. Júdu však odviedol z jeho pôdy do zajatia. (*) (Tieto verše uvádzajú v podstate 2 Kr 24,18 – 25,21; verše 31-34 zasa 2 Kr 25,27-30. Tento dodatok pripojil k dielu Jeremiášovmu niekto až neskoršie, aby bolo zrejmé, ako sa proroctvá Jeremiášove splnili. Poznámky pozri aj k uvedeným miestam 2 Kr 24-25.)

28Toto je ľud, ktorý Nabuchodonozor v siedmom roku odviedol do zajatia: tritisícdvadsaťtri Júdovcov. (*) (V údajoch o rozličných odvedeniach Židov do zajatia babylonského aj o počte zajatých sú rozdiely medzi týmito veršami a údajmi kníh kráľov. V čísliciach, ako sme spomenuli, boli omyly pri odpisovaní ľahko možné. A je veľmi pravdepodobné, že nám Biblia nezaznačuje všetky odvedenia Židov. Jozef Flávius spomína odvedenie aj z 23. roku panovania Nabuchodonozorovho, čo by bol 582/81 rok pr. Kr. (Starožitnosti X,9,7). Z toho vidno, že odvedenia tu spomínané nemusia byť totožné s tými, o ktorých nám zachovali správu knihy kráľov.) 29V osemnástom roku Nabuchodonozora osemstotridsaťdva duší z Jeruzalema. 30V dvadsiatom treťom roku Nabuchodonozora zajal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan z Júdovcov sedemstoštyridsaťpäť duší, vcelku štyritisíc duší.

31V tridsiatom siedmom roku zajatia júdskeho kráľa Joachina, v dvanástom mesiaci, na dvadsiaty piaty deň mesiaca babylonský kráľ Evil Merodach v roku svojho nastúpenia omilostil júdskeho kráľa Joachina a vyviedol ho zo žalára. (*) (Oproti tomu 2 Kr 25,27 má 27. deň mesiaca. Pozri pozn. k veršu 27.) 32Hovoril s ním láskavo a jeho trón postavil nad tróny kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33Zamenil mu zajatecký odev a jedol s ním stále, po všetky dni svojho života. 34Zaopatrenie, a to zaopatrenie trvalé, dostával každodenne od kráľa po všetky dni svojho života.